Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/686/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313219766
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313219766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu

JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO,
a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, zast. usadenou euroadvokátkou: JUDr. Helena Strachotová, so
sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporkyni: I. Y., bytom F. G. XX, t. č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou: R. M., zamestnankyňa Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 860,25 eur s prísl., na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/106/2014-106 zo dňa 13. júna
2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zrušil platobný rozkaz č. k. 31Ro/1529/2013-14 zo dňa 9.8.2013, návrh zamietol a
odporkyni nepriznal náhrada trov konania. Navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 860,25 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Navrhovateľ a
odporkyňa uzavreli dňa 9.4.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol
záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 706,50 eur na financovanie
kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok odporkyne
nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to formou 18 mesačných splátok
vo výške 54,03 eur, t.j. celkom 972,54 eur so splatnosťou prvej splátky 15.5.2009. Odporkyňa

svoj záväzok riadne a včas neplnila. Listom zo dňa 9.11.2009 odstúpil navrhovateľ od úverovej
zmluvy v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporkyne, pričom odstúpenie od zmluvy
nadobudlo účinnosť dňa 31.12.2009, ktorým dňom sa stal splatný celý dlh odporkyne. Odporkyňa
žalovanú sumu nezaplatila ani po zosplatnení úveru, pričom pohľadávka navrhovateľa predstavuje
sumu 860,25 eur (324,18 eur dlžné mesačné splátky úveru, 514,47 eur neuhradené úverové
istiny, 21,60 eur neuhradené zmluvné pokuty). Opatrovníčka odporkyne vzniesla v záujme efektívnej
ochrany odporcu ako spotrebiteľa námietku premlčania nároku navrhovateľa uplatňovaného v tomto

konaní. K vznesenej námietke premlčania navrhovateľ prostredníctvom zvoleného zástupcu uviedol,
že na základe uzavretej rozhodcovskej doložky uplatnil navrhovateľ svoj nárok u Rozhodcovského
súdu pri Komerčnej spoločnosti, a.s., so sídlom v Čadci, pričom uznesením zo dňa 13.10.2011
č. k. 13Er/522/2011-18 tunajší súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a unesením zo dňa 2.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2912,
exekučné konanie zastavil, z ktorého dôvodu bol navrhovateľ nútený uplatniť svoj nárok u okresného
súdu. Mal za to, že podal žalobný návrh včas dňa 4.7.2013. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi navrhovateľom a odporkyňou - 9.4.2009, súd na vec
aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu. Z vykonaného dokazovaniaa zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny názor, že posudzovaný právny vzťah
medzi navrhovateľom a odporkyňou je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Právny predchodca navrhovateľa bol v čase

uzavretia úverovej zmluvy v postavení veriteľa s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa bola
v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, ani všeobecných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah

aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákon o
ochrane spotrebiteľa). Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne
nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru súdu kogentné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by
sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa. Súd považuje spotrebiteľské zmluvy

vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel
zmluvy za typický občianskoprávny vzťah. Ide o vzťah medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu (úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy).
Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach

a nie podnikateľské právo (rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/2009). Ak dodávateľ predformuluje
v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39
Občianskeho zákonníka). Prejednávaná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou (ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Niet rozumného dôvodu na skonštatovanie,

že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať
právna úprava regulujúca vzťahy zásadne medzi podnikateľmi, keď Občiansky zákonník ako kódex
občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Súd ďalej
poukazuje, že v bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský
vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo

narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník.
Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré
rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26,
27). Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej

vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Premlčaním
teda právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že dlžník sa po uplynutí premlčacej
doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom
súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné

splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu
konania až do právoplatného skončenia veci. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať,
či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu (má subsidiárny charakter a použije sa tam,

kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená
osobitná premlčacia doba) a osobitné premlčacie doby. Navrhovateľ účinne odstúpil od predmetnej
zmluvy ku dňu 31.12.2009, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný
vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka odstúpením
bola zmluva zrušená od začiatku (ex tunc) a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti

zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi
účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
premlčí v osobitnej dvojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Uplatnená
pohľadávka bola splatná dňa 31.12.2009, pričom navrhovateľ podal návrh dňa 29.7.2013, teda po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby Na vznesenú námietku premlčania bol súd povinný prihliadnuť,

pričom úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik vynútiteľnosti subjektívneho
práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. O trovách konania súd
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože jej v súvislosti s týmto konaním žiadne nevznikli.Odvolanie proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote, v časti zamietnutia návrhu z
dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Vo veci vzniesla námietku premlčania
opatrovníčka odporcu, na ktorú súd prihliadol, považoval za dôvodnú. Súd posúdil, že odstúpením od

zmluvy zmluva je zrušená od začiatku a preto medzi účastníkmi nastúpil právny režim bezdôvodného
obohatenia s dvojročnou subjektívnou premlčacou lehotou. Súd navyše uviedol, že v danom prípade
sa jedná o takzvaný formulárový typ zmluvy a spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom
ovplyvniť obsah zmluvy a zmluvné podmienky, súd posúdil, že sú v rozpore s ustanovením § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka a takéto klauzuly sú neplatné. Navrhovateľ poukázal na to, že žiadny

právny predpis neobmedzil účastníkov právnych vzťahov ani so spotrebiteľským prvkom na uzatváraní
takzvaných formulárových zmlúv, čo je bežné v spotrebiteľských vzťahoch a veľmi využívané a zrýchľuje
to proces. Akceptovanie obsahu akejkoľvek zmluvy, to znamená aj formulárovej, zaväzuje zmluvnú
stranu k jej dodržiavaniu. Ak súd dospel k záveru, že uzatváranie formulárovej zmluvy je v rozpore
s dobrými mravmi ide o záver, ktorý nemá oporu ani v zákone ani v praxi . K právnemu posúdeniu
z odstúpenia od zmluvy navrhovateľ uvádza, že postup navrhovateľa bol v súlade so zákonom

číslo 258/2001 Zákon o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 9. 4. 2009. V § 4 ods. 2 písm. q) táto zmluva predpokladala,
že si účastníci dohodnú spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj možnosť
mimosúdneho riešenia sporov. V § 5 je výslovne stanovená možnosť odstúpenia od zmluvy veriteľom,
ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, ak je spotrebiteľ

v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Bol predložený dôkaz, že bol
spotrebiteľský úver poskytnutý na nákup tovaru, navrhovateľ odstúpil od zmluvy 9. 4. 2009 a 9. 11. 2009
s ohľadom k tomu, že odporkyňa neuhradila ani jednu dohodnutú splátku, úver bol poskytnutý 23. 4.
2009.Navrhovateľjetohonázoru,žeodstúpenieodzmluvybolovsúladesozákonomospotrebiteľských
úveroch a v článku 3. - 6. Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy nie je v rozpore

s občianskym zákonníkom, teda odstúpenie dohodnuté prísnejšie ako v zákone o spotrebiteľských
úveroch - navrhovateľ bol oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak klient sa dostal do omeškania so zaplatením
splátky dlhšie ako 3 mesiace. V zmysle tohto článku je navrhovateľ oprávnený v prípade odstúpenia od
zmluvy požadovať vrátenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade,
že klient sa dostal do omeškania so splatením splátky dlhšie ako 3 mesiace. Právo veriteľa vyplývajúce

zo zmluvy na odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti zo strany dlžníka nemôže byť podľa
názoru navrhovateľa slabšie ako právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy vyplývajúce zo zákona bez
zavinení veriteľa. Nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu z akých dôvodov by veriteľ nemal mať
rovnaké právo v prípade, keď spotrebiteľ ako dlžník poruší svoje povinnosti. V prípade výkladu súdu
prvého stupňa, ktorý je toho názoru, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa z dôvodu

porušenia zmluvných povinností na strane spotrebiteľa sa zmluva ruší od začiatku a účastníci majú
nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia má dlžník - spotrebiteľ lepšie právo ako spotrebiteľ,
ktorý využil svojho zákonného práva neporušil zmluvné podmienky. Táto právna konštrukcia je podľa
navrhovateľa neprípustná. Potom poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 2 ods. 2, ods. 3 a § 4
Občianskeho zákonníka a je toho názoru, že nárok nie je premlčaný a to z dôvodu, že bol v zákonnej

lehote a v súlade s rozhodcovskou doložkou uplatnený u Stáleho rozhodcovského súdu Komerčnej
spoločnosti, a.s. so sídlom v Čadci, žalobou zo dňa 15. 3. 2010 rozsudok bol vydaný 23. 2. 2011,
pod číslom K R S /158/2010, bol právoplatným 28. 2. 2014, vykonateľný 4. 3. 2011 a 6. 4. 2011 bol
podaný na základe rozhodcovského rozsudku návrh na vykonanie exekúcie. Tento návrh bol uznesením
Okresného súdu v Galante, číslo konania 13 R /522/2011 - 18 dňa 13. 10. 2011 zamietnutý uznesením

zo dňa 2. 12. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 7. 2012, keď bolo exekučné konanie zastavané.
Podľa názoru navrhovateľa, po dobu uplatnenia práv rozhodcovského súdu bola prerušená premlčacia
lehota k uplatneniu práv žalobcu a premlčacia doba neplynula. Premlčacia doba neplynie, keď veriteľ
za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, za ktorý sa považuje
začatie súdneho konania alebo za uplatnenie práva. Takisto neplynie premlčacia doba ani vtedy, ak

veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom stanoveným
rozhodcovskej zmluve. Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania premlčacia doba
už uplynula alebo v prípade, ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba
tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.
Navrhovateľ tak podal žalobný návrh včas a nie je možné ho posudzovať ako premlčaný. Preto navrhuje,

aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutej časti návrhu vyhovel, alebo vrátil
vec súdu prvého stupňa k ďalšiemu prerokovaniu.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas
oprávnenou osobou (§ 201 § 204 O.s.p. ), prejednal vec obsahom a k dôvodmi podaného odvolania (§
5 212 ods. 1 O.s.p. ), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 s O.s.p.,

zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p.,
pretože zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa ust. § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 860,25 eur s úrokom z omeškania, na základe toho, že
navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili dňa 9.4.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe
ktorého navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 706,50 eur na financovanie

kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a odporkyňa sa zaviazala úver
splatiť a to formou 18 mesačných splátok vo výške 54,03 eur, t.j. celkom 972,54 eur so splatnosťou
prvej splátky 15.5.2009. Odporkyňa svoj záväzok riadne a včas neplnila. Listom zo dňa 9.11.2009
odstúpil navrhovateľ od úverovej zmluvy a odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 31.12.2009,
kedy sa stal splatný celý dlh odporkyne. Odporkyňa žalovanú sumu nezaplatila ani po zosplatnení

úveru, pohľadávka navrhovateľa predstavuje sumu 860,25 eur (324,18 eur dlžné mesačné splátky
úveru, 514,47 eur neuhradené úverové istiny, 21,60 eur neuhradené zmluvné pokuty). Opatrovníčka
odporcu vzniesla námietku premlčania nároku, ku ktorej sa navrhovateľ prostredníctvom zvoleného
zástupcu vyjadril, že na základe uzavretej rozhodcovskej doložky uplatnil navrhovateľ svoj nárok u
Rozhodcovského súdu pri Komerčnej spoločnosti, a.s., so sídlom v Čadci, pričom uznesením zo dňa

13.10.2011 č. k. 13Er/522/2011-18 Okresný súd Galanta zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a unesením zo dňa 2.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.7.2012, exekučné konanie zastavil, z dôvodu ktorého bol navrhovateľ nútený uplatniť svoj nárok u
okresného súdu. Mal za to, že podal žalobný návrh včas dňa 4.7.2013.

Prvostupňový súd správne poukázal na to že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je od

svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, ktorá skutočnosť nebola v konaní
sporná. Právny predchodca navrhovateľa bol v čase uzavretia úverovej zmluvy v postavení veriteľa s
poukazom na predmet podnikania a odporkyňa bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a preto aj na tento
právny vzťah je nutné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a právnych predpisov,

ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a zákon o ochrane spotrebiteľa).

Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať
zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa. Súd
vzťah medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu (úverovanie spotrebiteľov

patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy) za občiansko-právny. Použitie námietky
premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané
právo oprávnenému priznať. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do
právoplatného skončenia veci. Navrhovateľ účinne odstúpil od predmetnej zmluvy ku dňu 31.12.2009,

čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa
nej dostal. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka odstúpením bola zmluva zrušená od začiatku
(ex tunc) a zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva.
Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia, ktoré sa
premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Uplatnená pohľadávka

bola splatná dňa 31.12.2009, pričom navrhovateľ podal návrh dňa 29.7.2013, teda po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby. Preto bol aj návrh zamietnutý dôvodne. Prvostupňovým súdom bolo potom správne
rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. o trovách konania pretože odporkyňa, ktorá mala vo veci
plný úspech si trovy neuplatnila a žiadne jej nevznikli a správne jej súd nepriznal právo na náhradu trov
konania.Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 1 za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol odvolací súd o

trovách tohto odvolacieho konania, pretože úspešná odporkyňa si neuplatnila trovy v odvolacom konaní
a žiadne jej nevznikli.

Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.