Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ferdinand Zimmermann
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/83/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711200486
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711200486.4
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. K.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen, so sídlom 960 09 Zvolen, J. Jiskru 6, dieťa rodičov: F.. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX H. č. XXX, zastúpený: Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom 960 01 Zvolen, Nám. SNP č. 41, a:
F.. Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L., B. J. 6, zastúpená advokátkou: JUDr. Dáša Brázdilová,
Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom 960 01 Zvolen, Trhová č. 1, o návrhu otca na
úpravu styku s maloletým dieťaťom a zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/19/2011-350 zo dňa 07. 08. 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd upravil styk otca s maloletým S. a súvisiacom
výroku o povinnosti matky maloletého S., dieťa na styk s otcom riadne pripraviť z r u š u j e a v uvedenom
rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým S. K., nar. XX. XX. 2001, jedenkrát do mesiaca, a to druhú sobotu v mesiaci v
čase od 08:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že v stanovenú hodinu si otec dieťa pred bytom matky prevezme
a v stanovenú hodinu ho opäť pred jej bytom vráti matke. Matke uložil povinnosť dieťa na stretnutie s
otcom riadne a načas pripraviť. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Okresný súd vo veci samej rozhodol s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, ods. 2, § 78 ods. 1, §
62 ods. 2, ods. 5 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine"). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146
ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP").
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý svoje
odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi ustanovenými v § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ OSP. Uviedol,
že pri rozhodovaní o úprave styku treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, jeho
citové väzby k rodičom, vývinové potreby a pod. Dôležitým vodítkom býva aj znalecké dokazovanie a
jeho závery. Poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa doporučila realizovať styk
maloletého s otcom každý druhý víkend od piatku do nedele vrátane spania u otca a doporučila tiež
upraviť styk v čase sviatkov a prázdnin v takom rozsahu, ako má matka. Súd bez ohľadu na názor
znalkyne, však pristúpil k výsluchu maloletého, ktorý má len 11 rokov a rozsudok odôvodnil takmervýlučne s poukazom na výsluch maloletého. Takýto postup súdu považoval otec za neprijateľný, pretože
hodnotiaca úvaha súdu postráda zásady formálnej logiky. Je totiž proti logike, aby súd neprihliadol
na názor znalca a na druhej strane prihliadol a v celom rozsahu si osvojil názor maloletého. Vyjadril
pochybnosť o tom, či sa 11 ročný chlapec vie vyjadriť k tomu, kto vie (komplexne) lepšie zabezpečiť
jeho výchovu a starostlivosť. Uviedol, že deti vo veku maloletého sú spravidla veľmi ľahko ovplyvniteľné
a manipulovateľné; v danom prípade to bolo zvlášť zdôraznené znalkyňou. Napadnutým rozsudkom
okresný súd fakticky obmedzil výkon rodičovských práv jedného z rodičov k maloletému dieťaťu po
dobu stretávania sa v rozsahu 1 deň do mesiaca, čo je 12 dní do roka. Takéto rozhodnutie pokladal
otec maloletého za nepochopiteľné a neakceptovateľné. Rozsudok prvostupňového súdu považoval za
nesprávny, nezákonný a nespravodlivý, preto ho navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie, eventuálne navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do 19:00
hod., počas letných prázdnin v mesiace júl od 01. 07, od 08:00 hod. do 15. 07. do 09:00 hod. a v mesiaci
august od 15. 08. od 08:00 hod. do 31. 08. do 19.00 hod., každé Vianočné sviatky od 26.12. od 08:00
hod. do 01. 01. do 19:00 hod., každé jarné prázdniny od 17:00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu
prázdnin do 19:00 hod. dňa prvej polovice prázdnin, každé Veľkonočné sviatky od 17:00 hod. dňa pred
Veľkonočným piatkom do 19:00 hod. dňa prvej polovice prázdnin, a to tak, že si ho v stanovenú hodinu
prevezme pred bydliskom matky a na tom istom mieste ho v stanovenú hodinu odovzdá matke.
Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Mala
za to, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav. Ak otec ako odvolací dôvod uviedol nedostatočné
zistenie skutkového stavu, tento dôvod nemá opodstatnenie, lebo otec po poučení zo strany súdu
nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania (§ 120 ods. 4 OSP). Uviedla, že k zmene správania a
postoja maloletého dieťaťa k stretávaniu sa s otcom došlo po podaní znaleckého posudku. Poukázala
na angažovanosť znalkyne v Občianskom združení Ligy otcov; preto je podľa nej otázne, nakoľko sú jej
posudky objektívne. Zdôraznila, že rozumová a vôľová vyspelosť maloletého je na takej úrovni, že syn sa
vie zodpovedne vyjadriť ako si predstavuje rozsah stretávania s otcom. Maloletý syn je neovplyvniteľný
vo svojich vyjadreniach, nemanipulovateľný, pred súdom jasne formuloval svoj názor a súd správne jeho
názor rešpektoval. Poukázala na ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine ako aj na čl. 12 Dohovoru o právach
dieťaťa a na čl. 24 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že je zrejmé, že maloleté dieťa má k matke
vytvorený dominantný vzťah, naopak k otcovi má indiferentné postoje. Z dlhodobého hľadiska je tento
stav neudržateľný a pre maloleté dieťa neprijateľný. Názor maloletého nemožno ignorovať, čo však
neznamená, že obaja rodičia by mali rezignovať na súčasný stav. V danom veku je kľúčová pre
formovanie osobnosti maloletého aj osobnosť otca. Je dôležité, aby matka maloletého podporovala
a rozvíjala pozitívne vzťahy medzi otcom a maloletým, aby umožnila otcovi neskôr aktívnejšie sa
podieľať na výchove maloletého. Rodičia by mali za týmto účelom prehodnotiť svoje výchovné prístupy
k maloletému aj za pomoci psychológa. Vzhľadom na uvedené odporučil rozsudok okresného súdu
potvrdiť, prípadne rodičom uložiť povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu.
Dňa 13. 11. 2012 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie otca, v ktorom uviedol, že napriek úprave
styku s maloletým dieťaťom predbežným opatrením zo dňa 05. 08. 2011, sp. zn. 5P/19/2011 mu matka
opakovane odopiera realizáciu styku s maloletým. S dieťaťom sa naposledy stretol na pojednávaní dňa
07. 08. 2012. Ešte pred rozhodnutím prvostupňového súdu odvolaním napadnutým rozsudkom bol z
uvedeného dôvodu nútený podať tri oznámenia na polícii. Zdôraznil, že ak dôjde k situácii, že jeden
z rodičov svojim správaním opakovane, bezdôvodne a zámerne marí styk druhého rodiča s dieťaťom,
súd musí začať aktívne konať a nemôže ponechať iniciatívu výlučne na oprávneného rodiča (§ 25
ods. 4 Zákona o rodine). Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je
najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných
prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovným opatrením), jednak na zmenu
rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, a to aj bez návrhu.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
2 písm. a/ OSP a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania podľaustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s
maloletým a v súvisiacom výroku o povinnosti matky maloletého pripraviť maloletého na styk s otcom
zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP vec vrátil v uvedenom rozsahu súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Otec sa podaným návrhom, ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 14. 01. 2011 domáhal úpravy styku
s maloletým a zníženia výživného na maloletého. V podanom návrhu otec poukázal na predchádzajú
konanie vedené pod sp. zn. 5P/661/2007, ktoré bolo uznesením okresného súdu zo dňa 10. 06.
2008 zastavené (podľa § 96 ods. 1 OSP), lebo sa s matkou dieťaťa dohodol na úprave styku (pozn.
odvolacieho súdu - Dohoda o styku medzi rodičia zo dňa 09. 05. 2008, č.l. 94 spisu). Poukázal tiež na
rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/211/2008-30 zo dňa 16. 06. 2008, ktorým bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matke a jemu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloleté výživným v
sume 166 eur mesačne (5 000,-Sk). Z odôvodnenia podaného návrhu vyplýva, že napriek snahe z jeho
strany sa s matkou dieťaťa nevedia dohodnúť na stretávaní sa otca s maloletým.
Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia sa síce mimosúdne
dohodli na úprave styku, avšak túto dohodu vždy nedodržiavali. Aj keď znalkyňa doporučila styk otca s
maloletým upraviť v širšom rozsahu, súd rešpektujúc vôľu maloletého, mal za to, že takto upravený styk
bude primeraný, bez rizika ohrozenia ďalšieho vývoja maloletého, pokiaľ maloletý nezmení svoj postoj
k novej rodine svojho otca. V prípade, ak maloletý do budúcna prejaví ochotu stretávať sa s otcom vo
väčšom rozsahu, nič nebráni tomu, aby sa stretávali aj nad rámec súdom upraveného styku. Návrh otca
na zníženie výživného zamietol, keďže mal preukázané, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane
otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil nasledovné: V rámci šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom u
matky dieťaťa sa matka, čo do realizácie styku dieťaťa s otcom vyjadrila tak, že otec sa s maloletým
stretáva každý párny víkend od soboty 09:00 hod do nedele 20:00 hod, počas letných prázdnin prvý
júlový a prvý augustový týždeň, počas zimných prázdnin, 1. sviatok vianočný a počas Nového
roka; matka uviedla, že maloletý si želá, aby úprava styku zostala tak, ako doposiaľ (správa kolízneho
opatrovníka zo dňa 04. 04. 2011, č.l. 129 spisu). Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 05. 04. 2011
otec uviedol, že mimosúdna dohoda ohľadom úpravy styku, ktorú mali uzatvorenú (č.l. 124 - 125 spisu)
už nepostačuje z dôvodu, že so synom má dobrý vzťah a má záujem so synom tráviť dlhší čas (č.l. 132
spisu). Matka uviedla, že súhlasí s úpravou styku každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do
nedele do 17.00 hod.; s navrhovanou úpravou styku počas letných prázdnin nesúhlasí, je ochotná sa
dohodnúť na jeden týždeň v každom mesiaci letných prázdnin, pričom uviedla, že syn sa sám vyjadril,
že mu vyhovuje úprava styku tak ako doteraz (č.l. 133 spisu). V rámci pohovoru vykonaného kolíznym
opatrovníkom s maloletým sa maloletý vyjadril tak, že s otcom sa chce stretávať každý druhý víkend
od soboty od 09.00 hod. do nedele do 20.00 hod., počas letných prázdnin prvý týždeň v júli, počas
vianočných sviatkov dňa 26. 12., počas veľkonočných sviatkov od štvrtku od 09.00 hod. do piatku do
20.00 hod. Zároveň uviedol, že u otca má dobré podmienky (správa kolízneho opatrovníka zo dňa 10.
06. 2011, č.l. 225 spisu). Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 13. 06. 2011 otec uviedol, že čo
do úpravy styku došlo v časti k dohode a to tak, že sa bude so synom stretávať každý nepárny týždeň
od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., polovicu jarných prázdnin, letných a zimných (č.l. 230
spisu). Matka navrhla, aby bol otec oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny víkend od soboty
od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas prvého týždňa v júli a počas prvého augustového týždňa
od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., cez Veľkonočný piatok od 09.00 hod. do soboty do
18.00 hod., od 25. 12. od 09.00 hod. do 28. 12. do 18.00 hod., od 01. 01. od 09.00 hod. do 02. 01. do
18.00 hod. (č.l. 231 spisu). Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a za znalkyňu ustanovil S.. X. M.,
ktorávovecipodalaznaleckýposudok,vzáverektoréhokonštatovala,ževzáujmeďalšiehooptimálneho
formovania osobnosti maloletého je posilniť jeho kontakt s otcom častejším stretávaním sa s ním; styk
maloletého s otcom doporučila realizovať každý druhý víkend od piatku do nedele vrátane spania u otca
a rovnako doporučila upraviť aj styk v čase sviatkov a prázdnin v takom rozsahu, ako ho bude mať aj
matka (č.l. 307 spisu). Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 07. 08. 2012 vypovedal maloletý, ktorý
uviedol, že k otcovi chodiť nechce, necíti sa tam dobre; uviedol, že by bol ochotný sa s otcom stretávať
každú druhú sobotu v mesiaci od 08.00 hod. do 18.00 hod. Otec ponechal rozhodnutie na zváženiesúdu zdôrazniac, že dieťa je dlhodobo pod vplyvom matky; matka navrhla, aby bola rešpektovaná vôľa
maloletého dieťaťa (č.l. 346 spisu).
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, „rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane."
Podľa§25ods.1Zákonaorodine,„rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode".
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, „ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť".
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, „súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi."
Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, aj keď táto
podlieha schváleniu súdom (analogická aplikácia § 24 ods. 3 Zákona o rodine). Do úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom. Základné kritériá, ktoré súd pri úprave
styku s maloletým dieťaťom musí brať do úvahy sú stanovené v § 24 ods. 4 Zákona o rodine.
Podľa§157ods.1OSP,„vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé."
Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov
riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a
slobôd, ktoré predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP vo
svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z
tohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(uznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 111/03).
Okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom takmer výlučne berúc do úvahy len vôľu maloletého
dieťaťa. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, vyplýva z
ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne tiež z ust. § 100 ods. 3 OSP) a patrí mu v rozsahu
jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek (§ 43 ods. 1 in fine Zákona o rodine).
Názoru maloletého dieťaťa musí súd venovať zvýšenú pozornosť a najmä musí mať úplne preukázané,že ide o názor maloletého dieťaťa. Maloletý S. má takmer 11 rokov, z čoho možno vyvodiť, že je vo veku,
kedy si je schopný uvážiť čo chce. V predmetnej veci vyjadril maloletý svoj názor na úpravu styku s
otcom, ktorý si v konečnom dôsledku osvojil aj okresný súd, na poslednom pojednávaní vo veci. V rámci
vykonaného pohovoru s kolíznym opatrovníkom však uviedol, že s otcom sa chce stretávať v širšom
rozsahu. Bolo preto povinnosťou prvostupňového súdu venovať názoru maloletého dieťaťa pozornosť
komplexne. Aj keď zákon ukladá súdu povinnosť venovať názoru maloletého dieťaťa náležitú pozornosť,
neznamená to však, že pri rozhodovaní je uvedený názor jediným určujúcim kritériom pre rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona
o rodine.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nezodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne,
ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v
zmysleuvedenéhonáležitenevysvetlilprijatéprávnezávery,pretojejehorozhodnutienepreskúmateľné.
Odvolací súd tak musel rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletým a v
súvisiacom výroku o povinnosti matky maloletého, maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, zrušiť a
v uvedenom rozsahu vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý (§ 206 ods. 2 OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.