Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0Er/3218/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3800899282
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3800899282.2

Uznesenie

OkresnýsúdPrievidzavexekučnejvecioprávneného:S.S.J.D.2,XXXXXY.,U.:XXXXXXXX/pôvodne
oprávnený JUDr. Gabriela Bírošová, správca konkurznej podstaty S. S. Y./, proti povinnému: M. spol.
s.r.o., U.: XXXXXXXX, Z. XXX, XXX XX Z. /vymazaný z obchodného registra/, pre vymoženie istiny vo
výške X.XXX,XX eur s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu súd vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

NávrhomzodňaXX.XX.XXXXsapôvodneoprávnenýdomáhal protipovinnémuvykonaniaexekúciepre
vymoženie istiny vo výške XX.XXX.- Sk /X.XXX,XX eur/ s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým
je Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. XXCb/XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXX, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXX. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Veronike Kučavíkovej udelené exekučným súdom dňa XX.XX.XXXX.
Súdny exekútor JUDr. Marián Janec, náhradník povereného súdneho exekútora JUDr. Veroniky
Kučavíkovej,doručilsúdudňaXX.XX.XXXXpodnetnazastavenieexekúciezdôvoduvýmazupovinného
z obchodného registra.
Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že Uznesením Krajského

súdu Banská Bystrica č.k. XXK/XX/XX-Že-XXX zo dňa XX.XX XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX bol zrušený konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a správkyňa konkurznej podstaty
JUDr. Mária Trubanová, PhD. bola zbavená funkcie. Dňa XX.X.XXXX povinný bol ex offo vymazaný z
obchodného registra.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov
konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak

ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).
Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Z vyššie uvedenému vyplýva, že povinný tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zanikol
bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. nemá právnu subjektivitu a
preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania,

bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času v súlade s § 196 Exekučného poriadku a § 200 odst. 1 Exekučného poriadku
v znení platnom v čase začatia exekúcie.

Podľa § 251 odst. 4 O.s.p.. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok / neustanovuje inak.
Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí
teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie,
kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V

predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200
a nasl. Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania. Keďže exekučné konanie
začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňom, kedy bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie, v danom prípade XX.XX.XXXX, je preto potrebné ohľadne trov exekúcie aplikovať
Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2002, t.j. v pôvodnom znení.

V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku a
tieto v princípe znáša povinný (§ 197 odst. 1 Exekučného poriadku). Z tejto zásady vyplýva výnimka,
kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka je upravená v § 203 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, a to len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením.
Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je spravidla (nie však výlučne) daný rozsahom
procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie.
Niejemožnépostihovaťalebohodnotiťsprávanieoprávnenéhovpriebehuexekučnéhokonania,pretože
prípadnápovinnosťoprávnenéhoknáhradetrovexekúciesaviaževýlučnelenkprocesnémuhľadisku,a

to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť,
že došlo po jedenástich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného
registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný
a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky

o takejto skutočnosti.
Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné
priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom
konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku
exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť

exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie
svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti trov/.
Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom
vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku /rozsudok z
23.11. 1983/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal

aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10.
2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých
opakovane poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom.
Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate

monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné
stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn.
II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.
Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia možno podať odvolanie ( § 58 ods. 4 Exekučného poriadku)
Proti výroku II o náhrade trov exekúcie možno v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku podať
odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,

v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny. Vzmysle § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.