Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/505/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203951
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713203951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa X., právne zastúpeného U.
proti odporcovi U., právne zastúpenému P., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 4C/83/2013-104 zo dňa 28. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovináhradutrovodvolaciehokonaniazaprávnezastúpenie

v sume 83,99 Eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa U.. N. O., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom určil, že kúpna zmluva zo dňa 20.06.2011, uzatvorená medzi bezpodielovými
spoluvlastníkmi S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, F. a U. S., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXXX, F. a kupujúcim U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, C. H., ktorej predmetom
bol byt č. XX, vo vchode č. X, na X. poschodí bytového domu súpisné číslo č. XXXX, postavenom na
parcele KN C č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, zapísanej na

LV č. XXXX, katastrálne územie F., je voči navrhovateľovi právne neúčinná. V konaní mal preukázané,
že navrhovateľ má voči dlžníkovi S. S. vymáhateľnú pohľadávku vo výške 39.800,91 Eur, ktorá mu bola
priznaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.07.2011, sp. zn. 2T/86/2011-646 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.10.2011, sp. zn. 23To/100/2011-661, a ktorá
pohľadávka vznikla ako škoda, ktorú dlžník navrhovateľovi ako poškodenému spôsobil tým, že v období
od 27.08.2007 do 26.07.2010 z účtu navrhovateľa, bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu, vykonal výbery
a prevody finančných prostriedkov v celkovej výške 156.706,84 Eur, ktoré použil v rozpore s účelom ich

určenia pre vlastnú potrebu, čím navrhovateľovi spôsobil škodu v celkovej výške 39.800,91 Eur. Dňa
20.06.2011 dlžník S. S. a jeho manželka U. S. uzavreli s odporcom kúpnu zmluvu, ktorou odporca do
vlastníctvanadobudolnehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXX,k.ú.F.zakúpnucenu49.790Eur.Vtenistý
deň dňa 20.06.2011 uzavrel odporca s dlžníkom veriteľa S. S. dohodu o zápočte vzájomných záväzkov
a pohľadávok, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že zápočtom si v zmysle § 508 a nasl.
Občianskeho zákonníka započítajú pohľadávku odporcu U. Q. voči S. S. vo výške 49.790 Eur,

ktorá vznikla na základe nevrátenej pôžičky v nesplatenej výške 58.019,06 Eur s pohľadávkou S. S. voči
odporcovi vo výške 49.790 Eur, ktorá vznikla na základe nezaplatenej kúpnej ceny v nesplatenej výške
49.790 Eur. Uviedol, že neprijal argumentáciu navrhovateľa, ktorý spochybňoval reálne poskytnutie
pôžičky odporcom dlžníkovi veriteľa. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v auguste 2006
reálne došlo k odovzdaniu sumy 1.400.000,- Kč odporcom S. S.. Dospel k záveru, že dlžník S.
S. a odporca sú osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, a teda kúpna zmluva zo
dňa 20.06.2011 je právnym úkonom, uzatvoreným medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Uviedol, že

v zmysle § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, abysa pri právnych úkonoch dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jeho
prospech, presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne
úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V posudzovanej veci odporca v

čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011 mal vedomosť o tom, že voči S. S. je začaté trestné
stíhanie a dokonca dňa 20.01.2011 navštívil S. S. za účelom vymáhania pôžičky, pričom
sa dozvedel, že má problémy v zamestnaní a aj iné dlhy. Vedomosť odporcu o trestnom stíhaní S. S.
potvrdila aj svedkyňa U. S.. Aj keď odporca nemusel vedieť o konkrétnych podrobnostiach
a výške pohľadávky S. S. voči navrhovateľovi, neznamená to, že vynaložil náležitú starostlivosť k tomu,

aby sa presvedčil, že právny úkon - kúpna zmluva neukracuje veriteľa dlžníka. Odporca musel byť
uzrozumený s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na
základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudol. Nepostačuje len tvrdenie odporcu, že kúpnou
zmluvou si uspokojoval svoju pohľadávku voči dlžníkovi, a teda samotný poznatok o existencii dlhu S.
S. voči navrhovateľovi mal za následok záver súdu o tom, že odporca nepreukázal, že vynaložil náležitú
starostlivosť,priktorejnemoholrozpoznaťúmyseldlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa.Uzavrel,ženavrhovateľ

dôvodne podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil právo odporovať právnemu úkonu voči
odporcovi, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Nesúhlasil so záverom
súdu prvého stupňa, že síce preukázal svoju pohľadávku voči dlžníkovi S. S., ale má byť s touto

osobou vo vzťahu tzv. osoby blízkej v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, pričom nepreukázal, že
úmyseldlžníkaukrátiťveriteľanemoholpoznaťaniprivynaloženínáležitejstarostlivosti.Súduvytýkal,že
vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutkové závery okresného súdu nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní a právne závery prvostupňového súdu sú bez opory v právnych predpisoch.
Zdôraznil, že nemal a ani nemá žiadnu vedomosť o skutočnostiach, tvrdených navrhovateľom v žalobe,

teda, že navrhovateľ má byť veriteľom dlžníka S. S. a mal existovať úmysel ho ukrátiť
uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011. Tvrdil, že riadne preukázal a zdokladoval, že sám bol
veriteľom dlžníka v čiastke 1.400.000,- Kč, pričom jeho pohľadávka je omnoho staršieho dáta ako v
prípade navrhovateľa samotného. Práve z tohto dôvodu nemohol byť účastný žiadneho vzťahu, ktorým
by bol navrhovateľ ako veriteľ ukracovaný. Vzhľadom na správanie dlžníka bol nútený domáhať sa

uspokojenia svojej pohľadávky, pričom práve uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy došlo k čiastočnej
úhrade jeho pohľadávky zápočtom vzájomných záväzkov a pohľadávok. Namietal tiež záver súdu, že je
vo vzťahu s S. S. príbuzný. Skutočnosť, že je jeho švagrom, príbuzenský pomer nezakladá. Nemôže byť
pravdou tvrdenie okresného súdu o jeho vedomosti o snahe dlžníka uniknúť s majetkom. V tomto smere
poukázal na obsah rozsudku, sp. zn. 2T/86/2011 Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.07.2011,

z ktorého vyplýva, že dlžník S. S. svoju protiprávnu činnosť veľmi úspešne tajil, a to
pred všetkými osobami, o tejto nemali vedomosť žiadne osoby, a to po dobu niekoľkých rokov. Vytýkal
tiež súdu, že nevykonal dokazovanie na tú skutkovú okolnosť, vyplývajúcu z ustanovenia § 42a ods. 1
Občianskeho zákonníka, že dlžníkove právne úkony sú voči veriteľovi právne neúčinné, len ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.

Navrhovateľ vo svojom písomnom stanovisku k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu potvrdil. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne právne správny. Vo svojom
stanovisku sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že konajúcemu súdu preukázal svoju pohľadávku voči
dlžníkovi S. S.. Uviedol, že zo spisu prvostupňového súdu je zrejmé, že odporca nikdy nepreukázal
reálne uskutočnenie deklarovanej pôžičky a nepriame dôkazy boli nadmieru nedôveryhodné. Pokiaľ

odporca zdôrazňuje, že nemal a ani nemá žiadnu vedomosť o skutočnostiach, tvrdených navrhovateľom
v žalobe, teda, že navrhovateľ má byť veriteľom dlžníka S. S. a má existovať úmysel ho ukrátiť
uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011, týmto výrokom odporca odvolací súd úmyselne zavádza,
nakoľko sám odporca, ako aj manželka S. S. vo svojich výpovediach uviedli, že odporca o
dlhu S. S. voči navrhovateľovi vedeli a dokonca priznali i to, že práve z tohto dôvodu došlo k uzatvoreniu

kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011, a teda išlo o jednoznačný úmysel odporcu. Odporca pri
svojom výsluchu dňa 10.12.2013 uviedol „keď som uzatváral kúpnu zmluvu s S. S. a svojou sestrou,
už som vedel, že voči S. S. je začaté trestné stíhanie, preto som byt kúpil ja“. Manželka S. S. pri
svojom výsluchu dňa 31.10.2013 uviedla „predpokladám však, že brat asi v roku 2011, keďže sme
podpisovali kúpnu zmluvu, vedel o tom, že môj manžel je trestne stíhaný a aj za čo je trestne stíhaný.

Vedel aj o dlhoch voči navrhovateľovi, pretože sme museli vyjsť s pravdou pred ním von“. Potvrdilsprávnosť právneho názoru súdu prvého stupňa, že odporca a S. S. spĺňajú kvalifikáciu osoby blízkej
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Blízka osoba je tak v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho
zákonníka (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2008, sp. zn.

4Cdo/163/2007) povinná preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia
odporovaného právneho úkonu, aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti, rozpoznať. Sám odporca
však uviedol, že k uzatvoreniu odporovaného právneho úkonu došlo práve z dôvodu dlhov dlžníka voči
navrhovateľovi, a tak on, ako ani jeho právny zástupca, nikdy nepreukázali, že by pri vyvinutí náležitej
starostlivosti tento úmysel dlžníka odporca nemohol rozpoznať. Záverom vyslovil, že v

predmetnom prípade je zrejmé, že dlžníkov právny úkon vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, ako i k
následku, že v dôsledku tohto zmenšenia navrhovateľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
z majetku dlžníka, keďže tento nijaký iný speňažiteľný majetok nemá. Vyslovil, že okolnosť ukrátenia
navrhovateľa je priam až neprehliadnuteľná.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie
okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté

bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Inštitút odporovateľnosti tak, ako je vymedzený v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka, slúži a
je určený pre potreby exekučného konania. Jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý ušiel
v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu, a to nielen proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou,

alebo v ktorej prospech sa právny úkon urobil. Odporovateľnosť z hľadiska hmotného práva vyjadruje
tzv. relatívnu neúčinnosť právneho úkonu. Relatívne neúčinný úkon je platný, nastávajú podľa neho
všetky účinky spojené s platným právnym úkonom, len vo vzťahu medzi účastníkmi, teda vo vzťahu
medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok odporovateľným právnym úkonom, sa
na tento právny vzťah pozerá, ako by k nemu nedošlo.

Zmyslom odporovacej žaloby je - uvažované z pohľadu žalujúceho veriteľa, dosiahnuť rozhodnutie súdu,
ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon. Rozhodnutie súdu,
ktorým by bolo takejto žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe
tituluspôsobiléhokvýkonurozhodnutia(exekučnéhotitulu),vydanéhoprotidlžníkovi,domáhaťexekúcie
postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti

dlžníkovi, ale aj voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že navrhovateľ má voči dlžníkovi S. S.
vymáhateľnú pohľadávku priznanú rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 07.07.2011, č.k. 2T/86/2011-646 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
24.10.2011,č.k.23To/100/2011-661.Právnymdôvodompriznaniatejtopohľadávkyješkoda,ktorúdlžník

S. S. navrhovateľovi ako poškodenému spôsobil tým, že v období od 27.08.2007 do 26.07.2010 z účtu
navrhovateľa bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu vykonal výbery a prevody finančných prostriedkov v
celkovej výške 156.706,84 Eur, ktoré použil v rozpore s účelom ich určenia pre vlastnú spotrebu, čím
navrhovateľovi (X.) spôsobil škodu v celkovej výške 39.800,91 Eur. Dňa 20.06.2011 však dlžník S. S.
a jeho manželka U. S. uzavreli s odporcom kúpnu zmluvu, ktorou odporca do vlastníctva nadobudol

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. F. za kúpnu cenu 49.790 Eur s tým,
že v totožný deň odporca s dlžníkom, veriteľom S. S., uzavrel dohodu o zápočte
vzájomných záväzkov a pohľadávok. Odporca a S. S. sú v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka osoby
blízke a v takom prípade sa v zmysle § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. V konaní odporca

nepreukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť, pri ktorej nemohol rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa, preto podľa záveru súdu prvého stupňa navrhovateľ dôvodne uplatnil právo odporovať
právnemu úkonu voči odporcovi, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (§
42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), a preto súd prvého stupňa uplatnenému žalobnému návrhu v
celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným

na odôvodnení rozhodnutia. Okresný súd v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, prijaté závery
primerane vysvetlil. Odvolacie námietky odporcu sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom

prvého stupňa, súd prvého stupňa sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto
preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní neboli uplatnené také
námietky, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací
súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje. Nadoplneniesprávnostidôvodovrozhodnutiasúduprvéhostupňaodvolacísúddodáva.

Odporca v podanom odvolaní vytýka nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, že súd
vyhovel návrhu navrhovateľa a určil právnu neúčinnosť označenej kúpnej zmluvy s poukazom na to, že
odporca síce preukázal svoju pohľadávku voči dlžníkovi S. S., ale má byť s touto osobou vo vzťahu tzv.
osoby blízkej v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a nepreukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
nemohol poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;

iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Citované zákonné ustanovenie vymedzuje pojem súkromného práva „blízke osoby“, ktorý zasahuje do
viacerých právnych odvetví a spolu určuje aplikáciu právnych noriem, odvolávajúcich sa na blízke osoby.
Určité pravidlo správania sa neuplatní, ak sa preukáže, že medzi konajúcim a ďalšou osobou jestvuje

blízky vzťah. Toto je i prípad danej veci, keď ustanovenie § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka
stanovuje výnimku pri odporovanom právnom úkone v tom, že pokiaľ ide o úkon medzi
blízkymi osobami, v takom prípade sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá. Táto vyvrátiteľná právna
domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí,
ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla

poznať. Blízke osoby sú príbuzní v priamom rade, súrodenec, manžel, ktorí sú vždy príbuznými bez
akéhokoľvek obmedzenia a iné osoby, ktoré nie sú blízkymi osobami automaticky. V takomto prípade
základnými predpokladmi pre prijatie záveru o tom, že určité osoby sú osobami blízkymi, je jednak
existencia rodinného alebo obdobného pomeru a kumulatívne existencia takého vzájomného vzťahu,
že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Za rodinný alebo obdobný pomer v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka je potrebné
považovať akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do príbuzenstva v priamom rade, medzi
súrodencov a manžela. Taký vzájomný vzťah, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich
dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, možno vyvodiť len z posúdenia konkrétneho prípadu. V danej
veci súd prvého stupňa dôvodne dospel k záveru, že medzi dlžníkom S. S. a odporcom je taký vzťah,

kedy by jeden z nich pociťoval ujmu spôsobenú druhému dôvodne ako svoju vlastnú, a teda sú blízkymi
osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, nakoľko z ich výpovedí, ako aj výpovede svedkyne
U. S. vyplynulo, že vzťahy medzi nimi v rodine boli dobré, často sa navštevovali, trávili spolu víkendy a
práve dobré rodinné vzťahy a vzájomná dôvera viedli odporcu k pôžičke manželovi svojej sestry.

Odvolacísúdsapretostotožňujesozáveromsúduprvéhostupňa,kuktorémudospelzvýsluchusvedkov

S. S. a U. S. a výsluchu odporcu, že medzi dlžníkom S. S. a odporcom ide o vzťah blízkych osôb. Blízke
vzťahy pretrvávali nielen v roku 2006, kedy bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej požičal
odporca dlžníkovi S. S. sumu 1.400.000,- Kč, ale hoci vzťahy ochladli, možno dospieť k záveru, že
ujmu, ktorú by ktorákoľvek z týchto osôb utrpela, druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú, čo možno
vyvodiť z následného správania po uzavretí zmluvy o pôžičke, keď odporca, ako veriteľ, s S. S., ako

dlžníkom, uzatvorili dňa 23.09.2009 dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke a dňa 30.03.2010 dodatok č. 2 k
zmluve o pôžičke, keď sa dohodli na opätovnom predĺžení lehoty splatnosti. Pokiaľ aj v roku 2011 došlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode bytu, odporca uzatvoril so svojou sestrou U. S. a dlžníkom S.
S. zmluvu o užívaní bytu, na základe ktorej U. S. a S. S. môžu naďalej užívať byt, ktorý bol predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011.Nedôvodná je aj argumentácia odporcu, že sám bol veriteľ dlžníka v čiastke 1.400.000,- Kč a práve z
tohto dôvodu nemohol byť účastný žiadneho vzťahu, ktorým by bol navrhovateľ ako veriteľ ukracovaný.
Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, na ktoré súd prvého

stupňa dokazovanie zameral. Dôkazným bremenom zákon (ustanovenie § 42a ods. 3) zaťažuje druhú
stranu odporovateľného úkonu (blízku osobu, ktorá úkonom majetok získala), keďže ustanovuje, že táto
domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním
precízne rešpektuje hmotnoprávnu úpravu. Dospel k správnemu záveru, že odporca dôkazné bremeno

takéhoto tvrdenia neuniesol, hoci odporca mal pohľadávku „omnoho staršieho dáta ako v prípade
navrhovateľa samotného“, mal vedomosť, že dlžníkove právne úkony ukracujú úmysel dlžníka ukrátiť
navrhovateľa, čo vyplynulo z výpovede odporcu ako účastníka konania pred súdom prvého stupňa, ktorý
uviedol, že v čase, keď uzatváral kúpnu zmluvu s S. S. a svojou sestrou, už vedel, že voči S. S. je
začaté trestné stíhanie, preto „som byt kúpil ja“. Z výsluchu odporcu tiež vyplynulo, že o tom, že mal S. S.
nejaké finančné problémy, sa dozvedel v roku 2011, keď mu dňa 20.01.2011 osobne doručil

list a vtedy z neho vyšlo najavo, že „má problémy aj v zamestnaní a má aj iné dlhy a nemá ani moje
peniaze“. Keďže nepochybne dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
navrhovateľa,čonepochybneviedlokzmenšeniumajetkudlžníka,sohľadomnavyššieuvedenédôvody
je rozhodnutie okresného súdu, ktorý uplatnenému žalobnému návrhu vyhovel, vecne správne, a preto
bolo krajským súdom v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 a ustanovením § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému navrhovateľovi
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,89 Eur za vyjadrenie k
odvolaniu 61,87 Eur, režijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH v sume 13,98 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
je odporca povinný zaplatiť prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania advokátovi navrhovateľa.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .