Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4C/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203951
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3713203951.7

Rozhodnutie

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci
navrhovateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov domu 1419 Púchov, Okružná 1419, Púchov, IČO: 31
201 989, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Krutou, advokátkou, Slovenských partizánov 1130/50,
Považská Bystrica proti odporcovi U. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, Č. H., právne zastúpeného
Mgr.JozefomGáplovským,advokátom,CentrumII-88,DubnicanadVáhomvkonaníurčenieneúčinnosti

právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva zo dňa 20.6.2011 uzatvorená medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi
Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXXX, F. a U. S., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXXX, F.
a kupujúcim U. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, Č. H., ktorej predmetom bol byt č. XX, vo vchode
č. X, na X. poschodí bytového domu súpisné číslo č. XXXX, postavenom na parcele KN C č. XXX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Púchov

je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom voči odporcovi domáhal sa určenia, že kúpna zmluva zo dňa 20.6.2011
uzatvorená medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.I., E. Č.. XXX/
X a U. S., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., E. Č.. XXXX a kupujúcim U. Š., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, Č. H., ktorej predmetom bol byt č. XX, vo vchode č. X, na X. poschodí bytového

domu súpisné číslo č. XXXX, postavenom na parcele KN C č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 523 m2, katastrálne územie Púchov, zapísanej na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Trenčín,
Správa katastra Púchov, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Svoj návrh odôvodnil tým, navrhovateľ
je na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.10.2011, č.k. 23To/100/2011-661, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2011 veriteľom Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. Č.. XXXX/X, F., ktorý je podľa predmetného rozsudku povinný nahradiť škodu poškodenému

Spoločenstvu vlastníkov bytov domu XXXX, F., E. XXXX, F., IČO: 31 201 989, vo výške 39.800,91 Eur.
Napriek uvedenému ako i výzvam navrhovateľa Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX navrhovateľovi doteraz škodu
nenahradil. Uviedol ďalej, že dňa 20.6.2011 uzatvorili Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., E. Č..
XXXX a U. S., rod. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., E. Č.. XXXX s U. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. D. XXX, Č. H., bratom manželky dlžníka Ľ. S., kúpno-predajnú zmluvu, ktorej predmetom bol
byt č. XX, vo vchode č. X, na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, postavenom na parcele

KN C č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, katastrálne územie Púchov, zapísanej
na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Trenčín, Správa katastra Púchov. Na základe predmetnej zmluvy,
ako i potvrdenia o úhradách za bývanie zo dňa 14.6.2011 povolil Katastrálny úrad Trenčín, Správa
katastra Púchov, vklad a na list vlastníctva č. XXXX zapísal ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti
U. Š. - odporcu. Predmetná kúpno-predajná zmluva zo dňa 20.6.2011 bola podľa názoru navrhovateľa
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti Ľ. S. a U. S., rod. Š. uzatvorená v úmysle ukrátiť svojho

veriteľa, ktorým je navrhovateľ, o čom svedčia viaceré okolnosti. U. S. požiadala listom zo dňa 27.5.2011
Spoločenstvo vlastníkov bytov domu 1419, Púchov, o vydanie potvrdenia o úhradách za bývanie zaúčelom vybavenia bankového úveru. Predmetné potvrdenie Spoločenstvo vlastníkov bytov domu 1419
Púchov dňa 14.6.2011 vydalo, a to za účelom vybavenia bankového úveru, čo v samotnom potvrdení i
konštatuje. U. S. a Ľ. S. toto potvrdenie - neskôr použité pri kúpno-predajnej zmluve a návrhu na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností - získali od Spoločenstva vlastníkov bytov domu 1419,
Púchovpodvodnýmkonaním,nakoľkomalizáujemutajiťzamýšľanýpredajpredmetnéhobytu.Oúmysle
ukrátiť veriteľa svedčí i fakt, že doteraz predmetný byt reálne užíva Ľ. S. s U. S., kým nový vlastník
predmetnej nehnuteľnosti žije v Českej republike a celý predaj bytu tak bol zorganizovaný len ako právny
úkon ukracujúci veriteľa. Odporca sa v predmetnom byte nezdržiava, ani sa nikdy nezdržiaval, rovnako

tak platby spojené s užívaním predmetného bytu uhrádza rodina S. - buď Ľ. S., alebo U. S., prípadne ich
syn P. S.. Navrhovateľ nebol doteraz oficiálne informovaný o zmene vlastníka predmetného bytu a Ľ. S.
spolusmanželkouU.S.konajúvovzťahukspoločenstvuvlastníkovbytovtakakokonalivčase,kedyboli
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ mal ďalej za to, že predmetnou
kúpno-predajnou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nakoľko za predanú nehnuteľnosť nebola
dlžníkovi reálne vyplatená primeraná rovnocenná náhrada. Rovnako tak mal navrhovateľ za to, že o

úmysle Ľ. S. ukrátiť svojho veriteľa mal odporca vedomosť, nakoľko je bratom manželky Ľ. S. a so svojou
sestrou i švagrom má dobrý vzťah. Taktiež fakt, že odporcovi bol úmysel predmetného právneho úkonu
známy môže potvrdiť i skutočnosť, že dlžníkovi nebola za predmetnú nehnuteľnosť reálne vyplatená
primeraná rovnocenná náhrada. V priebehu konania navrhovateľ poukazoval na to, že v danom prípade
nie je potrebné preukazovať úmysel dlžníka , nakoľko odporca je v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka

blízkou osobu dlžníka, nakoľko v zmysle výkladu spĺňa obe podmienky na to, aby bol kvalifikovaný
ako blízka osoba tj. v zmysle doktrinálneho výkladu sa švagrovstvo považuje za vzťah rodinný alebo
obdobný, a ujmu ktorú by utrpel dlžník, by pociťoval odporca ako jeho vlastnú.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval na skutočnosť, že tvrdenia
navrhovateľa nemajú žiadne opodstatnenie a sú v rozpore so skutočnosťou. Uviedol, že nemal a ani

nemá žiadnu vedomosť o skutočnostiach tvrdených navrhovateľom v návrhu, teda že navrhovateľ je
veriteľom dlžníka Ľ. S. a mal existovať úmysel ho ukrátiť uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2011.
Uviedol ďalej, že s Ľ. S. nie je príbuzný. Na základe prosby jeho manželky, ktorá je jeho sestrou,
tomuto v minulosti požičal 1.400.000 Kč. Menovaný mu pôžičku v dohodnutom termíne nevrátil, pričom
sa vyhováral na rôzne skutočnosti. Na základe jeho žiadosti tomuto viackrát odsúval termín splatnosti

pôžičky, no Ľ. S. mu ju stále nevracal. Napokon mu pohrozil trestným oznámením a súdnym konaním,
pričom aj napriek tomu mu dlžník pôžičku nevrátil. Preto sa dohodli, že mu odpredá svoj byt a tým
zníži svoj dlh voči odporcovi. Keďže Ľ.J. S. nebol schopný mu vrátiť žiadnu hotovosť, dohodli sa,
že jeho rodina môže v byte bývať ešte tri roky a potom sa vysťahuje. Ak si dovtedy Ľ. S. zoženie
peňažné prostriedky, môže si jeho byt odkúpiť späť. Okolnosti, ktoré navrhovateľ uvádza v návrhu,

nepozná. Ľ. S. bol aj jeho dlžníkom, a preto sa domáhal úhrady svojej pohľadávky. Súčasne poukazoval
na skutočnosť, že uzavrel riadnu kúpnu zmluvu, pričom dojednanú kúpnu cenu predávajúcemu aj
riadne zaplatil zápočtom vzájomných pohľadávok. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra
Považská Bystrica, teda kúpna zmluva je platná a účinná.

Uviedol ďalej, že dlžník Ľ. S. a odporca nie sú blízke osoby v zmysle § 116 a nasl. Občianskeho

zákonníka, pretože samotný inštitút švagrovstva nespadá priamo pod definíciu blízke osoby, čím
prichádza len posúdenie, konkrétnych skutkových pomerov medzi dotknutými osobami, či sa nejedná o
osoby, kde v prípade ujmy jednej by druhá osoba pociťovala túto ujmu ako ujmu vlastnú. Nepoprel, že
v minulosti boli medzi odporcom a Ľ. S. dobré vzťahy, ktoré sa však zhoršili po tom ako si Ľ. S. požičal
od odporcu nie najmenšiu čiastku a túto mu riadne nevrátil v dohodnutom termíne. V čase uzatvárania

právne ho úkonu - kúpnej zmluvy vzťahy medzi odporcom a Ľ. S. už boli zlé, samotný odporca mal
pohľadávku voči Ľ. S., ktorá bola omnoho staršieho dáta a sám sa snažil uspokojiť túto pohľadávku.
V danom prípade nie je údajný úmysel uniknúť s majetkom resp. vedomosť o tomto úmysle, ale práve
naopak, snaha o vyporiadanie vlastnej pohľadávky, ktorá viedla odporcu k tomu, že uzatvoril kúpnu
zmluvu a tým vysporiadal časť svojej pohľadávky voči Ľ. S..

V priebehu konania odporca uviedol, že Ľ. S. ako svojmu švagrovi požičal peniaze, a to 1.400.000
Kč, ktoré chce vrátiť a pokiaľ mu ich nevráti, predá byt, ktorého sa stal vlastníkom. K okolnostiam
uzatvorenia zmluvy o pôžičke uviedol, že v roku 2006 prišiel za ním Ľ. S. s tým, že má dospelých
synov, ktorým by chcel zabezpečiť bývanie do budúcna a pretože pracoval na bytovom družstve, mal
možnosť dostať sa k nejakým bytom. Uviedol mu, že môže zohnať dva byty a na ich kúpu by potreboval1.400.000 Kč. Tvrdil, že byty by dočasne prenajímal a postupne by ich dal jednému aj druhému synovi
do vlastníctva. Odporca uviedol, že toľko peňazí nemal, tak si ešte ja dopožičal sumu 200.000 Kč od
manžela svojej netere. Ostatné peniaze mal doma v hotovosti, pretože neverí bankám. Nejaké peniaze

mal od svojej matky a od svokry. Mama mu dala peniaze preto, že mu za celý život nič nedala, bolo
to ako „odškodné“. Uviedol ďalej, že asi v roku 2005 jeho matka predala dvojizbový byt v Púchove a
rodinný dom v D. F. P.. Mama odišla bývať do penziónu. Byt predala za 750.000 Sk a rodinný dom za
300.000 Sk. Peniaze dala len jemu vo výške 300.000 Sk, a to v hotovosti. Pokiaľ sa týka peňazí od jeho
svorky, starali sa o ňu až do jej smrti spolu s manželkou, dochovali ju a pochovali v roku 2004. Ešte

za života im dala matka jeho manželky 450.000 Kč za to, že ju doopatrujú. Bolo to krátko pred smrťou.
Svokra mala peniaze doma v hotovosti a takto im ich u nich doma aj odovzdala. Peniaze od jeho matky
a svokry mali uložené doma, neminuli ich. Peniaze mal nachystané na to, že si kúpi invalidný vozík,
pretože mal mať amputovanú nohu. Operácia sa podarila, bolo to v roku 2004, takže nakoniec invalidný
vozík nepotreboval. Uviedol, že do roku 2000 bol spoločníkom P.S. I. , X. H..E.., C. D.. Svoj obchodný
podiel previedol na iného človeka v roku 2000, za čo dostal 80.000 Kč. Okrem toho bol živnostník

od roku 1992 do roku 2002, podnikal v oblasti súkromného ubytovania, prenajímal dve vlastné chaty
a jedno poschodie rodinného domu, v ktorom býva. Z prenájmu mal príjem okolo 20.000 Kč. Podnikať
prestal v roku 2002, pretože dostal plný invalidný dôchodok, tretej kategórie, na základe čoho si už
nemohol privyrobiť. Živnosť previedol na manželku, ktorá v nej pokračuje doposiaľ. Dňa 14.8.2006 na
základe kúpnej zmluvy predal pozemky resp. spoluvlastnícky podiel za sumu 118.560 Kč. Aj tieto

peniaze mal uložené doma a tieto použil ako pôžičku pre švagra Ľuboša Tomáša v roku 2006. Okrem
toho mal aj nejaké úspory doma, takže to všetko tvorilo sumu, ktorú požičal Ľ. S.. Peniaze, ktoré si
dopožičalodmanžela neterevovýške200.000Kč,muvrátildojednéhoroka,pretožemubolovyplatené
dôchodkové poistenie, ktoré mal uzatvorené do veku 55 rokov. Peniaze mu boli vyplatené v roku 2007,
hneď ich aj vrátil. Uviedol, že s Ľ. S. mali veľmi dobrý vzťah, chodili spolu na dovolenky, každý týždeň

sa stretávali u nich doma. Ľ. S. veľmi dôveroval a keď ho požiadal o pôžičku, chvíľu váhal, pretože sa
jednalo o veľkú čiastku, ale veril, že mu peniaze vráti, pretože z vlastnej skúsenosti vie, že podnikanie
s nehnuteľnosťami si vyžaduje vklad väčších finančných prostriedkov. Keď mu Ľ. S. peniaze nevracal,
požiadal ho vtedy, aby ešte s vrátením počkal, s čím nemal problém, nemal potrebu, aby mu peniaze
vrátil okamžite. Existoval však vtedy dôvod, prečo mu peniaze nemohol vrátiť, pretože mu zomrela jeden

rok matka a do roka otec. Preto uzatvorili aj dodatky k zmluve o pôžičke. Pri uzatváraní Dodatku č.
2 k Zmluve o pôžičke už niečo tušil, že Ľ. S. má problémy v zmysle toho, že má dlhy a nie je schopný
mu peniaze splatiť. Zatlačil na neho, že buď mu peniaze vráti alebo prevedie byt na neho, pretože
chcel nejakú záruku, že mu peniaze vráti. Preto aj uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode bytu a keď už
vedel, že má ísť Ľ. S. do väzenia, uzavrel so svojou sestrou U. S. zmluvu o užívaní bytu. Poukázal na

to, že manželstvo jeho sestry Júlie Tomášovej a Ľ. S. bolo vzorovým manželstvom. Keď peniaze Ľ. S.
požičiaval, všetko bolo medzi nimi v poriadku, ináč by mu peniaze nepožičal. Svoju sestru navštevuje 1
- 2x za dva mesiace , skontroluje, či platí účty za byt a to je všetko. O tom, že má Ľ. S. nejaké finančné
problémy, sa dozvedel v roku 2011, keď mu osobne doručil list zo dňa 20.1.2011. V deň, keď list napísal,
teda 20.1.2011, mal cestu do Púchova, a Ľ. S. osobne list odovzdal a vtedy z neho vyšlo najavo, že

má problémy aj v zamestnaní a má aj iné dlhy a nemá ani jeho peniaze. Povedal mu, že peniaze sa
snažil vyhrať, opakovane stávkoval, čoraz viac a viac, až nakoniec sa dostal do kolotoča dlhov. Ľ. S. vo
väzení navštívil jedenkrát s tým, že sa ho spýtal aj na to, ako mieni vzniknutú situáciu riešiť. Bolo to len
kvôli sestre. Vtedy sa však nevyjadril a odvtedy ho nenavštívil. Keď uzatváral kúpnu zmluvu s Ľ. S. a
jeho sestrou, už vedel, že voči Ľ. S. je začaté trestné stíhanie, preto byt kúpil on. Zmluvu o užívaní bytu

uzatváral so svojou sestrou, ale zmluvu potom podpísal aj Ľ. S.. Zmluvu o užívaní bytu, kúpnu zmluvu ,
ani dodatky k zmluvám o pôžičke nevyhotovoval on, len požiadal svoju sestru a Ľ. S., aby spísali tieto
zmluvy a on ich potom podpíše.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa,
výsluchom odporcu a jeho právneho zástupcu, výsluchom svedkov, U. S., Ľ. H., Q. U., oboznámil sa so

zápisnicou o výsluchu svedka Ľ. S., rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 7.7.2011,
sp. zn. 2T 86/2011 - 646, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.10.2011,
sp. zn. 23To/100/2011 - 661, právoplatným 24.10.2011, potvrdením o úhradách za bývanie zo dňa
14.6.2011, žiadosťou U. S. zo dňa 27.5.2011, Kúpnou zmluvou zo dňa 20.6.2011, Dohodou o zápočte
vzájomnýchzáväzkovapohľadávokzodňa20.6.2011,Zmluvououžívaníbytuzodňa2.9.2011,Zmluvou

o pôžičke zo dňa 28.8.2006, Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 23.9.2009, Dodatkom č. 2
k zmluve o pôžičke zo dňa 30.3.2010, výzvou na zaplatenie zo dňa 20.1.2011, Rozhodnutím Správykatastra Púchov, obsahom pripojeného spisu Okresného úhradu Púchov, katastrálny odbor č. V 885/09,
V 1055/11, kúpnou zmluvou zo dňa 14.8.2006, vyrozumením o zápisu provozovny do živnostenského
rejstříku zo dňa 3.8.2010, uznesením Okresného súdu v Ostrave zo dňa 26.5.1992.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súd v Považskej Bystrici
zo dňa 7.7.2011, sp. zn. 2T 86/11 - 646, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
2To 100/2011 - 661, bol dlžník navrhovateľa Ľ. S. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1,2, písm. d/, ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., za ktorý skutok bol
odsúdený na trest 3 roky odňatia slobody. Zároveň mu bola uložená povinnosť podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

nahradiť škodu poškodenému Spoločenstvu vlastníkov bytov domu 1165 Púchov vo výške 36.974,91
Eur a poškodenému Spoločenstvu vlastníkov bytov domu 1419, Púchov, Okružná 1419, IČO: 312 01
989 - navrhovateľovi vo výške 39.800,91 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2011.

Kúpnou zmluvou zo dňa 20.6.2011 predávajúci 1/ Ľ. S. a jeho manželka U. S. ako predávajúca 2/
uzatvorili s kupujúcim U. Š. - odporcom kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka a zák. č.
182/1993 Z.z., predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. XX, vo vchode č. X, na X. poschodí

obytného domu 42 b.j. súp. číslo č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 66/2604 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach obytného domu XX b.j. súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel 66/2604 na
pozemku parcela KN C č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, tak ako je zapísané
na LV č. XXXX pre k. ú. F.. V čl. V predmetnej kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že kúpna
cena za odpredávaný byt, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku popísaného v čl. II zmluvy je 49.790 Eur,
pričom kupujúci uvedenú kúpnu cenu uhradí do 3 dní od podpisu zmluvy a to vykonaním dvojstranného
zápočtu dohodou vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi predávajúcim 1/ a kupujúcim. Predmetná
kúpna bola zapísaná do Katastra nehnuteľností Púchov dňa 21.7.2011, pod č. registra 776/2011,č.
vkladu V 1055/11. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech odporcu bol

povolený rozhodnutím Správy katastra Púchov zo dňa 20.7.2011, č. vkladu V 1055/2011. Návrh na vklad
vlastníckeho práva bol podaný na správu katastra Púchov dňa 20.6.2011 predávajúcimi a kupujúcim
spoločne.

Dňa 20.6.2011 uzatvoril odporca a Ľ. S. Dohodu o zápočte vzájomných záväzkov a pohľadávok
podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa zmluvné strany vzájomne dohodli,

že započítavajú podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka pohľadávku U. Š. - odporcu voči Ľ.
S. vo výške 49.790 Eur, ktorá vznikla na základe nevrátenej pôžičky v nesplatenej výške 58.019,06
Eur s pohľadávkou Ľ. S. voči odporcovi vo výške 49.790 Eur, ktorá vznikla na základe nezaplatenej
kúpnej ceny v nesplatenej výške 49.790 Eur. Zápočtom mali zaniknúť vzájomnej pohľadávky a záväzky
účastníkov predmetnej dohody.

Dňa 2.9.2011 uzatvoril odporca ako vlastník a užívatelia Ľ. S. a U. S. zmluvu o užívaní bytu, na základe
ktorej vlastník U. Š. dal Ľ. S. a U. S. ako užívateľom do dočasného užívania byt č. XX, na X poschodí vo
vchode č. X, obytného domu súp. č. XXXX X.tojaceho na parcele XXX/XX zapísaný na LV č. XXXX k. ú.
F.,atopreúčelybývaniavzhľadomnaskutočnosť,žeužívatelianemajúvyriešenúbytovúotázku. Včl.II.
Doba nájmu si zmluvné strany dohodli, že dočasné užívanie môže trvať najviac 3 roky odo dňa podpisu

zmluvy a v prípade, ak si užívatelia vyriešia bytovú otázku skôr, sú povinní opustiť užívaný byt aj skôr.
V prípade, ak užívatelia nevypracú užívaný byt, do dohodnutej doby, vlastník bytu je splnomocnený
užívateľmi bytu na ich vypratanie z bytu a to so všetkými vecami, ktoré sa v byte nachádzajú.

Dňa 28.8.2006 uzatvoril odporca ako veriteľ s dlžníkom Ľ. S. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal
veriteľ dlžníkovi sumu 1.400.000 Kč, a to pred podpisom zmluvy, čo dlžník podpisom na zmluve potvrdil

a zaviazal sa vrátiť veriteľovi pôžičku najneskôr do 3 rokov od jej poskytnutia. V čl. I, bod 2 sa zmluvné
strany dohodli na poskytnutí pôžičky s dohodnutým úrokom vo výške 5% ročne z poskytnutej sumy.Dna 23.9.2009 uzatvoril odporca ako veriteľ s Ľ. S. ako dlžníkom Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke,
na základe ktorej bola predĺžená lehota splatnosti na vrátenie pôžičky vo výške 1.400.000 Kč do
31.12.2009 a to vzhľadom na potrebu dlžníka.

Dňa 30.3.2010 uzatvorili odporca ako veriteľ a Ľ. S. ako dlžník Dodatok č. 2 k zmluve o pôžičke, na
základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na opätovnom predlžení lehoty splatnosti pôžičky vo výške
1.400.000 Kč do 31.12.2010 a zároveň sa v čl. I bod 3 dohodil na zmluvnej pokute 0,5% denne z
požičanej čiastky 1.400.000 Kč za každý deň omeškania v prípade nevrátenia pôžičky v dohodnutom
termíne do 31.12.2010.

Ako svedkyňa bola vypočutá U. S., z ktorej výsluchu mal súd za preukázané, že odporca je jej brat,

s ktorým si veľmi dobre rozumela, vychádzala s ním najlepšie zo všetkých súrodencov, trávili spolu
dovolenky. Uviedla, že ich vzťah sa horšil po tom ako odporca začal vymáhať dlh od jej manžela Ľ. S..
Najskôr na neho tlačil listami s tým, aby mu peniaze vrátil, potom sa vyhrážal aj súdom. Nevedela o tom,
že si jej manžel požičal od odporcu peniaze, pričom o tomto dlhu sa dozvedela asi v roku 2009, keď
zaslal odporca jej manželovi prvú upomienku. Manžel jej povedal, že peniaze si požičal od odporcu preto

že chcel zabezpečiť synov, že im chcel kúpiť nejaké lacnejšie byty. Manžel robil na bytovom podniku a
mal preto možnosť zohnať výhodnejšie byt. Toto jej povedal vtedy, keď všetko prepuklo a dozvedela som
sa o jeho pôžičke od brata. Vtedy však už peniaze od brata nemal. O tom, že jej manžel dlží peniaze
a skutku, za ktorý bol odsúdený sa dozvedela v roku 2010. V čase keď sa dozvedela o pôžičke od
brata, išiel manžel s pravdou von, povedal, že peniaze od brata už nemá, minul ich na stávkovanie v

stávkových kanceláriách. Jej manžel často navštevoval odporcu v ČR a myslela si, že peniaze mu dal
odporca v hotovosti, určite ich neprevádzal z účtu. Uviedla ďalej, že odporca bol dlhé roky živnostník,
podnikal v oblasti prenajímania nehnuteľností, mal dve chaty, ktoré prenajímal a z tejto podnikateľskej
činnosti mal peniaze a to aj v takej výške, aby požičal jej manželovi. Odporcu sa pýtala, prečo manželovi
požičal peniaze bez toho, aby jej o tom povedal, na to odporca uviedol, že manželovi veľmi dôveroval,

nepredpokladal, že ho sklame. Keď odporca na nich tlačil, aby mu peniaze vrátili, snažila sa vyrovnať
dlh voči nemu tým, že si chcela zobrať úver. Bolo to v roku 2011, avšak žiadna banka jej peniaze
nechcela požičať, pretože mala nízky príjem, pracovala ako upratovačka, so zárobkom cca 280 Eur
netto. Odporca v tom čase tvrdil, že keď nie sú schopní mu peniaze vrátiť, chce ako protihodnotu ich
byt. Už v tom čase vedela, že manžel má voči spoločenstvám dlhy a nevedela, či odporca v tom čase

vedel o dlhoch jej manžela voči spoločenstvu, určite vedel, že sú v zlej finančnej situácii. Predpokladala
však, že odporca asi v roku 2011, keď podpisovali kúpnu zmluvu, vedel o tom, že jej manžel je trestne
stíhaný a aj za to , za čo je trestne stíhaný. Vedel aj o dlhoch voči navrhovateľovi, pretože museli ísť
s pravdou pred ním von. Tvrdila, že motívom a dôvodom, pre ktorý došlo k prevodu bytu na odporcu,
bola pôžička od odporcu a nie dlhy, ktoré jej manžel mal voči navrhovateľovi. Uviedla ďalej, že odporca

mal náznaky, že ich z bytu pošle preč, preto iniciovala, aby ich v byte nechal bývať, ako aj uzatvorenie
zmluvy o užívaní bytu. Odporca je na jej manžela veľmi nahnevaný. Ich vzťahy s odporcom sú veľmi
ochladené, príde ju navštíviť tak raz za dva mesiace, spýta sa, či platí byt, bavia sa len oficiálne. Z akého
dôvodu dobu, po ktorú môžu bývať v predmetnom byte, ustálil na tri roky, k tomu sa vyjadriť nevedela.
Keďže bývali s manželom v jednej domácnosti, zmluvu o užívaní bytu podpisovali obaja, nevedela, či

všetci traja naraz, pretože odporca mal vtedy veľmi zlý vzťah s jej manželom. Jej manžel v tom čase
ešte nebol vo VTOS, do VTOS nastúpil v novembri 2011. Kúpnu zmluvu ako aj zmluvu o užívaní bytu
jej pomáhala spísať známa a nevedela, kto spisoval zmluvu o pôžičke jej manželovi.

Z výsluchu svedka Ľ. S., ktorý bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu
Trenčín mal súd za preukázané, že svedok je švagor odporcu a manžel svedkyne U. S.. Nepoprel, že v

minulosti požiadal odporcu o poskytnutie pôžičky , asi v roku 2006 z dôvodu, že pracoval na mestskom
bytovom podniku, mal v úmysle v tej dobe peniaze použiť na zabezpečenie kúpy jedného resp. dvoch
bytov pre synov. Do doby, kedy by ich užívali, by ich dal do prenájmu a v budúcnosti by to boli ich byty.
Uviedol, že od odporcu si požičal sumu 1.400.000,-Kč, pričom ho požiadal dvakrát o predĺženie lehoty
na vrátenie peňazí. Nikdy žiadnu časť a už vôbec nie celok pôžičky veriteľovi nevrátil. Peniaze z pôžičky,

ktoré mu boli odovzdané v hotovosti, prestávkoval. Uviedol, že vzťah medzi ním a odporcom je normálny,
vzťahy medzi nimi sú stále rovnaké ako pred poskytnutím pôžičky tak aj v súčasnej dobe. Vzťah medzi
jeho manželkou a odporcom je taký istý ako medzi ním a odporcom, sú medzi nimi rodinné normálne
vzťahy. V súčasnej dobe byt užíva jeho manželka spolu s mladším synom a o užívaní bytu sa dohodlas odporcom. Svedok do výkonu trestu nastúpil 14.11.2011, výkon trestu mu skončí po troch rokoch. Na
odporcu sa obrátil s tým, že majú dobrý vzťah. V roku 2006 nebol trestne stíhaný, ani nikdy skôr. V čase,
keď už bola pôžička splatná, nevedel sa vyjadriť, či odporca vedel, že je trestne stíhaný, ani to, či mu

to svedok osobne oznámil. Uviedol že odporca ho viackrát upozorňoval na splatnosť pôžičky, nevedel
sa jednoznačne vyjadriť, či aj písomne.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri

náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou (§ 116 a 117) alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej

starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;

iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa
je dôvodný. V danom prípade sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal, aby súd určil, že právny úkon
a to kúpna zmluva zo dňa 20.6.2011, ktorou Ľ. S. a jeho manželka U. S. ako predávajúci previedli

na odporcu ako kupujúceho byt č. XX, vo vchode č. 2, na 3 poschodí, bytového domu súp. č. XXXX
postavenom na parc. KNC č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, zapísaného na
LV č. XXXX k. ú. F., je právne neúčinná.

V konaní bolo jednoznačne preukázané že navrhovateľ má voči dlžníkovi Ľ. S. vymáhateľnú pohľadávku
vo výške 39.800,91 Eur, na ktorej zaplatenie súd uložil povinnosť dlžníkovi rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica zo dňa 7.7.2011, sp. zn. 2T 86/2011 - 646, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 24.10.2011, sp. zn. 23To/100/2011 - 661, právoplatným dňa 24.10.2011. Pohľadávka
navrhovateľa ako veriteľa voči dlžníkovi Ľ. S. vznikla ako škoda, ktorú navrhovateľovi ako poškodenému
spôsobil Ľ. S. tým, že v období od 27.8.2007 do 26.7.2010 z účtu navrhovateľa bez vedomia a súhlasumajiteľa účtu vykonal výbery a prevody finančných prostriedkov v celkovej výške 156.706,84 Eur, ktoré
použil v rozpore s účelom ich určenia pre vlastnú potrebu, čím Spoločenstvu vlastníkov bytov domu
XXXX F. so sídlom E. XXXX, F., G.: XX XXX XXX - navrhovateľovi spôsobil škodu v celkovej výške

39.800,91 Eur. Dňa 20.6.2011 však dlžník Ľ.Š. S. a jeho manželka U. S. uzavreli s odporcom kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. F., pričom kúpna cena bola
dohodnutá na sumu 49.790,-Eur. V ten istý deň dňa 20.6.2011 uzavrel odporca s dlžníkom veriteľa Ľ. S.
dohodu o zápočte vzájomných záväzkov a pohľadávok, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
zápočtom si v zmysle § 508 a nasl. Občianskeho zákonníka započítajú pohľadávku odporcu U. Š. voči

Ľ. S. vo výške 49.790,-Eur, ktorá vznikla na základe nevrátenej pôžičky v nesplatenej výške 58.019,06
Eur s pohľadávkou Ľ. S. voči odporcovi vo výške 49.790,-Eur, ktorá vznikla na základe nezaplatenej
kúpnej ceny v nesplatenej výške 49.790,-Eur.

Pohľadávkaodporcuvočidlžníkoviveriteľavcelkovejvýške58.019,06Eur(1.400.000Kč)malavzniknúť
titulom pôžičky, ktorú poskytol odporca ako veriteľ dlžníkovi vo výške 1.400.000 Kč a to na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 28.8.2006. V priebehu konania navrhovateľ spochybňoval reálne poskytnutie

pôžičky odporcom dlžníkovi veriteľa, avšak súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
skutočne k pôžičke medzi odporcom a Ľ. S. došlo a teda, že odporca Ľ. S. skutočne sumu 1.400.000,-
Kč v auguste 2006 odovzdal. Odporca predložil súdu v priebehu konania dôkazy preukazujúce, že
disponoval sumou 1.400.000,- Kč, ktorú mohol poskytnúť Ľ. S.. Na podporu svojich tvrdení odporca
predložil kúpnu zmluvu zo dňa 14.8.2006, na základe ktorej previedol spolu so svojou manželkou

nehnuteľnosti v k. ú. C. D., za čo mu bola vyplatená kúpna cena vo výške 118.560 Kč, ďalej predložil
súdu výpis zo živnostenského registra zo dňa 8.3.2010, vydaného Městským úřadom Vsetín, odbor
obecní, živnostenský úřad Vsetín, z ktorého vyplýva, že od 20.8.1992 do 18.5.2002 odporca podnikal v
odboru voľnej živnosti ubytovacie služby. Taktiež ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu v Ostrave
zo dňa 26.5.1992, č. 1514 odporca bol spoločníkom spoločnosti I., X.. X. H..E.., so sídlom C. D. s

predmetom činnosti obchodní činnosť, řezníctví a uzenářství, kde obchodný podiel podľa vyjadrenia
odporcu previedol na inú osobu za sumu 80.000,Kč a to v roku 2000. Súd nemal dôvod pochybovať
o tvrdeniach odporcu, že finančné prostriedky, ktoré tvorili predmet pôžičky Ľ. S., tvorili aj finančné
prostriedky, ktoré získal od svojej matky vo výške 300.000,- Sk, a od matky jeho manželky vo výške
450.000,-Kč.VpriebehukonaniabolvypočutýsvedokQ.U.,zktoréhovýpovedemalsúdzapreukázané,

že tvrdenia odporcu o tom, že si od svedka dopožičal sumu 200.000 Kč v roku 2006, ktorá suma
mohla byť použitá na doplnenie finančných prostriedkov poskytnutých ako pôžička Ľ. S. súd pravdivé.
Zo všetkých predložených dôkazov súd teda nemá dôvod pochybovať o tom, že odporca Ľubošovi
Tomášovi v roku 2006 na požiadanie Ľ. S. poskytol pôžičku vo výške 1.400.000,- Kč. K tomuto záveru
súd dospel okrem zhora uvedených dôkazov aj na základe vyjadrení jednak odporcu ako aj svedkov

U. S. a Ľ. H., pričom dôvodnosti poskytnutia pôžičky svedčia aj vzájomne dobré rodinné a príbuzenské
vzťahy. V čase, keď Ľ. S. požiadal odporcu o poskytnutie pôžičky, odporca skutočne nemusel vedieť
o jeho možných problémoch s hracími automatmi a vzhľadom na blízke rodinné väzby nemusel mať
dôvod pochybovať o motíve Ľ. S. požičať si peniaze od odporcu pre zabezpečenie bývania pre svojich
synov. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica v konaní 2T/86/2011 je zrejmé, že dlh Ľ. S. voči

navrhovateľovi ako aj ďalším trom spoločenstvám vlastníkov bytov začal vznikať najskôr od 2.4.2007
a voči navrhovateľovi od 27.8.2007, teda v čase poskytnutia pôžičky Ľ. S. dlh voči navrhovateľovi
ešte nemal. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke zo
dňa 28.8.2006 bola uzavretá platne a následne, vzhľadom na konanie navrhovateľa a jeho zdravotné
problémy nebol schopný pôžičku odporcovi vrátiť a preto došlo k uzavretiu Dodatku č. 1 a Dodatku č.

2 k zmluve o pôžičke.

V zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 20.6.2011 je
právny úkonom, ktorý urobil dlžník veriteľa v posledných troch rokoch, a že ide o úkon medzi dlžníkom
a osobou jemu blízkou.

V zmysle § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.Je nesporné, že dlžník navrhovateľa Ľ. S. a odporca sú švagrovia. Občiansky zákonník nemá
ustanovenia o švagrovstve. Zošvagrené osoby nie sú blízkymi osobami v dôsledku zošvagrenia, ale
môžu byť nimi až za podmienky, že je medzi nimi taký vzťah, keď by jeden z nich pociťoval ujmu

spôsobenú druhému dôvodne ako svoju vlastnú. V takom prípade zošvagrené osoby sú blízkymi
osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

Z výsluchu svedka Ľ. S., jeho manželky U. S., ako aj z výsluchu samotného odporcu súd dospel
jednoznačne k záveru, že dlžník Ľ. S. a odporca sú blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka
z dôvodu svojho zošvagrenia, pretože medzi nimi je taký vzťah, keby by jeden z nich pociťoval ujmu

spôsobenú druhému dôvodne ako svoju vlastnú.

Z vyjadrenia samotného odporcu ako aj svedkov Ľ. S. a U. S. je zrejmé, že vzťahy medzi nimi v rodine
boli dobré, často sa rodina Ľ. S. a U.D. S. s rodinou odporcu navštevovali, trávili spolu víkendy a práve
dobré rodinné vzťahy a vzájomná dôvera viedli odporcu k pôžičke manželovi svojej sestry. I keď po
tom ako Ľ. S. nevracal pôžičku odporcovi, a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mohlo dôjsť k zhoršeniu
vzťahov medzi odporcom a Ľ. S., a odporca dokonca mohol dôvodne pociťovať voči nemu svoj hnev, túto

okolnosťnemožnopovažovaťzarozhodujúcupreto,abysúdvyvodilzáver,žebymedziodporcomaĽ.S.
neexistoval vzťah, kedy by jeden z nich pociťoval ujmu spôsobenú druhému dôvodne ako svoju vlastnú.
Pokiaľ by tomu tak bolo, teda keby by jeden z nich nepociťoval ujmu spôsobenú druhému dôvodne ako
svoju vlastnú, potom by odporca neuzatváral so svojou sestrou Júliou Tomášovou a samotným Ľ. S.
zmluvu o užívaní bytu, na základe ktorej môže U. S. naďalej byt, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy

zo dňa 20.6.2011 užívať a to aj s dlžníkom Ľ. S., s ktorým naďalej žije v manželskom zväzku. Odporca
sestru navštevuje, a keďže mu nie jej ľahostajný jej osud a umožnil jej naďalej bývať v predmetnom
byte, do ktorého má možnosť Ľ. S. sa vrátiť, potom nemožno hovoriť, že by odporca alebo Ľuboš Tomáš
nepociťoval ujmu spôsobenú druhému ako svoju ujmu vlastnú.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd má za to, že dlžník Ľ. S. a odporca sú osobami blízkymi a teda kúpna

zmluva zo dna 20.6.2011 je právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou.

Vzmysle§42aods.3 písm.a/Občianskehozákonníka,zákonúmyseldlžníkaukrátiťveriteľaivedomosť
blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. Blízka osoba musí preukázať, že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať.

Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych

úkonoch, ktoré dlžník urobil v jeho prospech, presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka
a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony ( neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov
dlžníka. V danom prípade sám odporca uviedol, že v čase keď uzatváral kúpnu zmluvu s Ľ. S. a U.
S., už vedel o tom, že voči Ľ. S. je začaté trestné stíhanie, dokonca ešte dňa 20.1.2011, keď navštívil
Ľ. S. za účelom vymáhania pôžičky sa od neho dozvedel, že má problémy v zamestnaní a aj iné dlhy.

Vedomosť odporcu v čase uzatvorenia kúpenej zmluvy o tom, že Ľ. S. je trestne stíhaný a za čo je
trestne stíhaný potvrdia aj svedkyňa U. S.. I keď odporca nemusel vedieť o konkrétnych podrobnostiach
a výške pohľadávky Ľ.J. S. voči navrhovateľovi to ešte neznamená, že vynaložil náležitú starostlivosť
k tomu, aby sa presvedčil, že právny úkon - kúpna zmluva neukracuje veriteľa ( veriteľov ) dlžníka.
Odporca musel byť uzrozumený s tým že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež

z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka ( Ľ. S.) nadobudol. V danom prípade
nepostačuje tvrdenie odporcu, že právnym úkonom kúpnou zmluvou si uspokojoval svoju pohľadávku
voči dlžníkovi a teda samotný poznatok o existencii dlhu Ľ. S. voči navrhovateľovi má za následok záver
súdu o tom, že odporca nepreukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť, pri ktorej nemohol rozpoznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd dospel jednoznačne k záveru, že navrhovateľ sa dôvodne
domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2011, ktorým úkonom
bol veriteľ dlžníka, teda navrhovateľ ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzidlžníkom ( Ľ. S.E.) a osobou jemu blízkou ( odporcom) a preto za použitia citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. .

Podľa ustanovenia § 42b ods. 2Občianskeho zákonníka navrhovateľ si dôvodne uplatňuje právo

odporovať právnemu úkonu voči odporcovi ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.

Keďže rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní a doručovaný účastníkom konania v zmysle § 156 ods.
2 O. s. p., súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.