Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614210110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa Z. D., nar.
XX. X. XXXX, bytom F. D., N. XXXX/X proti odporcovi B. D., nar. X. X. XXXX, bytom F. D., S. XXX/
XX, zastúpenému JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v F. Z., O. XXX, v konaní o návrhu
na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie účastníkov proti
rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č.k. 10C/282/2014-40 zo dňa 14. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zamietol návrh navrhovateľa na zníženie

výživného, ako i vzájomný návrh odporcu na zvýšenie výživného.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej
úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 8C/196/2008-14 zo dňa 26. 1.
2009) nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o
výživnom. Na strane navrhovateľa síce došlo k zvýšeniu jeho príjmu asi o 100,- eur mesačne, ale na
druhej strane sa zmenili jeho bytové podmienky, keď už nebýva v spoločnej domácnosti s matkou a
musí znášať náklady, vrátane energií sám. Odporca na druhej strane študuje na vysokej škole, ktorú
sám označil ako nadštandardnú a v súvislosti s tým mu vznikajú výdavky na školné vo výške 840,- eur

ročne, pričom neodôvodnil potrebu študovať uvedenou nadštandardnou formou štúdia, naopak študuje
už na druhej vysokej škole, pričom sa nejedná o kontinuálne pokračovanie a táto skutočnosť nemohla
byť hodnotená v neprospech navrhovateľa ako dôvod pre zvýšenie výživného.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania s prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, obaja účastníci konania.

Navrhovateľ žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol jeho návrh na zníženie
výživného zamietnutý, zmeniť a tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že nie je v

jeho možnostiach a schopnostiach platiť pôvodne určené výživné. Prvostupňový súd síce v dôvodoch
rozhodnutia konštatuje nárast jeho príjmu o 100,- eur mesačne, ale súčasne dostatočným spôsobom
nezohľadnil jeho výdavky na bývanie a stravu, s ktorými mu v minulosti vypomáhala matka. V priebehu
konania predložil všetky požadované doklady, ako i potvrdenia od Sociálnej poisťovne o výplatáchdôchodku a vykonávaní zrážok, z ktorých je zrejmé, že ani zrážky nemôžu byť vykonávané v takej výške
ako bolo pôvodne určené výživné.

Odporca vo svojom odvolaní žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol jeho návrh

na zvýšenie výživného zamietnutý, zrušiť a v tejto časti vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, a preto je jeho
rozhodnutie predčasné. Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že nemá žiadny majetok a po svojej
matkesanezúčastnildedičstva,nakoľkomujehodvesestryporozvodemanželstvamalipomôcťzariadiť
byt a zaplatiť zálohu vo výške 500,- eur. Tieto skutočnosti tvrdené navrhovateľom pred súdom nijakým

spôsobom ale navrhovateľ nepreukázal a ani súd na tieto skutočnosti nevykonal žiadne dokazovanie. V
dôvodoch rozhodnutia súd poukazuje na príjem odporcu z brigádnickej činnosti, ale tento príjem nie je
pravidelný a jednalo sa len o práce na základe dohody počas letných prázdnin.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Aknavrhovateľvpriebehuodvolaciehokonaniapoukazovalnasvojeďalšiepohľadávkyastýmsúvisiace
zrážky z príjmu, na tieto okolnosti ani odvolací súd prihliadnuť nemohol, lebo sa jedná o výlučne jeho

pohľadávky, ktoré mu vznikli neplnením, či už zmluvných povinností alebo povinností vyplývajúcich z
rozhodnutí príslušných orgánov. Na tomto mieste je zároveň potrebné zdôrazniť, že pokiaľ zákonná
úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez ohľadu na výšku jeho príjmu
a jeho majetkové pomery (t.j. i rodičovi bez akéhokoľvek príjmu, objektívne nezamestnanému) platiť na
nezaopatrené dieťa, t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení výživné vo výške 30 % životného minima,

možno považovať i súdom určené výživné vo výške 82,98 eur na dieťa vo veku 25 rokov za minimálne,
postačujúce sotva na zabezpečenie základných potrieb.

V ďalšom prvostupňový súd dostatočným spôsobom prihliadol i na postoj odporcu v súvislosti so
zvolenou formou štúdia a s tým súvisiacim nárastom životných nákladov, s ktorými dôvodmi sa odvolací
súd taktiež v celom rozsahu stotožnil, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu ako

vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ani jeden z účastníkov nemal v odvolacom konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.