Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/10/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609200093
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Botevová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5609200093.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. L.Š., A.. XX. X. XXXX, W. X. P. XXXX/XX,
D. P., pre vymoženie pohľadávky 975,87 eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex

11014/2008, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa zastavuje.

Oprávnenej sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie vo
výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 6. 12. 2008 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 11014/2008 na vymoženie pohľadávky vo výške 29.399,- Sk s prísl., priznanej rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava SR 08528/2008 zo dňa 11. 9. 2008. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie
č. 5505 016088* zo dňa 22. 1. 2009, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 957,87
eur, úrok z omeškania 213,74 eur a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 965,91

eur od 19. 8. 2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 263,69 eur a trovy exekúcie.

Uznesením 7Er/10/2009-45 zo dňa 28. 9. 2012 okresný súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. Krajský súd v Žiline uznesením
10CoE/21/2013 zo dňa 31. 1. 2013 uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol: „Nadväzne odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
ako exekučný súd založil svoje rozhodnutie na neplatnosti rozhodcovskej doložky (pre nedostatok
písomnej formy). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nevyplýva, že by vzťah založený zmluvou

o úvere zo dňa 21. 12. 2007 považoval za spotrebiteľský. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
obsah predmetnej zmluvy, podľa ktorej bola povinná identifikovaná, okrem iného, obchodným menom,
miestom podnikania, identifikačným číslom (IČO) a číslom živnostenského registra. Odvolací súd taktiež
poukazuje na uznesenie zo dňa 17. 3. 2010 vydané v tom istom exekučnom konaní, ktoré síce bolo
odvolacím súdom zrušené, ale v ktorom súd prvého stupňa konštatoval, že (z označenia účastníkov
zmluvy) je nesporné, že zmluva bola uzavretá medzi podnikateľmi. Predmetný záver odvolací súd

vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nespochybnil, pričom zároveň súd prvého stupňa v napadnutom
uznesení sa od neho neodklonil (aspoň to z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva).“Tunajší súd v súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu opätovne vo veci rozhodol.

Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň
aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu
na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení
exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným,

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení

otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zastaviť exekúciu ak vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon
rozhodnutia neprípustný.

Z pripojených listín súd zistil, že dňa 21. 12. 2007 bola medzi oprávnenou a povinným uzavretá Zmluva o
úvereč.5371239,nazákladektorejbolpovinnémuposkytnutýúvervovýške26.000Sk,ktorýsapovinný
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi s poplatkom vo výške 6.760 Sk a to v 2 mesačných splátkach po 16.380
Sk.Nakoľkopovinnýsvojdlhneuhradilriadneavčas,oprávnenásipredrozhodcomuplatnilapohľadávku
vo výške 1.015,70 eur (30.599 Sk) s príslušenstvom. Z formulárovej Zmluvy o úvere č. 5371239 zo dňa

21. 12. 2007 vyplýva, že oprávnená uzatvorila zmluvu s povinným, ktorý je v zmluve označený dvoma
spôsobmi a to ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Tatiana
Grešová, s miestom podnikania 1. Mája 1959/23, Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 373 a ako fyzická
osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Zo živnostenského registra
súd zistil, že povinný vykonáva podnikateľskú činnosť od 30. 9. 1998.

Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv,
ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj
to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o

úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil
omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.

Okrem označenia povinného aj podnikateľským menom nie je zo zmluvy o úvere inak preukázané, že
dlžník pri uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší a preto na základe vyššie uvedeného súd odlišne od právneho záveru v uznesení zo
dňa 17. 3. 2010 uzatvoril, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnenej nič

nebránilo, aby do formulára zmluvy zahrnula aj údaj o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý.
Tým, že povinnému ani len nedá na výber slobodne v zmluve vyznačiť, či skutočne úver požaduje
na zabezpečenie chodu svojej podnikateľskej činnosti, neznamená, že sa zbaví povinnosti dodržiavať
pri poskytovaní úverov právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. Z citovaného ustanoveniavyplýva, že oprávnená je povinná preukázať, že nemala úmysel obísť zákon o spotrebiteľských úveroch,
pričom do toho okamihu sa považuje zmluva za spotrebiteľskú. Oprávnenej by malo byť už známe,
že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Zároveň mala pri tvorbe formulárovej zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou, čo okrem iného
znamená že bola povinná zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorý prichádzajú do styku s
neprofesionálnym klientom. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní
a finančnom poradenstve je totiž finančný agend a finančný porada povinný vykonávať finančné
sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s

odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta.

Bez ohľadu na „voľbu práva“ v zmluve o úvere je nutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
konania považovať za spotrebiteľský. Normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému
zákonníkušpeciálnymiustanoveniami,pretosanadanývzťahuplatníprávnazásada použitiašpeciálnej
právnej úpravy pred všeobecnou (lex specialis derogat lex generalis). Na spotrebiteľské právne vzťahy

sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa za každých okolností musia použiť ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola
spotrebiteľská zmluva uzavretá.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Potom, ako súd vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, v súlade s
citovaným ustanovením preskúmal, či rozhodcovský rozsudok nezaviazal povinného na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, t.j. od 25. 11. 2004,, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j.

do 31. 12. 2007, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j.
do 31. 12. 2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujúznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa§54ods.1druhávetaObčianskehozákonníka,spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku a ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu,
ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné
podmienky poskytnutia úveru sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o

ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na
zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinné od 1. 1. 2008). Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ,
spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej
zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov fyzickej osobe
- nepodnikateľovi. Keďže súd dospel z predložených listín k záveru, že povinný mal vo vzťahu z
uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54

Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré
by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k
záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť
takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom

dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej
rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole,
či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre

ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to,
že súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať
ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie
nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia
alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je
potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník
spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú
podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná
svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.

Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré
zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá
by mala vziať do úvahy i znenie a duch smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť,
aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali

odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice, ktorá bola do nášho právneho
poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. Okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takžeje záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských
právnych vzťahov.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Bod 17. zmluvy uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov -
rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u vopred
ním vybraného rozhodcovského súdu, čím reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, reálne vopred

vzdal práva na účinnú právnu obranu. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo
všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský
rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými
na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako

súčasť vopred pripravených podmienok predloženej zmluvy, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť.
Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa
tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude
vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou
podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom,

ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky
je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom
za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných
vecí s obdobným skutkovým základom vedených nielen na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným
oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské

rozsudky. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez
možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej
nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby
spotrebiteľmalmožnosťpožiadaťvšeobecnýsúdoochranu,aksirozhodcovskýsúdosobitnenevyjednal
a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. Rozhodcovská doložka bola už v čase zatvárania zmluvy

neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia (bez písomnej formy) zo
strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatánovela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla
do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa
považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že
taká zmluvná podmienka je neprijateľná. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha
rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu

nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi,
pretože exekútor plnenie ešte nevymohol a povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé
podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v
právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to

spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní
skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej
neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu.

Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné
subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus
iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú
písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov
rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a

tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali
svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura
sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa

ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa

21.3.2012).

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Exekučný súd taktiež poukazuje na to, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť
aj podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky nie je v danom prípade splnená.

Dlžníkovo vyhlásenie, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru a zaväzuje sa
ich dodržiavať nie je dodržaním písomnej formy tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní, keď rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnýmistranami(chýbapodpisdlžníkaajveriteľa),alelenvoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutia
úveru. Súčasťou rozhodcovského spisu nie sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru podpísané

oboma zmluvnými stranami. Na základe zhora uvedeného dospel súd k záveru o neexistencii platne
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie je uzavretá písomnou formou
je neplatná.Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade

iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou
predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie
takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný,
ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej

moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie
rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania
ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež

rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje. Exekučný súd dospel k záveru o neexistencii
relevantného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) na základe posúdenia rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,jeabsolútne

neplatná.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy materiálne nevykonateľný
(nezáväzný). Rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, keďže bol vydaný rozhodcom, rozhodcovským

súdom, ako nepríslušným orgánom na jeho vydanie. Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy,
keď je určený vykonateľným exekučným titulom. Existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom
každého výkonu. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon nemožný. Takto je potrebné vykladať slová
Exekučného poriadku „rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným“. Nezáleží na tom, či tu je
rozhodnutie, ktoré dosiaľ nie je vykonateľné, alebo tu také rozhodnutie vôbec nie je. Na základe

uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že v
preskúmavanej veci absentuje vykonateľný exekučný titul pre vykonanie exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, trovy exekúcie zväčša uhrádza
povinný. V predmetnej exekúcii však súd zastavil exekúciu z dôvodu vady vykonateľnosti exekučného
titulu. Exekučný titul nespĺňa podmienku formálnej vykonateľnosti, nakoľko došlo k vade základného
predpokladu stanoveného zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje tvorbu exekučného titulu.

Oprávnený potom svoj nárok v exekúcii uplatnil na základe exekučného titulu, ktorý sa dosiaľ nestal
vykonateľným, nakoľko bol vydaný orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc a preto súd
s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal oprávneného na úhradu priznaných
trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Súdny exekútor si podaním doručeným súdu dňa 27. 9. 2012 uplatnil trovy exekúcie vo výške 75,68 eur,
predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 9447/08.Predmetné exekučné konanie začalo dňa 6. 12. 2008, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena
a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 31. 12. 2008.

Podľaust.§14ods.1vyhlášky,aksúdnyexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúciealeboakexekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 1.000 Sk.

Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

V zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena v minimálnej výške
1.000 Sk

Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, preto súd zvýšil priznanú odmenu 1.000 Sk o 20 %
DPH, t. j. o 200 Sk.

Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 1.200

Sk. Po prepočítaní tejto výslednej sumy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny
euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu
trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.