Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203714
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113203714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 18C/43/2013-68 zo dňa 22.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 175,- Eur a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 774,48 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania za nesprávny
úradný postup súdu, charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a to v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalovanej nepriznal náhradu trov

konania. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, §
4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 a 5, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 a 3 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 41 ods. 2 písm. c), d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“).
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na
základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov

a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním postupom podľa § 38 a
nasl. Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3240364 dlžníkom G. Q., nar. XX.XX.XXXX,
pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
EX 80/2005. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku
a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Senica,
pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5205*015022. Exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonomstanovenom čase. Podľa žalobcu v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca ďalej uviedol, že popísaný

postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 7
Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 175,- Eur predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie
a správu informačného systému sumu 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnymexekútoromsumu50,-Eur,naadministratívnespracovanieurgenciíadresovanýchexekučnému

súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením adresovaných exekučnému súdu, na poštové a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-
Eur. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 774,48 Eur, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym
postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnémuvymoženiujehopohľadávky.Potrebanáhradynemajetkovejujmymásvojzákladvpožiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu

pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu 995,76 Eur, teda 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
663,88 Eur. Žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou

žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však
do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.06.2013 doručenom súdu dňa 03.07.2013 uviedla, že
žalovanej bolo v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012 bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných

žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaná disponuje vlastným zoznamom
žiadostí, v ktorých žalobca uplatnil druhovo rovnaký nárok odvodený od nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Senica, aký je predmetom žaloby. Žalobca však neposkytol v rámci
predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol
proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal

kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia
uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.
Zo Znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v
Bratislave, Znaleckým ústavom (uloženým v spise tamojšieho súdu spisová značka 1SprV/143/2014),
vyplýva, že znaleckému ústavu bola uložená úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená

nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky
v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústavv znaleckom posudku uviedol, že v prípade neskorých rozhodnutí o nevydaní poverenia na vykonanie
exekúcie a neskoro vydaných poverení na vykonanie exekúcie predstavovali na jednu žalobu mzdové
náklady sumu 4,15 Eur, náklady na tlač sumu 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného systému sumu

13,86 Eur, náklady na poštovné sumu 3,01 Eur, náklady na telekomunikačné služby sumu 4,43 Eur a
v prípade neskorých rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora predstavovali na jednu žalobu mzdové
náklady sumu 5,07 Eur, náklady na tlač sumu 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného systému sumu
13,86 Eur, náklady na poštovné sumu 3,01 Eur, náklady na telekomunikačné služby sumu 4,43 Eur.
Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 9Er/71/2005 súd zistil, že dňa 01.03.2005

bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Viery Kučerovej o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: G. Q., rodné číslo
XXXXXXXXXX, M. Q. XXX/XX, Y., pre vymoženie pohľadávky v sume 301,73 Eur (pôvodne 9.090,- Sk)
s príslušenstvom. Okresný súd Senica poveril dňa 18.04.2005 vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Vieru Kučerovú, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Martina 9, Holíč (poverenie číslo 5205
015022 *). Okresný súd Senica uznesením číslo konania 9Er/71/2005-14 zo dňa 14.11.2011 exekučné

konanie zastavil.
Z Oznámenia Okresného súdu Senica zo dňa 11.07.2014 doručenom súdu dňa 15.07.2014 vyplýva, že
v spise spisová značka 9Er/71/2005 sa žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora nenachádza.
Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 774,48 Eur.

V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca podal dňa 18.02.2005 súdnemu
exekútorovi JUDr. Viere Kučerovej návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti
povinnému: G. Q., M. Q. XXX/XX, Y. pre vymoženie pohľadávky v sume 301,73 Eur (pôvodne 9.090,-
Sk) s príslušenstvom. Dňa 01.03.2005 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd Senica poveril dňa 18.04.2005 vykonaním exekúcie

súdneho exekútora JUDr. Vieru Kučerovú, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Martina 9, Holíč
(poverenie číslo 5205 015022 *). Okresný súd Senica uznesením číslo konania 9Er/71/2005-14 zo
dňa 14.11.2011 exekučné konanie zastavil. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručenou žalovanej dňa 30.05.2012 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodyuplatnenejvprejednávanejveci.Žalovanánauvedenúžiadosťopredbežnéprerokovanie

nároku na náhradu škody neodpovedala dôvodiac, že žalobca neposkytol v rámci predbežného
prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený.
V čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu
nemohol súd považovať za predčasnú.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 01.03.2005 bola
Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Viery Kučerovej o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej žiadosti Okresný súd Senica rozhodol dňa 18.04.2005 tak,
že súdneho exekútora JUDr. Vieru Kučerovú poveril vykonaním exekúcie. Dňa 14.11.2011 Okresný
súd Senica exekučné konanie zastavil. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou

platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností,
ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s
petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Žalobca
odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného
postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnom konaní, ktorý Okresný súd Senica

nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote. Z obsahu spisu Okresného súdu
Senicaspisováznačka9Er/71/2005súdzistil,žežiadennávrhoprávneného:žalobcunazmenusúdneho
exekútora nebol Okresnému súdu Senica v predmetnej exekučnej veci doručený. Rovnako toto zistenie
vyplýva aj z Oznámenia Okresného súdu Senica zo dňa 11.07.2014, v ktorom sa uvádza, že v spise
spisová značka 9Er/71/2005 sa žiaden návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora nenachádza.

Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že by sa Okresný súd Senica dopustil
nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase tak, ako žalobca uvádza v žalobe. V postupe Okresného súdu Senica
neboli zistené žiadne pochybenia napádané žalobcom, keďže žalobca ako oprávnený v exekučnej
veci ani nepodal návrh na zmenu súdneho exekútora, a preto možno konštatovať, že sa Okresný súd

Senica nedopustil tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam
je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval neopodstatnený.Na podporu svojej argumentácie predložil žalobca listinný dôkaz - Znalecký posudok číslo 1/2014 zo
dňa 17.01.2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým ústavom. Z uvedeného
znaleckého posudku vyplynulo, že v prípade neskorých rozhodnutí o nevydaní poverenia na vykonanie

exekúcie a neskoro vydaných poverení na vykonanie exekúcie predstavovala majetková škoda na
jednu žalobu sumu 30,76 Eur a v prípade neskorých rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora
predstavovala majetková škoda na jednu žalobu sumu 31,68 Eur. Predloženie uvedeného listinného
dôkazu - znaleckého posudku považoval súd za bezpredmetné vzhľadom na vyššie uvedené zistenia,
že žalobca ako oprávnený v exekučnej veci ani nepodal návrh na zmenu súdneho exekútora, teda že

Okresný súd Senica sa nedopustil nesprávneho úradného postupu napádaného žalobcom v žalobe. Ak
ani nebol preukázaný neprávny úradný postup exekučného súdu, nemohlo dôjsť k vzniku akejkoľvek
škody žalobcovi v príčinnej súvislosti s neexistujúcim nesprávnym úradným postupom.
S ohľadom na znenie intertemporálneho ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku sa na takéto
konanie vzťahovala právna úprava platná do 31.08.2005 (podľa ktorej úpravy sa mali dokončiť dovtedy
začaté exekučné konania), ktorá neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu

oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
K zavedeniu takejto lehoty do právnej úpravy došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 (pre konania
začaté po tomto dátume). Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, keďže právny poriadok mu
nestanovovalpovinnosťrozhodnúťozmenesúdnehoexekútorado30dnídodoručenianávrhu.Ohľadne

prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.
V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhunazmenusúdnehoexekútorapreddňom23.04.2009.Otakýtoprípadvprejednávanejvecinešlo,
nakoľko návrh na zmenu súdneho exekútora nebol exekučnému súdu vôbec podaný.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to predovšetkým nepreukázanie nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, boli tak dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho
neopodstatnenosť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že

by jej trovy konania vznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol, že účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K
jednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite

veci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z., keď v právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku
právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré
sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol
interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona
č. 412/2012 Z.z.. Súd tak svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie žalobcom predloženým znaleckým posudkom. Zo

znaleckého posudku totiž jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady bolo žalobcom vynaložené
v súvislosti s vedením a správou predmetnej pohľadávky. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti
limitáciedĺžkykonanízákonnýmilehotami.Navyšesúdsvojimiúvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenú
a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na

prerokovanie veci v primeranom čase. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre
vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná
súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. V tomto konaní tak bolo potrebné rozhodnúť v súlade so
žalovaným petitom. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právuna prerokovanie veci v primeranej lehote. Súd nesprávne vyhodnotil vznesenú námietka premlčania.
Žalobca tvrdí, že k premlčaniu nároku nedošlo. Ostatná časť odvolania sa týka prípadov, ak by žalobca
požiadal o prerušenie konania, čo sa v danom prípade nestalo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“), po

zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§214 ods.2O.s.p.),adospelkzáveru,žeodvolaniuniejemožné

priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobouuplatnenýchnárokovapretožeodvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. §
219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací

súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Žalobcasažalobouzodňa17.09.2012doručenousúdudňa27.09.2012domáhal,abysúdmedzitýmnym

rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora
vexekučnomkonanívedenompre pohľadávkužalobcu,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 3240364 dlžníkom (povinným): G. Q., nar. XX.XX.XXXX, (kde po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 80/2005) v zákonom

stanovenej 30-dňovej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu
majetkovej škody sumu 175,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 774,48 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Podľa žalobcu v predmetnom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca

ďalej uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku,
pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,

pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 175,- Eur predstavujúca

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s

pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur, na administratívne spracovanie urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením adresovaných exekučnému súdu,
na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,- Eur. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume774,48 Eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času
boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané § 44 ods. 8
Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora,
čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej

nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 995,76 Eur, teda 55,32 Eur za každý mesiac

omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur. Žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto

žalobu.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 9Er/71/2005 súd zistil, že dňa 01.03.2005
bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Viery Kučerovej o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: G. Q., M. Q. XXX/

XX, Y., pre vymoženie pohľadávky v sume 301,73 Eur (pôvodne 9.090,- Sk) s príslušenstvom. Okresný
súd Senica poveril dňa 18.04.2005 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Vieru Kučerovú, so
sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Martina 9, Holíč (poverenie číslo 5205 015022 *). Okresný súd
Senica uznesením číslo konania 9Er/71/2005-14 zo dňa 14.11.2011 exekučné konanie zastavil.

Z Oznámenia Okresného súdu Senica zo dňa 11.07.2014 doručenom súdu dňa 15.07.2014 vyplýva, že
v spise spisová značka 9Er/71/2005 sa žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora nenachádza.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 774,48 Eur.

Žalobca nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by boli konštatované prieťahy
v exekučnom konaní ani sťažnosť na prieťahy, ktorá by bola posúdená ako dôvodná. Nepredložil
ani žiadne iné rozhodnutia, ktorým by bol konštatovaný v exekučnej veci nesprávny úradný postup
exekučného súdu. Žalobca podal u žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody. Žalovaná na uvedenú žiadosť neodpovedala s odôvodnením, že žalobca neposkytol potrebnú
súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania zmarený. Žalobca nespochybnil podanie žiadosti
na predbežné prerokovanie nároku. V čase tohto rozhodnutia už uplynula 6 mesačná lehota odo dňa
prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci

na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z
ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou

právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, keď nevydal včas
rozhodnutie o zmene exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu začatia
exekučného konania oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Z Oznámenia Okresného súdu Senica zo dňa 11.07.2014 doručenom súdu dňa 15.07.2014 vyplýva, že
v spise spisová značka 9Er/71/2005 sa žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora nenachádza.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 774,48 Eur.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nárok žalobcu na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Súd je
viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca
svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom
vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj
nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého

sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnom konaní, keď nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonnej lehote.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 9Er/71/2005 súd zistil, že návrh oprávneného
(tu žalobcu) na zmenu súdneho exekútora nebol Okresnému súdu Senica v predmetnej exekučnej

veci doručený. Rovnako toto zistenie vyplýva aj z Oznámenia Okresného súdu Senica zo dňa
11.07.2014, podľa ktorého v spise sp. zn. 9Er/71/2005 sa žiaden návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora nenachádza. Súd tak nemohol porušiť povinnosť rozhodnúť o návrhu v zákonom stanovenej
lehote. Žaloba bolo podaná zrejme v danom prípade mylne a žaloba neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie v žalobe uvádzaných skutočností aj odvolanie žalobcu obsahuje odvolacie dôvody, ktoré

nekorešpondujú s odôvodnením napadnutého rozsudku.

S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nárok žalobcu zamietol,
rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok,
včítane správneho výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého)

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.