Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/418/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210866
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612210866.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/260/2012-124 zo dňa 13.
augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/260/2012-124 zo dňa 13. augusta 2014
p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a súčasne vyslovil, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.
Zdôvodovtohtorozhodnutiavyplýva,žeokresnýsúdvsúladesust.§101ods.2O.s.p.konalarozhodol
na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti odporcu,

ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd
oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/1443/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ (v postavení oprávneného) podal dňa 22.12.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému A. M., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 192,00 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07045/10 vydaného dňa
19.08.2010, vykonateľného dňa 30.09.2010, Slovenskej rozhodcovskej, a.s., Bratislava, na základe

návrhu oprávneného z 20.10.2010. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07045/10
zo dňa 19.08.2010 bolo preukázané, že žalovaný A. M. bol zaviazaný na zaplatenie sumy 192,00
Eur s príslušenstvom, na základe návrhu žalobcu POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom v Bratislave z
titulu blankozmenky vystavenej žalovaným A. M. dňa 04.12.2009 na zabezpečenie záväzku z bližšie
neoznačenej zmluvy o úvere. Okresný súd požiadal Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej
a.s. Bratislava písomnosťou z 05.01.2011 o predloženie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 07045/10.
Stály rozhodcovský súd elektronickým podaním doručeným súdu dňa 10.01.2011 požiadal o predĺženie

lehoty na splnenie tejto povinnosti o 30 dní a písomným podaním doručeným súdu 24.01.2011 oznámil,
že v prílohe tohto listu zasiela na CD nosiči požadované písomnosti. Následne bolo poverenie na
vykonanie exekúcie vydané 09.02.2011 a dňa 28.03.2011 bolo exekučné konanie uznesením č. k.
3Er/1443/2010-19 zastavené v zmysle § 57 ods. 2 a § 58 Exekučného poriadku v spojení s § 45ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože predmetom exekučného titulu je priznané právom
nedovolené plnenie. Toto uznesenie bolo spolu s poverením na vykonanie exekúcie doručené súdnemu
exekútorovi aj právnemu zástupcovi oprávneného dňa 07.04.2011. Krajský súd v Žiline uznesením č.

k. 6CoE/136/2011-33 zo dňa 15.07.2011, právoplatným dňa 08.11.2011, uznesenie okresného súdu
potvrdil. Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia bolo potrebné posudzovať podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011. Keďže exekučným titulom bolo vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu, pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou v
súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, konštantnou judikatúrou slovenských súdov, ale aj s

článkom 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, ktorý je pre SR prameňom práva, preto
si zabezpečil spis Stáleho rozhodcovského súdu. Po preskúmaní všetkých náležitostí bolo poverenie
vydané dňa 09.02.2011, nie po 196 dňoch tak, ako uvádza navrhovateľ v návrhu. Vzápätí však
bolo exekučné konanie v dôsledku vady exekučného titulu zastavené. Súd si splnil povinnosť skúmať
všetky náležitosti úverovej zmluvy a skúmal aj podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti

exekučného titulu a zastavením exekúcie zabránil vzniku bezdôvodného obohatenia u žalobcu v pozícií
oprávneného. Bolo nehospodárnym a nelogickým doručiť súdnemu exekútorovi poverenie na výkon
exekúcie, pri vydávaní ktorého bol zistený dôvod zastavenia exekúcie, pred doručením uznesenia o jej
zastavení. Vzhľadom na množstvo exekučných vecí vedených na exekučnom súde (niekoľko tisíc) a
jeho personálne obsadenie nebolo možným zabezpečiť okamžitý opis a expedovanie zastavujúceho

uznesenia. Počiatok navrhovateľom tvrdených ekonomických problémov treba hľadať v postupe a
pravidlách uzatvárania úverových zmlúv, ktorých texty pripravoval práve navrhovateľ a v následnom
postupe vedenia rozhodcovského konania.

Pokiaľ sa navrhovateľ v prerokovávanej veci domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 125,00 Eur

a nemajetkovej ujmy vo výške 330,00 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote, okresný
súd citujúc článok 46 ods. 1, článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 veta prvá
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 5 Smernice 93/13/EHS,
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 návrh navrhovateľa zamietol, pretože
navrhovateľ nepreukázal základnú podmienku zodpovednostného právneho vzťahu, porušenie právnej
povinnostiexekučnýmsúdom,ktorémalospočívaťvnesprávnomúradnompostupe.Pokiaľideotvrdenú
majetkovú škodu, navrhovateľ nepreukázal, či ide o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk, nepreukázal
vynaloženie čiastky 70,00 Eur na správu a údržbu vymáhanej pohľadávky, rovnako netvrdil, za ktoré

obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom
rozsahu bola dojednaná a kedy bola navrhovateľom uhradená. Taktiež navrhovateľ nepreukázal za
aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou
40,00 Eur a na administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním,
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,00 Eur. V pripojenom exekučnom spise

okresného súdu sp. zn. 3Er/1443/2010 sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci, že navrhovateľ
urgoval alebo kontroloval tento stav na exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho
exekútora, rovnako súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz. Naviac, okresný súd dal do pozornosti,
že navrhovateľ si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125,00 Eur paušálne vo
všetkých súdnych konaniach, bez ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu. Odôvodnenie požadovanej

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je len v rovine teoretických možných následkov, ku ktorým by
mohlo dôjsť v prípade nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii povinného. Ak
konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov navrhovateľa, resp. majiteľov právnickej pocity
k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť v spoločnosti, ako

fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Navrhovateľ
netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské
plány zanikli, ani tento zánik nepreukázal. Navrhovateľ tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate
zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej strate, napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie
po tom, čo by navrhovateľ musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže

ísť o skutočnosti tvoriace predmet navrhovateľovho obchodného tajomstva.
Pre nedostatok skutkových tvrdení uvedených v návrhu, ako aj vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu.
Napriek obsiahlosti žaloby netvrdil, a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právnehovzťahu, ktorými sú zavinené protiprávne konanie, vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou
škodou a zavineným protiprávnym konaním.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný

ich náhradu nepriznal, keďže tieto si nevyčíslil a z obsahu spisu mu vznik žiadnych trov nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolateľ namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom
štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a
založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácií, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol jednoznačne

pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím
zákona č. 412/2012 Z. z.. Súd svojim rozhodnutím de iur a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.
V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie

a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Neistota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. K úvahám o dĺžke a obmedzenosti
súdu lehotou, odvolateľ poukázal na judikatúru štrasburského súdu, v zmysle ktorej Dohovor zaväzuje
zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám

článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Súd, ale ani samotný
štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie. Nedostatok takýchto opatrení
nemôže byť dávaný za vinu navrhovateľovi, a to vo forme tej, že on nepresadzoval vydanie poverenia
zákonnými možnosťami. Pre odvolateľa je nepochopiteľným, aký môže mať na výsledok konania dopad
skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav

nesústrednej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.NavrhovateľpredložilakodôkazovznikuškodyZnaleckýposudokč.1/2014,ktorývypracoval
Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom je jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na navrhovateľa negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženiejehomajetku,atovposudkuurčenejvýške.Akokresnýsúdvodôvodnenírozsudkukonštatoval,

že navrhovateľ nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, potom
súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Zo
znaleckého posudku totiž vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli navrhovateľom vynaložené v súvislosti
sosprávnouavedenímpohľadávky.Súčasťouznaleckéhoposudkusúprílohy,ktorévpríčinnejsúvislosti
s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdových nákladoch,

nákladov na tlač, nákladov na úpravu informačného systému, nákladov na poštovné a nákladov na
telekomunikačné služby. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku
na náhradu škody. K návrhu na prerušenie konania odvolateľ uviedol, že ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu, návrh na prerušenie konania z dôvodu,
že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na

zákonného sudcu a práva na nestranný súd, na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde
SR, súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Z
uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Primárne odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho
odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V tejto súvislosti je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania

enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy), že (hmotno-právne) odvolacie dôvody
nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté
rozhodnutie. Odvolací súd nie je oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než
účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.

Kontradiktórnosť konania spočíva v práve účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť
sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne,
resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami/ustanoveniami procesného predpisu.
Predovšetkým účastník konania realizuje svoje procesné práva v rámci súdneho pojednávania,
na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný, pričom o možnosť ich uplatnenia sa obral
sám svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. Termín pojednávania

(13.08.2014) prvostupňový súd vytýčil dňa 14.07.2014 a navrhovateľovi bolo toto predvolanie doručené
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 21.07.2014.

Dôvodom žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania a prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení

práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd uznesením Krajského súdu v Žiline
č. k. 9NcC/51/2013 zo dňa 04.02.2013, bola námietka zaujatosti sudkyne, ktorá vec prejednáva z
dôvodu absencie jej nestrannosti. Ak sudkyňa takémuto návrhu na odročenie pojednávania nevyhovela
a vec následne prejednala a rozhodla v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa,
postupovala v plnom súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., keďže o jej nevylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci z tých istých dôvodov už bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným súdom.
Z obsahu spisu vyplýva, že z rovnakých dôvodov už sa navrhovateľ domáhal prerušenia konania,
o ktorom návrhu rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8C/260/2012-49 zo dňa
20.06.2013 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/241/2014
zo dňa 30.05.2014 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené a predmetné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosťdňa21.07.2014.Pokiaľnavrhovateľpodalnávrhnaprerušeniekonaniaopätovne,okresný
súd postupoval správne, pokiaľ takémuto návrhu nevyhovel a návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu
a uznesenie okresného súdu č. k. 8C/260/2012-121 zo dňa 13.08.2014 potvrdil, a to uznesením č. k.
6Co/205/2015-169 zo dňa 30.04.2015. Aj keď okresný súd rozhodoval o návrhu na prerušenie konania

(jeho zamietnutí na pojednávaní) na ktorom zároveň rozhodol vo veci samej, vzhľadom na nedôvodnosť
tohto návrhu a vecnú správnosť tohto rozhodnutia nezakladá postup okresného súdu vadu, ktorá by
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd opätovne dáva do pozornosti, že
uznesením Krajského súdu v Žiline, ako súdu nadriadeného, bolo uznesením sp. zn. 9NcC/51/2013
zo dňa 04.02.2013 rozhodnuté, že zákonná sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Jana

Halušková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn.
8C/260/2012. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre
ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska,
nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu, preto je
argumentácia odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Nad rámec uvedeného odvolací

súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho ako aj
objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj
požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom
sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie.

Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti
účastníkov konania. Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej veci navrhovateľom
a jeho právnym zástupcom nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý dôvod na
odročeniepojednávania.Inýmislovami,vprípadepojednávaniabezprítomnostiúčastníkazapodmienok

predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti
sporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje súdu zvážiť
dôvodnosťnávrhunaodročeniepojednávaniaanadväznekonaťvdôvodnýchprípadochvneprítomnostiúčastníkov konania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň
k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku základom
samotného nároku uplatňovaného žalobcom v žalobe.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odporca doručil súdu vyjadrenie k návrhu dňa 18.06.2013, a
toto vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 23.07.2013 (č. l. 46 p. v. spisu).
Keďže odporca sa k návrhu vyjadril, postup súdu v zmysle ust. § 153b O.s.p. bol vylúčený.

Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je mimo rámca akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie
bolo vykonané oboznámením listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdom spise a podstatným
obsahom exekučného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/1443/2010 - ktorý dôkaz
výslovne (na strane 2 spisu) požadoval samotný navrhovateľ.
Zároveň odvolací súd poznamenáva, že prvostupňový súd doručil navrhovateľovi prostredníctvom jeho
splnomocneného zástupcu aj poučenie v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktorý toto poučenie prevzal

dňa 11.06.2013 (č. l. 19 p. v. spisu).
Nezodpovedá stavu veci tvrdenie z odvolania, že okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací
súd preukázané, že navrhovateľ do vyhlásenia uznesenia, ktorým okresný súd ukončil dokazovanie,
nenavrhol vykonať dokazovanie Znaleckým posudkom č. 1/2014, a preto argumentácia odvolateľa z

odvolania nezodpovedá tvrdeným skutočnostiam.

V protiklade s odvolaním navrhovateľa odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu ako celok
spĺňa všetky parametre zákonného odôvodnenia. Okresný súd náležite zodpovedal relevantné otázky
súvisiace s uplatneným nárokom, pri výklade a aplikácii právnych predpisov sa neodchýlil od znenia

príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a podstatu; rozhodnutie je preto ústavne konformné a
nevykazuje znaky (tvrdenej) vnútornej rozpornosti. Zároveň platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody. Tak isto je však neprípustné/nemožné konfrontovať okresný súd so
závermi, ktoré nevyslovil.

Vo vzťahu k samotnému meritórnemu posúdeniu prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť krajského súdu odvolacími dôvodmi (§
212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (zrejme z dôvodu predkladania množstva
typových podaní na súdy) v odvolaní rezignoval na akúkoľvek úvahu vo vzťahu ku vecným dôvodom,

ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky sa obmedzil len na všeobecné konštatovania,
bez akejkoľvek konkretizácie.

Odvolací súd námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania, vymedzil rozhodujúci skutkový stav, citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval a z nich vyvodil konkrétne právne závery, ktoré primerane vysvetlil, pričom
dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal. Nadväzne z pohľadu procesného ne/úspechu výlučne
na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k nosnému dôvodu, na ktorom okresný súd založil svoje meritórne
zamietajúce rozhodnutie, nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek konkrétnu protiargumentáciu.

Hmotno-právnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie
nesprávneho úradného postupu, ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny
úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie

poverenia na základe žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Okresný súd
vykonaním dokazovaním zistil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,
ktorými sú zavinené protiprávne konanie, vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou
a zavineným protiprávnym konaním. Navrhovateľ relevantne nenapadol uvedené skutkové a právne

závery okresného súdu, ktoré boli hmotno-právnym dôvodom zamietnutia žaloby. Pokiaľ namietal v
odvolaníaplikáciunovejprávnejúpravy§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,uvedenétvrdeniezodvolania
nezodpovedá stavu veci, pretože okresný súd vo veci aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003
Z. z. v znení účinnom do 01.01.2013. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudkuodvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR, vyslovené práve vo vzťahu k hromadným
podaniam navrhovateľa. V ich zmysle samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje
automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky

okolnosti prípadu. Z tohto pohľadu má judikatúra Ústavného súdu SR, neakceptujúca možnosť liberácie
štátu z dôvodu nadmerného množstva vecí, resp. zaťaženosti súdov, svoj základ v „štandardnej“
situácii. Táto doktrína (bližšie napr. II.ÚS 245/2013) platí i naďalej v prípadoch relevantne odlišných
od (hromadných) vecí navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi sa však (doktrína) modifikuje a je
preto možné z ústavného hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania konaní, ktorých veľké

množstvo zvyšuje faktickú zložitosť veci/í z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania navrhovateľa. Taktiež
za významné ústavný súd označil, že v dotknutých prípadoch hromadných podaní sa nejedná o
osobno-statusový spor, pracovný spor či inak existenčnú vec pre navrhovateľa, ako i skutočnosť, že
povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi navrhovateľa sa nevyhnutne dostáva
do konkurencie s povinnosťou takéhoto súdu poskytnúť súdnu ochranu v primeranej dobe aj účastníkom
iných konaní, ktorí sa v identickom čase tiež domáhajú súdnej ochrany pred súdom. Podobne podľa

Európskeho súdu pre ľudské práva nerešpektovanie lehôt ustanovených zákonom samo o sebe nemusí
znamenať porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim

kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo
odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť žalovanej trovy, ktoré
jej v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu jej vznik trov aktuálneho odvolacieho konania ani nevyplýva,
odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.