Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Eva Uličná
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213443
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612213443.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej Z. Š., X.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. P., G. XXX, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42
176778,zastúpenéhoJUDr.AndrejomCifrom,advokátomsosídlomvLučenci,J.Kráľa5/A,ozaplatenie
508,97 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 119,12 eura, ktoré je žalobca
povinný zaplatiť advokátovi žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa náhrada trov konania
n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 11. 2012, sa žalobca domáhal voči
žalovanejzaplatenia508,97euraspolusúrokomzomeškaniavovýške8,25euraaúrokomzomeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 167,34 eura od 21. 4. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzavretej dňa 8. 12. 2011 so Y. Ú.Y. L., a. s.. Y. Ú. L., a. s. uzatvorila dňa 17. 6. 2005 so žalovanou zmluvu
číslo XXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytla peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností
boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Nakoľko žalovaná neplnila v
stanovených termínoch splátky, jeho právny predchodca odstúpil od zmluvy a vyzval ju na úhradu dlžnej
sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 648,97 eura a pozostávala z istiny vo
výške 307,34 eura, úroku vo výške 183,96 eura, úroku z omeškania vo výške 42,48 eura a ostatného
príslušenstva a poplatkov vo výške 115,19 eura. Žalovaná uvedený záväzok uznala v dohode o uznaní
záväzku. Žalovaná uhradila dňa 19. 1. 2012 sumu 50 eur, dňa 14. 2. 2012 30 eur, 13. 3. 2012 30 eur a
dňa 20. 4. 2012 30 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 167,34 eura, úroku vo výške 183,96
eura, úroku z omeškania vo výške 42,48 eura a ostatného príslušenstva vo výške 115,19 eura. Úrok z
omeškania vo výške 8,25 eura vyčíslil v sadzbe 9 % ročne zo sumy 307,34 eura od 9. 12. 2011 do 19.
1. 2012 vo výške 3,18 eura, zo sumy 257,34 eura od 20. 1. 2012 do 14. 2. 2012 v sume 1,65 eura, zo
sumy 227,34 eura od 15. 2. 2012 do 13. 3. 2012 sume 1,57 eura a zo sumy 197,34 eura od 14. 3. 2012
do 20. 4. 2012 v sume 1,85 eura.V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 6. 11. 2013, žalobca uviedol, že dňa 17. 6. 2005 uzatvoril
pôvodný veriteľ so žalovanou zmluvu o poskytnutí Flexipôžičky, na základe ktorej jej poskytol úver vo
výške 663,88 eura. Žalovaná sa zaviazala uhradiť poskytnutý úver, spolu s dohodnutými úrokmi, v 60-
tichmesačnýchsplátkachvovýške17,18eura,počnúcod17.7.2005,skonečnousplatnosťouúveru17.
6. 2010. Zmluvné strany si dojednali aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 24,90 eura, poplatok za
prvú upomienku vo výške 6,64 eura, poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 33,19 eura, poplatok
za vedenie úverového účtu vo výške 1,33 eura mesačne a poplatok za poistenie úveru vo výške 3,29
eura mesačne. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 663,88 eura. Na istinu bola z úhrad žalovanej
započítaná suma vo výške 356,54 eura, po postúpení pohľadávky suma vo výške 140 eur, preto zostala
nezaplatená istina vo výške 167,34 eura. Úrok bol vyčíslený v sadzbe 18,9 % ročne. Úrok z omeškania
bolvypočítanývsadzbe5%ročneod25.2.2009do8.12.2011,t.j.ododňanasledujúcehopovyhlásení
predčasnej splatnosti úveru do postúpenia pohľadávky, zo sumy 307,34 eura. Žalovanej boli naúčtované
poplatky za poskytnutie úveru vo výške 24,90 eura, za vedenie úverového účtu vo výške 66,02 eura (29
x 1,33 eura a 15 x 1,83 eura), za poistenie úveru vo výške 148,05 eura (45 x 3,29 eura), za upomienku
vo výške 112,86 eura (7 x 6,64 eura a 2 x 33,19 eura). Žalovaná uhradila poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 24,90 eura, poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 56,87 eura, poplatok za poistenie
úveru vo výške 128,31 eura a poplatok za upomienku vo výške 26,56 eura. Celkovo teda boli vyúčtované
poplatky v sume 351,83 eura, žalovaná zaplatila 236,64 eura, preto neuhradená suma poplatkov činí
115,19 eura.
Vedľajší účastník na strane žalovanej v písomnom vyjadrení, doručenom súdu elektronicky dňa 17. 3.
2015, uviedol, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prvotným právnym titulom bola zmluva o poskytnutí
Flexipôžičky, uzatvorená s Y.Ú., a. s., v ktorej sa nachádzajú viacnásobné neprijateľné zmluvné
podmienky a súčasne nesúlad s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva neobsahuje údaj o výške úrokov, o ktoré bude úver navýšený. Zmluva obsahuje len údaj o
druhu úrokovej sadzby, nie však jej konkrétnu výšku. Preto nedošlo k platnému dojednaniu úrokov.
Veriteľ nemôže, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., požadovať od spotrebiteľa úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Zo žaloby nie je zrejmé, z čoho pozostáva uplatnená
suma a kedy sa stala tá ktorá splátka úveru splatnou. Vzniesol námietku premlčania žalovaného
nároku. Poukázal na to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár,
ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku, a ktorého obsah
dlžníknemalžiadnymspôsobommožnosťovplyvniť.Taktoformulovanádohodapredstavujeneprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné
sú obe zmluvné podmienky absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je
„skryté“ do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Dodávateľovi išlo, pod
zámienkou ponuky splátok, o dosiahnutie predĺženia premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody je
aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov, keďže pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti
a žalobcom boli využité omyl a lesť, v snahe dosiahnuť uznanie premlčania záväzku spotrebiteľa,
resp. predĺženie premlčacej doby. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné
postavenie a uzatvorenie dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepredložil listinu, preukazujúcu odstúpenie od zmluvy, resp.
zosplatnenie poskytnutého úveru. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu.
Poukázal na skutočnosť, že sa jedná o absolútny obchod, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodnéhozákonníka,vrátanepremlčacejdoby.Vroku2005 vzťahmedzijehoprávnympredchodcom
a žalovanou nespadal po Občiansky zákonník. Poukázal na uzavretie dohody o uznaní záväzku, v
ktorej žalovaná potvrdila svoju vôľu záväzok uznať. Žalovaná mala k dispozícii dohodu po určitý čas
a mohla si ju preštudovať. Dohoda nepoškodzuje spotrebiteľa, ale zvýhodňuje ho v tom, že mu dáva
výhodu splácať dlh v splátkach. Konkrétna výška úrokovej sadzby bola uvedená v oznámení o splnení
podmienok čerpania úveru.
Právna zástupkyňa žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na súdnom pojednávaní
navrhla podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Trvala na vznesenej námietke premlčania. Medzipôvodným veriteľom a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať
normy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení o trojročnej premlčacej dobe. V zmluve absentuje
údaj o ročnej úrokovej sadzbe, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. Z listín, predložených
žalobcom, vyplýva, že k predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 24. 2. 2009, v čase podania žaloby na
súd teda už bola žalovaná pohľadávka premlčaná. Dohodu o uznaní dlhu a o jeho úhrade v splátkach
považuje za absolútne neplatný právny úkon. Postup žalobcu pri uzatváraní uvedených zmlúv je nekalou
obchodnou praktikou. V zmluve je tiež neurčitá a nejasná špecifikácia záväzku, nakoľko údaj o zmluve,
ako aj identifikácia istiny a príslušenstva sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca, ani vedľajší účastník na strane žalovanej, svoju neúčasť
na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol
v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že úver od Y., a. s. čerpala. Úver aj spočiatku
platila, potom však prišla o prácu. Žalobca jej telefonoval, že úver prevzal a informoval sa o možnosti
jeho splácania. Keďže nemala na jednorazovú úhradu, žiadala o splácanie dlhu v splátkach. Následne
jej poslali splátkový kalendár, ktorý podpísala a vrátila späť. Doma listinu nečítala, nakoľko si myslela, že
sa jedná o splátkový kalendár, tak, ako sa telefonicky dohodli. Žalobca jej o iných právnych inštitútoch,
ktoré by mali byť predmetom dohody, v telefonickom rozhovore nehovoril, hovorilo sa len o splátkach.
Ak by vedela o právnych následkoch uznania dlhu, dohodu by nepodpísala.
Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou
o poskytnutí Flexipôžičky, oznámením o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky,
žiadosťouoFlexipôžičku,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiY.,a.s.preposkytovaniespotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom, dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach,
zmluvou o postúpení pohľadávok, vrátane prílohy k zmluve, pokusom o zmier, prehľadom histórie
transakcií na úverovom účte, zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalovaná dňa 16. 6. 2005 požiadala Y., a. s. o poskytnutie Flexipôžičky vo výške 20.000 Sk, s lehotou
splatnosti 12 mesiacov. Dňa 17. 6. 2005 Y., a. s. oznámila žalovanej splnenie obchodných podmienok
pre čerpanie Flexipôžičky vo výške 20.000 Sk, s lehotou splatnosti 60 mesiacov, s výškou úrokovej
sadzby 18,9 %, dátumom prvej splátky 17. 7. 2005, výškou anuitnej splátky 517,71 eura, poplatkom za
poskytnutie Flexipôžičky 750 Sk a poplatkom za poistenie Flexipôžičky 99 Sk. Dňa 17. 6. 2005 uzatvorili
Y., a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o poskytnutí Flexipôžičky, v ktorej si dojednali výšku
úveru 20.000 Sk, s pevnou úrokovou sadzbou, ktorý sa zaviazala žalovaná splatiť v 60-tich splátkach,
počnúc od 17. 7. 2005 do 17. 6. 2010. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 11,33 %.
Výška úrokovej sadzby, podľa zmluvy, bola zverejnená na výveskách v prevádzkových priestoroch
banky. Účastníci zmluvy si dojednali aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 750 Sk, poplatok za
vedenie úverového účtu vo výške 40 Sk mesačne, poplatok za prvú upomienku 200 Sk, za každú ďalšiu
upomienku 1000 Sk a poplatok za poistenie úveru 99 Sk mesačne. Podľa prehľadu histórie transakcií
na úverovom účte čerpala žalovaná úver dňa 17. 6. 2005 vo výške 663,88 eura. Posledná položka na
účte je zaúčtovaná dňa 17. 2. 2009.
Y., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 8. 12. 2011 zmluvu o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej v celkovej výške 648,97
eura, z toho istina 307,34 eura, úrok 183,96 eura, úrok z omeškania 42,48 eura a poplatky 115,19 eura.
Podľa prílohy k zmluve bol úver splatný dňa 24. 2. 2009.
Dňa 12. 11. 2012 vyzval žalobca žalovanú na úhradu sumy v celkovej výške 525,72 eura.
Dňa 3. 2. 2012 uzatvoril žalobca so žalovanou dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach. V čl. 2) dohody žalovaná vyhlásila, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý
vznikol na základe zmluvy číslo 5004321621, zo dňa 17. 6. 2005 s pôvodným veriteľom Y., a. s. vo
výške 724,50 eura, z toho istina 257,34 eura, ostatné príslušenstvo 226,44 eura a úrok z omeškania
23,9 % ročne zo sumy 257,34 eura od 15. 11. 2011 do dňa splatnosti poslednej splátky a náklady za
inkasné konanie 212,54 eura. V čl. 3.1 zmluvy sa účastníci dohodli na splácaní dlhu v splátkach po30 eur mesačne. V čl. 3.4 sa žalovaná zaviazala k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo
zmluvy a príslušných úrokov z omeškania a súčasne vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006
(ďalejlen„zákonoSÚ“), naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná ako dlžník a
právny predchodca žalobcu (Y. Ú. L., a. s.) ako veriteľ uzatvorili dňa 17. 6. 2005 zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky,vktorejsidojednaliposkytnutieúveruvovýške20.000Sk.Žalovanásazaviazalaposkytnutý
úver splatiť 60-timi mesačnými splátkami vo výške 517,71 Sk, so splatnosťou prvej splátky 17. 7. 2005
a s konečnou splatnosťou úveru 17. 6. 2010. V zmluve si taktiež účastníci dojednali povinnosť žalovanej
platiť poplatky za vedenie úverového účtu, za poistenie úveru, za upomienky a zaplatiť jednorazový
poplatokzaposkytnutieúveru.Vzhľadomnaskutočnosť,žezmluvabolauzatvorenámedzidodávateľom
a spotrebiteľom, sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uzavretie úverovej zmluvy, poskytnutie úveru, ako aj vykonanie
čiastočných úhrad žalovanou, neboli medzi účastníkmi sporné. Medzi účastníkmi taktiež nebolo sporné,
že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24. 2. 2009, čo vyplynulo z
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj zo samotných tvrdení žalobcu v doplnení žaloby zo
dňa 31. 10. 2013, v ktorom uviedol, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 24. 2. 2009.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzavretej dňa 8. 12. 2011 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom. Zmluva o poskytnutí úveru, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou,
neobsahovala údaj o výške úrokovej sadzby. Obsahovala len dojednanie o druhu úrokovej sadzby
(pevná) s tým, že výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v prevádzkových priestoroch
banky. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže od dlžníka požadovať len úrok,
ktorý je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentoval
údaj o konkrétnej výške úrokovej sadzby, nemohol žalobca požadovať od žalovanej zaplatenie úroku.
Pokiaľ aj poukazoval žalobca na to, že výška úrokovej sadzby bola oznámená žalovanej v oznámení
o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky, nemala uvedená skutočnosť vplyv na
absenciu dojednania o výške úrokovej sadzby v zmluve. Jednostranné oznámenie veriteľa nemôže
nahrádzať dohodu účastníkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere o výške úrokovej sadzby. Keďže
zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti, absencia údaju o výške úrokovej sadzby
nespôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ale len nemožnosť priznať úrok
za poskytnutý úver. Žalovaná zaplatila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, spolu splátkami
798,75 eura a po postúpení pohľadávky 140 eur, t. j. spolu 938,75 eura. Žalovaná mala vrátiť žalobcovi
poskytnutý úver, t. j. 663,88 eura a zaplatiť poplatky spolu vo výške 232,80 eura (poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 24,90 eura, poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,33 eura mesačne za 45
mesiacov, čo činí 59,85 eura, nakoľko len v uvedenej výške bol individuálne dojednaný v zmluve,
poplatok za poistenie úveru vo výške 3,29 eura za 45 mesiacov, čo činí 148,05 eura), teda spolu mala
zaplatiť žalobcovi 896,68 eura. Keďže žalovaná zaplatila žalobcovi 938,75 eura, celý dlh žalovanej
už bol v plnom rozsahu uhradený. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu prislúchal aj poplatok za upomienky v
celkovej výške 112,86 eura, tento síce dojednaný individuálne v zmluve bol, avšak žalobca nepreukázal
dôvodnosť uplatnenia uvedeného poplatku, nakoľko žiadne upomienky, ktoré mali byť zasielané jeho
právnym predchodcom žalovanej, nepredložil. Nakoľko dlh žalovanej voči žalobcovi bol žalovanou v
plnom rozsahu uhradený, nemohla žalovaná ani platne uznať svoj záväzok voči veriteľovi tak, ako bol
špecifikovaný v dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, t. j. vo výške 724,50 eura,
nakoľko v čase uznania dlhu už záväzok zanikol jeho splnením. Navyše, súd mal za to, že dohoda je
neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu dohoda resp. vyhlásenie žalovanej o
uznaní dlhu v dohode obsiahnuté, nemala za následok pretrhnutie plynutia pôvodnej premlčacej doby
a začiatok plynutia novej premlčacej doby v zmysle zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ani vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu
ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na
nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh
určený čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany
spotrebiteľa ako „slabšej“ zmluvnej strany. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uznaní dlhu a
jeho splácaní v splátkach do dohody o splácaní dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu, a to,
podľa názoru súdu, s cieľom predĺžiť si premlčaciu dobu na úkor žalovanej ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ
(žalovaná) v tomto prípade nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto
bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, jednalo sa teda o formulárovú dohodu. Postup
žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a o splátkach je preto nekalou obchodnou praktikou.
Žalovaná pri výsluchu uviedla, že so žalobcom telefonicky dohodla uzavretie dohody o splátkach, o
uznaní dlhu, ani o jeho právnych následkoch nejednali a nemala o nich vedomosť. Súdu je aj z úradnej
činnosti známe (z ďalších súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôdo uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu a najmä o jeho
právnych následkoch. Súd mal za to, že dohoda o uznaní dlhu nebola uzavretá so žalovanou s cieľom
reálneho poskytnutia výhody splátok (teda v jej prospech), ale, naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu
vzhľadom na účinky uznania dlhu vo vzťahu k premlčaniu. Už len okrajom súd uvádza, že hoci nemal
preukázanú dôvodnosť žalovaného nároku, aj v prípade jeho dôvodnosti by bol, vzhľadom na neplatnosť
dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, premlčaný, keďže k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru došlo k 24. 2. 2009 a žaloba bola podaná na súde dňa 30. 11. 2012, t. j. po uplynutí
trojročnej premlčacej doby.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd v konaní v plnom
rozsahu úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov vo výške 119,12 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 34,86 eura a účasť na súdnom pojednávaní dňa 30.
3. 2015 vo výške 17,43 eura, keďže išlo o spoločný úkon pri zastúpení dvoch osôb, a to aj vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej (§ 13a ods. 1 písm. a/, d/ v spojení s § 10 ods. 1 a § 13 ods. 2 citovanej
vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2015, a to k prevzatiu a príprave
zastúpenia vo výške 8,39 eura a k účasti na súdnom pojednávaní dňa 30. 3. 2015 vo výške 1-ice,
t. j. 4,20 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), náhradu cestovných výdavkov na účasť na súdnom
pojednávaní dňa 30. 3. 2015 vo výške 1-ice z celkových výdavkov vo výške 68,75 eura, t. j. 34,38 eura
(keďže išlo o spoločný úkon pri zastúpení dvoch osôb) na trase Lučenec - Liptovský Mikuláš a späť,
spolu 264 km, pri použití osobného motorového vozidla substitučného právneho zástupcu žalovanej zn.
Opel Vectra, evidenčné číslo LC-096 BK (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky v spojení s § 7
zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú náhradu
0,183 eura x 264 km, t. j. 48,31 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 264 km x 6,5 l/100 km
(spotreba) x 1,191 eura/l (cena paliva), keďže žalovaná nepreukázala cenu paliva vo výške uplatnenej
vo vyúčtovaní 1,20 eura/liter, súd vychádzal z ceny zverejnenej Štatistickým úradom SR, t. j. 20,44 eura
a DPH 20 % zo sumy tarifnej odmeny, režijného paušálu a cestovných náhrad, t. j. zo sumy 99,26 eura,
čo činí 19,86 eura. Nakoľko žalovaná bola zastúpená advokátom, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania advokátovi žalovanej. Súd nepriznal žalovanej náhradu za stratu času, nakoľko
cesta na súdne pojednávanie nebola vykonaná advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je
zamestnancom advokáta žalovanej.
Advokátsky koncipient teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci
pracovnej cesty, na ktorú bol ako zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v
zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné povinnosti. Počas
cesty advokátskeho koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi
strata času nevzniká.
Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník
na strane žalovanej je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého, podľa predložených
stanov združenia, je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník preto, vzhľadom na základný cieľ činnosti, za
účelom ktorého bol zriadený, musí byť spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi relevantnú právnu pomoc v
súdnych konaniach. Skutočnosť, že vedľajší účastník bol zriadený s cieľom ochrany práv spotrebiteľa
predpokladá, že má zabezpečený dostatočný odborne spôsobilý personál na výkon činnosti, za účelom
ktorej vznikol, a preto sú trovy konania, ktoré mu vznikli tým, že sa v súdnom konaní dal zastupovať
advokátom,neúčelnevynaložené.Vobčianskomsúdnomkonanísúdmôžepriznaťúčastníkovilenprávo
na náhradu účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd trovy konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, uplatnené vedľajším účastníkom na strane žalovanej,
nepovažoval za vynaložené účelne.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.