Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Eva Uličná
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/282/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210110
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614210110.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa Z. D., H.. XX. X. XXXX, trvale bytom F. D.,
Š.Á.XXXX/X,protiodporcoviB.D.,H..X.X.XXXX,trvalebytomF.D.M.,S.XXX/XX,zastúpenémuJUDr.
Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, o návrhu na zníženie
výživného a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
Návrh navrhovateľa na zníženie výživného s a z a m i e t a .
Vzájomný návrh odporcu na zvýšenie výživného s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 12. 2014, sa
domáhal navrhovateľ voči odporcovi zníženia výživného na sumu minimálneho výživného, od 1. 12.
2014. V návrhu uviedol, že dňa 25. 2. 2009 mu vznikol nárok na invalidný dôchodok. Pre nedostatok
finančných prostriedkov má problém zadovážiť si potrebné lieky. Odporca si uplatnil nárok na výživné
v exekučnom konaní, súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami z jeho dôchodku. Od
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov.
Vzájomným návrhom, podaným do zápisnice o súdnom pojednávaní dňa 14. 1. 2015, sa odporca
domáhalvočinavrhovateľovizvýšeniavýživnéhonasumu150eurmesačne,zdôvodupodstatnejzmeny
pomerov, keďže vzrástli výdavky na jeho výživu a odporca má príjem z práce v autoservise.
Právny zástupca odporcu navrhol podaný návrh navrhovateľa zamietnuť a vyhovieť vzájomnému návrhu
na zvýšenie výživného.
Navrhovateľ pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že návrh si podal z dôvodu, že sa mu
znížila miera invalidity zo 60 % na 40 %, preto mu znížili invalidný dôchodok. Poberá aj príjem z práce
vykonávanej v Autoservise AES vo výške približne 150 eur mesačne. Býva v nájomnom mestskom
byte, kde mesačne uhrádza 123,55 eura a na elektriku 14,50 eura. Na lieky mu vznikajú výdavky
vo výške 10 eur ročne. Úvery a pôžičky, ktoré má, sú vymáhané formou zrážok z dôchodku. V roku
2009 kúpil odporcovi telefón, v roku 2014 mu dal svoj notebook. V minulosti odporcovi nad rámec
výživného prispieval vreckovým, jeden krát za 3 mesiace sumou 10-30 eur, posledné 3 mesiace
mu však nad rámec výživného neprispel. Majetok nevlastní. Dedičského konania po svojej matke sa
nezúčastnil, dedičstva sa vzdal, nakoľko jeho dve sestry mu po rozvode manželstva pomohli zariadiť
byt, zaplatili zálohu vo výške 500 eur, byt mu kompletne zariadili, a to televízorom, skriňou, obývačkovou
stenou, chladničkou, práčkou, posteľou, stoličkami, 10 mesiacov mu platili nájomné, ktoré predstavovalo120-130 eur mesačne, ako aj výdavky na elektriku 20 eur mesačne. Byt po jeho mame sa predal za
kúpnu cenu 25.000 eur. Po rozvode manželstva nechal bývalej manželke a deťom kompletne zariadený
byt. V čase posledného rozhodovania o výživnom mu s úhradou nákladov vypomáhala jeho matka.
Posledné 3 mesiace sa s odporcom nestretol, predtým sa s ním stretával každý týždeň, nie však na noc.
Odporca pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že návrh na zvýšenie výživného si podal z
dôvodu, že platí školné za nadštandardné štúdium vo výške 840 eur ročne. Dva roky študoval na vysokej
škole v Ružomberku, kde nebol spokojný, preto prestúpil na vysokú školu v Trnave, kde začal študovať
od prvého ročníka. Za internát platí 44 eur mesačne, domov chodí každý týždeň, jedna cesta stojí 5 eur.
Ďalšie výdavky v súvislosti so štúdiom mu nevznikajú. Má vysokú kazivosť zubov, jedna oprava ho stojí
približne10eur,avšakvroku2014napreventívnejprehliadkenebol.Stravujesavškolskejjedálni, jeden
obed stojí 2 eurá. Cez prázdniny pracoval, a to do 18. 9., od 1. 10. mal uzavretú dohodu len pre prípad,
že by pracoval cez Vianoce, k čomu však nedošlo. Jeho mama naďalej pracuje v pracovnom pomere u
toho istého zamestnávateľa, nevedel však uviesť, koľko zarába. Býva v spoločnej domácnosti s mamou,
nevedel uviesť, aké vznikajú výdavky na bývanie. Majetok nevlastní. Asi pol roka u navrhovateľa nebol,
predtým k nemu chodil jeden krát mesačne.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to
oznámeniami Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku a vykonávaní zrážok z dôchodku, rozhodnutiami
Sociálnej poisťovne o výške dôchodku, lustráciou účastníkov v databáze Sociálnej poisťovne, správou
Sociálnej poisťovne o výške dôchodku, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, listinnými dôkazmi
preukazujúcimi výdavky na bývanie navrhovateľa, potvrdením o štúdiu odporcu, pracovnou zmluvou
navrhovateľa a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8C/196/2008 a
6D/569/2010, zistiac nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo o výživnom na odporcu rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 26. 1. 2009, č. k. 8C/196/2008-14, ktorým bolo navrhovateľovi uložené prispievať na výživu
odporcu zníženým výživným vo výške 82,98 eura mesačne. V čase rozhodovania súdu bol navrhovateľ
práceneschopný a poberal nemocenské vo výške 265,50 eura mesačne. Odporca bol študentom 4.
triedy strednej školy.
Navrhovateľ je v súčasnosti poberateľom invalidného dôchodku vo výške 263,70 eura mesačne. Z
dôchodku sú mu vykonávané exekučné zrážky vo výške 43,74 eura, teda výška vyplácaného dôchodku
predstavuje 219,96 eura. Pracuje v pracovnom pomere v Autoservise AES, s. r. o., s dojednaným
pracovným časom 20 hodín týždenne a dojednanou mzdou 170 eur mesačne, čo priemerne mesačne
v čistom činí 149,06 eura. Výška zálohového predpisu za užívanie bytu predstavuje 123,55 eura, výška
zálohovej platby na elektriku 14,50 eura.
Odporca je študentom 3. ročníka dennej formy štúdia na univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V
období od júla do septembra 2014 vykonával práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov
v obchodnej spoločnosti Liptovské pekárne a cukrárne Včela - Lippek, k. s., s priemerným čistým
mesačným príjmom 286,63 eura.
Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6D/569/2010, po
neb. poručiteľke O. D., súd zistil, že ako dedičia po poručiteľke prichádzali do úvahy jej tri deti, vrátane
navrhovateľa, pričom ako aktíva dedičstva boli zistené hnuteľné veci bez hodnoty, osobný účet so
zostatkom ku dňu smrti vo výške 317,11 eura a byt č. 20 v bytovom dome súp. č. XXX v kat. území F.
D. v hodnote 23.230 eur, pričom dedičia uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej hnuteľné veci nadobudli
dedičky, sestry navrhovateľa, prostriedky na osobnom účte jedna zo sestier navrhovateľa a byt sestry
navrhovateľa, bez povinnosti vyplatiť navrhovateľa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení účinnom od 1. 7. 2013, za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného, ako aj
vzájomný návrh odporcu na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko nemal preukázanú ich dôvodnosť.
Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom môže byť len zmena pomerov, ku ktorej došlo od
posledného rozhodnutia o výživnom, či už na strane oprávneného dieťaťa alebo povinného rodiča. Musí
sa pritom jednať o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, spravidla trvajúcu dlhší čas. Súd uvedenú
zmenu pomerov ani na strane navrhovateľa, ani na strane odporcu, preukázanú nemal. Navrhovateľ
odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného znížením invalidného dôchodku v dôsledku zlepšenia
zdravotného stavu. Súd však nemal preukázané zníženie príjmov navrhovateľa oproti naposledy
posudzovanému stavu. V čase posledného rozhodovania súdu predstavoval príjem navrhovateľa z
nemocenského 265,50 eura, v súčasnosti navrhovateľ poberá invalidný dôchodok vo výške, po vykonaní
exekučných zrážok, 219,96 eura, ako aj príjem z pracovného pomeru vo výške 149,06 eura, spolu
369,02 eura. Príjmy navrhovateľa sa teda oproti naposledy posudzovanému stavu zvýšili o približne
100 eur mesačne. Dôvod pre zníženie výživného teda súd v konaní preukázaný nemal. Súd taktiež
nepovažoval za dôvodný vzájomný návrh odporcu na zvýšenie výživného. Z vykonaného dokazovania
síce bolo preukázané, že príjmy navrhovateľa vzrástli o približne 100 eur mesačne, súčasne sa však
zmenil spôsob bývania navrhovateľa, ktorý býva sám a v dôsledku uvedenej skutočnosti si uhrádza
všetky náklady spojené s bývaním, ktoré priemerne mesačne predstavujú, vrátane energií, 138,05
eura. V čase posledného rozhodovania súdu navrhovateľ býval v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, ktorá uhrádzala väčšinu výdavkov spojených s bývaním. Navrhovateľovi teda súčasne s
nárastom jeho príjmov vzrástli aj výdavky na bývanie, a to približne v rovnakej výške. Je tiež potrebné
uviesť, že odporca študuje na vysokej škole, ktorú sám označil ako nadštandardnú, v súvislosti s
tým mu vznikajú výdavky na školné vo výške 840 eur ročne. Odporca neodôvodnil potrebu študovať
uvedenou nadštandardnou formou štúdia, naopak, študuje už na druhej vysokej škole, pričom sa
nejedná o kontinuálne pokračovanie v štúdiu. Uvedená skutočnosť však nemohla byť hodnotená v
neprospech navrhovateľa a odôvodňovať zvýšenie výživného. Súd taktiež prihliadol ku skutočnosti, že
odporcovi pribudol príjem, ktorý síce nie je pravidelný (dohoda o brigádnickej práci študentov počas
letných prázdnin), avšak postačuje minimálne na úhradu vstupných výdavkov súvisiacich so začiatkom
školského roka. Pokiaľ aj právny zástupca odporcu poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa bez
dôvodu vzdal svojho majetku v dedičskom konaní po svojej matke, súd nemal preukázané, že by
uvedená skutočnosť mala vplyv na posúdenie schopností a možností navrhovateľa platiť vyššie výživné.
Navrhovateľ riadne odôvodnil svoje konanie, keďže po rozvode manželstva a smrti matky potreboval
vyriešiť svoju bytovú otázku, preto mu jeho sestry zabezpečili bývanie formou nájomného bytu, ktorý mu
vybavili kompletným zariadením a súčasne mu po dobu 10 mesiacov uhrádzali nájomné, aj zálohové
platby na elektriku. Navyše, aj v prípade, že by sa navrhovateľ nebol vzdal svojho podielu na dedičstve,
vzhľadom na jeho dlhy, ktoré mal súd preukázané z oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku, by
aj prípadné peňažné prostriedky, získané z predaja bytu, už boli bývali postihnuté exekúciou a teda
by nezvyšovali pre účely zvýšenia výživného majetkové pomery navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu
preto aj súd rozhodol, že nevykoná dokazovanie listinným dôkazom - katastrálnym spisom (týkajúcim
sa predaja bytu, ktorý bol predmetom dedenia po matke navrhovateľa), navrhnutého odporcom.Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko navrhovateľ bol v plnom rozsahu úspešný v konaní o vzájomnom návrhu odporcu na
zvýšenie výživného a odporca bol v plnom rozsahu úspešný v konaní o návrhu navrhovateľa na zníženie
výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.