Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 18, 2011

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/48/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201419
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2011:5611201419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: L.. V.

O., nar. XX. XX. XXXX, bytom v U. C., N. Č.. XXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Zuzanou Medveckou,
advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska č. 695 proti žalovaným: 1.) W. G., nar. XX. XX.
XXXX, t. č. bytom S. U. O., Š. Č.. X, 2.) L.. M. F., nar. XX. X. XXXX, bytom S. U. C.W., A. Č.. XXX/XX,
o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 21. 2. 2011, v spojení s jej doplnením zo dňa
2. 3. 2011, domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako

predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XXXX a jej
predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/10752-ín k nehnuteľnostiam, zapísaným
v evidencii Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš,
obec Liptovský Trnovec, k. ú. Liptovský Trnovec na LV č. XXX a to parcely registra C a parcely
registra E. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
vo veľkosti 53/10752-ín. Žalovaný v 1. rade pred uvedeným prevodom neponúkol spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam na predaj za rovnakých podmienok žalobcovi, došlo k porušeniu zákonného
predkupného práva. V prípade nerešpektovania zákonného predkupného práva je možné dovolať sa

relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný v 1. rade neupovedomil žalobcu o zamýšľanom predaji
spoluvlastníckehopodielu,neponúkolžalobcovivyužiťjehozákonnépredkupnéprávo,žalobcamápreto
záujem na určení neplatnosti takejto zmluvy.

Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Ponuková povinnosť žalovaným v 1. rade opakovane
prednášaná, schválená valným zhromaždením vlastníkov spoločenstva, ktoré sa konali za prítomnosti
žalobcu (v rozhodovaní jeho a kolektívu spoluvlastníkov). Ukončenie spoluvlastníctva bolo potvrdené aj
Ministerstvom životného prostredia SR, bolo prejednané aj na Generálnom riaditeľstve štátnej ochrany

prírody. Žalobca bol priebežne informovaný o dlhoročnom riešení problematiky odpredaja, osobne
podpisoval súhlasy k odpredaju v roku 2001 - 2008, osobne preberal ponukové konanie na vývesku
pozemkového spoločenstva, v priebehu obchodných jednaní bol osobne vyzvaný žalovaným k využitiu
predkupného práva spoluvlastníka, ktoré odmietol. Každý člen spoločenstva schválil jeho odpredaj
tretej osobe, nikto zo spoluvlastníkov si neuplatnil predkupné právo. V predmetnej veci sa nejedná o
rozhodovanie súvisiace s rešpektovaním predkupného práva, keďže žalovaný s nadmerným úsilím si
splnil odborné a morálne požiadavky vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva.Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil. Prevodu spoluvlastníckeho podielu predchádzalo niekoľko
úkonov, ktorými sa žalovaný v 1. rade pokúsil predať svoj spoluvlastnícky podiel v zmysle všetkých
zákonných ustanovení. Už v roku 2001 písomnou formou ponúkol predaj pozemkovému spoločenstvu,

o ktorej ponuke rozhodoval výbor, ktorému predsedal žalobca. Výsledkom bolo vyjadrenie, že výbor
nemá záujem o odkúpenie podielu. Nikto z členov výboru, ani žalobca, neprejavili záujem. Keďže sa
podiel nepodarilo odpredať, žalovaný v 1. rade ho opätovne ponúkol v roku 2007 výboru pozemkového
spoločenstva, ktorému predsedal žalobca. Výbor oznámil, že nemá záujem o odkúpenie. V roku 2008
žalovaný v 1. rade znovu ponúkol písomnou formou svoj spoluvlastnícky podiel výboru pozemkového

spoločenstva, opäť obdržal zo strany výboru odpoveď o nezáujme odkúpiť podiel, výboru predsedal
žalobca. Na valnej hromade, konanej v roku 2009, ktorej predsedal žalobca, žalovaný v 1. rade
predložil všetkým zúčastneným podielnikom, medzi nimi aj žalobcovi, ponuku na odkúpenie jeho
spoluvlastníckych podielov. Nikto zo zúčastnených neprejavil záujem o odkúpenie a ani žalovaného
v 1. rade doteraz nikto nekontaktoval. Keďže žalovaný v 1. rade bol vo finančnej tiesni, rozhodol sa
získať záujem o odkúpenie jeho podielov prostredníctvom vyvesenia oznámenia obvyklým spôsobom

v obci U. H. na výveske obecného úradu, budovy pozemkového spoločenstva, evanjelického farského
úradu,rímsko-katolíckehofarskéhoúradu.Jedinouosobou,ktoráprejavilazáujemoodkúpeniepodielov,
bol žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby spoluvlastnícky
podiel predal zákonným spôsobom. Záujem žalobcu na odkúpenie jeho podielu je spochybniteľný,
keďže žalovaný v 1. rade sa tento podiel pokúšal odpredať od roku 2001. O všetkých ponukách bol

žalobca dobre informovaný, keďže zastával a zastáva funkciu štatutárneho zástupcu pozemkového
spoločenstva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: výpisom z LV č. XXX, pripojeným
spisomKatastrálnehoúraduvŽiline,SprávakatastraLiptovskýMikulášsp.zn.VXXXX/XXXX,žiadosťou
o predloženie súhlasu k odpredaju vlastníckych podielov, súhlasom s odpredajom zo dňa X. XX. XXXX,

X. X. XXXX, ponukovým konaním k odpredaju spoluvlastníckych podielov, stanovami Pozemkového
spoločenstva bývalých urbarialistov v Liptovskom Trnovci, zápisnicou z rokovania výboru pozemkového
spoločenstvazodňaX.XX.XXXX,kúpnouzmluvouoprevodevlastníckychpodielov,zistiacnasledovné:

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že funkciu predsedu Pozemkového spoločenstva bývalých
urbarialistov v Liptovskom Trnovci vykonáva od februára 1996. Písomnosťou zo dňa X. X. XXXX

žalovanému v 1. rade oznámili, že môže uskutočniť prevod tretím osobám, pričom pri prevodoch sa má
riadiť zákonom č. 181/1995 Z. z. a stanovami pozemkového spoločenstva. To znamená, že má ponúknuť
na predaj podiely ostatným spoluvlastníkom. Je nepostačujúce, ak adresoval listinu spoluvlastníkom
pozemkového spoločenstva. Mal písomne osloviť všetkých spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti.
Žalovaný vystúpil na valnom zhromaždení, neuviedol nič konkrétne. V marci 2009 požiadal opäť o

súhlas s odpredajom, valné zhromaždenie opätovne prejednalo túto ponuku, odpovedalo, že ju berie
na vedomie s tým, že pri prevode je žalovaný povinný dodržať ustanovenia zákona č. 181/1995 Z.
z. a stanovy pozemkového spoločenstva. Následne žalovaný v 1. rade ponúkol na predaj predmetné
nehnuteľnosti pozemkovému spoločenstvu, ktoré sa vyjadrilo, že ponuku prijíma. Žalovaný v 1. rade
vypracovalkúpnuzmluvu.Výborpozemkovéhospoločenstvaschváliluzavretietejtozmluvy.Pozemkové

spoločenstvo dostalo súhlas na valnom zhromaždení uzavrieť ako právnická osobu túto kúpnu zmluvu.
K podpisu kúpnej zmluvy zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo. Nevedel uviesť, či a ako by bolo
zachované rešpektovanie zákonného predkupného práva fyzických osôb spoluvlastníckych podieľnikov
v predmetným nehnuteľnostiam v prípade uzavretia takejto kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade oznámil,
že ustupuje od uzavretia kúpnej zmluvy. Listom zo dňa X. XX. XXXX požiadal o súhlas s odpredajom

vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti. Výbor pozemkového spoločenstva písomne súhlasil
s odpredajom vlastníckych podielov, pokiaľ dodrží pri predaji zákonom stanovené podmienky a
stanovy spoločenstva. Členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel k spoločnej
nehnuteľnosti a s tým súvisiace práva a povinnosti za podmienok ustanovených v tomto zákone a
vyhlásení spoločníkov v združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise (§ 40 Občianskeho

zákonníka). V opačnom prípade si pozemkové spoločenstvo uplatňuje predkupné právo.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi poukázal na potrebu vychádzať zo skutočnosti, že okruh
spoluvlastníkovpredstavujepribližnetristodvadsaťrodín.Jepotrebnéprihliadaťajnadostupnémožnostiobčanov, žijúcich v Liptovskom Trnovci. Na obecnom úrade žalovaný v 1. rade vyvesil ponuku k
odkúpeniu podielov. Z listinného dôkazu vyplýva, že ponuka bola vyvesená na obecnom úrade od
XX. X. XXXX do X. X. XXXX. Okrem toho vec bola prejednávaná aj na valnom zhromaždení v marci

2009. Žalovaný mal za to, že ak v zmysle tejto ponuky do 60 dní neprejavia dotknuté osoby záujem,
potvrdzujú, že záujem na odkúpení nehnuteľností nemajú. Snažil sa pristupovať k dodržaniu všetkých
požiadaviek, adresujúc príslušné listiny odborným orgánom (Ministerstvu životného prostredia SR,
Slovenskému pozemkovému fondu), ako aj evanjelickému farskému úradu, rímsko-katolíckej cirkvi.
Oslovil aj blízke osoby, ako aj orgány ochrany prírody. Každý účastník na valnom zhromaždení v

marci počul ponuku žalovaného. V písomnej forme bola aj vyvesená. Od člena výboru pozemkového
spoločenstva vzišla myšlienka, že keď to má takto žalovaný komplikované, je možnosť pouvažovať
nad predkupným právom pozemkového spoločenstva. Na základe toho bola vyhotovená kúpna zmluva,
ktorú žalobca pripomienkoval. Takto upravené znenie zmluvy konzultoval žalovaný s právnikom, ktorý
mu neodporúčal uzavrieť zmluvu v navrhovanom znení. Predovšetkým z hľadiska platby, ktorá mala
byť viazaná na vinkuláciu. Týkalo sa to aj čl. 5 a čl. 7 navrhovaného textu zmluvy. Oznámil preto, že

odstupuje od ďalšieho konania vo veci predaja spoluvlastníckych podielov spoločenstvu. Výbor písomne
súhlasil listom zo dňa X. XX. XXXX s odpredajom vlastníckych podielov tretím osobám. Žalovaný mal
za to, že svoju ponukovú povinnosť si vo vzťahu k spoluvlastníkom splnil. Pred zasadnutím výboru dňa
X. XX. XXXX žalovaný členom výboru ponúkol možnosť odkúpiť podiely. Až potom sa začalo rokovať.
Žalobca mohol kedykoľvek povedať, že o odpredaj podielu má záujem. Podmienky odpredaja zostali

zachované, neboli menené po dobu troch rokov.

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný v 1. rade predniesol ponuku na
odpredaj podielu na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva, kde bolo prítomných 8.377
hlasov spoluvlastníkov, len 21 sa zdržalo hlasovania, nikto nebol proti. Žalobca má na predmetnej
nehnuteľnosti 53 podielov, aj on hlasoval za. Už vzhľadom na počet spoluvlastníkov, ktorých je 330,

splnil si ponukovú povinnosť. Pozemkové spoločenstvo má svoje úlohy a funkcie. Jeho zmyslom
je zjednodušenie komunikácie medzi členmi pozemkového spoločenstva prostredníctvom orgánom
pozemkového spoločenstva. Žalobca bol predsedom pozemkového spoločenstva, preto dobre vedel o
zamýšľanom predaji žalovaného v 1. rade. Zastupoval pozemkové spoločenstvo navonok. Koľkokrát
po právnej stránke mal teda žalovaný v 1. rade urobiť ponuku. Predmetný spor by nebol, ak by sa boli

nehnuteľnosti previedli iným tretím osobám, ktoré nie sú spoluvlastníkmi. Žalovaného v 1. rade požiadal,
abyšielzapredsedompozemkovéhospoločenstva,akoajzaväčšinovýmivlastníkmi,akonapr.p.N.ap.
C.G.. Bolo to približne sedem dní pred podpisom zmluvy. So žalovaným v 1. rade analyzovali predmetné
skutočnosti. Po prevode si žalobca dal žalovaného v 2. rade zavolať na urbár a spýtal sa ho, ako si
to mohol dovoliť. Na otázku žalovaného v 2. rade neodpovedal, zobral tašku a odišiel. Také to bolo

jednanie. Nech sa vyjadrí, čo žalovaný v 2. rade urobil. Z predložených listín je zrejmé, že nikto zo
spoluvlastníkov nemal záujem.

Z výpisu z LV č. XXX zo dňa X. X. XXXX bolo preukázané, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných
ako parcely registra C a parcely registra E, k. ú. Liptovský Trnovec, obec Liptovský Trnovec, okres
Liptovský Mikuláš, označené ako spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 181/1995 Z. z. je žalovaný

v 2. rade, ktorý vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/10752-ín (por. č. 121, titul nadobudnutia
vlastníckeho práva: kúpna zmluva V XXXX/XXXX). Žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 53/10752-ín.

Z obsahu zapožičaného spisového materiálu Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský
Mikuláš, sp. zn. V XXXX/XXXX, bolo zistené, že žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2.

rade ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej vklad bolo povolený pod č. V XXXX/XXXX, o prevode
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parcely zapísané v registri C a parcely zapísané v registri E,
k. ú. Liptovský Trnovec.

Písomnosťou zo dňa 3. 10. 2007 Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov v Liptovskom Trnovci,
prostredníctvom Ing. V. O. (žalobcu), vyjadrilo súhlas k odpredaju, výmene alebo zámene majetkových

podielov, vedených na LV č. XXX, k. ú. Liptovský Trnovec vo vlastníctve žalovaného v 1. rade.
Písomnosťou zo dňa 7. 7. 2008 Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov v Liptovskom Trnovci,
prostredníctvom Ing. V. O. (žalobcu), oznámilo žalovanému v 1. rade, že na základe opakovanéhosúhlasu spoluvlastníkov z predošlých rokov valné zhromaždenie dňa XX. X. XXXX vzalo na vedomie
ponuku a dalo súhlas s odpredajom. Súčasne potvrdili, že pozemkové spoločenstvo nevyužíva
predkupné právo spoločenstva. Predmetné podiely uvoľňuje k odpredaju tretím osobám. Pri prevode sa

treba riadiť zákonom č. 181/1995 Z. z. a stanovami spoločenstva. Písomnou žiadosťou zo dňa 28. 3.
2009 žalovaný v 1. rade požiadal valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva o opätovný súhlas
k odpredaju jeho spoluvlastníckych podielov do zrealizovania odpredaja všetkých ním vlastnených
podielov. Cenu navrhuje dodržať podľa vypracovaných znaleckých posudkov. Dňa 31. 3. 2009 bolo
potvrdené prevzatie žiadosti a ponukového konania - výveska Pozemkového spoločenstva Liptovský

Trnovec, podpísaný O.. Výveska obecný úrad Liptovský Trnovec: vyvesené dňa XX. X. XXXX, zvesené
dňa X. X. XXXX; evanjelický farský úrad: vyvesené dňa XX. X. XXXX; rímsko-katolícky farský úrad:
X. X. XXXX; W. C. XX. X. XXXX. Z písomného ponukového konania k odpredaju spoluvlastníckych
podielov bolo zistené, že žalovaný v 1. rade adresoval spoluvlastníkom v Pozemkovom spoločenstve
bývalých urbarialistov v Liptovskom Trnovci ponuku na odkúpenie podielov, označených na LV č. XXX,
pod N. XXX, veľkosť podielu: 4/10752-ín (3.708 m2), lesné pozemky, k. ú. Bobrovec, cena 1.694,20

eur/4 pod.; ako aj ďalších označených nehnuteľností. V cene podielov sú zahrnuté ceny pozemkov v
spoločnom hospodárení. Požiadal o dodržanie tridsaťdňovej lehoty na uplatnenie predkupného práva,
po lehote bude považovať nedoručenie odpovede za súhlas s odpredajom. MUDr. Š. N. dňa 18. 6. 2009
oznámil, že nemá záujem uplatniť predkupné právo v súlade s Občianskym zákonníkom za predpokladu
dodržania kúpnej ceny, pri inej kúpnej cene má záujem o kúpu. Listinu obsahovala potvrdenie prevzatia

ďalších označených osôb. Listina o ponukovom konaní, adresovaná spoluvlastníkom v pozemkovom
spoločenstve, bola vyvesená na obecnom úrade Liptovský Trnovec dňa XX. X. XXXX a dňa X. X. XXXX.
Obec Liptovský Trnovec písomnosťou zo dňa 18. 12. 2009 potvrdil nevyužitie predkupného práva vo
vzťahu k žalovaného v 1. rade. Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Žilina, písomnosťou zo
dňa5.6.2006oznámilžalovanémuv1.rade,ženeprijímaponukunaodkúpenienehnuteľností.Znávrhu

nauzavretiekúpnejzmluvymedzižalovanýmv1.radeakopredávajúcimaPozemkovýmspoločenstvom
bývalých urbarialistov v Liptovskom Trnovci ako kupujúcim, zastúpeným L.. V. O., predsedom a členom
výboru M. Z., bolo zistené, že predmetom prevodu mali byť aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,
k. ú. Liptovský Trnovec. Písomnosťou zo dňa 10. 11. 2009 a 28. 11. 2009 žalovaný v 1. rade oznámil
Pozemkovému spoločenstvu bývalých urbarialistov dôvody, pre ktoré nesúhlasí s navrhovaným znením

kúpnej zmluvy. Zo zápisnice č. XX-XX-XX z rokovania výboru Pozemkového spoločenstva bývalých
urbarialistov v Liptovskom Trnovci zo dňa 2. 12. 2009 bolo zistené, že predmetom rokovania bolo
prejednanie žiadosti žalovaného v 1. rade o odpredaji svojich podielov, pričom výbor prijal uznesenie,
ktorým vyjadril súhlas s odpredajom vlastníckych podielov spoločných nehnuteľností žiadateľa, pokiaľ
dodrží pri predaji zákonom stanovené podmienky a stanovy spoločenstva. Členovia spoločenstva môžu

prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel k spoločným nehnuteľnostiam a s tým súvisiace práva a povinnosti
za podmienok ustanovených v tomto zákone a vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o
založení a v osobitnom predpise (§ 40 Občianskeho zákonníka). V opačnom prípade si pozemkové
spoločenstvo uplatňuje predkupné právo. Písomnosťou zo dňa 9. 12. 2009 pozemkové spoločenstvo
oznámilo žalovanému v 1. rade uznesenie výboru o súhlase s odpredajom spoluvlastníckych podielov.

Podľačl.VI.stanovPozemkovéhospoločenstvabývalýchurbarialistovvLiptovskomTrnovci,priprevode
vlastníckeho podielu má spoločenstvo predkupné právo okrem prevodu na osoby blízke.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka:

Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej
osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť

podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka:

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, §
589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
nedovolá.Podľa § 7 zákona č. 181/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov:

Členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti a s ním
súvisiace práva a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto zákone a vo vyhlásení spoločníkov

o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise (§ 140 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Medzi účastníkmi bolo nesporné uzavretie

kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim,
o prevode nehnuteľnosti, ktorej podielovým spoluvlastníkom (z celkového okruhu spoluvlastníkov 351)
bol aj žalobca. Spornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či výkon práva žalobcu, ktorým sa
dovolával neplatnosti právneho úkonu - predmetnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, je dôvodný.

Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná voľnosť

spoluvlastníka je však obmedzená, ak svoj spoluvlastnícky podiel prevádza na iné osoby než osoby
blízke (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka). Ide o povinnosť spoluvlastníka, zamýšľajúceho
previesť svoj spoluvlastnícky podiel, ponúknuť najskôr svoj podiel ostaným spoluvlastníkom. Podstata
predkupného práva spoluvlastníkov (ktoré vyplýva zo zákona) spočíva v tom, aby spoluvlastník nebol
obídený (ako zákonom favorizovaný potenciálny kupujúci) a teda dotknutý predmetným prevodom,

čím by mu bola znemožnená voľba rozhodnúť sa, či bude v spoluvlastníckom vzťahu s doterajšími
spoluvlastníkmi, alebo novými subjektmi, či podiel odkúpi alebo nie.

Dobré mravy sú merítkom hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcim všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Výkon
práva v prípade jeho stretu (kolízie) s iným právom, musí byť vždy uskutočňovaný v súlade s dobrými

mravmi. Podstata spočíva v nájdení spravodlivej rovnováhy medzi subjektívnymi občianskymi právami.
V danom prípade šlo o posúdenie kolízie práv dvoch spoluvlastníkov a to žalovaného v 1. rade, ktorý
sa dlhoročne (od roku 2001) snažil previesť svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam
(majúcim charakter spoločných nehnuteľností podľa vyššie označeného právneho predpisu) a právom
žalobcu, ktorý sa považoval za spoluvlastníka, ktorý bol obídený prevodom vlastníckeho práva na

žalovaného v 2. rade z dôvodu absencie kvalifikovanej ponuky žalovaného v 1. rade. Medzi účastníkmi
bolo nesporné, že žalovaný v 1. rade, vzhľadom na charakter nehnuteľností, vyvíjal nemalé úsilie
splniť si svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k početným spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti.
Predmetné spoločné nehnuteľnosti sú spravované pozemkovým spoločenstvom, v dôsledku čoho
žalovaný v 1. rade postupoval ako člen pozemkového spoločenstva využitím úloh a funkcií orgánov

spoločenstva, t. j. valného zhromaždenia a výboru pozemkového spoločenstva, ktorého štatutárnym
zástupcom - predsedom bol žalobca. V konaní bolo nesporné, že ponuky žalovaného v 1. rade boli
predmetom rokovania valného zhromaždenia, ako aj rokovaní výboru a to opakovane. Vychádzajúc zo
skutočnosti, že členmi pozemkového spoločenstva sú spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, žalovaný v
1. rade získal prostredníctvom uvedených orgánov vyjadrenie spoluvlastníkov a to súhlasné k odpredaju

spoluvlastníckeho podielu tretím osobám. Súhlasné stanovisko bolo dané žalovanému v 1. rade aj v
decembri 2009 po bezvýsledných rokovaniach o návrhu kúpnej zmluvy, uzatváranej medzi žalovaným
v 1. rade ako predávajúcim a pozemkovým spoločenstvom ako kupujúcim.

V roku 2009, v ktorom došlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a v
2. rade, žalovaný v 1. rade písomnú ponuku na odpredaj predmetného spoluvlastníckeho podielu

k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, k. ú. Liptovský Trnovec, zverejnil aj prostredníctvom
úradnej tabule obecného úradu Liptovský Trnovec, ako aj na výveske pozemkového spoločenstva
Liptovský Trnovec, ktorú vývesku potvrdil dňom XX. X. XXXX sám žalobca, ktorý bol štatutárnymzástupcom pozemkového spoločenstva. Písomnú ponuku adresovanú spoluvlastníkom v pozemkovom
spoločenstve v Liptovskom Trnovci žalovaný v 1. rade zverejnil opätovne na úradnej tabuli obecného
úradu v Liptovskom Trnovci, ktorá bola na úradnej tabuli vyvesená v období od XX. X. XXXX do X.

X. XXXX. Písomná ponuka obsahovala označenie nehnuteľností a to listu vlastníctva, poradového
čísla žalovaného v 1. rade, katastrálneho územia, výšky spoluvlastníckeho podielu, výmery, kultúry
pozemku, ako aj cenu na odkúpenie podielov. S prihliadnutím na postavenie žalobcu, ktorý vo
vzťahu k predmetnej spoločnej nehnuteľnosti vykonával funkciu štatutárneho zástupcu, pričom sám bol
spoluvlastníkom predmetnej spoločnej nehnuteľnosti, bolo nehodnoverné jeho tvrdenie, že o zverejnení

ponuky žalovaného v 1. rade, adresovaného spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, nemal vedomosť
a že sa cítil obídený. Vychádzajúc z objektívnych kritérií s poukazom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu, vrátane času, miesta, rokovania, ako aj postavenia subjektov, možno konštatovať, že výkon
práva žalobcu, ktorým uplatnil svoje právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, bol v jeho
prípade v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavku voči žalovanému v 1. rade, aby práve žalobcovi zaslal
písomnú ponuku do poštovej schránky na adresu jeho bydliska, vzhľadom na ich dlhoročnú komunikáciu

týkajúcu sa predaja a ponuky predmetných nehnuteľností, nemožno považovať za primeranú.

Konanie v rozpore s dobrými mravmi znamená, že ide o prípady, kde výkon práva síce formálne
neodporuje zákonu, t. j. nie je neplatný, ocitá sa však v rozpore s dobrými mravmi, keďže
výkon práva, objektívne posudzovaný, má zneužívajúci, t. j. šikanózny charakter. Žalobca nepatrí k
spoluvlastníkom, ktorý by dôvodne mohli poukazovať na porušenie predkupného práva, t. j. absenciu

voľby možnosti využiť ponuku k odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade (napr. ak
ide o spoluvlastníka, ktorý sa nezúčastňuje žiadnym spôsobom na činnosti pozemkového spoločenstva
ako jeho člen, zdržiava sa mimo sídla pozemkového spoločenstva a katastrálneho územia, obce,
v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza). Je potrebné zohľadniť aj spôsobilosť financovať doručovanie
písomnej ponuky žalovaným v 1. rade všetkým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, t. j. v počte

351, ktorí sú súčasne členmi pozemkového spoločenstva). V prípade nesolventného spoluvlastníka
by v dôsledku finančných nákladov spojených s ponukovou povinnosťou bolo znemožnené previesť
svoj spoluvlastnícky podiel (jeho dispozícia s predmetom vlastníckeho práva by bola neadekvátne
obmedzená).

V konaní bolo nesporné, že žalobca, ktorý mal jednoznačne vedomosť o zámere a vôli žalovaného

v 1. rade predať svoj spoluvlastnícky podiel za konkrétnu kúpnu cenu, nikdy neprejavil ani minimálny
záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade. Nemožno prehliadať ani dĺžku doby
uplynutej od prevodu predmetného spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade do dovolávania
sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu zo strany žalobcu, ktorý ako štatutárny zástupca mal
vedomosť o okruhu členov pozemkového spoločenstva a tým o okruhu spoluvlastníkov predmetných

spoločných nehnuteľností. Mal vedomosť z písomnej ponuky žalovaného v 1. rade, že chce svoj
spoluvlastnícky podiel predať, ako aj poznal konkrétne podmienky, za ktorých chce predaj zrealizovať.
Nazákladeuvedenéhomožnousudzovať,ževýkonprávažalobcujevrozporesdobrýmimravmi.Súdna
prax už riešila prípady, v ktorých kvalifikovala výkon spoluvlastníckeho práva, spočívajúci v uplatnení
nároku porušenia zákonného predkupného práva ako rozporný s dobrými mravmi (rozsudok NS ČR č.

konania 22 Cdo/364/2007). Je potrebné uviesť, že v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa
považuje právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá, pričom neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Z
uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní relatívnej neplatnosti je nevyhnutné hodnotiť práve správanie
sa dotknutého subjektu z hľadiska zásad poctivosti a adekvátnosti okolnostiam konkrétneho prípadu. Pri

posudzovaní kolízie predmetných práv súd prihliadal aj na skutočnosť, že žalobca, okrem formálneho
tvrdenia, že má záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel, neuvádzal žiaden cieľ, hodnotu, ktorou by sa
snažil docieliť účel sledovaný zákonom (zákonným predkupným právom). Aj s prihliadnutím na druh
uplatneného nároku z predkupného práva (určenie neplatnosti kúpnej zmluvy), pričom vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade neprejavil záujem odkúpiť predmetné nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené

spravodlivé riešenie kolízie práv žalobcu, žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade (ktorý
nadobudol predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam od žalovaného v 1. rade), vykonané
dokazovanie preukázalo, že bol daný dôvod na to, aby výkon práva žalobcu nepožíval právnu ochranu.
Žalobca svojim správaním nepreukázal, že sa snaží dosiahnuť účel sledovaný zákonnou normou, aby
nedošlo neprimeraným spôsobom k znevýhodneniu žalovaného v 1. rade (a v dôsledku toho k aj

poškodeniu žalovaného v 2. rade). Žalobca, ktorý mal presnú a úplnú vedomosť o písomnej ponukežalovaného v 1. rade, adresovanej všetkým spoluvlastníkom, mal a mohol možnosť využiť ponuku
a odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade, vyplatiť žalovaného v 1. rade po ohlásení
podmienok predaja, pričom ak v období viac ako rok od uzavretia kúpnej zmluvy sa dovoláva relatívnej

neplatnosti prevodu, nemožno jeho konaniu priznať právnu ochranu.

Súd nevykonával ďalšie dokazovanie, keďže výsluch svedka (či počul ústnu ponuku žalovaného v 1.
rade pri niektorom stretnutí medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade) bol bez právneho významu na vyššie
uvedené posúdenie a hodnotenie dôkazov v danom súdnom konaní.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď
žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní úspešný, prislúchala náhrada trov konania voči žalobcovi,

v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade nevyčíslili, z obsahu spisu nevyplýva, súd
rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov konania. Podľa § 151 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania účastníkov v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.