Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011066
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3113011066.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. októbra 2013
prejednal sťažnosť odsúdeného

L. L.
nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., R. F. XXXX/X, t. č. v mieste bydliska,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 2T/65/2013-286 zo dňa 19.09.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/65/2013 zo dňa 14.06.2013, ktorý bol doručený
obžalovanému L. L. dňa XX.XX.XXXX, bol tento uznaný vinným z prečinu týrania zvierat podľa § 378
ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm.
a) Tr. zák. a odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 roky s podmienečným odkladom výkonu
uloženého trestu na skúšobnú dobu 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu a k náhrade
spôsobenej škody.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 2T/65/2013-286 zo dňa 19.09.2013 v bode I. súd podľa
§ 355 ods. 5 Tr. por. odmietol odpor odsúdeného proti tomuto trestnému rozkazu, pretože bol podaný
oneskorene a v bode II. súd podľa § 355 ods. 1 Tr. por. s použitím § 64 ods. 1 Tr. por. odsúdenému
nepovolil navrátenie lehoty na podanie odporu.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bolo napadnuté sťažnosťou
odsúdeného. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený namietal, že uznesenie súdu prvého stupňa
je jednak zmätočné a jednak nesprávne z dôvodu nesprávneho a neodborného vyhodnotenia jeho
zdravotného stavu, ktorý mal za následok zmeškanie lehoty na podanie odporu. Zmätočnosť uznesenia
súdu prvého stupňa vidí odsúdený v spojitosti medzi rozdelením samotného výroku napadnutého
uznesenia do dvoch samostatných výrokov, a to do výroku o odmietnutí odporu proti trestnému rozkazu,

z dôvodu jeho oneskoreného podania a do výroku o nepovolení navrátenia lehoty na podanie odporu
a medzi poučením o možnosti podania opravného prostriedku proti týmto dvom samostatným výrokom.
Pri takomto postupe súdu prvého stupňa sa vytvorila právne neriešiteľná situácia, kedy na jednej
strane by nenadobudol z dôvodu podania sťažnosti právoplatnosť výrok o odmietnutí odporu, hoci
k odmietnutí došlo práve z dôvodu oneskoreného podania odporu a na druhej strane by nadobudol
právoplatnosťvýrokonepovolenínavrátenialehotynapodanieodporu protitrestnémurozkazuzdôvodu

neprípustnosti sťažnosti proti takémuto výroku. Súd prvého stupňa mal postupovať tak, že mal v
jedinom výroku rozhodnúť o odmietnutí odporu proti predmetnému trestnému rozkazu z dôvodu jehooneskoreného podania a zároveň by v tom istom výroku rozhodol o nepovolení navrátenia lehoty na
podanie odporu. Prípadne, popri výroku o odmietnutí odporu odsúdeného proti predmetnému trestnému
rozkazu, z dôvodu jeho oneskoreného podania, by už vôbec nerozhodoval samostatným výrokom o

nepovolení navrátenia lehoty na podanie odporu, keďže z ustanovenia § 64 ods. 1 Tr. por. výslovne
ani potrebnosť vydania takéhoto negatívneho rozhodnutia vo vzťahu k žiadosti o navrátenie lehoty
nevyplýva. Takému postupu nasvedčuje vzájomný súvis ustanovenia § 355 ods. 1 Tr. por., v ktorého
poslednej vete je obsiahnuté, že na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64 a § 355
ods. 5 Tr. por. Postup, ktorý zvolil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, vytvoril právny stav,

kedy by ani v prípade uznania dôvodov, pre ktoré odsúdený požiadal o navrátenie lehoty za dôležité
dôvody opodstatňujúce navrátenie lehoty nadriadeným súdom, už nebolo možné zrušiť rozhodnutie
súdu prvého stupňa o nepovolení navrátenia tejto lehoty a tým by zároveň nebolo možné zrušiť ani
rozhodnutie o odmietnutí odporu proti trestnému rozkazu z dôvodu jeho oneskoreného podania,
pretože by platilo, že k jeho oneskorenému podaniu skutočne došlo, keďže len povolenie navrátenia
lehoty by mohlo mať za následok, že aj oneskorene podaný odpor proti trestnému rozkazu by vyvolal

účinky v zmysle § 355 ods. 3 Tr. por. Z uvedeného dôvodu je potrebné celé uznesenie z dôvodu jeho
zmätočnosti zrušiť a posúdiť to, či u odsúdeného boli splnené podmienky pre navrátenie lehoty na
podanie odporu v zmysle § 64 ods. 1 Tr. por. a v závislosti od toho zároveň posúdiť, či nastali účinky
podaného odporu v zmysle § 355 ods. 3 Tr. por., alebo či sú splnené podmienky na odmietnutie odporu
v zmysle § 355 ods. 5 Tr. por. Súd pri posudzovaní žiadosti o navrátenie lehoty, s ktorou odsúdený spojil

zmeškaný odpor proti predmetnému trestnému rozkazu, nezohľadnil jeho trvajúcu práceneschopnosť
po vážnom úraze a do tejto doby spadala celá zákonná lehota na podanie odporu. V tejto dobe bola
výrazne sťažená možnosť odsúdeného na realizáciu jeho práva na obhajobu tým, že odsúdený bol
práceneschopný, objektívne bola jeho možnosť plného uplatnenia práva na obhajobu výrazne sťažená
a obmedzená a hoci odsúdený zmeškal lehotu na podanie odporu len o 7 dní, bolo porušené jeho

základné právo na právnu pomoc a obhajobu v trestnom konaní. Súd prvého stupňa nemal dostatočné
odborné možnosti posúdiť, že s pracovnou neschopnosťou odsúdeného boli spojené na jeho strane
určité obmedzenia, ktoré mu bránili v riadnej realizácii práva na obhajobu vrátane zvolenia si obhajcu.
V tejto súvislosti sa súd nezaoberal zložitosťou predmetného trestného konania, čo bolo zrejmé od
začiatku prípravného konania. Pritom svedkovia, ktorí doprevádzali odsúdeného dňa 12.07.2013 na

neurologické vyšetrenie a neskôr aj na Okresný súd Trenčín, kde mu bol doručený predmetný trestný
rozkaz, môžu dosvedčiť to, v akom zdravotnom stave sa odsúdený nachádzal. Žiadal preto, aby
nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol tak,
že povolí odsúdenému navrátenie lehoty na podanie odporu proti predmetnému trestnému rozkazu.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť napadnutého výroku v bode I. uznesenia súdu prvého stupňa, proti ktorému je
prípustný opravný prostriedok, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná
sťažnosť nie je dôvodná.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený skutočne dňa 12.07.2013 prevzal
na Okresnom súde Trenčín predmetný trestný rozkaz sp. zn. 2T/65/2013-273 zo dňa 14.06.2013.
Krajský súd nepochybuje ani o tom, že tento trestný rozkaz prevzal za prítomnosti svojho priateľa G. L.,
ktorý mu v ten deň na vyšetrení u neurológa a tiež na okresnom súde robil doprovod. Zo spisu však
vyplýva aj to, že odpor proti tomuto trestnému rozkazu podal odsúdený až dňa 29.07.2013, teda po

zákonnej lehote na podanie opravného prostriedku, a to osobne na Okresnom súde Trenčín. Opravný
prostriedok spojil spolu so žiadosťou o navrátenie lehoty, ktorú odôvodnil zdravotnými problémami a
fyzickou imobilitou. Je nepochybné, že z lekárskej správy na č.l. 283 vyplývajú subjektívne zdravotné
potiaže odsúdeného, spočívajúce v bolesti v krčnej chrbtici s obmedzením pohyblivosti. Z ničoho však
nevyplýva jeho imobilita. Tomuto záveru napokon nasvedčuje aj fakt, že týždeň po uplynutí zákonnej

lehoty na podanie odporu bol tento osobne podaný na Okresnom súde Trenčín. Dokonca aj samotný
odpor rukou písaný odsúdeným bol podľa dátumu v jeho závere napísaný dňa 29.07.2013. Už z toho
možno dovodiť, že odsúdený predmetný odpor písal až v tento deň. Nejde teda o prípad, že by odpor
bol napísaný v lehote a z dôvodu imobility odsúdeného bol doručený na súd po zákonnej lehote. Pokiaľ
teda súd prvého stupňa podľa § 355 ods. 5 Tr. por. podaný odpor odmietol ako podaný oneskorene,

aj podľa názoru krajského súdu postupoval správne. Krajský súd však nezistil ani nesprávnosť v
postupe súdu prvého stupňa, pokiaľ následne rozhodol o nepovolení navrátenia lehoty k jeho podaniu.
Ustanovenie § 64 ods. 2 Tr. por. takýto postup nevylučuje. Podľa tohto ustanovenia, ak bol už opravný
prostriedok zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia lehoty i svoje rozhodnutieo zamietnutí opravného prostriedku. Obdobne, ak by krajský súd dospel k záveru, že odpor nebol
podaný oneskorene a zrušil by napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v bode I., čím by podaný
odpor nadobudol účinky podľa § 355 ods. 3 Tr. por., výrok uznesenia súdu prvého stupňa v bode II.

by sa stal bezpredmetným.

Krajskému súdu v tomto konaní neprináleží rozhodovať o výroku v bode II. napadnutého uznesenia,
ktorým nebolo podľa § 64 ods. 1 Tr. por. povolené odsúdenému navrátenie lehoty na podanie odporu
proti trestnému rozkazu. Tento výrok, rozhodnutie o ktorom je výlučne v kompetencii samosudkyne,

je právoplatný. Krajský súd však k najpodstatnejšej námietke uvedenej v podanej sťažnosti o
obmedzení práv obvineného na obhajobu poznamenáva, že ani táto nemôže byť dôvodom ku zmene
napadnutého uznesenia, pretože nemôže zmeniť fakt svedčiaci o čase podania odporu. O to viac,
že táto námietka nezodpovedá celkom skutočnostiam vyplývajúcim z trestného spisu. Odsúdenému
bolo vznesené obvinenie dňa 18.01.2013, dňa 31.01.2013 si podal proti tomuto uzneseniu obšírnu
sťažnosť, dňa 11.02.2013 bol ako obvinený k veci vypočutý, a teda vedel o obsahu a rozsahu

obvinenia a nepochybne mal dosť času už v prípravnom konaní si zvoliť obhajcu a týmto si zabezpečiť
kvalifikovanú právnu pomoc.

Z uvedených dôvodov nepovažoval preto krajský súd sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a túto potom
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.