Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1398/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213393
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114213393.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky: C. O., rodená P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX J. J., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená URBÁNI
& Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti odporcovi:
C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, o určenie
otcovstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u

matky, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom
ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 949 799, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o
odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 10. 2014 č. k.
12C/13/2014-49, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorá sa v konaní vo veci určenia otcovstva k maloletej C. O. spojenej s konaním o výchove
a výžive maloletej domáhala, aby súd predbežným opatrením uložil domnelému otcovi maloletej C. E.
povinnosť platiť predbežné výživné na maloletú vo výške 250,- Eur mesačne do každého 15. dňa
kalendárnehomesiacavždymesiacvopredkrukámmatkymaloletejaždoprávoplatnéhoskončeniaveci
samej o určenie otcovstva. Okresný súd poukázal na dôvody uvedené navrhovateľkou, pre ktoré žiadala

nariadiť vo veci predbežné opatrenie a s poukazom na príslušnú právnu úpravu (§ 102 ods. 1, § 75 ods.
2 a § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) dospel k záveru, že navrhovateľka podaným návrhom neosvedčila,
že medzi ňou a odporcom došlo v rozhodnej dobe pre počatie maloletej C. k súloži. Okrem vlastných
tvrdení nepreukázala iným spôsobom svoje tvrdenia, z ktorých by súd mohol dôvodne predpokladať,
že otcom maloletej je odporca. Rovnako pripojený prepis SMS správ nepreukazuje dostatočným
spôsobom navrhovateľkine tvrdenia, keď zo správ vyplýva komunikácia s otcom ohľadne bývania a

komunikácia s manželkou odporcu nepreukazuje jeho otcovstvo, ale iba tvrdenia manželky odporcu, že
platiť bude (odporca). Bezprostrednosť hroziacej ujmy spočívajúcej v nepriaznivých bytových pomeroch
navrhovateľky súd nemohol brať do úvahy, pretože nebolo povinnosťou domnelého otca zabezpečovať
navrhovateľkinebytovépomery.Poukázalnaprávodieťaťapodieľaťsanaživotnejúrovnisvojichrodičov,
pričom za stavu, keď jediným známym rodičom je matka maloletej, má právo na také životné a sociálne
pomery, aké má jej známy rodič. Bez osvedčenia, že odporca je otcom maloletej, by zaviazanie odporcu

navrhovanou povinnosťou, aj keď len dočasné, predstavovalo neprimeraný zásah do jeho práv, nakoľko
v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že odporca prispieval predbežne na výživu cudzieho dieťaťa,
nemal by nárok na vrátenie spotrebovaného výživného od maloletej. V prípade opaku, ak bude odporca
otcom maloletej, má dieťa právo aj na zročné výživné. Prvostupňový súd uzavrel, že navrhovateľka
neosvedčilaskutočnosti,nazákladektorýchmožnodôvodnepredpokladať,žeodporcajeotcomdieťaťa,
rovnako ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pričom nariadenie predbežného opatrenia

by neprimerane zasiahlo do práv odporcu, preto súd návrh ako bezdôvodný zamietol.Proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie podala matka zastúpená
advokátskou kanceláriou odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Rozhodnutie považuje za nesprávne
a domáha sa jeho zmeny tak, ako navrhla v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, teda vydania

predbežného opatrenia, v ktorom domnelému otcovi bude uložená povinnosť platiť predbežné výživné
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nesúhlasí s názorom okresného súdu v tom,
že navrhovateľka dostatočne neosvedčila dôvodnosť a naliehavosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Podľa odvolania odôvodnenie súdu je nedostatočné a vzájomne si rozporujúce,
keď súd na jednej strane poukazuje na skutočnosť, že nie je preukázaná naliehavosť riešenie bytovej

otázky navrhovateľky spolu s maloletou, pričom poukazuje, že ešte pred narodením dieťaťa bytovú
otázku navrhovateľky počas jej tehotenstva zabezpečoval výlučne odporca, keď jej zabezpečil bývanie,
za ktoré uhradil ročný nájom. Preto nie je možné sa stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že
si mala navrhovateľka riešiť bytovú otázku pred narodením dieťaťa a nie po jeho narodení. Ďalej
v odvolaní poukazuje na to, že odporca pred narodením dieťaťa zabezpečil navrhovateľke bývanie
poskytnutím finančných prostriedkov do času, kým sa nenarodila maloletá C.. Následne prestal s

navrhovateľkou komunikovať, toho času s ňou komunikuje len manželka odporcu. Aj z výpisu SMS
správ je zrejmé, že nielen odporca, ale aj jeho súčasná manželka majú vedomosť o tom, že maloletá
sa narodila a že odporca výživné platiť bude. Odporca sa však v konaní o určenie otcovstva k maloletej
vyhýba svojim povinnostiam, nepreberá doručovanie písomností zo strany súdu, vyhýba sa kontaktu
s navrhovateľkou, čím ju dostal do veľmi nepriaznivej situácie, kedy nemá kde s maloletou C. bývať,

nemá dostatok finančných prostriedkov na jej výchovu, pretože jej skončili dávky materskej. Nariadením
predbežného opatrenia sa snaží zabrániť nepriaznivej životnej situácii, do ktorej sa nedostala len
vlastným pričinením a snaží sa zabrániť ohrozeniu zdravia maloletej pri jej výchove všetkými dostupnými
formami a prostriedkami. Poukazuje na skutočnosť, že domnelý otec dokázal prispievať matke maloletej
na bývanie sumou vo výške 400,- Eur mesačne, takže je v jeho schopnostiach prispievať predbežným

výživným vo výške 250,- Eur mesačne, čo by nespôsobilo neprimeraný zásah do jeho práv. Aktuálny
stav navrhovateľky a maloletej je veľmi vážny, navrhovateľka stratila možnosť kojiť maloletú, čím jej
stúpli náklady na živobytie. Nemá komu dieťa zveriť, maloletá je odkázaná výlučne na starostlivosť
matky, a to 24 hodín denne. Akákoľvek snaha o finančné prilepšenie je nereálna. Nie je správny záver
prvostupňového súdu, v zmysle ktorého navrhovateľka neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy. Navrhovateľka spolu s maloletou je odkázaná na bývanie u svojej matky, kde nemá
podmienky pre obmedzený prístup k hygienickým potrebám, matka navrhovateľky nie je v dobrom
zdravotnom stave, maloletá jej prekáža, preto má navrhovateľka obavu ostať v byte so svojou matkou,
keďže sa stalo, že táto viackrát chcela maloletej podať lieky, keď plakala, aby sa utíšila a podobne. Je
nevyhnutné vyriešiť práve bytovú otázku matky spolu s maloletou, keď sa po pôrode ocitla v nepriaznivej

situácii. Pokiaľ prvostupňový súd poukazoval na povinnosť matky postarať sa o svoju bytovú situáciu
aj po pôrode, uviedla, že nemohla predpokladať, že po tom, keď sa dieťa narodí, sa odporca nebude
ozývať a prestane sa zaujímať a nebude komunikovať ani so súdom v konaní o určenie otcovstva.
Navrhovateľka sa obáva o nerušený fyzický, psychický, ako aj morálny vývoj maloletého dieťaťa. Má
záujem zabezpečiť potreby dieťaťa, ako aj má adekvátny záujem na preukázaní otcovstva v konaní vo

veci samej, ktorému sa odporca vyhýba. Využila všetky zákonné možnosti, ktoré jej platná legislatíva
Slovenskej republika ponúka vzhľadom na jej záujem o zdravé a vyrovnané dieťa aj napriek skutočnosti,
že bude vychovávané v neprítomnosti otca.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.

bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Konanie o určenie otcovstva je zo zákona (§ 113 ods. 2 O. s. p.) spojené s konaním o výchove a výžive
maloletého dieťaťa. Nariadenie predbežného opatrenia v takýchto konaniach je v zásade možné pri

splnení predpokladu, že z okolností daného prípadu vyplýva vážne ohrozenie práv maloletého dieťaťa,
o ktorého určenie otcovstva v konaní ide. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
žiadala uložiť odporcovi povinnosť platiť na maloletú výživné 250,- Eur mesačne. Na podanie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p. je aktívne legitimovaný ten, komu
zo zákona patrí nárok na výživné a osvedčuje ho spôsobom v zmysle Zákona o rodine. V súdnej praxi

je možné takéto predbežné opatrenie nariadiť aj vo veciach, v ktorých nie je isté, či tu je alebo nie je
rodinno-právny vzťah zakladajúci nárok na výživné, je to predovšetkým vo veci, v ktorých ide o určenie
otcovstva. V týchto veciach možno predbežným opatrením uložiť žalovanému mužovi povinnosť platiť
výživné (avšak len v nevyhnutnej miere). Súd môže takémuto mužovi uložiť povinnosť platiť výživné vnevyhnutnej miere iba v prípade, ak má osvedčené, že súložil s matkou dieťaťa v čase rozhodujúcom pre
počatie dieťaťa. Súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len na
základe stavu zisteného z návrhu na začatie konania a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Pokiaľ dospel k záveru, že navrhovateľka (matka maloletého dieťaťa) neosvedčila svoje tvrdenie, že s
odporcom, označeným ako otcom dieťaťa, v rozhodnej dobe pre počatie maloletej súložila, pretože sú
známe iba jej tvrdenia a priložené SMS správy, ktoré nemôžu byť dostatočným osvedčením otcovstva, je
potrebné takýto záver prvostupňového súdu potvrdiť. V štádiu konania, keď nie je známy postoj odporcu
k tvrdeniam navrhovateľky, súčasťou spisu nie sú žiadne dôkazy osvedčujúce tvrdenia navrhovateľky

súvisiace s pravdepodobnosťou otcovstva odporcu, preto nemožno konštatovať osvedčenie platnosti
domnienky otcovstva v zmysle § 94 ods. 3 Zákona o rodine. Z tohto dôvodu nebolo odporcovi možné
predbežným opatrením uložiť povinnosť platiť výživné čo aj v nevyhnutnej miere.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne
správne, zároveň aj správne odôvodnené potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o trovách predbežného opatrenia
rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej v zmysle § 145 a § 224 ods. 1 O. s. p.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.