Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/287/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110223841
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2110223841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. K. XXX, zastúpeného spoločnosťou PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná JUDr. Maroš Prosman, advokát, proti žalovanej: J. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXX/X, o zaplatenie 18.257,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/48/2011-100 zo dňa 15. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaná je povinná zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania žalobcu spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia v sume 433,89 eura na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť do troch dní odo dňa
právoplatnostirozsudkuzaplatiťžalobcovisumu18.257,-eurs9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy
18.257,- eur od 27.10.2010 do zaplatenia. Žalovanej súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku náhradu trov konania vo výške 1.095,- eur za súdny poplatok za
návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 983,24 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu. Vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa 02.03.2009 medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo-právny vzťah,

predmetom ktorého bol prevod nehnuteľností, ktoré žalovaná nadobudla do svojho vlastníctva. Vklad
bol Správou katastra Trnava povolený dňa 08.04.2009 pod číslom V 818/09, právne účinky vkladu
nastali dňa 08.04.2009. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 18.257,- eur, ktorá mala
byť vyplatená úverom z banky. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 18.257,-
eur v lehote jedného mesiaca, t.j. do 12.08.2010. Žalovaná kúpnu cenu nezaplatila, táto skutočnosť
sporná nebola. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že má pohľadávku voči žalobcovi titulom nájomného
a poplatkov za elektrinu, keď žalobca po tom ako sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v dome

býval. Uvedené však žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, nepreukázala existenciu
akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi. Žalobca poprel existenciu akéhokoľvek záväzku voči žalovanej.
Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 488, § 494, § 588, § 563, §
517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v
znení účinnom k 27.10.2010. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (v ďalšom texte „OSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 1.095,- eur a trovy právneho zastúpenia vo

výške 983,24 eura za 2 úkony - prevzatie zastúpenia a porada s klientom, zastupovanie na pojednávaní
dňa 15.01.2014 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. á 353,54eura + 1 úkon - zastupovanie na pojednávaní dňa 23.10.2013 podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.
4 citovanej vyhlášky á 88,63 eura (t.j. 1 základnej sadzby tarifnej odmeny) + 2 x režijný paušál v roku
2012 podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,81 eura + 1 x režijný paušál v roku 2014 podľa § 16 ods.

3 citovanej vyhlášky á 8,04 eura, t.j. spolu 819,37 eura + 20% DPH, t.j. 163,87 eura, spolu 983,24 eura.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná a žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Poukázala na skutočnosť, že v konaní nebol vypočutý svedok Y. N., ktorý môže podať zásadné
vysvetlenie k predmetu sporu, opätovne žiadala vypočuť svedka Z. Q.. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa nezohľadnil plnenie žalovanej voči žalobcovi, ktorému
poskytovala rok a pol celodennú stravu, peniaze na cigarety a spolu s druhom žalovanej zaplatili za
žalobcu dlh za byt. Žalobca uviedol žalovanú do omylu, keď do ceny bytu započítal aj záhradu, ktorá
nebola jeho vlastníctvom, čím navýšil kúpnu cenu minimálne o 5.000,- eur. Byt bol v dezolátnom stave
a jeho rekonštrukciu zabezpečil druh žalovanej na vlastné náklady. Žalovaná uviedla, že si je vedomá,
že žalobcovi patrí za byt náhrada, avšak nie v takej sume ako žiada.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. Uviedol, že z výsluchu samotnej žalovanej je zrejmé, že kúpnu zmluvu uzavrela a že nezaplatila
kúpnu cenu za predmet prevodu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná žalobcovi
kúpnu cenu nezaplatila. Za 21 mesiacov trvania konania žalovaná nijako nešpecifikovala akúkoľvek
pohľadávku voči žalobcovi. Na pojednávaní dňa 23.10.2013 uviedla, že žiada, aby bola zohľadnená jej

pohľadávka voči žalobcovi, nevie však vyčísliť konkrétnu sumu, ktorú od neho požaduje. Z vyjadrení
žalovanej je zrejmé, že v priebehu pojednávania nedošlo k hmotnoprávnemu prejavu jej vôle, ktorým
by sledovala započítanie pohľadávok účastníkov konania, ani k vzájomnému návrhu podľa § 97
OSP, keďže prejav vôle žalovanej nespĺňal náležitosti podľa § 79 OSP (nebola známa výška ani
dôvod pohľadávky). Žalovaná vzniesla uvedenú námietku v konaní iba ako procesnú obranu, nie ako

protinávrh. K preukázaniu svoje pohľadávky neponúkla súdu prvého stupňa žiadne dôkazy. Žalobca má
súčasnezato,žeprípadnéfiktívnepohľadávkyžalovanejbybolipremlčané.Žalovanejničnebráni,abysi
akékoľveksvojepohľadávkyvočižalobcoviriadneuplatnilavinomkonaní.Vsúvislosti stvrdeným
nedostatočným zistením skutkového stavu Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že výsluchy svedkov Y.
N. a N. X. (mal na mysli zrejme Z. Q.) počas trvania konania nenavrhoval ani jeden z účastníkov konania.

Súd prvého stupňa nemal za sporný nárok, ktorý si žalobca uplatňoval v konaní. Súd prvého stupňa v
konanívykonalvšetkynavrhovanédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostipotrebnýchna
rozhodnutieožalobežalobcu,nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,
nečinnosť žalovanej v konaní nemôže byť v neprospech žalobcu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov -

Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§
201,204OSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeopravnýprostriedokprípustný(§202OSP),preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania(§ 214 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie

vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Predmetom konania na súde prvého stupňa bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie kúpnej ceny
vo výške 18.257,- eur s 9% ročným s úrokom z omeškania od podania návrhu zaplatenia, pričom medzi
účastníkmi sporné nebolo že žalovaná kúpnu cenu nezaplatila.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorý uložil žalovanej povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu
18.257,- eur s príslušenstvom.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, spočívajúci
vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu

vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že dňa 02.03.2009 uzavrel žalobca ako predávajúci
so žalovanou ako kupujúcou kúpnu zmluvou, predmetom ktorej bol prevod bytu číslo X na 2.
nadzemnom podlaží bytového domu, súpisné číslo XXX v F. K. a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a priľahlých pozemkoch na parc. reg. „C“
č. 1952/7 a 1952/6. V článku III. kúpnej zmluvy sa kupujúci dohodli na kúpnej sume vo výške 18.257,-
eur, ktorá suma mala byť vyplatená úverom z banky. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 08.04.2009
pod č. V: 818/09. Žalovaná kúpnu cenu nezaplatila.

Z uvedeného je zrejmé, že z platne uzatvorenej kúpnej zmluvy vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť

kúpnu cenu. Dlhy, ktoré, ako tvrdí, zaplatila za žalobcu, jedlo a peniaze, ktoré mu poskytla, nie je možné
započítať voči dlhu vzniknutému nezaplatením kúpnej ceny.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Započítanie podľa tohto ustanovenia je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa
a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené
všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými
subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak

(vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie uplatní
pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj iných vzájomných
pohľadávok rovnakého druhu (napr. pri ovocí, obilí rovnakého druhu). K započítaniu nedochádza
automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov
záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé,

ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu
tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. Započítanie je
jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať
aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky
stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zánikupohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich
vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. Prípadnú námietku premlčania vzájomnej
pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v

čase, keď sa pohľadávky stretli.

Dlhy uvádzané žalovanou nie je možné započítať voči nezaplatenej kúpnej cene z dôvodu, že tieto dlhy
by museli byť riadne vyčíslené, uvedený ich právny dôvod a museli by byť zročné. Žalovaná však v
priebehu konania viac krát uviedla, že svoje pohľadávky voči žalobcovi vyčísliť nevie. Už len z tohto
dôvodu k započítaniu nemôže dôjsť.

K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, nevypočul

ňou navrhnutých svedkov odvolací súd uvádza, že v priebehu konania žalovaná súdu prvého stupňa
nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalovanej sú nedôvodné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP

ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, v dôsledku čoho mu v zmysle ustanovenia
§ 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil ako trovy právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 353,54 eura + režijný paušál v sume 8,04 eur + 20%

DPH v sume 72,31 eur, spolu 433,89 eura. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP je žalovaná povinná
zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.