Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/257/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206200169
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206200169.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : D. O. - C. Y. D., so sídlom v J., C. XX, IČO: XX 686
832, zast. I.. C. T., advokátom so sídlom v J., N. XX, G..M..J. XXX, proti žalovaným : 1/ Q. D., M..Q..G..,
S..D.. v likvidácii, so sídlom E. Ko, G. XX, IČO: XX 733 034, 2/ D. D. S. re, T..D.., so sídlom E. Pre, D.
XX, správca úpadcu N. S..D.. v konkurze, so sídlom E. Snine, D. XXXX, IČO: XX 453 676, 3/ J., S..D..,
so sídlom E. Humennom, L. D. XX, IČO: XX 455 032, 4/ N., S..D.. v likvidácii, so sídlom E. Snine, D.

XXXX, IČO: XX 457 132, 5/ P., D..O..M.., so sídlom E. Nacinej , K. X, IČO: XX 679 510, zast. I.. C. W.,
advokátkou so sídlom E. E. L. P., Y. XXX, 6/ C. T., bytom E. Hanu L. P., J. XX, 7/ W.. P. T., bytom E. J., Č.
L. P. XXX, 8/ W.. C. Š., bytom E. E. L. P., L. D. XXX, 9/ Q..D..W.. - Q., S..D.., so sídlom E. E. L. P., Y. XXX,
IČO: XX 453 641, 10/ W.. C. T., bytom E. E. L. P., L. D. XX, zast. I.. J. T., advokátom so sídlom E. E. L. P.,
C..O.. Š. XXX, 11/ W.. I. G., bytom E. Bratislave, T. XX, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní
žalovaného v 8. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 12C 1/06-1013 zo dňa 19.9.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

V prevyšujúcej časti o d m i e t a odvolanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa konanie proti žalovanému v 1. rade Q. D., M..Q..G.., S..D.. v likvidácii
Košice, IČO: XX 733 034 a žalovanému v 9. rade Q..D..W.. - Q., S..D.., E. L. P., IČO: XX 453 641
zastavil. Návrh žalovaných v 4. a 8. rade na prerušenie konania zamietol. Vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanými v 1. a 9. rade rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti

komisionárskych zmlúv, uzavretých medzi účastníkmi konania, týkajúcich sa prevodu akcií vo vlastníctve
žalobcu a vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s., ako aj určenia neplatnosti záložných zmlúv,
vzťahujúcich sa k akciám, ktoré boli predmetom prevodu, a to žalobou zo dňa 4.1.2006.

Po zistení, že žalovaní v 1. a 9. rade ako právnické osoby zanikli bez právneho nástupcu, čím stratili
právnu subjektivitu, podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p. konanie voči nim zastavil.

Návrh žalovaného v 8. rade ako účastníka konania a súčasne ako osoby oprávnenej konať v mene
žalovaného v 4. rade v podaní zo dňa 10.6.2011, ktorým navrhoval prerušenie konania podľa ust. §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že títo účastníci podali na Ústavný súd SR sťažnosť, týkajúcu
sa porušenia ich práv v súdnom konaní, keď súd mal na ujmu ich práv ako účastníkov sporu vykonať
pojednávanie aj v ich neprítomnosti, zamietol. Súd prvého stupňa uzavrel, že neboli splnené podmienky

pre prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože sťažnosť žalovaných v 4. a 8.
rade podaná na Ústavný súd SR pre porušenie práv na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces zdôvodu, že súd pojednával v ich neprítomnosti, aj keď na to neboli splnené podmienky, nie je konaním,
ktoré by riešilo otázku majúcu význam pre rozhodnutie a postup súdu v prejednávanej veci, keďže sa
svojim charakterom žiadnym spôsobom nevzťahuje na prípadné meritórne rozhodnutie. Nakoľko súdne

konanie naďalej prebieha, žalovaní majú možnosť uplatňovať svoje procesné práva v riadnom konaní,
za predpokladu ich riadnej súčinnosti so súdom, ktorú zákon vyžaduje a predpokladá.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 9. rade rozhodol podľa ust. § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 8. rade, a to voči všetkým jeho
výrokom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil, keď konanie zastavil len voči žalovaným v 1. a 9. rade. Keďže predmetom

konania na súde je posúdenie platnosti komisionárskych a záložných zmlúv medzi účastníkmi týchto
zmlúv,nemalbysúdposudzovaťzmluvy,keďjedenzúčastníkovsakichobsahuužnemôževyjadriť.Súd
prvéhostupňamalzastaviťkonanienielenprotižalovanýmv1.a9.rade,alezdôvoduzánikužalovaných
v 1. a 9. rade, mal zastaviť konanie aj voči žalovaným v 2. až 8. rade a voči žalovanému v 10. a 11.
rade. Zo zmlúv, ktoré žalobca predložil, je totiž zrejmé, že v každej zmluve je jednou zmluvnou stranou

buď žalovaný v 1. rade alebo v prípade záložných zmlúv žalovaný v 2. rade. Pri vydaní napadnutého
uznesenia preto súd prvého stupňa pochybil, keď konanie zastavil len proti žalovaným v 1. a 9. rade,
pretože zároveň mal z vyššie uvedených dôvodov zastaviť konanie aj proti žalovaným v 2. až 8. rade a aj
voči žalovaným v 10. a 11. rade. Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh žalovaných v 4. a 8. rade na
prerušenie konania zamietol, vec nesprávne právne posúdil, pretože konanie mal prerušiť kvôli podanej

ústavnej sťažnosti proti vyhlásenému uzneseniu na pojednávaní dňa 27.4.2011, na základe ktorého súd
pojednával podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaných v 3. až 8. rade a 11. rade. Toto
uznesenie do dnešného dňa nebolo týmto žalovaným doručené. Žalovaní preto nemali možnosť proti
tomuto uzneseniu podať odvolanie. Súd si pritom musel byť vedomý pri vyhlásení tohto uznesenia, že
nie sú splnené podmienky na jeho vyhlásenie podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože žalovaní v 4. a

8. rade sa riadne a včas písomne ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní a požiadali súd o odročenie
pojednávania, o čom je v spise dôkaz. Uznesenie súdu prvého stupňa vyhlásené na pojednávaní dňa
27.4.2011, ktorým súd rozhodol, že sa bude pojednávať aj v neprítomnosti žalovaného v 8. rade, je preto
nesprávne, hodlá ho napadnúť a tým anulovať jeho účinky, ktoré nastali na pojednávaní dňa 27.4.2011.

Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 8. rade bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je dôvodné a odvolanie

v prevyšujúcej časti je potrebné odmietnuť ako podané osobou neoprávnenou.

Uznesenie je v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vecne správne, preto ho
odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva:

Žalovaní v 4. rade a 8. rade navrhli prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu,
že podali na Ústavný súd SR sťažnosť, týkajúcu sa porušenia ich práv v súdnom konaní, keď súd
mal na ujmu ich práv ako účastníkov konania pojednávať dňa 27.4.2011 v ich neprítomnosti. Podanie
adresované Ústavnému súdu SR podľa názoru žalovaného v 8. rade začne konanie, ktoré má vplyv aj
na konanie vo veci samej.

Súd môže prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, ak prebieha konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet
( § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ).Podľa právnej teórie v tomto ust. zákon stanovuje, že predbežné otázky, t.j. právne otázky, ktoré nie
sú samy predmetom občianskeho súdneho konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie vo

veci samej, si môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, môže však aj prerušiť konanie, ak prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
takéto konanie podnet. Súd v civilnom konaní je však viazaný rozhodnutiami uvedenými v ust. § 135
ods. 1 O.s.p..

Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t. zn. prerušenie konania, ktoré
nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr
zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber
vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho

účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej
požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi
viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a
najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Podľa citovaného ustanovenia ide o riešenie otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, vždy
však ide o predbežnú otázku, ktorú by si mohol súd sám vyriešiť podľa ust. § 135 ods. 2 O.s.p

Fakultatívne prerušenie súdneho konania znamená, že súd nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť

ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre výsledok jeho konania. Ak sa však rozhodne, že konanie nepreruší a neurobí ani iné vhodné
opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám v podobe
rozhodnutia o predbežnej otázke. Riešenie predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale
sa prejaví v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej.

Otázka procesných práv účastníka konania nie je predbežnou otázkou, ktorá by mohla byť dôvodom pre
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože ide o procesný postup súdu, ktorý
je upravený Občianskym súdnym poriadkom.

Správne súd prvého stupňa uzavrel, že sťažnosť žalovaného v 4. rade a žalovaného v 8. rade podaná
na Ústavný súd SR pre porušenie ich práv na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces z dôvodu,
že súd pojednával v ich neprítomnosti, aj keď na to neboli splnené podmienky, nie je konaním, ktoré by
riešilo otázku majúcu význam pre rozhodnutie a postup súdu v prejednávanej veci.

Rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnosti žalovaných nemá podstatný vplyv a význam pre meritórne
rozhodnutievovecianemôžepodstatnezmeniťrozhodnutiesúduvovecisamej.Doposiaľvovecisúdom
prvého stupňa rozhodnuté nebolo, súdne konanie naďalej prebieha, preto všetci účastníci konania,
vrátanežalovanéhov8.rade,majúmožnosťuplatňovaťsvojeprocesnéprávavriadnomkonanívzmysle
Občianskeho súdneho poriadku. Prerušenie konania z dôvodu uvedeného žalovanými v 4. a 8. rade by

teda bolo v rozpore s účelnosťou a hospodárnosťou konania.

Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p. bolo na úvahe súdu a táto úvaha nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, nemožno rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania,

resp. konanie neprerušil, vytknúť vecnú nesprávnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania potvrdil v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p.

Odvolanie žalovaného v 8. rade proti výroku o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade a
žalovanému v 9. rade a proti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania medzi žalobcom a
žalovanými v 1. a 9. rade odvolací súd v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol, lebo žalovaný
v 8. rade nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti týmto výrokom rozhodnutia.V zmysle ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
tozákonnevylučuje.Akzprávnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyrovnaniavzťahumedziúčastníkom

a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním za predpokladu, že zákon to nevylučuje. Zároveň musí ísť o rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo
v neprospech účastníka konania alebo ktorým bol poškodený na svojich právach alebo ktorým mu bola

spôsobená ujma na jeho právach.

Rozhodnutím o zastavení konania proti žalovanému v 1. a 9. rade a o trovách konania medzi žalobcom
a žalovanými v 1. a 9. rade sa nerozhodovalo o právach, ani o povinnostiach žalovaného v 8. rade,
týmito výrokmi nebolo rozhodnuté v jeho neprospech, nebol nimi poškodený na svojich právach a ani mu
nebola spôsobená žiadna ujma, bez ohľadu na toto rozhodnutie sa jeho postavenie v konaní žiadnym

spôsobom nezmenilo a vzhľadom na túto skutočnosť nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania
proti týmto výrokom. Preto odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. d/
O.s.p. v prevyšujúcej časti odmietol odvolanie žalovaného v 8. rade.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1 O.s.p. Žalovaný v 8. rade bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak,
že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.