Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/627/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113233330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113233330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa:
CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, ul. Panenská č. 7, právne
zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom v J., ul. F. X, proti
odporkyni: J. Y., nar. X.X.XXXX, bytom F. nad T. č. XXX, o zaplatenie 323,08 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/331/2013-42 zo dňa
3.3.2014, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 8C/331/2013-54 zo dňa 18.7.2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti odporkyne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 208,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
208,65 eur za obdobie od 2.8.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 208,65
eur ako rozdiel medzi reálne prevzatou/poskytnutou čiastkou úveru (305,10 eur) a odporkyňou
uhradenou sumou vo výške 96,45 eur. Zároveň navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v zmysle § 369
ods. 1 vety poslednej Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva a to vo

výške 8,75% ročne z priznanej istiny od 2.8.2012 do zaplatenia.

Nadväzne, vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru dotknutého záväzkového vzťahu konštatoval,
že hoci zo zmluvy formálne vyplývajú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zistil rozpor s ustanoveniami tohto osobitného
zákona. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) je totiž v zmluve uvedená vo výške
46,79%,avšakskutočnáRPMNzodpovedajúcaodplatezaposkytnutýúverpredstavuje56,81%.Takto(v
zmluve) uvedená RPMN by zodpovedala mesačným splátkam vo výške 31,11 eur, nie 32,15 eur, akých
plnenie bolo povinnosťou dlžníka v skutočnosti Z uvedeného vyplýva, že veriteľ neoboznámil dlžníka so

skutočnou RPMN, čo vo svojich dôsledkoch vedie k následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v
zmysle § 11 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.

Ďalej súd I. stupňa uviedol, že zahrnutie poplatku za poistenie do splátok úveru by prichádzalo do úvahy
len za podmienky, že by poistenie bolo výsledkom osobitnej služby poskytnutej dlžníkovi na základeobjednávky. Obsah predtlačeného textu zmluvy o poistnom však nasvedčuje tomu, že zmluvnou stranou
voči poisťovni bol samotný veriteľ, nie dlžník. Zároveň okolnosti oboznámenia dlžníka s rámcovými
poistnými zmluvami nasvedčujú tomu, že dlžník neprejavil jasnú vôľu uzatvoriť určitú poistnú zmluvu,

pokiaľ len podpísal zmluvu o úvere s takto predtlačeným textom. Predtlačené „oboznámenie sa“ s
„rámcovými“ poistnými zmluvami iných subjektov totiž nie je prejavom vôle dlžníka byť zmluvným
účastníkom takto povrchne spomenutých poistných zmlúv. Dlžník teda neprejavil osobitným podpisom
svoju vôľu byť viazaný poistnými zmluvami, z ktorých by vyplývali jeho vlastné oprávnenia v prípade
vzniku povrchne predvídaných poistných udalostí a ktoré by určitým spôsobom menili zmluvu o úvere

v prospech dlžníka pri vzniku poistnej udalosti. Všetky tieto okolnosti podľa prvostupňového súdu
nasvedčujú tomu, že poistenie uzatvorené veriteľom nie je osobitnou službou poskytnutou dlžníkovi, ale
bolo vecou obchodných nákladov samotného veriteľa.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na približne rovnaký procesný
úspech obidvoch sporových strán tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. Z vyčíslených
súm - 323,08 eur bol totiž navrhovateľ úspešný ohľadne čiastky 208,65 eur, čo predstavuje 64,5%.

Vzhľadom na záver o bezúročnosti úveru bol však ďalej (navrhovateľ) neúspešný v časti konečnou
sumou nevyčísleného predmetu - úroku vo výške 39% ročne.

Proti tomuto rozsudku, čo do zamietavého výroku a výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie
navrhovateľ,domáhajúcsazrušeniarozsudkuvnapadnutejčastiavráteniaveciknovémuprerokovaniu,
alternatívne vyhovenia žalobe. Súdu vytýkal chybné posúdenie, že v prepočte RPMN nie je započítané

poistenie. Ide totiž o dobrovoľnú platbu zo strany dlžníka, ktorú môže počas celej doby splácania zrušiť.

Zároveň je podľa odvolateľa napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko súd presne neuviedol,
akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a z akých skutočností vychádzal. Súd by však mal vo svojej
argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, t.j. závery, ku
ktorým dospel, musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne a v konečnom dôsledku aj spravodlivé.

Odporkyňa ostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p. (z toho titulu
nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým bola

odporkyňa zaviazaná k úhrade istiny vo výške 208,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne za obdobie od 2.8.2012 do zaplatenia) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Primárne je potrebné odmietnuť námietku nepreskúmateľnosti (dôvodov) napadnutého rozsudku. Z

obsahu jeho odôvodnenia je totiž zjavné, že okresný súd (všetky) svoje závery založil na konkrétnej
a vecnej argumentácii. V žiadnom prípade preto nie je možné dotknuté rozhodnutie hodnotiť ako
arbitrárne.

Možno v tejto spojitosti dodať, že odlišné (subjektívne) hodnotenie vlastných argumentov
navrhovateľom, resp. jeho neakceptovanie záverov okresného súdu nezakladá nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia a nie je ani porušením práva na súdnu ochranu. Súčasťou tohto základného
práva totiž nie je aj právo na procesný úspech. Nie je preto porušením práva na spravodlivý proces,
ak súd nevyhovie procesnému alebo meritórnemu návrhu účastníka. Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR taktiež nemožno považovať to, ak súd neodôvodní svoje
rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľa.

Relevantnou nie je ani druhá odvolacia námietka. Podstatou rozhodnutia okresného súdu je totiž
záver, že výška RPMN tak, ako je navrhovateľom v zmluve uvedená, nezodpovedá skutočným
nákladom na poskytnutý úver, pričom dôsledkom (fakticky rovnakým ako v prípade neuvedenia)takéhoto nesprávneho uvedenia obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť
predmetného úveru. Vo vzťahu k tejto zásadnej úvahe, na ktorej súd I. stupňa založil zamietnutie
príslušnej časti uplatneného nároku, však v predloženom odvolaní absentuje vecná protiargumentácia.

Púhy poukaz na dobrovoľný charakter poistenia nie je spôsobilý/kvalifikovaný vyvrátiť prezentované
závery prvostupňového súdu vo vzťahu k nedostatku vôle na strane odporkyne uzavrieť poistnú zmluvu.

Odvolací súd preto poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho
odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V zmysle
uvedeného odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú

aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Pokiaľ teda
odvolateľrezignovalnarelevantnúreakciunanosnýdôvodnapadnutéhorozhodnutia,dôsledkytakéhoto
postupu vedú bez ďalšieho k (jeho) procesnému ne/úspechu v odvolacom konaní.

Nakoľko z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nebola namietaná,
odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo

svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania, rozsudok v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil.

Rovnaký záver prijal vo vzťahu k úprave trov prvostupňového konania, založenej na (správnej) úvahe
okresného súdu o čiastočnom úspechu účastníkov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Odvolateľ napokon len
formálne uviedol, že napáda výrok aj v časti o trovách konania, avšak bez uvedenia zákonnej náležitosti

a to konkretizácie v čom vidí nesprávnosť práve tohto výroku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť odporkyni jej
trovy. Nakoľko si však odporkyňa predmetný procesný nárok neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a vlastne
jej ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom navrhovateľa nevznikli, odvolací súd o trovách

odvolacieho konania rozhodol súhrnným výrokom tak, že ich náhradu účastníkom (žiadnemu z nich)
nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .