Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/556/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513221601
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513221601.2

Uznesenie

Okresný súd Košice-okolie v právnej veci navrhovateľa: Q. W., nar. X.X.XXXX, bytom v K., J. B.. Č..XX,
zast. advokátkou Mgr. Vierou Rajzákovou, Advokátska kancelária Nám. osloboditeľov č.82, Michalovce
proti odporkyni: S. W., rod.S., bytom W. R. V. XXX, o povolenie obnovy konania takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na povolenie obnovy zamieta.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal povolenia obnovy konania vedeného pod sp.zn.
16C/767/2000, právoplatne ukončeného dňa 9.12.2010. Prvostupňový súd v ňom rozsudkom zo dňa
18.9.2009 zamietol návrh navrhovateľa o zapretie otcovstva.

V návrhu na povolenie obnovy konania navrhovateľ uviedol, že spis o zapretie otcovstva vedený na
Okresnom súde v Michalovciach pod sp.zn. 12C/980/1998, mal vyhotovené dve predkladacie správy
pre Krajský súd v Košiciach, a to námietku zaujatosti jeho sudcov a predkladaciu správu na rozhodnutie
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu o znalečnom. Krajský súd v Košiciach nerozhodol v jednom
konaní o dvoch predkladacích správach, ale najprv vyhovel námietke zaujatosti sudcov Okresného
súdu Michalovce a vec postúpil na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Košice-okolie,

kde spis bol zaevidovaný pod sp.zn. 16C/767/2000. Potom Okresný súd Košice-okolie predložil tento
spis s predkladacou správou ešte z Okresného súdu v Michalovciach na rozhodnutie o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu o vyúčtovaní znalečného. Postup konajúcich súdov bol prinajmenšom
neštandardný aj tým, že vyššie uvedená chronológia postupov súdov nebola v žiadnom rozhodnutí
uvedená, čo v návrhu na obnovu konania navrhovateľ hodnotí ako zámer uvádzaných súdov za účelom
zneprehľadniť postup súdov, ktorý bol takto vedený v prospech znalca, odporkyne v 1.rade a kolízneho

opatrovníka. Ako ďalší dôkaz pre povolenie obnovy konania navrhovateľ získal po 15 rokoch fotografiu
maloletej odporkyne v 2.rade, z ktorej je zistiteľné, že z morfologického hľadiska porovnaním časti
tváre a kosti ich tvaru je vylúčená akákoľvek genetická podoba s navrhovateľom, a preto navrhuje
vykonať dokazovanie na podobu v genetike aj morfologickým a DNA znaleckým posúdením. Pre právnu
argumentáciu vylúčenia jeho otcovstva k odporkyni v 2.rade je potrebné uviesť, že existuje štandardný
test otcovstva s presnosťou 99,999 %. Pre paternitné konania a spory test ultra senzitíve môže zvýšiť

presnosť otcovstva až na 250 000 krát. Mnoho spoločnosti, znalcov používa malý počet genetických
markerov, ktoré potom výrazne obmedzujú ich presnosť. Za tejto situácie citujú pre laickú verejnosť
presnosť na 99 %, ktorá síce znie vysoko, ale v skutočnosti a praxi znamená, že zo 100 výsledkov je
jeden nesprávny, t.j. nesprávne priradený. V danom kontexte nepodal vysvetlenie ani jeden zo znalcov
a vo všeobecnosti sa výpoveď znalca na pojednávaní pri teste otcovstva (DNA) obmedzuje len na
konštatovanie, že výpoveď je totožná s písomným vyhotovením znaleckého posudku. Súd doposiaľ

neskúmal objektivitu výsledku pravdepodobnosti otcovstva a tiež ďalšie okolnosti testu otcovstva, ktoré
môžu ovplyvniť jeho hodnovernosť. Testovacia spoločnosť má byť plne akreditovaná s najlepšímiakreditačnými orgánmi, s osvedčeniami o spôsobilosti testovacích laboratórií. V súdnej praxi aj na
medzinárodnej úrovni sa všíma aj akreditácia pracovníka a pracoviska, od ktorých závisí aj spoľahlivosť
presnosti testu otcovstva a z tohto vyplýva aj zodpovednosť za kvalitu, výkon testovania a profesionalitu

znalca, konkrétnej spoločnosti a laboratória, vrátane manipulácie s biologickým materiálom. Ďalej
popísal ako boli súdom nariaďované znalecké dokazovania a boli vyhotovené znalecké posudky,
pričom znalec RNDr. Vladimír Ferák s vedeckou výpoveďou kvalifikovane odôvodnil vecnú nesprávnosť
svojho znaleckého posudku, lebo vlastne odmietol verifikovať absenciou podpisov a odtlačkov znaleckej
pečate závery znaleckých posudkov, ktoré v troch vyhotoveniach boli súdom vyexpedované účastníkom

konania a jeden znalecký posudok ostal v súdnom spise. Taktiež ďalší znalec z odboru genetiky Prof.
RNDr.Ivan Kalina podal znalecký posudok v 4 vyhotoveniach, v ktorých svoje zistenia v záveroch
neverifikoval svojím podpisom a odtlačkami znaleckej pečate. Takto ich Okresný súd Košice-okolie vo
veci sp. zn. 16C/767/2000 doručil účastníkom súdneho konania. Po zmene zákonnej sudkyne bolo
nariadené kontrolné znalecké dokazovanie a súd ustanovil RNDr. Vladimíra Feráka, CSc., ktorý podal
kontrolný znalecký posudok, teda kontroloval aj svoj predchádzajúci v poradí prvý znalecký posudok v

danej veci. Tento vo svojom kontrolnom znaleckom posudku skonštatoval správnosť predchádzajúcich
posudkov,kdenezistilpochybeniaazabiologickéhootcaodporkynev2.radepotvrdilnavrhovateľa.Ďalej
navrhovateľ uviedol, že zistil, že znalec RNDr. Vladimír Ferák pre účely kontrolného znaleckého posudku
nevykonával odbery biologického materiálu u odporkyne v 2.rade a v 1.rade na pracovisku DNAtest,
s.r.o. v Bratislave, ale v Košiciach v opatrovateľskej službe ADOS, ktorú skutočnosť súdu neoznámil

a nedal do znaleckého posudku foto odporkýň v 1. a 2.rade. U navrhovateľa dal jeho fotografiu,
ktorú mu sám urobil ako súčasť do znaleckého posudku. Aj za tejto dôkaznej situácie je kontrolný
znalecký posudok nepoužiteľný, lebo je nepodpísaný a neopatrený odtlačkom znaleckej pečate. Všetky
vyššie uvedené ukazovatele boli pri dokazovaní v predmetnej veci podcenené, čo malo za následok,
že odber biologického materiálu u odporkýň bol realizovaný v priestoroch ADOS Košice, ktorá nie je

testovacou spoločnosťou a laboratóriom, vrátane tam pôsobiaceho personálu a napokon ani samotný
znalec sa nepreukázal certifikáciou a akreditáciou v sídle pracoviska na danú znaleckú činnosť, čo v
predmetnej veci znamená, že reálne mohlo dôjsť k manipulácií odobratého biologického materiálu u
navrhovateľa, preto sa RNDr. Vladimír Ferák odmietol podpísať pod závery znaleckých posudkov a prijal
úlohu kontrolovať sám seba. Obnova konania pre navrhovateľa znamená mimo morfologickej analýzy

predložených foto najmä verejný test otcovstva, ktorý je už v podmienkach SR bežný a aktuálny.

Podľa § 228 ods.1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania:
a) ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) ak európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že
rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva

alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným finančným zadosťučinením,
e) ak je v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
európskych spoločenstiev.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v a/ § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v

občianskomsúdnomkonanípriznaloprávoaktorýbolneskôrpodľatrestno-právnychpredpisovzrušený,
b/ § 228 ods.1 písm. c/, c/ § 228 ods.1 písm.d/, d/ § 228 ods.1 písm. e/.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia súd poukazuje na nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia
tunajšieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť čo predstavuje jednu zo záruk právnej istoty. Náprava

rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania. Výnimkou
z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí i obnova konania z taxatívne
uvedených dôvodov uvedených vyššie. Dôkaz ako prostriedok preukázania určitej skutočnosti bude
spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak ním je možno preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorámôže privodiť pre navrhovateľa priaznivejšieho rozhodnutie vo veci. Subjektívne musí navrhovateľ v
konaní preukázať, že bez svojej viny nemohol použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy v pôvodnom
konaní. Nemohol ich použiť preto, že ich nepoznal alebo ich nemohol označiť. K týmto dôvodom

nemožno zahrnúť prípady, keď navrhovateľ síce tieto skutočnosti ako dôkazné prostriedky označil, ale
súd nepovažoval za potrebné také dokazovanie vykonávať (§ 120 ods.1). Druhým dôvodom podľa cit.
zák. ustanovenia je, že sú dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní. Ide o objektívnu
nemožnosť. Ide napr. o prípad, keď sa účastník dostal do dôkaznej núdze, pretože nemohol zistiť mená
a adresy svedkov, nemohol obstarať listiny, o ktorých vedel, že jestvujú. I v týchto prípadoch musí byť

daná možnosť priaznivejšieho rozhodnutia vo veci v prospech navrhovateľa.

Navrhovateľ odôvodňuje prípustnosť povolenia obnovy ust. § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p., t.j., že
možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a tieto môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Označené dôkazy podľa názoru súdu neobstoja, pretože tieto musel jednak navrhovateľ poznať už v
pôvodnom konaní a tiež z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov nemôže spôsobiť pre navrhovateľa
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zo záverov znaleckého dokazovania z odboru genetiky vyplýva, že
otcovstvo navrhovateľa k maloletej odporkyni v 2.rade bolo prakticky dokázané s mimoriadne vysokou
pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Súd osobitne poukazuje na

to, že vysoké percento pravdepodobnosti otcovstva navrhovateľa, 3 znalecké dokazovania vo veci, ako
aj tú skutočnosť, že posledný znalecký posudok bol nariadený osobou znalca, ktorého označil sám
navrhovateľ a znalec v tomto posudku použil metódu založenú na vyšetrení 15 DNA systémov typu
SPR. Čo sa týka námietok navrhovateľa proti znaleckým posudkom, išlo iba o formálnosť náležitosti
znaleckých posudkov, čo bolo preukázané obsahom spisu, že formálne nedostatky kópií znaleckého

posudku boli súdom prvého stupňa odstránené, ako aj vypočutý znalec Doc. RNDr. Vladimír Ferák,
CSc. pri výsluchu ako aj v podanom vyjadrení zo dňa 10.7.2009 uviedol, že preberá zodpovednosť
za autentickosť všetkých analyzovaných vzoriek, pričom formálny nedostatok posledného znaleckého
posudku nemá žiadny vplyv na obsah predmetného posudku a na jeho záver, pričom obsah ním
podaného znaleckého posudku je pravdivý. Navrhovateľ navrhuje vykonať dokazovanie na podobu v

genetike aj morfologickým a DNA znaleckým posúdením. Tieto dôkazy sa mohli vykonať už v pôvodnom
konaní, pričom ich súd nevykonal, pretože dospel k záveru, že na základe záverov 3 vypracovaných
znaleckých posudkov z odboru genetiky bolo otcovstvo navrhovateľa k maloletej odporkyni prakticky
dokázané, a to s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť
s istotou.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že postup konajúcich súdov pri predkladaní spisov bol neštandardný
a bol vedený za účelom zneprehľadniť postup súdov, k tomu súd uvádza, že predkladanie spisu bolo v
súlade s Občianskym súdnym poriadkom.

Ostatné dôvody obnovy konania sú totožné s dôvodmi uvádzanými navrhovateľom na súde prvého
stupňa ako aj v odvolaní, s ktorými sa súd prvého stupňa vysporiadal v rozsudku a tento bol aj potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach.

Poukazujúc na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na

vyhovenie návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn.
16C/767/2000, pretože dôkazy, ktoré navrhuje navrhovateľ, sa mohli vykonať v pôvodnom konaní a
označené dôkazy by nemohli privodiť ani priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov preto
súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a neúspešnému navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal, pričom úspešnej odporkyni v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupsúdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.