Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/104/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899487
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3011899487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Viery Škultétyovej, v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika - Lesy
Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, IČO 36 038 351, zastúpený JUDr. Irenou
Sopkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 25, proti odporcom 1/ H. T., štátnemu občanovi
Y. republiky, bytom T. č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín 2/ T. U.,

štátnemu občanovi Y. republiky, bytom T. č. XXX, 3/ Z.. R. X., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom
T. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 4/ P. R., štátnej občianke
Y. republiky, bytom T. č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 5/ H. F.,
štátnemu občanovi Y. republiky, bytom T. č. X, zastúpený H.. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25,
Trenčín, 6/ H. M., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom T. č. X, zastúpený JUDr. Jánom Legerským,
Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 7/ Z. M., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T. č. XX, zastúpený
JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 8/ R. U., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom

T. č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 9a/ J. T., štátnej občianke
Y. republiky, bytom T. XX, 9b/ mal. J. T. a 9c/ mal. R. T., obaja zastúpení G. T., bytom T. č. XX, 10/ R.
U., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Q. D., Y. X/XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám.
sv. Anny 25, Trenčín, 11/ Z. Y., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr.
Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 12/ G. J., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z.
č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 13/ T. Y., štátnej občianke Y.

republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 14a/ J. U.,
štátnej občianke Y. republiky, bytom Z. č. XXX, 14b/ W. Y., štátnej občianke Y. republiky, bytom Z. č.
XXX, 14c/ H. U., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom J. č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským,
Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 15/ G. R., štátnej občianke Y. republiky, bytom W. Y. č. XXX, zastúpený
JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 16/ U. S. j, štátnej občianke Y. republiky, bytom
Z. č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 17/ R. F., štátnemu občanovi
Y. republiky, bytom Z. č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 18/ N.

G., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv.
Anny 25, Trenčín, 19/ R. E., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom
Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 20/ R. S., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XX, 21/ G.
X.,štátnejobčiankeY.republiky,bytomZ.č.XXX,zastúpenýJUDr.JánomLegerským,Nám.sv.Anny25,
Trenčín, 22/ T. X., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským,
Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 23/ D. K., štátnej občianke Y. republiky, bytom Z. č. XX, zastúpený JUDr.

Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 24/ N. Y., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č.
XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 25a/ J. X., štátnemu občanovi
Y. republiky, bytom Z. č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 25b/ Z..
J. X., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom W. Y. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám.
sv. Anny 25, Trenčín, 26a/ D. R., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom R.,. č. XX, zastúpený JUDr.
Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 26b/ T. R., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom S.
J., Q. Dr. G. Y. XXXX/XX, 27/ W. H., štátnej občianke Y. republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr.

Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 28/ P. R., štátnej občianke Y. republiky, bytom Z. č. XXX,
zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 29/ G. J., štátnej občianke Y. republiky,
bytom Z. č. X, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 30/ P. H., štátnej občianke
Y. republiky, bytom Z. č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 31/ K.
R., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv.Anny 25, Trenčín, 32/ H. R., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr.
Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 33/ T. K., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom J.-S.
č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 34/ G. T., štátnej občianke Y.

republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 35a/ J. J.,
štátnej občianke Y. republiky, bytom J.-S. č. XXX, 35b/ H. X., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom
N. č. XXX, 35c/ H. X., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XXX, 35d/ G. U., štátnej občianke
Slovenskej republiky, bytom J.-S., M. S. č. XXX, 35e/ T. K., štátnej občianke Y. republiky, bytom T., X.
XXX, 36a/ K. F., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom Z. č. X,. 36b/ K. E., štátnej občianke Y.

republiky, bytom W., R. R. č. XX, zastúpená JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 36c/
J. F. štátnemu občanovi Y. republiky, bytom U. nad U., L. Q. XXXX/XX, 36d/ H. U., štátnej občianke Y.
republiky, bytom Y. XX, U., 36e/ R. R., štátnej občianke Y. republiky, bytom W., W. XXXX/XX, 37/ H.
H., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom J.-S. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv.
Anny 25, Trenčín, 38a/ R. Y., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom J.-S., J. U. XXX, 38b/ J. U., štátnej
občianke Y. republiky, bytom Z. č. XXX, 38c/ G. W., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom M., M.

XX/XX, 39/ D. A., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským,
Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 40a/ Z. T., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XX, zastúpený JUDr.
Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 40b/ P. Q., štátnej občianke Y. republiky, bytom J.-S. č.
XXX, 40c/ S. X., štátnej občianke Y. republiky, bytom Z. XXX/X-XXX, 41/ H. Y., štátnemu občanovi Y.
republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 42a/ D.. Z..

Z. S., O.., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom M., U. cesta č. XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským,
Nám. sv. Anny 25, Trenčín, XX/. J., štátnej občianke Y. republiky, bytom U., S. č. XX, zastúpený JUDr.
Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 44a/ Z.. W. J., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom U.,
M. XX,XX/ T. T., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským,
Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 46/ H. S., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z. č. XXX, zastúpený JUDr.

Jánom Legerským, Q.. sv. Anny 25, Trenčín, 47/ M. K., štátnej občianke Y. republiky, bytom Z. zastúpený
JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 48/ K. štátnemu občanovi Y., bytom J., zastúpený
JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 49/ H. štátnemu občanovi Y. republiky, bytom W.
zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, 50/ G., štátnej občianke Y. republiky,
bytom Z. 51/ W.i, štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Z., zastúpený JUDr. Jánom Legerským, Nám.

sv. Anny 25, Trenčín, 52a/ X. rK. štátnej občianke Y. republiky, bytom J. 53/ Z.. R. štátnemu občanovi
Y. republiky, bytom Z., o určenie vlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 27. augusta 2010, č. k. 8C/689/2001-368, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. augusta 2010, č. k. 8C/689/2001-368, bolo rozhodnuté
tak, že návrh sa zamieta a o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, podaným proti odporcom 1-53
(po prečíslovaní ich označenia na základe úmrtia viacerých účastníkov a vstupu do konania ich právnych
nástupcov pri písomnom vyhotovení rozsudku), žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Katastrálneho úradu v W., Správa katastra W. pre kat. úz. Z.
ako parcely registra "C" č. XXXX - lesné pozemky o výmere XXXXXX m2, parc. č. XXXX/X - lesné

pozemky o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky o výmere XXXXXX m2, parc. č. XXXX
- lesné pozemky o výmere XXXXXX m2 a parc. č. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere XXXX m2.
Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe osvedčenia o vlastníctve
pozemkov č. N XX/XX, NZ XX/XX bol založený list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Z., podľa ktorého
odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. K vydaniu uvedeného

osvedčenia o vlastníctve pozemkov došlo pravdepodobne na podklade výmeru o vlastníctve lesnej
pôdy vydaného povereníctvom pôdohospodárstva a poz. reformy v U. č. B-XX.XXX/XX.II/X. zo dňa06.10.1948. K realizácii tohto výmeru nedošlo, pretože výmer jednak nebol zaknihovaný v pozemkovej
knihe, čo bola v tom čase zákonná podmienka pre nadobudnutie vlastníctva a jednak z dôvodu, že
neskôr vydanou prídelovou listinou o pridelení lesného majetku Československého štátu, povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 29.452/1994-V/V-4 zo dňa 27.08.1949 boli
PKN nehnuteľnosti zapísané v PKN vložke č. XXX pre kat. úz. Z. pridelené ako konfiškát do vlastníctva
Československýmštátnymlesom,čoboloajzaknihovanévpozemkovejknihe.Odporcovianeoprávnene
požiadali o vydanie osvedčenia, a to nielen z týchto dôvodov, ale aj proti výslovnému upozorneniu
Pozemkového úradu v W., ktorý ich prípisom č.j. 1717/92 zo dňa 03.05.1996 upozornil, že vzhľadom

na kolíziu oboch listín je nutné vec riešiť súdnou cestou. Z uvedených listín je nesporné, že predmetné
nehnuteľnosti boli vytvorené z PKN parciel zapísaných v PKN vložke č. XXX a následne v PKN vložke č.
XXX pre kat. úz. Z. pôvodne ako vlastníctvo E. K., ktorému boli podľa nariadenia č. 104/1945 a 64/1946
Zb.n. SNR konfiškované a prešli do vlastníctva štátu, čo dokazuje aj posledný zápis v pozemkovej
knihe. Odporcovia, resp. ich právni predchodcovia nikdy neboli v pozemkovej knihe vedení ako vlastníci
nehnuteľností, nakoľko prídelové konanie na základe výmeru o vlastníctve lesnej pôdy zo 06.10.1948

nebolo zrealizované a preto aj osvedčenie bolo vydané protiprávne. Keďže odporcovia sú v katastri
nehnuteľnostívedeníakospoluvlastnícispornýchnehnuteľností,ktorébolivovlastníctveštátuavspráve
a užívaní organizácii štátnych lesov, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam. Z vyjadrenia odporcu 2/ T. U. súd zistil, že k daným nehnuteľnostiam
si neuplatňuje žiaden nárok a žiada o ukončenie súdneho sporu. Z vyjadrenie odporcu 26b/ T. R. bolo

zistené, že mu nie je známe, že by jeho rodičia toho času nebohí vlastnili, či užívali majetok označený
v žalobe, pričom toto tvrdenie sa nepreukázalo ani v jednom dedičskom konaní. Dodal, že považuje
túto záležitosť z jeho strany za uzavretú a nesúhlasí so zaplatením trov, nakoľko nie je majiteľom ani
dedičom. Z vyjadrenia právneho zástupcu 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14c/, 15/, 16/, 17/, 18/,
19/, 21/, 22/, 23/, 24/, 25a/, 25b/, 26a/, 27/, 28/, 29/, 30/, 31/, 32/, 33/, 34/, 36b/, 37/, 39/, 40a/, 41/, 42a/,

43/, 45/, 46/, 47/, 48/, 49/, 51/ a T. X., právneho predchodcu odporkyne 52a/, bolo zistené, že odporcovia
považujú žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú, tvrdenia navrhovateľa za nesprávne a založené
na nesprávnom právnom hodnotí veci. Nespochybnil, že podľa súčasného stavu zápisu v katastri
nehnuteľností boli pôvodní odporcovia zapísaní do katastra nehnuteľností za vlastníkov predmetných
nehnuteľností na základe notárskej zápisnice obsahujúcej osvedčenie o vlastníctve pozemkov spoločnej

nehnuteľnosti lesného spoločenstva Obce Z. a o zozname vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti.
Zdôraznil, že pre posúdenie opodstatnenosti je potrebné najskôr sa zaoberať existenciou naliehavého
právneho záujmu, pričom prvoradým predpokladom existencie naliehavého právneho záujmu na strane
navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva je preukázanie toho, že navrhovateľ je podľa
hmotného práva skutočne nositeľom (subjektom) právneho vzťahu (práva), určenia ktorého sa podanou

žalobou domáha a že je teda aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku. Tvrdil, že navrhovateľ
nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že nemohol vlastnícke práva k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudnúť (stať sa po práve ich vlastníkom) a preto nemôže mať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Z listinných dôkazov,
pripojených k žalobe samotným navrhovateľom, vyplývajú právne skutočnosti, ktoré vylučujú jeho

tvrdenia o vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa výmeru o vlastníctve lesnej pôdy,
vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1
nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR pod č. B-54.446/48.II/1. zo dňa 06.10.1948, boli pridelené lesnému
spoločenstvu občanov obcí Z., J. - X. a T. nad T. do vlastníctva lesné nehnuteľnosti v celkovej výmere
207,26 hektára vedené v PK vo vložke č. XXX pre kat. úz. Z. ako vyššie špecifikované parcely. Tento

výmer o vlastníctve lesnej pôdy bol nepochybne vydaný na základe právnych predpisov platných v
čase jeho vydania a vecne príslušným správnym orgánom a bol teda jednoznačne právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva tak, ako sa konštatuje v samotnom výmere v časti IV. pod bodom
1, kde sa uvádza, že tento výmer o vlastníctve lesnej pôdy je podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č.
104/1946 Sb.n. SNR verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu pridelenému lesnému

majetku, na základe ktorej príslušný knihovný súd vykoná záznam vlastníckeho práva v prospech
prídelcu bez dodatočného ospravedlnenia. Bez ohľadu na toto konštatovanie v samotnom výmere o
vlastníctve lesnej pôdy z ust. § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR platného v tom čase vyplývalo,
že povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny
vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945 Zb.n. SNR v

znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR a z ods. 2 tohto ustanovenia označeného právneho predpisu
vyplývalo, že výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu
pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam
vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Poukázal na to,že po vydaní označeného výmeru o vlastníctve lesnej pôdy zo dňa 06.10.1948, na základe ktorého
v časti priamo odporcovia v časti ich právni predchodcovia nadobudli nesporne vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam preukázateľne nedošlo k odňatiu takto vykonaného prídelu, čo bolo

možné vykonať len z dôvodov a postupom podľa § 23 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR. Keďže bez
takéhoto predchádzajúceho odňatia prídelu vykonaného v súlade s vtedy platným právnym predpisom
nemohlo dôjsť ku znovuzaloženiu (obnoveniu) vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam, nemohol
potom štát prostredníctvom povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave tie isté
nehnuteľnosti prídelovou listinou zo dňa 27.08.1949 prideliť do vlastníctva Československého štátu

(Podniku Štátne lesy a majetky). Poukaz navrhovateľa v návrhu na to, že nedošlo "k realizácii" výmeru
o vlastníctve lesnej pôdy zo dňa 06.10.1948, pretože nebol zaknihovaný v pozemkovej knihe a tiež z
dôvodu, že neskôr vydanou prídelovou listinou boli predmetné nehnuteľnosti pridelené ako konfiškát,
čo aj bolo zaknihované, nie je správny a je bez právneho významu. Podľa obyčajového práva platného
na Slovensku do 31.12.1950 bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej do
pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej knihy. Z tejto zásady intabulačného princípu

však existovali výnimky a medzi tieto patrilo práve aj nadobudnutie vlastníckeho práva titulom výmeru o
vlastníctve pôdy vydaného podľa nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR, čo priamo vyplýva z ustanovenia
§ 1 ods. 2 tohto právneho predpisu. To znamená, že vlastnícke právo prídelcu v zmysle výmeru o
vlastníctve pôdy zo dňa 06.10.1948 bolo založené (vzniklo) už na základe tohto samotného výmeru,
ako právne perfektného správneho aktu, vydaného príslušným správnym orgánom na základe vtedy

platných právnych predpisov a zápis do pozemkovej knihy na základe tohto výmeru, ktorý skutočne
vykonaný nebol, nemal konštitutívny charakter (nezakladal vlastnícke právo), ale mal charakter len
deklaratórny (vlastnícke právo už nadobudnuté len zaznamenával). Uvedené znamená, že tvrdenie
navrhovateľa, že nedošlo k realizácii výmeru z dôvodu, že tento nebol zaknihovaný, je nesprávne.
Rovnako je nesprávne aj jeho tvrdenie, že dôvodom nerealizovania tohto skoršieho výmeru o vlastníctve

lesnej pôdy bola aj neskôr vydaná prídelová listina zo dňa 27.08.1949, ktorá bola aj zaknihovaná. Po
právnejstránkejezrejmé,žeaknedošlokodňatiupôvodnéhoprídelu,realizovanéhoskôr,nebolomožné
platne tie isté nehnuteľnosti znovu prideliť inej osobe, vrátane štátu a ak sa tak stalo, nemohlo ísť o
vykonanie prídelu právne účinným spôsobom s následkami nadobudnutia vlastníckeho práva štátu k
predmetu prídelu a ani prípadný záznam takejto listiny do pozemkovej knihy nemohol mať za následok

zmenu vlastníckeho práva k príslušným nehnuteľnostiam, teda vznik vlastníckeho práva štátu k nim,
keďže v tomto prípade sa vlastnícke právo zápisom do pozemkovej knihy nenadobúdalo. Pre posúdenie
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní je rozhodujúce to, že výmerom o vlastníctve
lesnej pôdy zo dňa 06.10.1948 došlo k prideleniu predmetných nehnuteľností do vlastníctva členom
lesného spoločenstva označeného v tomto výmere a k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam platným právnym spôsobom. Následne k odňatiu tohto prídelu nedošlo a preto už
nemohlo potom neskoršou prídelovou listinou zo dňa 27.08.1949 dôjsť k platným právnym spôsobom
k vzniku vlastníckeho práva štátu k tým istým nehnuteľnostiam. Keďže navrhovateľovi nesvedčí ani
žiadny iný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nie je v tomto konaní
aktívne vecne legitimovaný a nemôže mať preto ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení

jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že obdobný právny vzťah,
ako v tejto veci, bol už predmetom posúdenia v súdnom konaní, v ktorom ako dovolací súd rozhodoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci pod 4Cdo 123/2003. V tomto konaní odvolací a dovolací súd
zaujali právny názor, z ktorého vyplýva, že pri pôde pridelencov, ktorá im bola pridelená síce v rozsahu
presahujúcom najvyššie možnú výmeru, no prídel ako taký nebol zákonným spôsobom zrušený, treba

všetky ďalšie úkony súvisiace s odobratím pridelenej považovať za nie v súlade s právnymi predpismi
pôdy. Podľa tohto právneho názoru výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti a je aj v súčasnosti zápisu schopnou listinou o vlastníctve. K
odňatiu prídelu bolo možné pristúpiť len z dôvodov uvedených v § 23 ods.2 nariadenie č. 104/1945 Sb.
N. SNR a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy (pridelenie už raz pridelenej pôdy inému subjektu) právne

predpisy účinné v tomto období neumožňovali. Z tohto právneho názoru ďalej vyplýva, že všeobecné
súdy nie sú oprávnené skúmať platnosť či zákonnosť správnych aktov, za ktoré treba považovať aj
výmer o vlastníctve pôdy (keďže nejde o právny úkon) mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne
len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné) teda akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do
zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti a že pri kategórii aktov, ktoré sú

vecne chybné alebo nezákonné platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom
opravené alebo zrušené a musia byť považované za bezchybné, majú právne účinky a sú pre súdy
záväzné. Ďalej z tohto právneho názoru vyplynulo, že ak výmer o vlastníctve pôdy bol vydaný orgánom
na to oprávneným v medziach jeho právomoci, považuje sa za právne perfektný, a to bez ohľadu nejeho vecnú správnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaný všeobecným súdom. Napokon z neho
vyplynulo, že ku strate alebo obmedzeniu vlastníckeho práva skoršieho prídelcu nemohlo dôjsť tým,
že neskoršou prídelovou listinou boli tie isté nehnuteľnosti vydané štátu. Záverom poukázal na to, že z

právneho názoru odvolacieho a dovolacieho súdu v uvedenom konaní v zásade vyplynuli skutočnosti
tvrdené zastúpenými odporcami i v tomto vyjadrení k žalobe. Výmerom o vlastníctve lesnej pôdy zo dňa
06.10.1948 došlo k prideleniu lesnej pôdy vo väčšom rozsahu, než ako to vyplýva z § 11 nariadenie č.
104/1945 Sb. n. SNR, čo však je otázka vecnej správnosti tohto výmeru, ktorú súd v predmetnom konaní
nemôže preskúmavať. Pokiaľ ide o zaplatenie prídelovej ceny, táto skutočnosť nie je pre posúdenie veci

právne významná, keďže ku zrušeniu výmeru o vlastníctve lesnej pôdy zo dňa 06.10.1948 spôsobom
upraveným v § 23 ods. 2 citovaného nariadenie preukázateľne nedošlo a to do vydania prídelovej
listiny zo dňa 27.08.1949 a ani po jej vydaní. Bez ohľadu na to, ak by to bolo právne významné, je
možné preukázať, že k jej zaplateniu došlo v celom rozsahu, teda vo výške 83.000 korún čl. tak, ako
to bolo určené Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave v podmienkach
uskutočnenia tohto prídelu. Z týchto dôvodov zastúpení odporcovia považujú žalobu v celom rozsahu za

neopodstatnenú a skutočnosť, že zápis vlastníckeho práve bol vykonaný na základe notárskej zápisnice
obsahujúcej osvedčenie o vlastníctve pozemkov, nemá pre posúdenie veci právny význam, keďže
navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný z vyššie uvedených dôvodov na spochybnenie tohto
zápisu podanou určovacou žalobou. Navyše je zrejmé, že vydaním osvedčenia o vlastníctve pozemkov
došlo v zásade len k potvrdeniu platného právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam,

keď za ich vlastníkov na jeho základe boli zapísaní praví vlastníci týchto nehnuteľností (prídelcovia
a ich právni nástupcovia). Vo všeobecnosti vydanie duplicitnej (nadbytočnej) listiny o vlastníckom
práve k nehnuteľnosti nemôže platne nadobudnuté vlastnícke právo žiadnym spôsobom spochybniť a
odporcovia týmto spôsobom riešili len dosiahnutie zápisu ich riadne nadobudnutého práva do katastra
nehnuteľností s ohľadom na aktuálne platné právne predpisy, upravujúce možnosti vykonania zápisu

takéhoto právneho vzťahu do katastra nehnuteľností. Na základe všetkých týchto skutočností zastúpení
odporcovia navrhli, aby súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť im náhradu trov
konania.

Okresný súd ďalej uviedol, že odporcovia 2/, 9a/, 9b/ ,9c/, 14a/, 14b/, 20/, 36a/, 36c/, 36d/, 36e/, 40b/,

40c/, 44a/, 50/, 52a/, 53/ sa na pojednávanie dňa 27.08.2010, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom
vo veci samej, nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu
nepožiadali. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa na pojednávanie dňa 27.08.2010 nedostavila. Svoju
neúčasť ospravedlnila a požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu plánovanej dovolenky s tým,
že predvolanie jej bolo doručené dňa 12.08.2010. Okresný súd s poukazom na skutočnosť, že toto

predvolanie bolo odoslané už dňa 29.07.2010 a právna zástupkyňa mala možnosť zabezpečiť si
substitúciu, mal za to, že nejde o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Preto prejednal a
rozhodol vec v ich neprítomnosti pričom vychádzal z obsahu spisu a vykonaných dôkazov (§ 101 ods.2
O.s.p.).

V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku okresný súdu podrobne poukázal na obsah jednotlivých
vykonaných dôkazov a na znenie ustanovení § 80, § 90 O.s.p., § 11 ods.2 a § 23 ods. 2 nariadenia SNR
č. 104/1945 Sb. v znení neskorších predpisov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Mal

preukázané, že podľa výmeru o vlastníctve lesnej pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy v Bratislave boli pridelené lesnému spoločenstvu občanov obcí Z., J. - X.
a T. nad T. predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva. Výmer o vlastníctve lesnej pôdy bol vydaný
06.10.1948 na základe právnych predpisov platných v čase jeho vydania, vecne príslušným správnym
orgánom a bol teda právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, verejnou listinou, dokazujúcou

vlastnícke právo prídelcu k pridelenému lesnému majetku. tak, ako sa konštatuje v samotnom výmere
v časti IV. pod bodom 1, kde sa uvádza, že tento výmer o vlastníctve lesnej pôdy je podľa ust. § 1
ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k
pridelenému lesnému majetku, na základe ktorej príslušný knihový súd vykoná záznam vlastníckeho
právavprospechprídelcubezpodmienkydodatočnéhoospravedlnenia. Užnazákladetohtosamotného

výmeru, ako právne perfektného správneho aktu, vydaného príslušným správnym orgánom na základe
vtedy platných právnych predpisov, bolo založené (vzniklo) vlastnícke právo prídelcu v zmysle výmeru
o vlastníctve pôdy zo dňa 06.10.1948. Zápis do pozemkovej knihy na základe tohto výmeru, ktorý
vykonaný nebol, nemal konštitutívny charakter (nezakladal vlastnícke právo), ale mal charakter lendeklaratórny (vlastnícke právo už nadobudnuté len zaznamenával). Jedna z výnimiek zo zásady
intabulačného princípu (nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe len
vpisom do pozemkovej knihy) podľa obyčajového práva (platného na Slovensku do 31.12.1950) bola

nadobudnutie vlastníctva titulom výmeru o vlastníctve pôdy, vydaného podľa citovaného nariadenia, ako
to vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 2 tohto právneho predpisu. Odňatie takto vykonaného prídelu (len
z dôvodov a postupom podľa § 23 ods. 2 nar.č. 104/1945 Sb.n. SNR) nebolo v konaní preukázané,
navrhovateľ nepredložil žiadne relevantné doklady a uvedené nemožno vyvodzovať ani zo skutočnosti,
že neskôr vydaná prídelová listina, ktorá bola aj zaknihovaná, pridelila tieto nehnuteľnosti inému

subjektu. Nebolo tak preukázaný jediný možný spôsob zániku vlastníckeho práva, nadobudnutého
pridelením lesnej pôdy podľa predmetného výmeru. Okresný súd mal za to, že nedošlo k odňatiu
pôvodného prídelu a bez takéhoto predchádzajúceho odňatia prídelu, vykonaného v súlade s vtedy
platným právnym predpisom, nemohlo dôjsť k znovu založeniu (obnoveniu) vlastníckeho práva štátu
k týmto nehnuteľnostiam. Preto štát prostredníctvom povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy nemohol tie isté nehnuteľnosti prídelovou listinou zo dňa 27.08.1949 už prideliť do vlastníctva

Československého štátu (Podniku Štátne lesy a majetky). Okresný súd sa stotožnil s právnym názorom
v rozhodnutí NS SR 4Cdo 123/2003, podľa ktorého pri pôde pridelencov, ktorá im bola pridelená síce
v rozsahu presahujúcom najvyššiu možnú výmeru, no prídel ako taký nebol zákonným spôsobom
zrušený, treba všetky ďalšie úkony súvisiace s odobratím pridelenej považovať za nie v súlade s
právnymi predpismi pôdy a výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke

právo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti, aj v súčasnosti zápisu schopnou listinou o vlastníctve. Podľa
tohto právneho názoru k odňatiu prídelu bolo možné pristúpiť len z dôvodov, uvedených v § 23 ods.2
nariadenie č. 104/1945 Sb. N. SNR a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy (pridelenie už raz pridelenej
pôdy inému subjektu) právne predpisy, účinné v tomto období, neumožňovali. Všeobecné súdy nie
sú pritom oprávnené skúmať platnosť, či zákonnosť správnych aktov, za ktoré treba považovať aj

výmer o vlastníctve pôdy (keďže nejde o právny úkon) mimo rámca správneho súdnictva. Sú oprávnené
posudzovať len to, či išlo o akty nulitné(ničotné) teda akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej
kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti a že pri kategórii aktov, ktoré sú vecne chybné
alebo nezákonné, platí prezumpcia ich správnosti. Pokiaľ nie sú takéto akty vymedzeným postupom
opravené alebo zrušené, musia byť považované za bezchybné, majú právne účinky a sú pre všeobecné

súdy záväzné. Ak výmer o vlastníctve pôdy bol vydaný orgánom na to oprávneným v medziach jeho
právomoci, považuje sa za právne perfektný, a to bez ohľadu ne jeho vecnú správnosť, ktorá nemôže
byť ani v súčasnosti preskúmavaná všeobecným súdom.

Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní okresný súd vychádzajúc z

vyššie uvedeného dospel k záveru, že výmerom o vlastníctve lesnej pôdy zo dňa 06.10.1948 došlo
k prideleniu predmetných nehnuteľností do vlastníctva členom lesného spoločenstva, označeného v
tomto výmere a teda k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nim platným právnym spôsobom. Po tejto
právnej skutočnosti k odňatiu tohto prídelu nedošlo a preto už nemohlo potom neskoršou prídelovou
listinou zo dňa 27.08.1949 dôjsť platným právnym spôsobom k vzniku vlastníckeho práva štátu k

tým istým nehnuteľnostiam. Keďže navrhovateľovi nesvedčí žiadny iný titul nadobudnutia vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam, nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný a nemá preto ani
naliehavý právny záujem na požadovanom určení jeho vlastníckeho práva k nim. Z dôvodu absencie
tohto základného predpokladu úspešnosti každej určovacej žaloby je žalobu potrebné v celom rozsahu
zamietnuť.´

Za ďalší dôvod zamietnutia žaloby okresný súd považoval aj skutočnosť, že návrh nie je podaný voči
všetkým, ktorí sú ako vlastníci na liste vlastníctva uvedení, teda ktorých vlastníctvo vyplýva z doterajšej
evidencie nehnuteľností, pričom v prípade návrhu na určenie vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti
je nevyhnutné, aby účastníkmi konania boli všetci spoluvlastníci, zapísaní v liste vlastníctva, všetky

dotknuté osoby, teda všetci tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať, ktorých práva alebo
povinnosti budú v prípade vyhovenia podanému návrhu zmenené alebo inak dotknuté.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z
dôvodu odňatia možnosti konať pre súdom, z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu, z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu, že jednotlivé výroky o konkrétnych dvoch parcelách
si odporujú. K odňatiu možnosti konať pred súdom navrhovateľ uviedol, že predvolanie na nariadené
pojednávanie dňa 27.08.2010 bolo navrhovateľovi doručené dňa 12.08.2010. Listom zo dňa 16.08.2010
právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neúčasť a požiadala o odročenie pojednávania.V dostatočnom predstihu bolo súdu oznámené, že v dňoch od 19.09.2010 (pozn. odvolacieho súdu -
zrejme má isť o 19.08.2010) do 01.09.2010 je právna zástupkyňa odcestovaná na dovolenke a nakoľko
navrhovateľ trval na jej osobnej účasti na pojednávaní, požiadal o zmenu termínu. Navrhovateľ vytýkal

okresnému súdu, že túto žiadosť neakceptoval a nijako sa s tým nevyporiadal v rozhodnutí. Podľa
názoru navrhovateľa mu bolo týmto postupom okresného súdu odňaté právo konať pred súdom a
predložiť ďalšie nové dôkazy. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že sporné nehnuteľnosti boli vytvorené
z parciel, zapísaných v PKN vložke č. XXX a následne v PKN vložke č. XXX pre k. ú. Z., pôvodne vo
vlastníctve E. K., ktorému boli skonfiškované a prešli do vlastníctva štátu, čo dokazuje aj posledný zápis

v pozemkovej knihe. Odporcovia tak nikdy neboli v pozemkovej knihe vedení ako vlastníci nehnuteľností,
nakoľko prídelové konanie na základe výmeru o vlastníctve lesnej pôdy zo dňa 06.10.1948 nebolo
zrealizované a preto aj osvedčenie bolo vydané protiprávne. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom
okresného súdu, podľa ktorého bez odňatia pôdy, pridelenej výmerom nemohlo dôjsť k znovuzaloženiu
(obnoveniu)vlastníckehoprávaštátuktýmtonehnuteľnostiam.Podľajehonázorutentozáverokresného
súdu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a odňatím práva navrhovateľa konať pred súdom

bolo navrhovateľovi zmarené predložiť súdu dôkazy, ktoré sa nepodarilo zabezpečiť a ktoré preukazujú,
resp. vyvracajú toto tvrdenie súdu. V prvom rade je to písomnosť zo dňa 22.11.1948, č. 20873/VIII/
L-6/1948, v ktorej povereníctvo vyjadruje nesúhlas - zamietavé stanovisko vo veci odovzdania lesov po
E. K. pre občanov obcí Z., J., T. nad T. a U., keďže ide o komplex o rozlohe 207 ha, teda nad 100 ha. V
dôsledku tohto nesúhlasu povereníctvo pod č. 1605/49-V/B-1 vydalo pokyn pre pracovnú skupinu, aby

zistila u miestnych, či je únosné už vydané vlastnícke výmery zrušiť. Následne bola povereníctvom pod
č. 14166/49-V vydaná správa o prídele predmetného lesa Lesnému spoločenstvu obcí Z., J. a T. nad
T. a návrh na riešenie sporu s tým, že sa navrhlo vlastnícky výmer zrušiť, odvolať súhlas s prídelom
207,26 ha pre uvedené lesné spoločenstvo, splátku 83.000,- Kčs, ktorá už bola zložená, vrátiť lesnému
spoločenstvu a celý skonfiškovaný majetok ponechať v držbe a úžitku Čsl. štátnych lesov s tým, že sa

tým vyriešia spory medzi jednotlivými uchádzačmi. Následne povereníctvo vydalo pod č. 26171/49-V
rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o ponechaní sporných nehnuteľností v držbe a úžitku Čsl. štátnych
lesov. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu
podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a vec vrátil okresnému súd na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia, právne zastúpení JUDr. Jánom Legerským,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V rozsiahlom vyjadrení poukázali na podstatný obsah
odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktorý považujú za vecne správny. Odvolacie námietky
navrhovateľa považujú za nedôvodné. Dôkazy, označené navrhovateľom v odvolaní nepovažujú za
dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť rozsudku okresného súdu. Navrhovateľ naviac v odvolaní

vôbec nereagoval na nedostatok návrhu, spočívajúci v nepodaní návrhu proti všetkým osobám,
zapísaným podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetných nehnuteľností.
Podľa názoru odporcov navrhovateľovi nebolo odňaté právo konať pred súdom. Navrhovateľ mohol
kedykoľvek predkladať dôkazy v konaní, ktoré trvá od 10.01.2001, naviac okresný súd odročil dňa
30.04.2010 pojednávanie na žiadosť navrhovateľa za účelom vyhľadania ďalších dôkazov a následne

súd odročil pojednávanie dňa 11.06.2010 na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa z dôvodu
jej služobnej cesty. Odporcovia v úplnom súlade ich vyjadreniami, prezentovanými aj v odôvodnení
rozsudku,opakovaneuviedlisvojeskutkovéaprávnezávery,týkajúcesaprejednávanejveci.Nazáklade
dôvodov vo vyjadrení navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, navrhovateľ namietal správnosť skutkových zistení,
nesprávne posúdenie veci v rozsudku okresného súdu a odňatie práva konať pred súdom v dôsledku
postupu okresného súdu.

Z hľadiska vytýkaných vád sa odvolací súd najskôr zaoberal navrhovateľom namietaným odňatím práva

konať pred súdom. Navrhovateľ túto námietku oprel o to, že okresný súd dňa 27.08.2010 vykonal
pojednávanie, na ktorom rozhodol vo veci samej rozsudkom, napriek tomu, že právna zástupkyňa
listom zo dňa 16.08.2010 (po doručení predvolania dňa 12.08.2010) ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní odcestovaním na dovolenku a žiadala pojednávanie odročiť. V dôsledku tohto postupuokresného súdu navrhovateľ vyslovil názor, že mu bola odňatá možnosť uplatňovať svoje práva pred
súdom a predložiť ďalšie nové získané dôkazy.

Zo spisu odvolací súd zistil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie vo viacerých dňoch (10.11.2009,
02.02.2010,12.03.2010,30.04.2010.11.06.2010,27.08.2010),pričomlenvjednomprípade(30.04.2010
- odročené na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa za účelom zaobstarania ďalších dôkazov))
sa pojednávania zúčastnila právna zástupkyňa navrhovateľa. Navrhovateľ sa žiadneho termínu
pojednávania nezúčastnil. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že s predvolaním právnej zástupkyne

navrhovateľa jej bolo doručené tiež poučenie, vrátane poučenia aj podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p.
Odvolací súd tiež zistil, že pojednávanie dňa 11.06.2010 bolo odročené na žiadosť právnej zástupkyne
navrhovateľa z dôvodu kolízie termínu pojednávania s dôležitou služobnou cestou právnej zástupkyne,
pričom v súvislosti s možnosťami nariadenia ďalšieho termínu právna zástupkyňa uviedla, že okrem
iného má naplánovanú len dovolenku od 30.06.2010 do 31.07.2010. V tejto žiadosti nebol uvedený
dátum, kolidujúci s dátumom pojednávania dňa 27.08.2010. Podľa obsahu ospravedlnenia zo dňa

16.08.2010 právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala odročiť termín pojednávania, určený na deň
27.08.2010, z dôvodu odcestovania na vopred plánovanú dovolenku od 19.08.2010 do 01.09.2010, ku
ktorej žiadosti neboli predložené žiadne doklady, dokladujúce túto skutočnosť.

Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p. v znení, účinnom v čase vykonávania pojednávaní v predmetnej veci,

účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v
konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

S poukazom vyššie uvedené zistené skutočnosti a na citované ustanovenia odvolací súd dospel k
záveru, že okresný súd vykonaním pojednávania dňa 27.08.2010, na ktorom rozhodol rozsudkom,
postupoval v súlade aj s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., účinnom v čase konania pojednávania.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania podľa

uvedeného ustanovenia musí byť skutočnosť, ktorá účastníkovi, prípadne jeho právnemu zástupcovi
z objektívneho hľadiska znemožňuje zúčastniť sa pojednávania (napríklad zlý zdravotný stav). Za
takýto objektívny dôvod nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať dovolenku právneho
zástupcu (advokáta) účastníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanom
prípade nejde o povinné zastúpenie účastníka v konaní. Navrhovateľ v danom prípade realizoval

svoje právo na zastúpenie v konaní prostredníctvom zmluvného vzťahu medzi ním a jeho právnou
zástupkyňou. Podľa názoru odvolacieho súdu je teda na účastníkoch takéhoto zmluvného vzťahu, ako
konkrétne bude realizované zastupovanie. Keďže v prejednávanom prípade nešlo o povinné zastúpenie
navrhovateľa právnym zástupcom, bolo na navrhovateľovi, aby si zabezpečil realizáciu svojho práva
na právne zastúpenie aj na pojednávaní dňa 27.08.2010. V kontexte uvedeného odvolací súd dospel

k záveru, že okresný súd vykonaním pojednávania dňa 27.08.2010 v neprítomnosti navrhovateľa a
jeho právnej zástupkyne postupoval v súlade s ustanovením § 102 ods. 2 O.s.p., účinnom v čase
pojednávania, pričom dovolenku právnej zástupkyne navrhovateľa ani odvolací súd nepovažoval za
dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie v uvedený deň odročiť (právna zástupkyňa mala
možnosť rozhodnúť sa, či pôjde na dovolenku, alebo si bude plniť svoje povinnosti voči navrhovateľovi,

vyplývajúce zo zmluvného vzťahu o zastúpení navrhovateľa v konaní aj formou účasti na pojednávaní).

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom navrhovateľa, podľa ktorého by mu postupom okresného
súdu bolo znemožnené predložiť a získať nové dôkazy. Z obsahu spisu nevyplýva, že by okresný súd
svojim postupom akokoľvek bránil navrhovateľovi predkladať dôkazy. Na základe vyššie uvedených

zistení odvolací súd mal preukázané, že okresný súd riadne poučil navrhovateľa aj o jeho dôkaznej
povinnosti podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. (poučenie doručené právnej zástupkyni navrhovateľa
dňa 05.10.2009), dokonca pojednávanie dňa 30.04.2010 odročil za účelom poskytnutia možnosti
navrhovateľovi zabezpečiť ďalšie dôkazy v lehote 30 dní, ktorá lehota uplynula márne, bez predloženia
nových dôkazov. Za tejto situácie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že by

postupom okresného súdu bolo navrhovateľovi odňaté právo predložiť dôkazy.

Na základe preskúmania správnosti samotného rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovýmzáverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa
preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vec právne posudzoval aj v súlade so súdnou praxou,
prezentovanou rozhodnutím, na ktoré poukázal v odôvodnení rozsudku. Preto tieto právne závery nie
je možné považovať za nepredvídateľné.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na správne právne závery okresného súdu ohľadne
nadobúdania vlastníctva na základe výmerov, vydaných podľa nariadenia Slovenskej národnej rady
č. 104/1945 Sb. n. SNR, s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej
rady č. 104/1946 Sb. n. SNR. Okresný súd správne poukázal na to, že v konaní navrhovateľ
nepreukázal zrušenie výmeru o vlastníctve lesnej pôdy č.. B-54.446/48.II/1. zo dňa 6.10.1948 v zákonom
predpísanom konaní, alebo že by došlo k odňatiu prideleného majetku podľa § 23 ods. 2 nariadenia

Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. n. SNR. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom okresného
súdu, že všeobecnému súdu v konaní o návrhu podľa § 80 písm. c) O.s.p. neprináleží posudzovať vecnú
správnosť správnych rozhodnutí, ale iba to, či nejde o nulitný individuálny právny akt. V tomto smere
odvolacísúdpoukazujenajedenzozákladnýchprincípovprávnehoštátu,zabezpečujúcichprávnuistotu
vo vzťahoch v spoločnosti, podľa ktorého je daná povinnosť subjektom práva rešpektovať rozhodnutia

(individuálne právne akty) bez ohľadu na to, či sú vecne správne alebo nie. Nerešpektovanie tohto
právneho princípu by znamenalo anarchiu v spoločnosti. Keďže vyššie uvedený výmer podľa výsledkov
vykonaného dokazovania nebol doposiaľ platne zrušený v predpísanom konaní, vytvára tak prekážku
veci rozhodnutej s účinkami absencie právomoci vydať nový výmer o pridelení predmetného majetku
inému subjektu. Takýto nový výmer bez zrušenia predchádzajúceho v predpísanom konaní je preto aj

podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za nulitný individuálny právny akt. S poukazom
na uvedené odvolací súd považoval poukazy navrhovateľa na vecnú nesprávnosť vyššie uvedeného
výmeru za právne nevýznamné pre rozhodnutie v prejednávanej veci.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodný ani argument navrhovateľa, podľa ktorého vlastníctvo na

základe uvedeného výmeru nebolo zapísané v pozemkovej knihe. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. n. SNR,
podľa ktorého pozemnoknižné prevedenie prídelu obstará Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú úpravu na vlastné trovy. Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanom
prípade nedošlo k pozemnoknižnému prevedeniu prídelu podľa výmeru o vlastníctve lesnej pôdy č..

B-54.446/48.II/1. zo dňa 06.10.1948, nie nadobúdatelia majetku na základe tohto výmeru, ale štát
si nesplnil svoju právnu povinnosť, ktoré porušenie právneho poriadku nemôže byť hodnotené v
neprospech odporcov. K uvedenému odvolací súd dodáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym
názorom okresného súdu, podľa ktorého vydanie vyššie uvedeného výmeru malo konštitutívne účinky
v otázke prechodu vlastníckeho práva k prídelu.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi okresného súdu ohľadne účastníctva v konaní o návrhoch
podľa § 80 písm. c) O.s.p. Nad rámec správnych úvah okresného súdu odvolací súd dodáva, že v
konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, ako v tomto prípade, určuje v zmysle § 79 ods. 1 a 92 O.s.p. aj
okruh procesných účastníkov (teda aj odporcov) navrhovateľ a súd je v tomto smere viazaný procesnými

úkonmi navrhovateľa. Keďže výrok právoplatného rozsudku okrem rozhodnutia o osobnom stave je
záväznýlenpreúčastníkovaprevšetkyorgány(§159ods.2O.s.p.),prvýmnevyhnutnýmpredpokladom
úspešnosti návrhu podľa § 80 písm. c) O.s.p. (v prejednávanom prípade určenie vlastníckeho práva) je
procesná účasť v súdnom konaní všetkých subjektov, zúčastnených na dotknutom práve. Odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. dôsledne vychádza z ústavného

princípu rovnosti pred zákonom, keď neumožňuje rozsudkom zaväzovať subjekty nezúčastnené v
konaní,ktoréztohtodôvoduobjektívnenemajúmožnosťovplyvniť jehopriebehatedaanijehovýsledok.

V súvislosti s listinami, predloženými navrhovateľom spolu s odvolaním, odvolací súd v zmysle § 205a
ods. 1 O.s.p. tieto nepovažoval za odvolacie dôvody, keďže sa netýkajú podmienok konania, vecnej

príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, nie je nimi preukazované, že v konaní došlo
k vadám (procesný postup súdu), ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a nejde o listiny, ktoré by navrhovateľ nemohol
obstarať v skorších fázach konania tak, ako ich obstaral v súvislosti s podaným odvolaním.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na to, že podľa § 224 ods. 3
O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne

súd prvého stupňa, pričom v prejednávanej veci ide o takýto prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .