Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711215529
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711215529.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,vkonanípredsamosudcomJUDr.PetromKomanom,vprávnejvecinavrhovateľky:

R. F., O.. XX.XX.XXXX, V. P., U. XXXX/., pr. zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák
Partners, v.o.s. so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, proti odporkyni: U. P., O.. X.XX.XXXX, V. P., U.
XXXX/X, pr. zast. Advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátskou kancelária, s.r.o. so sídlom
Poprad, Nám. sv. Egídia 93, o zaplatenie 717,66 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 281,54 eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

III. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 6.12.2011 sa navrhovateľka domáha uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť
navrhovateľke sumu 717,66 eur spolu s príslušenstvom.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dňa 5.8.2011 došlo v byte navrhovateľky v Poprade,
na ulici U. X k poškodeniu zariadenia a vybavenia bytu, a to v dôsledku poruchy na vodovodnom
potrubí v byte odporkyne. Vzhľadom na to, že poškodená navrhovateľka mala uzavretú poistnú zmluvu,

predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti, na základe obhliadky a predložených dokladov, bolo
poškodenej navrhovateľke poskytnuté poistné plnenie v sume 175,33 eur, avšak celková spôsobená
škoda dosahovala sumu 892,99 eur resp. uvedenú sumu vynaložila navrhovateľka na odstránenie
následkov škodovej udalosti. Nárok voči odporkyni si navrhovateľka odôvodnila zákonným znením §
420 obč. zákonníka, pričom porušenie právnej povinnosti má spočívať v porušení povinností stanovenej
§ 11 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Navrhovateľka má za to, že odporkyňa svoj byt neudržiavala v stave
spôsobilom na riadne užívanie.

Súd vo veci v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu navrhovateľky v celom rozsahu
vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor a v súlade s § 174 ods. 2 O.s.p.
súd v konaní pokračoval s nariadením pojednávania.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila a uviedla, že o vznesenom nároku navrhovateľky
do doby podania žaloby informovaná bola, avšak nárok navrhovateľky neuznáva. Čo sa týka poruchy na

vodovodnom potrubí, táto spočívala v prasknutí termostatického ventilu prívodu vody do vykurovacieho
telesa, čo možno kvalifikovať ako okolnosť vyššej moci, ktorá sa nedá odvrátiť ani predvídať a s
ohľadom na to nie je daná zodpovednosť odporcu za škodu. Poukázala tiež na to, že v byte v čase
škodovej udalosti bola spoločnosťou F. F..E..D.. vykonávaná rekonštrukcia a v rámci tejto rekonštrukciezhotoviteľ vymenil termostatický ventil, ktorý bol však nekvalitný. Po vzniku škody uvedený subjekt
poruchu odstránil a ponúkol tiež navrhovateľke možnosť odstránenia následkov vzniknutej škody,
čo však odmietla. Odporkyňa má za to, že nárok navrhovateľky nie je riadne preukázaný, nakoľko

predložené účtovné doklady, ktorými navrhovateľka preukazuje náklady vynaložené na uvedenie bytu
do stavu schopného riadneho užívania, nezodpovedajú skutočnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka L. F., U. M., L. I., P. Š. R. Z. Š.Z. a
listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 5.8.2011 došlo k poruche prívodu vody v byte odporkyne v Poprade na ulici U. X. V tom čase v
byte odporkyne vykonávala Spoločnosť F. s.r.o. rekonštrukčné práce, súčasťou ktorých bola aj výmena
vykurovacích telies. Na vykurovacie teleso v kuchyni bol použitý termostatický ventil, ktorý však v
dôsledku vlastnej chyby praskol a voda privádzaná centrálnym rozvodom tak vytiekla na podlahu bytu
odporkyne a zatiekla tiež do bytu navrhovateľky, ktorý sa nachádza pod bytom odporkyne. V dôsledku

tejto poruchy došlo v byte navrhovateľky k poškodeniu maľby stropov v kuchyni, chodbičke, kúpeľni
a v izbe, došlo tiež k zatečeniu maľby stien, zamočeniu kobercov a podlahovej krytiny, namočeniu
kuchynskej linky a obkladu pod kuchynskou linkou. Navrhovateľka síce bola informovaná o možnosti
odstránenia následkov prostredníctvom spoločnosti Svitana s.r.o., avšak túto možnosť odmietla a
následky škôd si nechala odstrániť inými subjektmi. Uplatnila si voči odporkyni nárok na úhradu sumy

717,66 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou vynaloženou na odstránenie následkov poruchy vo
výške 892,99 eur a sumou 175,33 eur, ktorá bola navrhovateľke poskytnutá v rámci poistného plnenia
poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila okrem listu vlastníctva faktúru č. 6/2011, ktorou
dodávateľ E. P. vyúčtoval navrhovateľke za škrabanie maľby, vysprávky, maľbu, plávajúcu podlahu

a lištovanie sumu 390,30 eur, pričom prevzatie sumy dodávateľ potvrdil príjmovým pokladničným
dokladom bez uvedenia čísla, s dátumom 18.8.2011.
Navrhovateľkaďalejpredložilapokladničnýdokladč.173,podľaktoréhomalaodspoločnostiMERKURY
MARKETSLOVAKIA,s.r.o.dňa9.8.2011zasumu215,55eurnakúpiťplávajúcupodlahu,vrátanerohova
podkladnej peny. V uvedenej predajni tiež mala navrhovateľka nakupovať kazety, rohové lišty, podlahové

lepidlo, polystyrén v dňoch 11.8.2011 a 14.8.2011.
Dňa 11.8.2011 ďalej mala navrhovateľka v predajni spoločnosti bauMax SR, spol. s r.o. nakúpiť ďalší
spotrebnýmateriálzasumu11,39eur,pričomsamalojednaťozakrývaciufóliu,vrták,hmoždinky,skrutky
a tiež energetický nápoj Rockstar GUAVA a šnúru na prádlo. Dňa 13.8.2011 mala v rovnakej predajni
navrhovateľke nakúpiť akrilový tmel a ďalšie veci za sumu 7,97 eur, dňa 9.8.2011 farbiaci valček, sadu

štetcov, farby, tmel a ďalšie veci v sume 34,25 eur.
Podľa zmluvy zo dňa 9.8.2011 si ďalej navrhovateľka objednala v predajni spoločnosti ASKO Nábytok
s.r.o. kuchynskú linku za sumu 199,- eur.
Vznik škodovej udalosti preukazovala navrhovateľka zápisom z obhliadky škodovej udalosti zo dňa
9.8.2011 spísaným zástupcom spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., pričom v zápise je ako popis

príčiny uvedené, že v byte nad poškodenou pán F. montoval ventil radiátora a v neznámych príčin v noci
došlo k úniku vody a pretečením do bytu navrhovateľky spôsobila škodu maľby, omietok, kuchynskej
linky, podlahovej krytiny. Na základe popisu likvidátora následne poisťovňa dňa 26.9.2011 oznámila
navrhovateľke likvidáciu škodovej udalosti s tým, že výška škody bude uhradená poisťovňou do výšky
1% z poistnej sumy, teda v sume 175,33 eur.

V rámci účastníckeho výsluchu navrhovateľka uviedla, že po zistení presahu vody požiadala domovníka
o odstávku vody, následne volala vnuka, ktorý zisťoval vlastníka bytu nad bytom navrhovateľky a túto
následne kontaktovali. V rámci odstraňovania škôd navrhovateľka nechala vymeniť kuchynskú linku
z bukasu, ktorá bola zatečením poškodená, ďalej všetky koberce, odstránila tiež linoleum a kúpila
plávajúcu podlahu. V dôsledku zatečenia vody popraskali navrhovateľky obklady v kúpeľni. Uviedla, že

škodu odstraňovali jej vnuci P. Š.Z. a Z. Š. a pomáhal im E. P.. Následne svoje vyjadrenie navrhovateľke
korigovala tak, že škodu odstraňovala spoločnosť RIGI a vnuci pomáhali E. P.. Podľa navrhovateľky
nebolo možné škody na maľbe stropu v kuchyni odstrániť inak, než nakúpením polystyrénových kaziet
a ich nalepením na strop kuchyne. Všetko potrebné nakupovala navrhovateľka podľa pokynu E. P.H..
Navrhovateľka potvrdila, že likvidátor poisťovne navrhol vymaľovať celú obývaciu izbu a vymeniť

zatečenú časť podlahy, avšak navrhovateľka nechala podlahu vymeniť celú.

Odporkyňa s nárokom navrhovateľky nesúhlasila a uviedla, že je pravdou, že k škode na vnútornom
zariadení bytu navrhovateľky došlo v dôsledku nekvalitného termostatického ventilu, avšak rozsah škôdpopísaný navrhovateľkou nezodpovedá skutočnosti. Uviedla, že došlo k zatečeniu stropu v kuchyni,
zatečeniu kobercov a podlahovej krytiny z PVC, avšak po jej vysušení nemohla na podlahe vzniknúť
žiadna škoda. Kúpeľňa a WC, bytové jadro sú zhotovené z umakartu a neboli vymaľované, teda nemohla

na nich byť maľba poškodená. Zatečená bola časť stropu v strede kuchyne s rozlohou asi 2 m2 a voda
tiekla zo stropu rovno na podlahu. S ohľadom na to odporkyňa poprela poškodeniu kuchynskej linky.
Uviedla, že škody uvádzané navrhovateľkou nie sú zadokumentované na fotodokumentácii poisťovne.
Odporkyňa má za to, že výška poistného plnenia v sume 175,33 eur zodpovedá výške skutočne
spôsobenej škody. Poukázala tiež na to, že nepriamym vinníkom škody je predseda spoločenstva

vlastníkov bytov C.. L. I., z toho dôvodu, že keď ho dňa 5.8.2011 asi o 2.30 hod. zavolala navrhovateľka,
uzavrel ventily stúpačiek teplej a studenej vody, ale nie ventil kúrenia. Tieto zatvoril až o 6.30 hod.
Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že práce na odstraňovaní následkov vzniknutej škodovej udalosti
sú nadhodnotené čo do rozsahu aj ceny. Poukázala tiež na skutočnosť, že E. P. vyfakturoval maľbu
celkovo 97 m2, avšak odporkyňa si nechala spracovať cenové ponuky ďalších dodávateľov maliarskych
a natieračských prác, pričom cenové ponuky boli od sumy účtovanej E. P. nižšie o niekoľko desiatok

eur. Navyše odporkyňa uviedla, že v skutočnosti maľby a ďalšie práce vykonali vnuci navrhovateľky.
Poukázala na to, že navrhovateľka predložila doklady o nákupe napr. maliarskych valčekov, ktoré však
zhotoviteľ - remeselník má bežne k dispozícii a nie je možné požadovať ich preplatenie, nakoľko sa
jedná o bežné daňové výdavky živnostníkov. Taktiež namietala nákup rôznych líšt, podlahových profilov
a ďalších materiálov, ktoré neboli v byte navrhovateľky použité.

Z výsluchu svedka Jána Svitanu súd zistil, že skutočne vykonával rekonštrukčné práce v byte odporkyne
a došlo k poruche ventilu. Telefonicky ponúkol navrhovateľke pomoc, ktorú však odmietla a mala žiadať
hotovosť, i keď svedok bol ochotný zatečené časti bytu vymaľovať.

Z výsluchu svedka E.. U. M., otca odporkyne, súd zistil, že je pravdou, že navrhovateľke reálne
škoda vznikla a rozsah škody svedok osobne videl dňa 5.8.2011. Poukázal na nesprávny postup
predsedu predstavenstva spoločenstva vlastníkov bytov, ktorý neodstavil dodávku tepla, v dôsledku
čoho dochádzalo k opätovnému úniku vody niekoľko hodín. Svedok potvrdil rozsah škôd na strope
bytu, avšak poukázal tiež na to, že zatečený koberec mal byť vysušený a na podlahe z PVC nemohla

žiadna škoda vzniknúť, rovnako ako na jadre z umakartu. Poukázal tiež na to, že bytový dom bol
skolaudovaný 17.12.1982, doba životnosti kuchynskej linky je 14-15 rokov a podlahových krytín z PVC
10 rokov. Poukázal na opatrenie Ministerstva financií SR č. 29/2008, kde sú stanovené doby životnosti a
zostatkové hodnoty s tým, že zostatková hodnota podlahy mohla byť maximálne 1,- euro a kuchynskej
linky tak 10,- eur. Svedok potvrdil, že sa u E. P. informoval na hodnotu maliarskych prác a tento ho mal

informovaťosume1,-eurozam2.Poukázalnaskutočnosť,ženapriektomu,žeE.P.vyúčtovalrealizáciu
maľby stropu v kuchyni, realizoval na strope tiež jeho pokrytie polystyrénovými kazetami. Súčasne súd
informoval o tom, že práce vykonávali vnuci navrhovateľky, i keď pomoc pri odstraňovaní škôd bola
navrhovateľke ponúknutá, táto ju odmietla.

Z výsluchu svedka Ing. L. I. súd zistil, že okolnosti vzniku škody, a to tak, že v rámci pracovných aktivít
v byte odporkyne, bol požiadaný o odstavenie stúpačky tepla z dôvodu potreby výmeny radiátora. Po
výmene radiátora stúpačku opätovne sprístupnil a v noci zo 4. na 5.8.2011 mu okolo 2.00 hod. ráno
navrhovateľka oznámila vytopenie bytu. Spolu s navrhovateľkou teda zastavil prívod teplej a studenej
vody, avšak prívod tepla nezastavil, nakoľko mal vedomosť o tom, že výmena radiátora bola realizovaná

dňa 2.8.2011 a nedával si škodu s výmenou radiátora do súvisu. Následne mal zistiť, že medzi 2. až
4.8.2011 malo dôjsť k opätovnému odpojeniu radiátora.

Svedok P. Š., vnuk navrhovateľky, uviedol, že niekedy v auguste roku 2011 ho volala navrhovateľka s
tým, že bola vytopená a po príchode k nej videl ako v kuchyni z medzery medzi panelmi tečie voda, preto

demontoval svietidlo, ktoré bolo blízko miesta priesaku. Uviedol, že v dôsledku z zatečenia bol mokrý
strop v kuchyni, v chodbičke, v kúpeľni a spálni, pričom sa jedná o jednoizbový byt so samostatnou
kuchyňou, chodbičkou a obývacou časťou. Zatečená mala byť tiež kuchynská linka a bytové jadro. Po
zistení rozsahu poškodení, kontaktovali E. P., rodinného známeho, ktorý im povedal, čo majú nakúpiť.
Následne mal svedok E. P. pomáhať s prácami. Čo sa týka polystyrénových kaziet stropu v kuchyni,

tieto boli použité, nakoľko škvrna na strope sa nedala maľovaním odstrániť. Uviedol, že pri návšteve
bytu odporkyne videl radiátor v kuchyni demontovaný.Svedok Z. Š., vnuk navrhovateľky, uviedol, že v byte navrhovateľky pomáhal s odstraňovaním škôd s
tým, že v podstate bol poškodený celý byt, vrátane podlahy v kuchyni a v obývacej izbe. Uviedol, že v
byte chceli opätovne pokryť podlahu linoleom, čo však bolo drahšie ako plávajúca podlaha. Práce v byte

vykonával E. P., s ktorým sa poznajú. Vždy prišiel, niečo vykonal a odišiel preč s tým, že svedok má po
ňom upratať a vyvetrať. Toto realizoval spolu s bratom Patrikom.

Napriek opakovaným snahám s súdu nepodarilo výsluch svedka E. P. zabezpečiť, nakoľko sa dlhodobo
zdržiava v zahraničí a od 2.1.2012 má pozastavené prevádzkovanie živnosti do 1.1.2015. Z oznámenia

jeho manželky vyplýva, že v zahraničí nemá stálu adresu a na území republiky sa bude nachádzať v
prípade, že mu to finančné podmienky dovolia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať
v stave spôsobilom na riadneužívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak,

aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne
jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných
vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu

alebonebytovéhopriestoruvdomejepovinnýumožniťnapožiadanienanevyhnutnýčasavnevyhnutnej
miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej
vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám
alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu
alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a

odpočetnameranýchhodnôt;akvlastníkbytualebonebytovéhopriestoruneumožnínapožiadanievstup
do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.

Podľa § 415 obč. zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 417 obč. zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd
uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Podľa § 420 ods. 1 obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 obč. zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 obč. zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 obč. zákonníka je
protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej
existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá,
avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka sa škodca môže zodpovednosti zbaviť.

Porušením právnej povinnosti je chápaný objektívne vzniklý rozpor medzi tým, ako právnická (fyzická)
osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby spĺňala povinnosť
ukladanú jej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako

následkom týchto príčin.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti teda možno uplatniť, ak sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu:a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie).

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny,

ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných
právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné
predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to
po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať
škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia
škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Protiprávnosť úkonu

podľa 420 obč. zákonníka teda spočíva v
porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy

alebo zo zákona.
Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická
(právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila
povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí
byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi

porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto
príčin.
Na to, aby sa ich úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti,
ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych
predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností.

Okrem porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť
každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných
hodnotách, a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie.
Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia obč. zákonníka.
Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako vznik škody a

príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a
škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Ušlým ziskom sa

rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, v právnej
teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym

konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha

pri posudzovaní vecnej súvislosti. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom.

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,

pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.Zavinenie je v právnej teórii i praxi chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré
sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Oslobodenie zo

zavinenia v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka potom znamená, že škodca pri splnení
predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil (vyvinenie alebo
exkulpácia), t.j. musí preukázať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať o tom, že škode
vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
na ňom bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať

(uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 144/2008). Dôkaz o neexistencii zavinenia spočíva teda na škodcovi,
pričom exkulpácia je možná, len ak škoda nebola spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti (culpa
levissima).
Nemožno prihliadnuť na argumentáciu navrhovateľa, že v prejednávanej veci je možné uznať zavinenie
odporcu vo forme nevedomej nedbanlivosti (culpa levis), nakoľko s prihliadnutím na rozsiahlu a nákladnú
rekonštrukciusiodporcamožnosťspôsobeniaškodyneuvedomilaanivzhľadomnaokolnosti,zaktorých

ku škode došlo, i na svoje osobné pomery uvedomiť nemal a nemohol, ide o náhodu v právnom zmysle.
Za náhodu sa nezodpovedá; náhodne vzniknutú škodu znáša poškodený zo svojho (casum sentit
dominus), teda v prípade exkulpácie škodcu si poškodený musí škodu znášať zo svojho (casus sentit
dominus). Zákon tu vychádza zo zásady, že za náhodu sa podľa všeobecného princípu zodpovednosti
nezodpovedá (casus a nullo praestatur).

Pri nedbalosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah môže
takto rozvinúť (rozsudok NS ČR z 27. 2. 2002, sp. zn. 3 Tz 317/2001). Navyše podľa názoru súdu
vedomosť o možnosti spôsobenia škody bolo možné v konkrétnom prípade požadovať od každého, teda
aj poškodenej, ktorá má taktiež zákonnú prevenčnú povinnosť. V prípade umožnenia prístupu do bytu
mohlo byť vybavenie bytu premiestnené a zabezpečené pred poškodením rovnako ako v byte odporcu,

či v byte na 4. poschodí.

S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie má súd za to, že odporkyňa
nezanedbala svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 a § 417 obč. zákonníka avšak zodpovednosť
odporkynezaškodujedanápodľaustanovenia§420obč.zákonníka,pretoženavrhovateľkapreukázala

splneniepodmienokprenáhraduškody,tedaexistenciuprotiprávnehoúkonuodporkyne.Tentospočívav
použití konkrétneho montážneho materiálu povereným zhotoviteľom L. F.. Je zrejmé, že v prípade škody
spôsobenej nekvalitným výrobkom, má odporkyňa v 1. rade povinnosť škodu nahradiť a následne si má
možnosť nahradenú škodu uplatňovať v rámci tzv. regresného nároku, napr. podľa § 454 občianskeho
zákonníka.

Vzhľadom na pochybnosti ohľadom skutočne vynaložených nákladov na odstránenie následkov
škodovej udalosti a ohľadom reálnych nákladov na odstránenie vzniknutej škody, mal súd za
preukázané, že navrhovateľka síce vynaložila prostriedky na škrabanie malieb, vysprávky a následnú
maľbu, rovnako ako prostriedky na zakúpenie kuchynskej linky, avšak nepreukázala potrebu realizácie

polystyrénového kazetového stropu.
Rovnako nebolo možné vziať do úvahy predloženú faktúru č. 6/2011, ktorou mal E. P. vyúčtovať práce v
byte navrhovateľky, avšak ním predložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.8.2011 nie je riadne
označený, nie je možné zistiť, či je súčasťou účtovnej evidencie uvedeného subjektu. Navyše svedkovia
potvrdili, že v prípade E. P. sa jedná o ich rodinného známeho a bolo tiež zistené, že v čase, keď mali byť

práce v byte navrhovateľky vykonané sa v tomto byte zdržiavali vnukovia navrhovateľky Patrik a Z.Á. Š..
Súdmalzapreukázané,žedošlovynaloženiunákladovnanákupfariebamaliarskehonáradiavcelkovej
hodnote 35,64 eur (súd neuznal náklady na nákup skrutiek, hmoždiniek, polystyrénových kaziet). Došlo
tiežkzakúpeniukuchynskejlinkyvhodnote199,-eurajednotlivýchsúčastíplávajúcejpodlahyvhodnote
222,23 eur (215,55 + 2,59 eur podľa účtu zo dňa 9.8.2011 a 4,09 eur podľa účtu zo dňa 11.8.2011).

Súčet uvedených súm predstavuje sumu 456,87 eur a s prihliadnutím na skutočnosť, že suma 175,33
eur bola navrhovateľke poskytnutá poisťovňou, k úhrade tak zostáva suma 281,54 eur, ktorej úhradu
súd uložil ako povinnosť odporkyne. Uvedená suma predstavuje náklady vynaložené na nákup farieb,
maliarskych pomôcok, kuchynskej linky a plávajúcej podlahy, nakoľko je evidentné, že k poškodeniu
maľby, kuchynskej linky i podlahy v byte navrhovateľky došlo, tieto uznáva aj navrhovateľka, a teda tieto

poškodenia bolo potrebné odstrániť.
S ohľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nakoľko
navrhovateľka napriek zákonnej povinnosti v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. nepreukázala skutočnú úhradu
faktúry č. 6/2011, v tejto časti súd návrh zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o týchto bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.