Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3709200456
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3709200456.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa K.. Y. V., bytom T. F., H.
XXXX/XXX, zastúpeného R.. U. V., advokátom, E. kancelária Y., Q. XX proti odporcovi X. E., s.r.o.,
IČO: XX XXX XXX, T. T. XXX, zastúpeného Y.. T. N., advokátom, E. kancelária Považská Bystrica,
Centrum 27/32-123, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6. decembra 2010,
č.k. 10C/12/2009-256, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že
okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa s odporcom zo dňa 02.12.2008 je neplatné a
zároveň, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu náhrady mzdy v sume jeho priemerného mesačného

zárobku od 16.01.2009 do právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 68 ods. 1
písm.b),ods.2,§70,§74,§38 ods.1,2,4Zákonníkapráce.Rozhodoltakpopredchádzajúcom
zrušeníjehorozsudkuzodňa12.10.2009,č.k.10C/12/2009-156,ktorýmnávrhuvyhovelprenenaplnenie
formálnych podmienok podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce s odôvodnením, že k doručeniu okamžitého
skončenia pomeru navrhovateľovi nedošlo. Okresný súd, viazaný právnym názorom krajského súdu,
doplnil dokazovanie zamerané na skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie, či bol daný dôvod na
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s navrhovateľom. Uviedol,

že z vykonaného dokazovania, a to výsluchu navrhovateľa, odporcu, ale aj svedkov A., T. vyplynulo, že
odporca bol poverený vývojom karuselových a turniketových dverí pre zákazku OC I. II V.. Z
výpovedísvedkovE.U.aC.A.malzapreukázané,ženavrhovateľneodovzdaldokumentáciu,konkrétne
zostavené výkresy potrebné k montáži uvedených dverí, následkom čoho sa zákazka realizovala
chaoticky, montážnici nemali k dispozícii výkresy, podľa ktorých by mohli postupovať a svedok E. Šipek
to prirovnal montáži „podľa sedliackeho rozumu“ a K.. T. skladaniu puzlí. Uviedol, že z výpovedí týchto

svedkov vyplynulo, že bez zostavných výkresov museli zamestnanci, ktorí sa jej zúčastnili, viackrát
skúšať, ktoré komponenty a akým spôsobom treba zmontovať. L. U. a A. potvrdili, že pred montážou
oslovili navrhovateľa, aby im výkresy dal, na čo im povedal, že im nič nedá. Keď naliehali, ukázal
jeden výkres formátu A3, ktorý im odmietol bližšie vysvetliť a naopak, keď ho o to požiadali, výkres
roztrhal a viac im nedal nič. Obaja potvrdili, že špekulovali, ako montáž vykonať, stalo sa, že museli
komponenty viackrát rozobrať a zostaviť ich znovu. Aj svedok K.. N. T. potvrdil, že zamestnanci nemali k
dispozícii výkresy týkajúce sa mechanickej časti, ktoré kreslil navrhovateľ, a ktoré videl u neho v počítači,

keď od neho žiadal rozmery záložného zdroja a vtedy navrhovateľ otvoril USB kľúč, otvoril výkres napočítači, dal mu rozmery záložného zdroja a potom USB kľúč vložil do vrecka. Svedok si nespomenul,
že by inokedy ešte výkresy videl. Okresný súd konštatoval, že výsluchy týchto svedkov preukázali, že
navrhovateľ nedal zamestnancom odporcu žiadnu dokumentáciu k montáži a spôsobil im tak problémy

pri realizácii objednávky. Výpoveďou konateľa odporcu K.. Z., ako aj listinnými dôkazmi, a to
písomnou výzvou odporcu zo dňa 25.11.2008 mal za preukázané, že odporca žiadal o vydanie
všetkých podkladov z vývoja turniketových dverí na základe objednávky pre OC I. II V.. Skutočnosť,
že odporca vyzýval navrhovateľa na odovzdanie dokumentácie od vývoja dverí, potvrdila aj svedecká
výpoveď Y. Y., ktorý bol prítomný pri tom, keď konateľ odporcu K.. Z. vyzval navrhovateľa k odovzdaniu

dokumentácie a nahratie na USB kľúč, na čo reagoval navrhovateľ tak, že vstal a odišiel. Pritom, keď
odporca žiadal, aby mu nahral výkresy na USB kľúč, bola aj Q. Y.. Táto udalosť bola preukázaná
aj obsahom listu navrhovateľa zo dňa 11.11.2008, keď sám uvádza, že ho konateľ odporcu požiadal
dňa 28.10.2008 o nahratie dokumentácie na USB kľúč. Okresný súd svedecké výpovede považoval
za hodnoverné dôkazy s odôvodnením, že výpovede svedkov sa zhodovali v súvislostiach, o ktorých
vypovedaliakorešpondovaliajsoskutočnosťami,ktorésámnavrhovateľopísalvlistezodňa11.11.2008.

Okresný súd neuznal námietky navrhovateľa, že by títo boli zaujatí a nevypovedali preto pravdivo,
pretože každý z nich opísal svojimi slovami, čo videl, ich výpovede si nerozporovali a súd nemal dôvod
týmto neveriť. Z listu samotného navrhovateľa zo dňa 11.11.2008 okresný súd zistil, že navrhovateľ, ako
sám písal, práce na vývoji mechaniky, pohonu oboch turniketov a spracovaní výrobnej dokumentácie
ukončil14.10.2008.Vuvedenomlistepriznáva,žedokumentáciasanenachádzalavofiremnompočítači,

leboprácerobildoma.StýmtosazhodujeajvýpoveďsvedkaIng.N.T.otom,ževpočítači,ktorýpoužíval
navrhovateľ v práci, nenašiel žiadnu dokumentáciu týkajúcu sa objednávky I. II V.. Neskoršie tvrdenie
navrhovateľa, že s K.. Peterkovou dali do počítača v práci koncom októbra 2008 uvedenú dokumentáciu,
vyznieva nepravdivo a účelovo, pretože si odporuje jeho vlastným vyjadreniam v liste zo dňa 11.11.2008.
Okresný súd zastával názor, že správanie odporcu, ako ho opísali svedkovia U. so A., že im vlastne

len narýchlo ukázal výkres a nechcel im ho vysvetliť a napokon im ho vzal a roztrhal, poznámky od
dodávateľov komponentov, aby ihneď vrátili dokumentáciu, nerešpektovanie ústnej i písomnej výzvy
odporcu svedčí o tom, že navrhovateľ odmietol dokumentáciu, spracovaním ktorej ho zamestnávateľ
poveril,vydaťanásledneprirealizáciimontáže,akoireklamáciispôsobilostatnýmzamestnancomvážne
problémy. Mal za to, že neobstojí námietka navrhovateľa, že by bol zodpovedný za namontovanie dverí

bez predchádzajúceho odskúšania, pretože za funkčnosť i bezpečnosť dverí, prípadne nesplnenie si
povinností vykonať úradné skúšky a zabezpečiť certifikáty zodpovedá výlučne ich dodávateľ, a tým bol
odporca. Uviedol, že preto neobstojí ani obrana navrhovateľa v tom, že odporca dal navrhovateľovi
pokyn, ako ho definuje § 47 ods. 3 Zákonníka práce, teda v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, prípadne bezprostredne a vážne ohrozujúci život alebo

zdravie zamestnanca alebo iných osôb. Dôvodil, že odporca ako zamestnávateľ vzhľadom na náplň
práce navrhovateľa bol oprávnený poveriť navrhovateľa ako zamestnanca vývojom dverí, pretože v
náplni jeho práce boli okrem iného technické a konštrukčné práce - spracovanie zverených zákaziek,
vývoj mechanických dielov a konštrukcií v zmysle krátkodobých a dlhodobých zámerov, operatívna
spolupráca s ďalšími spolupracovníkmi pri nových návrhoch a plnení úloh, ďalej bol navrhovateľ povinný

dbať na určené termíny vývoja, výroby prototypov, vzoriek a zavedenie do sériovej výroby, udržiavanie
a archivovanie technickej dokumentácie, jej zálohovanie v elektronickej podobe. Fakt, že ho týmto
vývojom poveril navrhovateľ, nerozporoval a písal o poverení touto úlohou aj v liste zo dňa 21.10.2008.
Dôvod, ktorý uviedol odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru, považoval preto za dôvodný,
pretože ho vymedzil tak, že navrhovateľ od 28.10.2008 opakovane neuposlúchol žiadosť a následne

pokyn zamestnávateľa, aby predložil výrobnú dokumentáciu, ktorá bola výsledkom jeho pracovnej
činnosti pri vývoji turniketových dverí na základe objednávky (položka č. 316 a 317) pre E. V., a.s.
na stavbu OC I. II V., ktorých vývojom bol poverený. Za nedôvodnú považoval
námietku navrhovateľa, že nemal vytvorené pracovné podmienky, pretože odporca, ako aj svedok A.
vypovedali, že navrhovateľ bol poverený vývojom dverí ešte v lete r. 2007, na poradách v

dňoch 19.06.2007, 07.12.2007, 14.01.2008, 16.07.2008 bola priebežne zadávaná navrhovateľovi ako
úloha vývoj mechanických častí turniketu a svedok C. A. tiež tento zámer realizovať vývoj karuselu
potvrdil. Navrhovateľ nebol teda v časovej tiesni, zámer firmy bol dlhodobo známy, navrhovateľ s ním bol
oboznámený, dokonca tomu predchádzala výpoveď navrhovateľa z roku 2008, o ktorej tvrdil, že ju dal
pre to, že nedokázal pre nedostatok času splniť úlohu na vývoji týchto dverí pre firmu S. a

odporcovi vtedy v máji 2008 zamlčal zámerne, že na takomto vývoji už pracuje. Zdôraznil, že odporca
zabezpečil navrhovateľovi výkonnejší počítač, čo potvrdil aj navrhovateľ, zakúpil nové programové
vybavenie počítača a napokon sám navrhovateľ v liste dňa 11.11.2008 uviedol, že práce na vývoji
ukončil dňa 14.10.2008 (čomu nasvedčuje aj obsah listu navrhovateľa zo dňa 21.1.02010, v ktoromuviedol, že pred necelým týždňom zadával do výroby posledné výkresy turniketu priemeru 4880 mm
označovaný ako kolotoč, kde vykonával vývoj mechaniky pohonu) a nič nebránilo tomu, aby výsledok
práce,počnúcdňom14.10.2008,odovzdalzamestnávateľovi.Okresnýsúduviedol,žeaksanavrhovateľ

domnieval, že si odporca nesplnil svoje povinnosti týkajúce sa mzdových nárokov navrhovateľa, túto
požiadavku mal riešiť so zamestnávateľom až následne, prípadne sa obrátiť na súd, ale nebol oprávnený
podmieňovať splnenie pracovných úloh svojimi požiadavkami na zamestnávateľa, keď sa domáhal
súbežného odovzdania dokumentácie a vyplatenia mzdy, ako tomu nasvedčuje aj list navrhovateľa zo
dňa 02.12.2008. Zároveň konštatoval, že zamestnávateľ prerokoval okamžité skončenia pracovného

pomeru so zamestnancami dňa 19.11.2008, čo potvrdzuje zápis z prerokovania, ako aj svedecké
výpovede E. U., C. A., Y. Y. a K.. M. T.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný
súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Konštatoval, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď
oprávnene, bol daný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože konanie navrhovateľa
boloporušenímpracovnejdisciplíny anesplneniepovinnostivymedzenejvokamžitomskončení
pracovného pomeru dosiahlo intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom, pretože

navrhovateľ porušil pokyn zamestnávateľa, na udelenie ktorého bol odporca oprávnený. Povinnosť
vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom
čase a dodržiavať pracovnú disciplínu je základnou povinnosťou každého zamestnanca a je definovaná
v § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda k základným povinnostiam zamestnanca patrí výkon práce
podľa pokynov zamestnávateľa a dodržiavanie pracovnej disciplíny. Dodržiavanie pracovnej disciplíny

spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy, vnútorné predpisy zamestnávateľa a
pracovná zmluva, ale aj pokyny nadriadeného. Odporca žiadal od navrhovateľa len splnenie pracovnej
úlohy, ktorá spadala do rámca druhu dojednanej práce, a ktorú si navrhovateľ nesplnil, a preto bol
odporca oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
a § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť v konaní úspešnému odporcovi

trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Trval na tom,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca mu nedoručoval okamžité skončenie

pracovného pomeru na pracovisku, doručoval ho prostredníctvom poštovej prepravy ako zásielku nie do
vlastných rúk, i napriek tej skutočnosti, že ho má doručovať do vlastných rúk a osobne ho nedoručoval
na adrese jeho trvalého bydliska, preto ani nemohol zmariť takéto doručovanie. Potvrdil, že v
máji2008uzavrelsodporcomdohoduovývojipredmetnéhovýrobku.Poukazovalvšaknato,žezlistuzo
dňa 11.11.2008 vyplýva, že v mesiacoch február až október 2008 odpracoval na vývoji 1.593 hodín, a to

všetky mimo pracovného času. Zdôraznil, že v zmysle ust. § 98 Zákonníka práce vyplýva, že maximálny
rozsah práce nadčas je v kalendárnom roku 400 hodín. Takýto rozsah práce nadčas je výkonom
práce, ktorá je obsahompracovného pomeru. Nad rozsah 400 hodín/kalendárny rok nie je možné hovoriť
o pracovnom pomere a nie je možného hovoriť ani o ďalších obsahových zložkách pracovného pomeru.
Dôvodil, že všetky povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru plnil, vyjadril preto pochybnosti nad

tým, že by mu mala byť odopretá právna ochrana v niečom, čo robil do druhej, resp. tretej hodiny ráno.
Zastával názor, že jeho vývoj na predmetnom výrobku nie je výkonom práce v pracovnom pomere, a
preto nie je možné ani aplikovať ustanovenia o pracovnej disciplíne. Poukazoval na skutočnosť, že dňa
28.10.2008 mu odporca odinštaloval softvér (program ACAD) z firemného počítača, od ktorého dátumu
nemohol na pracovisku vykonávať svoju zmluvne dohodnutú prácu, čím zamestnávateľ porušil svoje

základné povinnosti uvedené v ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Vyjadril pochybnosti nad
tým,akomalsplniťnáslednepokynzamestnávateľa,ačibolosplneniezáväzkumožným.Zároveňpoložil
otázku, že ak k porušeniu pracovnej disciplíny z jeho strany došlo, čo mu predchádzalo. Poukazoval
na to, že dňa 28.10.2008 konateľ odporcu našiel celú dokumentáciu v jeho počítači, hoci od začiatku
tvrdil, že tam nič nebolo. Následne odporca musel priznať, že tam bol aspoň jeden výkres, a to pol. 317.

Po zistení tejto skutočnosti sa snažil podsunúť, že ide o starší výrobok, ktorý nesúvisí s predmetnou
zákazkou I. II. V.. Poukazoval na zmluvu o dielo č. 07608 zo dňa 03.07.2008 medzi odporcom
a spol. E. V., a.s., z ktorého vyplýva, že táto položka bola súčasťou objednávky a bolo potrebné ju
vyvinúť. Ak teda našiel odporca túto vo firemnom počítači, na ktorom robil navrhovateľ, je nesprávne
skutkové zistenie súdu prvého stupňa, že tam vložil túto dokumentáciu. Ďalej uviedol, že odporca

pred súdom neuvádzal pravdu s poukazom na jeho výpoveď v trestnom konaní, kde vypovedal, že v
skrinke po jej vylomení našiel výkresy (a to od položky 317, ktorá bola predmetom spomenutej zmluvyo dielo). Trval na tom, že výsledok jeho práce získal odporca dňa 28.10.2008 v elektronickej podobe
a aj v listinnej podobe. Zdôrazňoval, že logickým dôsledkom toho je skutočnosť, že odporca splnil
svoje zmluvné povinnosti voči objednávateľovi E. V., a.s. Výpoveď svedka U. a K.. T. považoval za

prejav vplyvu konateľa odporcu. Uviedol, že ak by bola pravda, že neposkytoval žiadnu súčinnosť, nič
nevydal, je nemožné skladať takýto výrobok ako „puzzle“ systémom pokus - omyl. Pokiaľ prvostupňový
súd dospel k názoru, že neobstojí jeho obrana v tom, že pokyn odporcu bol v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, dával do pozornosti, že certifikáty boli získané
v marci 2009, t. j. po piatich mesiacoch prevádzky vyvíjaného výrobku, pričom nie je pravdou, že

by výlučne dodávateľ (odporca) zodpovedal aj za bezpečnosť výrobku. Miera zodpovednosti by bola
prenesená prostredníctvom pracovno-právneho inštitútu zodpovednosti zamestnanca za škodu aj na
navrhovateľa, kde by mal možnosť exkulpácie. Okresnému súdu vytýkal, že opomenul tú skutočnosť,
že odporca nemôže niesť trestno-právnu zodpovednosť v zmluve o dielo č. 07608 zo dňa 03.07.2008,
je uvedený ako zodpovedná osoba za technické veci a v prípade nehody výrobku, ktorý neprejde
povinným skúšaním, by bol aj trestne zodpovednou osobou. Ďalej dôvodil, že predmetom prerokovania

okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancami bola kumulatívne položka 316 a 317,
pričom aj z vyjadrení konateľa odporca vyplýva, že nedošlo ku kumulatívnemu splneniu dôvodov
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej dôvodil, že odporca na konci októbra a na začiatku
novembra 2008 bez problémov uviedol do prevádzky kompletné vyhotovenie zákazky pre E. Košice,
a.s., a to ako výsledok plnenia a splnenia pracovných úloh navrhovateľa. Poukazoval na pracovný

poriadok ako internú smernicu odporcu, ktorú vydal dňa 21.06.2008, a ktorá bola prerokovaná na
schôdzi zamestnancov, s ktorou títo súhlasili. Napriek tomu odporca konanie navrhovateľa označil ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny, hoci v článku 9 ods. 4 pracovného poriadku sa to, čo odporca
prerokoval ako okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancami a čo nekorešponduje s
obsahom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nenachádza. Zároveň poukazoval na výpoveď M.

E., K.. F. T. v trestnom konaní ČVS: ORP-1210/OSV-PB-2008 s poukazom na tú skutočnosť, že
K.. F. T. objasňuje, akým spôsobom sa správal konateľ odporcu, čo bolo jeho motívom a ako navrhovateľ
vykonával prácu (bez nepretržitého denného odpočinku, bez nepretržitého odpočinku v týždni a
podobne) a M. E. vypovedal okrem iného o tom, že vždy našiel vo firemnom počítači navrhovateľa
predmetnú dokumentáciu, mal k nej prístup, aj keď nebol v práci, a to až do konca svojho pracovného

pomeru u odporcu. Okresnému súdu vytýkal, že sa nevysporiadal s čestným vyhlásením K.. F. T. zo
dňa 04.10.2009.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Domáhal sa potvrdenia napadnutého rozsudku.
Uviedol, že navrhovateľ v odvolaní nepoukázal na žiadnu skutočnosť, o ktorej by súd nemal vedomosť,
alebo by ju neprejednával. Nenapadol žiadnu vadu v konaní, ani nepoukázal na dôkazy, ktoré by mohli

mať vplyv na nesprávne posúdenie veci. Zdôraznil, že na pojednávaniach navrhovateľ sám potvrdil
skutočnosť, že dokumentáciu nevydal, a to opakovane. Táto skutočnosť je podchytená aj v
písomnostiach, ktoré súdu predložil, a to najmä v liste zo dňa 02.12.2008, ktorý adresoval právnemu
zástupcovi odporcu, kde uviedol okrem iného, že ak medzi navrhovateľom a odporcom dôjde
k dohode o vyplatení mzdy za vykonanú prácu, „dôjde k odovzdaniu dokumentácie“. Skutočnosť, že

dokumentáciu podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 10.08.2010 nikdy
nemal v pridelenom služobnom počítači, ako aj dôsledné spätné preberanie použitej dokumentácie od
subdodávateľov, sú priamymi dôkazmi prípravy na okolnosť, aby firemná dokumentácia nebola vo firme
uložená a archivovaná. Trval na tom, že dokazovanie výsluchom svedkov, ako aj výpoveďou samotného
navrhovateľaotom,žepožadovanúdokumentáciunevydal,sújasnýmpotvrdenímoprávnenostikonania

odporcu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru tak, ako bol dôvod skončenia vymedzený v
písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať

pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudkom zo dňa 26. júla 2012 č.k. 19Co/86/2011-344 tunajší odvolací súd potvrdil rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06. decembra 2010 č.k. 10C/12/2009-256. Uznesením zo
dňa 01. augusta 2012 č.k. 19Co/86/2011-351 odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. marca 2015 č.k. 1Cdo/271/2012 v dôsledku
podaného dovolania navrhovateľa zrušil rozsudok a uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že 21.

marca2011bolosúduprvéhostupňaosobnevdvochrovnopisochpodanévyjadrenieprávnehozástupcu
odporcu k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 06. decembra 2010
č.k. 10C/12/2009-256 (č.l. 339-340). Toto vyjadrenie navrhovateľovi (jeho zástupcovi) nedoručil ani
súd prvého stupňa a ani odvolací súd. V spise sa totiž nenachádza žiadna úprava pre realizáciu
takéhoto doručenia; jeho súčasťou je iba prípis súdnej tajomníčky z 23. marca 2011 označený ako

doposlanie vyjadrenia, ktorého prílohu tvorí vyššie označené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu k
odvolaniu, rovnopis tohto vyjadrenia je v spise dosiaľ uložený pri č.l. 339. Najvyšší súd konštatoval, že z
uvedeného je dostatočne zjavné, že súdy obidvoch stupňov porušili právo navrhovateľa na spravodlivý
proces, pretože v rozpore s princípmi rovnosti účastníkov nedoručili navrhovateľovi (jeho zástupcovi)
vyjadrenie k odvolaniu. Vyslovil názor, že aj keď predmetné vyjadrenie odporcu neobsahovalo žiadne
nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa navrhovateľ už nebol vyjadril v predchádzajúcom

priebehu konania bolo predsa len formulované ako právna a skutková argumentácia, bolo spomenuté
v rozsudku odvolacieho súdu a navrhovateľovi mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním. V danom
prípade neexistovali akékoľvek osobitné okolnosti vzhľadom na ktoré vyjadrenie odporcu nemalo byť
navrhovateľovi doručené. Predovšetkým nebolo preukázané, že umožnenie navrhovateľovi oboznámiť
sa s vyjadrením odporcu, prípadne sa k nemu aj vyjadriť by nemalo žiaden vplyv na výsledok konania,

či už preto lebo prijatý záver nepripúšťal diskusiu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu. So zreteľom na
uvedené zistenie dovolací súd konštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý
proces, pretože súd prvého stupňa mu v rozpore s princípmi rovnosti účastníkov a kontradiktórnosti
konania predmetné vyjadrenie odporcu nedoručil a tento nedostatok nenapravil ani odvolací súd. V
dôsledku tohto chybného postupu nemal navrhovateľ možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa - ak by to

považoval za potrebné - k spomínanému podaniu odporcu, keď o vyjadrení sa dozvedel až dodatočne,
a to z odôvodnenia napadnutého rozsudku; preskúmavané konanie je tak zaťažené vadou v zmysle §
237 písm. s) O.s.p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu a
naň nadväzujúce uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Následne odvolací súd vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého
stupňa zo dňa 06.12.2010 č.k. 10C/12/2009-256 podané osobne do podateľne Okresného súdu
Považská Bystrica dňa 21.03.2011 doručil navrhovateľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu,
ktorý predmetné vyjadrenie prevzal dňa 12.05.2015. Navrhovateľ sa k podanému vyjadreniu odporcu k
odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Po odstránení nedostatku vytýkaného odvolaciemu súdu dovolacím súdom odvolací súd preskúmal
všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli odvolateľom vznesené.

A v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom
preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom
prvého stupňa, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa

správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu
si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219

ods. 2 O.s.p.). V podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Ani po doručení vyjadrenia odporcu k podanému odvolaniu
navrhovateľa sa navrhovateľ k tomuto písomne nevyjadril. Naviac uvedené vyjadrenie odporcu ani
neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa navrhovateľ nebol vyjadril v
predchádzajúcom priebehu konania. Na doplnenie správnosti dôvodov odvolací súd uvádza.Predmetom konania je návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daný
navrhovateľovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a nárok na náhradu mzdy.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Skorší rozsudok súdu prvého stupňa (zo

dňa 12.10.2009), ktorým návrhu vyhovel pre nenaplnenie formálnych podmienok podľa § 38 ods.
1 Zákonníka práce bol zrušený uznesením odvolacieho súdu. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení
vyslovil názor, že navrhovateľ zmaril doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto
právne následky doručenia písomnosti vo vzťahu k navrhovateľovi nastali práve okamihom zmarenia
doručenia. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie zamerané

na skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie, či bol daný dôvod na skončenie pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s navrhovateľom a vec vrátil súdu prvého stupňa za účelom
vykonania ďalšieho dokazovania. Rozsiahlym dokazovaním, riadiac sa právnym názorom odvolacieho
súdu, súd prvého stupňa, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, dospel k záveru, že v danom
prípade bol daný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca navrhovateľovi podaním zo dňa 02.12.2008 okamžite

zrušil pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ako dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru uviedol, že odo dňa 28.10.2008 navrhovateľ opakovane neuposlúchol
žiadosť a následne pokyn zamestnávateľa, aby predložil výrobnú dokumentáciu, ktorá bola výsledkom
jeho pracovnej činnosti pri vývoji turniketových dverí na základe objednávky (položka č. 316 a 317) pre
E. V., a.s. na stavbu OC I. II V., ktorých vývojom bol poverený. Toto správanie hodnotil ako závažné

porušenie pracovnej disciplíny.

Podľa § 68 od. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim
z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod

na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť zavinené a musí dosahovať
určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru nerozlišuje medzi
menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie
pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom na okamžité skončenie
pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich

vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje, z akých
hľadísk treba pri posudzovaní vychádzať. Pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je
potrebné vychádzať z intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej
disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k
plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako

aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca
spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne.

Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je v porovnaní
so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce výnimočným
opatrením.Zamestnávateľmôžepretoskončiťpracovnýpomersozamestnancomokamžitelenvtedy,ak

konaniezamestnancamožnopovažovaťsprihliadnutímnavšetkyrozhodujúceokolnostizatakzávažné,
že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Výnimočnosť
tohto opatrenia zvýrazňuje aj to, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v zákonom stanovenej
prekluzívnej lehote.

Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje,

aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu
porušeniapracovnýchpovinnostízávažnýmspôsobom. Zuvedenéhojezrejmé,žezamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil
zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, a ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých
rozhodných okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu. Súd pri tomto
hodnotení nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku, resp. v inom internom
predpise, hodnotí konanie zamestnanca, ktoré je dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou

alebo okamžitým skončením.

V preskúmavanej veci, čo sa týka zistenia samotnej existencie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, bolo potrebné skúmať, či sú splnené
zákonné podmienky pre použitie tohto zákonného ustanovenia, teda, či navrhovateľ porušil pracovnú
disciplínu vytýkaným závažným spôsobom. Pri skúmaní týchto náležitostí odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvého stupňa, že odporcom tvrdený dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru navrhovateľa je tak závažným porušením pracovnej disciplíny, že mohol byť dôvodom pre
realizáciu výnimočného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (odporcu) okamžitým
skončením pracovného pomeru. Tento záver opiera o vykonané dokazovanie, výsluchy účastníkov
konania, svedkov a listinné dôkazy založené v spise. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ bol
zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.1996 na dobu neurčitú najskôr ako

samostatný vývojový pracovník a od 01.04.2007 ako technický riaditeľ. V náplni práce okrem iného
mal uvedené aj technické a konštrukčné práce - spracovanie zverených zákaziek, vývoj mechanických
dielov a konštrukcií v zmysle krátkodobých a dlhodobých zámerov, operatívnu spoluprácu s ďalšími
spolupracovníkmi pri nových návrhoch a plnení úloh, povinný bol dbať na určené termíny vývoja, výroby
prototypov, vzoriek a zavedenie do sériovej výroby, udržiavanie a archivovanie technickej dokumentácie,

jej zálohovanie v elektronickej podobe. Rovnako bolo nesporné, že odporca poveril navrhovateľa
vývojom mechanických častí turniketových dverí pre ALCON V., a.s. na stavbu OC I. II Košice. Ani
na základe výzvy odporcu k vydaniu všetkých technických podkladov z vývoja turniketových dverí na
základe predmetnej objednávky navrhovateľ dokumentáciu odporcovi nevydal, čím porušil pracovnú
disciplínu. Je nutné akceptovať, že vzťah zamestnávateľa a zamestnanca je vzťahom pracovno-

právnym, a preto sa riadi najmä Zákonníkom práce. Ten jednoznačne definuje práva a povinnosti
oboch zmluvných strán. Podľa ust. § 81 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä
pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi.
Jedným zo zásadných práv zamestnávateľa je právo riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov (§ 82
písm. a) Zákonníka práce). Zamestnávateľ - v danom prípade odporca mal teda právo požadovať od

svojho zamestnanca - navrhovateľa, aby predložil výrobnú dokumentáciu, ktorá bola výsledkom jeho
pracovnej činnosti. V tomto smere súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré
náležite vyhodnotil.

Navrhovateľ nepreukázal, že odporcovi predmetnú dokumentáciu vydal, resp. že túto mal odporca k
dispozícii v počítači, na ktorom navrhovateľ pracoval. V tomto smere dokazovanie, vykonané súdom

prvého stupňa, bolo vyhodnotené v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil
odvolací súd logické, ani faktické rozpory. Z výsluchu svedkov je nepochybné, že zamestnanci, ktorí sa
zúčastnili montáže, nemali k dispozícii výkresy týkajúce sa mechanickej časti zariadenia. Ak odporca
splnil svoje zmluvné povinnosti a kompletne uviedol do prevádzky vyhotovenie zákazky objednávateľa,
neznamená, že svoju povinnosť vydať odporcovi príslušnú dokumentáciu splnil aj navrhovateľ. Ani za

predpokladu, že by odporca našiel v počítači, na ktorom pracoval navrhovateľ, časť dokumentácie,
nezbavuje to navrhovateľa povinnosti vydať odporcovi aj zostávajúcu časť dokumentácie, ktorá mala byť
odporcovi vydaná kompletne. Rovnako tejto povinnosti nezbavuje navrhovateľa ani počet hodín, ktoré
odpracoval na vývoji, rovnako tak ani jeho finančné požiadavky kladené na odporcu. Pokiaľ navrhovateľ
namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s obsahom čestného prehlásenia K.. T., ktorá mala uviesť,

že začiatkom októbrom bola s navrhovateľom vo firme a súbory vložili do firemného počítača, odvolací
súd zdôrazňuje, že predmetné čestné prehlásenie je potrebné vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s
inými dôkazmi, predovšetkým s obsahom listu navrhovateľa zo dňa 11.11.2008, v súvislosti s výpoveďou
Ing. Pastoryho (ktorý pracuje ako programátor, informatik odporcu) o tom, že po prehliadnutí počítača,
ktorý používal navrhovateľ v práci, našiel len pár výkresov, ktoré sa predmetnej zákazky netýkali,

ale aj v súvislosti s výpoveďou samotnej Ing. Peterkovej, družky navrhovateľa. Nemožno ponechať
bez povšimnutia časovú náväznosť jej svedeckej výpovede a čestného prehlásenia. Svedkyňa na
pojednávaní dňa 16.06.2009 potvrdila, že navrhovateľ dokumentáciu na zákazku, ktorú mu dal odporca
v máji 2008, neodovzdal. Je nepravdepodobné, že by v prípade, ak by boli pravdivé jej následné
tvrdenia z čestného prehlásenia zo dňa 04.10.2009 o tom, že súbory s navrhovateľom vložili dopočítača začiatkom októbra, tieto skutočnosti neuviedla už na pojednávaní konanom dňa 16.06.2009.
Ani námietka navrhovateľa v podanom odvolaní, že svedok E. vždy našiel v počítači odporcu
predmetnú dokumentáciu, mal k nej prístup, aj keď navrhovateľ nebol v práci, nespochybňuje závery

prvostupňového súdu. V dôsledku skutkových zistení, včítane samotného listu navrhovateľa zo dňa
21.10.2008, ako aj zo dňa 02.12.2008 nie je možné vyvodiť iný záver, než ten, ktorý urobil súd prvého
stupňa, že navrhovateľ pracovnú úlohu, ktorá spadala do rámca druhu dojednanej práce, si voči
odporcovi nesplnil. Je nepochybné, že navrhovateľ v liste zo dňa 02.12.2008 podmieňoval odovzdanie
dokumentácie vyplatením finančných prostriedkov v zmysle ústnej dohody uzavretej s K.. Z. s poukazom

na to, že konateľ odporcu žiada odovzdanie dokumentácie s cieľom získať ju zadarmo bez vyplatenia
mzdy. Odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku je
nepodstatné, aké okolnosti viedli navrhovateľa k nesplneniu si jeho pracovných povinností. Z pohľadu
odporcu ako zamestnávateľa, ktorý navrhovateľa poveril úlohou v zmysle jeho pracovnej náplne a
požadoval od neho predloženie príslušnej dokumentácie, je preto možné konanie navrhovateľa hodnotiť
ako porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom a intenzita porušenia pracovnej disciplíny

navrhovateľom tak oprávňovala odporcu k tomu, aby s ním okamžite skončil pracovný pomer podľa §
68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. S ostatnými v odvolaní uplatnenými odvolacími námietkami sa
vysporiadal súd prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a ust. § 224
ods. 1 O.s.p., keď odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov odvolacieho a
dovolacieho konania túto nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov neuplatnil v súlade s ust. § 151 ods.
1 O.s.p. a preto mu táto nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .