Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/263/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608010470
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1608010470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Malackách, v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Lehoczkého a prísediacich

Viliama Slezáka a Janky Kukanovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa, v trestnej veci
obžalovaného P. B. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 23.10.2013 v Malackách takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. B., - nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., Z.
č. XXXX/XX,

sa uznáva vinným, že

1. dňa 30.11.2007 v čase okolo 22.15 hod. v F., na J. ul. Pri X. V. žiadal od poškodeného F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F., X. č. XXXX/XX zaplatenie 100,- Sk (3.20.-€) resp. 200,- Sk (6.64.-€) z
titulu dohodnutej odmeny za jeho odvoz domov v minulosti, a keď poškodený uviedol, že to je veľa a
peniaze u seba nemá, pohrozil mu, že mu doláme nohy a neodíde, na čo poškodený z obavy sa rozbehol
na útek, tohto však dobehol a podkopol, pričom poškodenému vypadol mobilný telefón Siemens A50,

2. dňa 12.01.2008 v čase po 18.00 hod. v F. na Z. ul. na autobusovej zastávke rýchlym krokom išiel
smerom k poškodenému F. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom F., X. č. XXXX/XX a súčasne na neho kričal
„tu máš ten mobilný telefón“ a keď sa poškodený zastavil, prišiel k nemu, výslovne mu povedal, aby
sa nebránil, lebo dostane po „chrápe“ a snažil sa mu rozopnúť zips na bočnom vrecku rukáva na ľavej
stranebundyakeďsamusnažilodstrčiťruku,opäťsamuvyhrážalbitkou,načopoškodenýdostalstrach
a prestal sa brániť, obvinený P. B. mu rozopol vrecko na rukáve bundy a z tohto vrecka mu odcudzil 5
700,- Sk (189.21.-€),
3. dňa 01.01.2008 približne o 21,00 hod. na železničnej stanici v F. požiadal poškodeného mal. P.

U., nar. XX.XX.XXXX, aby mu požičal mobilný telefón, že si potrebuje zatelefonovať a keď odmietol,
pohrozil mu, že ho zbije, preto mu poškodený svoj mobilný telefón zn. Sony Ericson K600i bez SIM karty
odovzdal, keď dotelefonoval, povedal poškodenému, že telefón vráti až keď mu dá 300,- Sk (9.96.-€) a
keď poškodený sa ho snažil prehovoriť, aby telefón vrátil, odišiel preč aj s telefónom,
4. dňa 21.03.2008 v čase krátko po 19,30 hod. v F. na Z. ul. pri autobusových zastávkach, v motorovom
vozidle, potom čo požiadal poškodeného Ing. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom F., ul. X. F. č. XXXX/
XX, aby mu požičal mobilný telefón, pretože on nemá kredit a potrebuje zatelefonovať svojej mame,

a keď poškodený z obavy, že mu telefón nevráti vyžiadal telefónne číslo a keď po zvolení čísla
dal hlasitý odposluch, aby obvinený počul, vytrhol mu z ruky mobilný telefón zn. Nokia 3110, IMEI
XXXXXXXXXXXXXXX a následne požadoval od poškodeného 5 000,Sk (165.97.-€) s tým, že inak mu
mobilný telefón nevráti a oznámi na neho, že ho chcel znásilniť, na čo bude mať svedkov,
5. dňa 23. 4. 2008 v čase o 9.50 h v A., na V. ulici viedol osobné motorové vozidlo značky X. XXX, ev.
č. MA-XXXAX, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Oddelenia hraničnej polície PZ Brodské,
pri následnej kontrole bolo zistené, že motorové vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol Okresným

dopravným inšpektorátom Malacky, rozhodnutím o priestupku pod č. p.: ORP-P-13/H-DI-MA-2008 zodňa 11. 1. 2008, právoplatným dňa 11. 1. 2008 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke po dobu 12 mesiacov,

teda

bode 1
iného hrozbou násilia nútil aby niečo konal

v bode 2
proti inému použil hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci

v bode 3
proti inému použil hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto skutok spáchal na chránenej
osobe

v bode 4
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a pod hrozbou násilia iného nútil, aby niečo konal

v bode 5

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti

čím spáchal

v bode 1
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona
v bode 2
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona

v bode 3
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
v bode 4
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona

v bode 5
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/ a m/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák.
k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 /osem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje vo výroku o treste Trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp.
zn. 2T 118/2008 zo dňa 22.01.2009. Zároveň sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenému P. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., B.. Z. X, škodu vo výške 26,60.-€.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený F. B., nar, XX.XX.XXXX, bytom F., X. č. XXXX/XX odkazuje s

nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

V tejto veci bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok 15.12. 2010 ktorým bol uznaný vinným zo
spáchania skutkov pod bodom 1.až 5. právne kvalifikovaných ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1

Trestného zákona v bode 1, zločin lúpeže podľa § 188 ods.-1 Trestného zákona v bode 2, zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona v bode 3, prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
c/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v bode 4 a prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona v bode 5.
Za to mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/ a m/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2
a § 42 ods. 1 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ rokov. Pre výkon

uloženého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.
Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 1. júna 2011, sp. zn. 1
To 64/2011 zrušil napadnutý rozsudok a vec sa vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom zrušenia rozsudku bolo zistenie odvolacieho súdu, že súd prvého

stupňa nerozhodol o tzv. generálnej námietke zaujatosti celého Okresného súdu v Malackách, ktorú
obžalovaný vzniesol na verejnom zosadnutí dňa 29.7.2009 a o posledne vznesenej námietke zaujatosti
vznesenej druhým podaním zo dňa 10.12.2010, voči predsedovi senátu. Odvolací sú konštatoval, že až
po rozhodnutí o uvedených námietkach bude možné všetky vykonané dôkazy, vrátane dôkazov, ktorých
potreba vyplynie z priebehu ďalšieho konania na okresnom súde, dôsledne vyhodnotil v zmysle § 2 ods.

10 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom.
Prvostupňový súd v intenciách vyššie uvedeného rozhodnutia krajského súdu vykonal potrebné úkony
a po negatívnych rozhodnutiach odvolacieho súdu o námietkach obžalovaného opätovne vyhodnotil
vykonané dokazovanie a rozhodol vo veci.

Obžalovaný P. B. sa necítil byť vinným zo spáchania skutkov ktoré mu boli kladené za vinu.

Ku skutkom pod bodom 1. a 2.

V prípravnom konaní ku skutku pod bodom č. 1 uviedol, že si nepamätá, že by poškodeného viezol
domov autom. Nepýtal si od neho telefón, nežiadal od neho peniaze a nijako sa mu nevyhrážal.
Pri výsluchu dňa 03.09.2008 priznal, že ho viezol domov a za odvoz mu poškodený sľúbil 500,- Sk, on
mu však povedal, že za odvoz nič nechce.
Na hlavnom pojednávaní k tomu doplnil, že dňa 30.11.2007 so svojou priateľkou čakal na V. na

parkovisku oproti X., v tom čase tade išiel poškodený, s ktorým sa chytil nakoľko boli obaja opití. Pritom
mu vypadol telefón, ktorý tam nechal, keď utekal preč. Preto privolal políciu a telefón im odovzdal, resp.
telefón zobrali so sebou. Poškodenému sa ničím nevyhrážal. Asi za dva dni potom bol poškodenému
vrátený telefón na polícii za jeho prítomnosti. Asi za 2 - 3 týždne sa stretol s poškodeným v X. „U J.“,
kedy ho žiadal, aby mu požičal 50,- Sk s tým, že mu dá do zálohy telefón. On s tým súhlasil a poškodený

mu dal telefón, pričom predtým z neho vybral svoju SIM kartu. Okrem toho mu objednal ešte 2 dl vína.
Ku skutku pod bodom č. 2 sa vyjadril, že dňa 21.02.2010 s poškodeným spoločne pili v pizzerii v I.. Obaja
boliopití.Domovišliokolo23.00hod.pričomzaobchodomzv.G.donehoudrel,alebodonehokopol.Vie
že spadol na zem, nepamätá si či mu zobral peňaženku. Keď ho udrel a poškodený spadol, odišiel preč.
Pri výsluchu dna 03.09.2008 uviedol, že nie je pravdou, že by mu odcudzil takú sumu peňazí, keďže u

neho toľko peňazí ani nevidel.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že toho dňa hral v staničnej reštaurácii automat, kde bola s ním
jeho priateľka F. X. a vtedy prišiel za ním poškodený B., aby mu vrátil telefón s tým, že mu dá 200,-
Sk za to, čo mu požičal peniaze a objednal 2 dl vína. Povedal mu, aby počkal kým dohrá. Keď dohral
poškodený už v reštaurácii nebol. Už pred tým mu dal pri automate 200,-Sk, pričom telefón mu nevrátil,

lebo ho nemal pri sebe. Tento mala pri sebe jeho priateľka, ktorá v tom čase nebola pri ňom. Telefón vrátil
poškodenému toho istého dňa keď sa vracal zo zastávky autobusu, kde bol odprevadiť priateľku, pričom
poškodený mu hovoril, že bol s policajtmi u neho doma. Pri tomto bol prítomný F. B. a jeho švagor, ktorý
sa menom volá F. a je z P.. Žiadne peniaze mu nevzal, ani sa mu nevyhrážal. Ani ho nezbil.
Poškodený F. B. v prípravnom konaní dňa 04.09.2008 vypovedal, že niekedy koncom roku 2007 vo

večerných hodinách požiadal P. B., aby ho odviezol domov. Obžalovaný si za odvoz od neho pýtal 500,-Sk. Povedal mu že to je veľa za odvoz do vzdialenosti 1 km, ale keď na tom trval, povedal mu, že zaplatí
neskôr, keď bude mať peniaze. Asi o týždeň sa s ním náhodne stretol, obžalovaný pýtal od neho 500,-
Sk a keď mu povedal, že nemá, začal ho biť. Chcel utiecť, B. ho však potkol načo spadol na zem, kde

ho B. kopal a pritom mu vypadol telefón značky Siemens A50. Ako ho bil, povedal mu, že mu doláme
nohy. Potom počul, ako kričí matka B., aby ho nechal. Keď ho prestal biť, postavil sa a utiekol smerom
do mesta. Asi po hodine sa vrátil hľadať svoj telefón, ale ho nenašiel. O dva dni mu telefón vrátila polícia.
Asi o týždeň stretol B. v reštaurácii v blízkosti železničnej stanice oproti tržnici. Balgavému chcel niečo
zaplatiť za odvoz z pred týždňa. B. nič nechcel. Sadol si preto k vedľajšiemu stolu a vyložil na stôl svoj

telefón. B. sa ho spýtal, či si môže zavolať, alebo poslať sms. Nevidel v tom nič zlé, tak súhlasil. Keď
však zobral telefón povedal, že mu ho vráti, ak mu zaplatí tých 500,- Sk za odvoz. Keď obžalovaného
stretol asi o týždeň a pýtal späť telefón, pýtal od neho 200,- Sk. Asi o dva dni mal peniaze, preto išiel
hľadať B. a našiel ho v staničnej reštaurácii kde hral na automate. Bol tam s priateľkou a ešte s dvoma
mužmi. Dal mu 200,- Sk a pýtal späť telefón. B. mu povedal že mu ho dá, keď dohrá. Čakal, kým dopil
pivo, B. stále hral a preto odišiel. Rozhodol sa, že zavolá na Mestskú políciu, aby dostal od B. svoj telefón

späť. S dvojčlennou hliadkou polície išli k B. domov, jeho otec však povedal, že nie je doma. Policajti mu
povedali, že idú hľadať B. a on išiel po Z. ulici smerom cez autobusovú stanicu. Zrazu z čakáme prišiel
k nemu B. s dvoma ďalšími osobami a kričal na neho, „tu máš svoj mobilný telefón“. Keď obžalovaný
prišiel k nemu snažil sa mu rozopnúť zips na bočnom vrecku rukáva na ľavej strane bundy a povedal,
aby sa nebránil, lebo dostane po „chrápe“. Snažil sa voči tomu brániť tak, že mu odstrčil ruku. B. sa

opätovne začal vyhrážať, že dostane bitku. Dostal strach, prestal sa brániť a obžalovaný mu rozopol
uvedené vrecko a zobral všetky peniaze, ktoré tam mal. Bolo tam 5 700,- Sk. Následne mu vrátil jeho
mobilný telefón Siemens A50 a odišiel preč. On následne išiel oznámiť celú vec na políciu do F..
Na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich výpovediach s tým, že obžalovaný ho napadol a žiadal od
neho peniaze za odvoz. . Telefón mu vrátila polícia, informovali ho o tom telefonicky na jeho druhý

mobilný telefón. Nepamätá si, že by sa bol s obžalovaným predtým stretol a dozvedel sa od neho, že
telefón je na polícii. Telefón mu vypadol v blízkosti bydliska obžalovaného, pri T križovatke a nie pri X..
Obžalovaný sa mu vyhrážal a vzal mu peniaze.
Rovnako pokiaľ ide o skutok pod bodom 2 obžalovaný ho žiadal, aby mu dal peniaze, ktoré mal vo
vrecku na rukáve a hovoril, aby sa nebránil, lebo dostane po papuli. Pokiaľ si spomína mal vo vrecku

asi 6.000,- Sk. Tieto peniaze mu prišli z Daňového úradu ako preplatky. Telefón mu vrátil potom, ako
mu zobral peniaze. V tom čase k nim pribehli ďalšie dve osoby z reštaurácie a kričali na obžalovaného
aby ho nechal. K sume, ktorá mu bola odcudzená dospel tak, že od 6.000,- Sk odrátal 200,- Sk, ktoré
minul v reštaurácii. Možno, že vypil viac ako jedno pivo, mohli byť dve. Nevedel vysvetliť, prečo najprv
uvádzal, že mu bolo odcudzených 4.500,- Sk a neskôr 5.700,- Sk.

Svedkyňa F. X. družka obvineného, využila svoje právo a k veci nevypovedala.
Svedok J. J. prevádzkar reštaurácie na Z. ul. v F. uviedol, že osobu obžalovaného P. B. pozná,
chodí do reštaurácie so svojimi priateľkami. Osobu poškodeného nepozná a nebol svedkom žiadneho
odovzdávania či prevzatia mobilného telefónu, do záležitostí zákazníkov sa nestará.
Svedok J. V. v prípravnom konaní dňa 15.08.2008 uviedol, že s B. sa pozná od roku 2007, občas chodili

von. V piatok, koncom mesiaca sa dohodli, že pôjdu spolu na diskotéku, pričom mala ísť s nimi aj F.
X.. Požičal si motorové vozidlo od svojej mamy. Dohodli sa, že ho bude čakať pred domom B. na Z. ul.
Potom mu volal obžalovaný, aby prišiel pre nich pred potraviny na ul. J. v F., ktoré sú oproti reštaurácii
V.. Keď prišiel bolo už dosť neskoro a videl na zemi mobilný telefón. B. mu povedal, že musí počkať na
políciu a až potom môže odísť. Tiež mu povedal, že tam mal nejaký konflikt, nepohodol sa s nejakým

chlapíkom, dal mu facku a pritom mu vypadol telefón. Ten chlap utiekol. Pri obžalovanom bola F. X..
Všetci traja počkali na políciu, policajti si zobrali mobilný telefón a následne odišli preč.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s odstupom času si podrobnosti nepamätá, muža, s ktorým
mal obžalovaný konflikt nevidel lebo prišiel po tomto konflikte a vtedy tam bol už len obžalovaný a jeho
priateľka F..

Svedkyňa F. B. matka obžalovaného B., v prípravnom konaní využila svoje právo a k veci sa nevyjadrila.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že F. B. pozná, bol to spolužiak staršieho syna F. B.. Nepamätá si,
že by v roku 2007 bola niekedy pri stretnutí jej syna P. B. s F. B.. Nevie o tom, či mal B. nejakú podlžnosť
voči synovi P. B..

Na návrh obžalovaného bol vypočutý svedok F. F., F. B. a F. Q., ktorí k veci nič konkrétne nevedeli uviesť.

Z obsahu priestupkového spisu č..p.:ORP-P-753/MA-2007-H (č.l. 168 - 179) vyplýva, že dňa 30.11.2007
v čase o 22.25 hod. začalo OO PZ SR Malacky vykonávať objasňovanie priestupku podľa § 49 ods. 1písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého skutku sa dopustil
obžalovaný tým, že žiadal od pošk. B. pod hrozbou násilia 500.- Sk za odvoz domov a keď pošk.
odmietol B. pokračoval vo svojich vážne mienených vyhrážkach a to ujmou na zdraví, že mu doláme

nohy a neodíde. B. z obavy o svoje zdravie chcel utiecť preč, pričom ho B. chytil za bundu následkom
čoho spadol na zem a tu ho B. niekoľko krát udrel do hlavy, pričom tam B. vypadol na zem jeho mobilný
telefón zn. SIEMENS A50 s tel. číslom XXXX/XXXXXX, ktorý tam ostal a B. z obavy o svoje zdravie z
miesta utiekol preč. Následne dňa 30.11.2007 v čase o 22.55 h. P. B. oznámil telefonicky na políciu, že ho
napadol neznámy muž, s ktorým sa pobil a tomuto tam vypadol mobilný telefón. Obžalovaný spočiatku

popieral že pozná poškodeného a až dodatočne potvrdil že ho viezol domov za čo mu poškodený sľúbil
vyplatiť 300.- Sk.

Ku skutku pod bodom č. 3
Obžalovaný sa v prípravnom konaní obhajoval tým, že si od mal. P. U. požičal telefón pretože si
potreboval zatelefonovať. Bez toho, aby sa mu nejako vyhrážal, mu poškodený telefón dal do ruky a s

týmto potom odišiel domov. Skutok ľutuje a je ochotný nahradiť škodu.
Pri výsluchu dna 03.09.2008 uviedol, že je pravdou, že si od neho požičal telefón a následne si ho
ponechal. Nijakým spôsobom sa mu však nevyhrážal.
Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že si chcel požičať telefón, nakoľko jeho sa vybil. Najprv požiadal V. o
požičanie telefónu a keď odmietol požiadal U., ktorý mu telefón dal. On si doňho vložil svoju SIM kartu a

neskôr s telefónom odišiel domov, nakoľko dlho telefonoval, pričom stále išiel a keď dotelefonoval nikto
pri ňom nebol, preto išiel domov. Toto svoje konanie ľutuje. V čase keď si požičiaval telefón bol prítomný
B. X., P. a E. A.. Mená týchto svedok sa dozvedel zo spisu. Z týchto svedkov poznal len V. a X.. So V. mal
už počas základnej školy zlé vzťahy, často sa bíjavali. Z tohto dôvodu mu V. telefón nechcel požičať. Nie
je pravdou, že by podmieňoval vrátenie telefónu vyplatením 300,- Sk, ani sa poškodenému nevyhrážal

bitím. Nevie, kde sa tento telefón nachádza, telefón bol doma ešte v máji, keď bol zadržaný políciou.
Poškodený ml. P. U. vo svojej výpovedi dňa 08.02.2008 uviedol, že v deň po Silvestri okolo 21.30 hod.
bol v čakárni železničnej stanice v F. spolu s kamarátom P. V. a s dvomi dievčatami. Dovnútra prišiel
muž, o ktorom už vie, že sa volá B., bol zjavne pod vplyvom alkoholu, sadol si k okienku a uprene na nich
pozeral. Aby neboli nejaké problémy vyšli von. B. išiel za nimi a zakričal, aby stáli. Takto zakričal dva až

trikrát, tak ho počúvli a zastavili. Došiel k nim, aby mu požičali telefón. P. mu povedal že nepožičajú. B. sa
ich opýtal, či vedia kto je on a ak mu P. telefón nepožičia tak ho zbije. P. povedal, že mu nepožičia. Preto
sa obrátil na neho, aby mu požičal telefón a keď nie, tak si na neho niekde počká a zbije ho. Preto mu
svoj telefón zn. Sony Ericsson K600i odovzdal, ale predtým si vybral svoju SIM kartu. Toto mu vlastne
povedal B., ktorý následne vložil do telefónu svoju SIM kartu a niekomu volal, aby prišiel na stanicu. Po

skončení telefonátu mu povedal, že telefón mu vráti, až keď mu dá 300,- Sk. Snažil sa obžalovaného
prehovoriť, aby mu telefón vrátil, ale nakoniec odišiel preč. Na druhý deň to nahlásil na políciu.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný prišiel do čakárne sám, bol v podnapitom stave.
Keď odchádzali z čakárne, tak na nich zavolal, aby ostali stáť. Najprv žiadal o zapožičanie telefónu V.
a keď to odmietol, obrátil sa na neho. On s tým súhlasil a vybral si predtým z telefónu svoju SIM kartu.

Obžalovaný vložil do telefónu svoju SIM kartu a s niekým asi pol minutý telefonoval. Keď skončil odmietol
mu telefón vrátiť. Obžalovaný sa mu už pri požičaní telefónu vyhrážal, že ho zbije, ak tak neurobí. V. sa s
bitím nevyhrážal. Rovnako sa mu vyhrážal zbitím aj keď ho žiadal, aby mu telefón vrátil. V tom čase tam
prišiel aj nejaký jeho priateľ, ktorého žiadal, aby mu pomohol, čo tento sľúbil a povedal, že obžalovaného
prehovorí. Potom odišiel domov. Obžalovaný podmieňoval vrátenie telefónu s tým, že mu dá nejaké

peniaze výšku si už nepamätal. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal 300,- Sk, tak to tak bolo, v tom čase
si to lepšie pamätal. Po príchode domov to oznámil otcovi, ktorý povedal, že na druhý deň ráno pôjdu
na políciu. V prípravnom konaní odmietol konfrontáciu s obžalovaným, nakoľko všetko predtým uviedol
vo svojej výpovedi. Z obžalovaného mal predtým strach, lebo ho nepoznal, dnes už strach nemá, lebo
ho pozná. Predtým dvakrát odmietol telefón obžalovanému požičať, súhlasil až potom keď mu povedal,

že ho zbije, vtedy mal z neho strach.
Svedok P. U. otec ml. P. U. vypovedal dňa 08.02.2008, že od syna sa dozvedel, že večer na stanici v
F. mu jeden muž povedal, aby mu požičal telefón, že si potrebuje zavolať. Syn mu ho prvýkrát odmietol
dať. Potom sa mu vyhrážal zbitím. Tak si z telefónu vybral svoju SIM kartu a dal mu ho. Keď si zavolal
a syn pýtal telefón naspäť, tento mu ho nevrátil s odôvodnením, že bol drzý.

Zhodne vypovedal aj na hlavnom pojednávaní s tým, že syn hovoril že obžalovaný sa mu vyhrážal zbitím
už predtým ako mu požičal telefón a potom mu odmietol telefón vrátiť s odôvodnením, že mu ho nechcel
hneď požičať.Svedok P. V. dňa 08.02.2008 uviedol, že na presný deň si už nepamätá, ale bolo to v čase okolo 21.00
hod., keď s P. U. sedel na stanici. Potom prišiel B., bol podnapitý. Videli, že asi bude konflikt, tak radšej
išli preč. On za nimi kričal, aby stáli. Oni však pokračovali, ale keď zakričal niečo také, že ich zbije, tak

zastavili. Prišiel k nim a pýtal sa ich, či mu dajú zavolať z ich telefónov. Konkrétne sa pýtal P., ale ten mu
povedal, že nemá kredit. B. mu opakovane hovoril, aby mu telefón požičal, ale P. stále hovoril, že nie.
Nakoniec mu B. povedal, že ho zbije. Tak mu P. zo strachu podal do ruky telefón. B. niekam volal. Po
skončení hovoru stále držal v ruke telefón a od P. pýtal 300,- Sk, inak mu telefón nevráti, lebo bol vraj
drzý. P. mu povedal, že nemá 300,- Sk pri sebe a pýtal telefón späť. B. povedal, že mu ho nedá. Potom

tam stretol nejakého známeho, o niečom sa bavili a B. utiekol smerom na juh.
V podstate zhodne vypovedal aj na hlavnom pojednávaní a k tomu doplnil, že obžalovaný na nich kričal,
že ich zbije, v čase keď išli z prístrešku. Po tejto vyhrážke zastavili. Obžalovaný tam prišiel sám, neprišiel
tam so žiadnou ženou. Obžalovaného pozná z videnia zo školy. Keď sa obžalovaný rozprával s U., stál s
dievčatami asi vo vzdialenosti 2 metrov, niečo z jeho rozhovoru s U. počul, niečo nie. To čo počul, mohli
teoreticky počuť aj dievčatá, ktoré stáli pri ňom.

Svedkyňa E. A. v prípravnom konaní dňa 03.09.2008 vypovedala, že si na presný deň nepamätá, ani na
to čo sa vlastne stalo, nakoľko to bolo dávno. Na Nový rok v podvečer bola s L. P. a s chalanmi P. a P. na
železničnej stanici v F.. Chalani vyšli von fajčiť. Do čakárne prišiel nejaký Róm a tiež išiel za chalanmi
von. Oni sa s L. tiež zdvihli a vyšli von. Chalani fajčili na peróne a ako tam prišli počuli, ako ten Róm pýta
od P. telefón. Keď P. odpovedal, že telefón nedá, ten Róm mu na to povedal, že ak mu ho nedá dopichá

ho vidlami, alebo niečo podobné, určite to bola nejaká vyhrážka. Na to mu P. podal telefón, ktorý Róm
zobral a odišiel preč. P. za ním kričal, aby mu ho vrátil, ale Róm sa ani neotočil.
Na hlavnom pojednávaní doplnila, že v čakárni a potom pred čakárňou bola ona, sesternica P., P., P. a
ten Róm. Vyhrážku toho Róma mohli počuť aj ostatní, ktorí tam boli.
OdvýsluchusvedkyneL.P.súdupustilkeďžejejsúčasnýpobytsanepodarilozistiť,naznámejadresesa

nezdržiava a vzhľadom na povahu ostatného dôkazného materiálu nepovažoval súd jej osobný výsluch
za potrebný. Preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania kde uviedla, že niekedy v mesiaci
január 2008 bola s P. U., P. V. a sesternicou E. A. na železničnej stanici v F.. Do čakáme prišiel jej
neznámy chalan, ktorý vyzeral, že je opitý, kričal tam. Chalani odišli von, pričom ten neznámy chalan
išiel za nimi. Ona zostala s E. v čakárni. Vyšli von po 15 minútach a od chalanov sa dozvedeli, že ten

Róm, čo bol v čakárni ich okradol.

Svedok B. X. v prípravnom konaní k veci dňa 12.09.2008 uviedol, že dňa 01.01.2008 bol s P. B. v
poobedňajších hodinách, keď mu B. povedal, že večer sa má stretnúť s nejakým chalanom, a že má
od neho kúpiť telefón. On sedel na lavičke pred železničnou stanicou a čakal na chlapca, čo tam robí

v požičovni. Prišiel k nemu B. a povedal, že ide čakať chlapca, od ktorého má kúpiť telefón. Ako stál
pri ňom, prišlo nejaké auto, B. išiel k tomu autu a stál tam asi 10 minút. Keď prišiel vlak smerom z A.
obžalovaný šiel a čakal pred čakárňou. Potom videl B. rozprávať sa s dvomi chalanmi a počul ako sa
B. pýtal, či má ten telefón, čo chcel predať. Chlapec povedal, že áno a podal mu mobilný telefón. B.
ho zobral, išiel s ním do auta a odišiel preč. Ten chalan sa ešte rozčuľoval, že kde sú tak dlho. Že by

tí chalani boli s dievčatami nevidel.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dvaja chlapci, ktorí sa stretli s obžalovaným predtým vyšli
z čakárne na železničnej stanici a od obžalovaného vedel, že má pre jedného z tých chlapcov
sprostredkovať predaj telefónu, tento chlapec mu potom, čo si vytiahol z telefónu SIM kartu, dal telefón
a odišiel preč. Ani z jedným z týchto chlapcov sa nerozprával. Potom odišiel s obžalovaným domov..

Pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že jeden z chlapcov sa rozčuľoval kde je obžalovaný tak dlho a
potom sa rozprával so svedkom, tak táto časť výpovede nie je pravdivá, s chlapcom sa nerozprával.
Na otázku obžalovaného svedok uviedol, že to o čom vypovedal sa malo stať keď išli s obžalovaným
od nich, nevie, v ktorý to bolo deň, bolo to vo večerných hodinách a obžalovaný hovoril, že tam čaká
nejaký chlapec. Druhý krát šli niekedy v zime vo večerných hodinách okolo ôsmej alebo deviatej hod. z

hotela K.. Vtedy stretli pri stanici dvoch chlapcov od ktorých si chcel obžalovaný požičať telefón, pretože
mal vybitý svoj telefón. Jeden z chlapcov mu odmietol telefón požičať, druhý chlapec mu telefón požičal.
Obžalovaný si doňho vložil svoju SIM kartu a odchádzal s telefónom preč, preto tiež odišiel domov. Ten
chlapec sa pýtal obžalovaného kam ide, avšak obžalovaný neodpovedal a odchádzal s telefónom preč.
Obžalovaný sa chlapcovi nevyhrážal, tento mu telefón požičal dobrovoľne.

Svedok D. F. ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní vypovedal k odcudzenému
telefónu, pričom uviedol, že mobilný telefón zn. SONY Ericsson kúpil v staničnej reštaurácii v F. asi dňa
28.01.2008 za 400,- Sk od muža menom B., ktorý je susedom P. B..Z obsahu priestupkového spisu Č.p.::ORP-P-5/H-MA-2008 vyplýva, že dňa 02.01.2008 v čase o 17.20
hod. začalo OO PZ SR Malacky vykonávať objasňovanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na základe oznámenie P. U., ktorého

skutku sa dopustil P. B., tým, že dňa 01.01.2008 v čase okolo 21.00 hod. prišiel na železničnú stanicu
do čakáme v F., na ul. Z., kde sa nachádzali poškodený P. U. s kamarátom P. V., Tu B. oslovil U. aby
mu požičal mobilný telefón že si chce zavolať, čo odmietol, načo mu povedal, že ak mu ho nepožičia
tak ho zbije. U. následne zo strachu dal B. svoj telefón, ktorý si dal do neho svoju SIM kartu a niekomu
telefonoval. Po tom ako B. skončil hovor povedal U. aby mu dal 300,-Sk inak mu mobilný telefón nevráti.

Peniaze mu U. nedal, nakoľko žiadne nemal. B. si dal telefón do vrecka a povedal U., že keď bol drzí
MT mu nevráti a odišiel preč.

Ku skutku pod bodom č. 4
Spáchanie skutku obžalovaný v prípravnom konaní poprel a vypovedal, že nikdy nedal inzerát na
zoznámenie,nikdysineprisadoldomodréhoX.anikomuneukradoltelefón.Privýsluchudna03.09.2008

vypovedal, že poškodeného Ing. B. nepozná a preto ku skutku nevie uviesť žiadne skutočnosti.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k tomuto skutku nevie nič povedať, pretože v tom čase vôbec
nebol v F., bol u svojho bratanca X. F., aj so svojou milenkou V. Q.. Pamätá si to preto, lebo XX.X. má
meniny, priateľka došla za ním do O. a bola tam s ním 5 dní. Zo svojho telefónu žiadnu SMS neposielal,
poškodeného nepozná ani ho predtým nevidel.

Poškodený Ing. F. B. vo svojej výpovedi dňa 12.05.2008 uviedol, že asi pred mesiacom reagoval na
inzerát na zoznámenie. Dohodli si stretnutie pri stanici v F.. Došiel s autom. K autu prišiel neznámy muž,
prisadol si k nemu a požiadal ho, že si potrebuje zavolať mame, pretože zmeškal vlak a chce jej dať
vedieť, že príde neskôr. S dobrým úmyslom vytiahol svoj mobil s telefónnym číslom XXXX XXXXXX a
požiadal ho, aby nadiktoval telefónne číslo. Pri vyťukávaní čísla telefónu mu tento muž vytrhol z ruky

telefón a povedal, že mu ho vráti pod podmienkou, že mu dá 5 000,- Sk, inak ho nahlási na políciu, že ho
chcel znásilniť. Okamžite začal stláčať klaksón v domnení, že mu príde niekto na pomoc. Obžalovaný
zjavne dostal strach a utiekol. Následne si uvedomil, že má telefónne číslo na možného páchateľa, a
že je ním osoba s ktorou sa kontaktoval. Ešte v ten deň mu zatelefonoval, aby mu vrátil mobil s tým, že
inak na neho podá trestné oznámenie. Tiež mu navrhol, aby telefón nechal v obchode alebo na inom

verejne známom mieste, čo však odmietol. Pri rekognícii ako páchateľa uvedeného skutku označil P. B.,
ktorý sa podobá na páchateľa, ale nebol si celkom istý, nakoľko ho videl len asi 30 sekúnd.
Opätovne bol vypočutý dňa 11.08.2008, kedy zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi, pričom dodal,
že sa mu nevyhrážal takým spôsobom, že by mal obavy o svoj život, v telefonátoch chcel len peniaze za
telefón. Na trestnom stíhaní netrvá a žiada späť len svoju SIM kartu, ktorú mu odcudzil spolu s telefónom.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na schôdzke s obžalovaným sa dohodli tak, že reagoval na
inzerát uverejnený v Slovenskej televízii a na telefónne číslo tam uvedené poslal SMS, aj neskôr potom,
ako mu obžalovaný vzal telefón písal SMS na toto telefónne číslo a na túto SMS mu obžalovaný
odpovedal. Na toto telefónne číslo aj volal a obžalovaný mu zdvihol telefón, išlo o telefónne číslo, ktoré
bolo uverejnené v inzeráte. Žiadal ho, aby mu vrátil telefón, za čo chcel obžalovaný nejaké peniaze,

najprv v aute žiadal 5.000,- Sk a neskôr v telefonickom rozhovore 800,- Sk. Keď mu poslal SMS, že
telefón si môže už nechať, odpísal mu SMS aj telefonoval, že telefón nedostane.
Svedkyňa F. J. vypovedala dňa 11.08.2008 k tel. číslu XXXX/XXXXXX a uviedla, že telefón zn. NOKIA
3310 kúpila v roku 2007 od jedného chlapca v F. na železničnej stanici. SIM kartu s číslom XXXX/
XXXXXX kúpila v predajni Mobil Land v F.. Dňa 21.03.2008 v čase okolo 19.25 hod. prišiel ku nim B., s

ktorým sú susedia, a požičal si od nej telefón. Ona mu ho požičala. B. odišiel s telefónom von z ich bytu
a vrátil sa asi za 10 - 15 minút a telefón vrátil. SMS-ku ktorá dňa 21.03.2008 bola písaná z jej mobilu,
ona určite nepísala a neposielala. Tiež jej nie je známe č. t. XXXX/XXXXXX na ktorú bola SMS poslaná.
Podľa jej názoru SMS mohol poslať len B., pretože v tom čase mal u seba jej telefón.
Na hlavnom pojednávaní doplnila, že, nevie kto posielal z jej mobilu dňa 21.3.2008 SMS, okrem

obžalovaného telefón nikomu nepožičala. Mobilný telefón NOKIA bol jej a používala ho len ona. Jej druh
B. má svoj telefón.
Svedkyňa V. Q. bývalá milenka P. B. vypovedala v prípravnom konaní dňa 08.10.2008 pričom uviedla,
že na meniny P. B. bola s ním v O.. B. bol vtedy u svojho stýka alebo bratranca X.. Volala B., lebo vedela,
že má meniny a chcela byť s ním. Boli spolu 5 dní, potom ju odviezol domov do B.. Ona za ním išla dňa

19.03.2008 okolo 19.00 hod. a odišla o 5 dní t. j. 23. maximálne 24.03.2008. Odvtedy s ním nebola.
Na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať s odôvodnením, že pred tým ako bola uväznená bola v
mileneckom vzťahu s obžalovaným. V prípravnom konaní toto oprávnenie nevyužila napriek tomu, že
bola poučená o práve odoprieť vypovedať.Na fotodokumentácii na č.l. 347-351/ je fotograficky zaznamenaný mobilný telefónny aparát
poškodeného Ing. F. B. s číslom XXXX XXXXXX, z ktorého menovaný zasielal SMS dňa 21.03.2008 o
19.39,51 hod. na č. t. XXXX XXXXXX - ktoré číslo je evidované na sv. F. J., F., Z. ul. č. XX - v znení

„ Ak mobil nevrátiš do hodiny dám príkaz na odtajnenie čísla a majiteľ čísla bude mať problém, polícia
bude vedieť a aj vie kde ťa hľadať“. Ďalšiu SMS správu poškodený Ing. B. zaslal na rovnaké tel. číslo
dňa 22.03.2008 v čase o 08.12.11 hod. v znení „už je neskoro, nech si ho, dávam pokyn na odtajnenie,
už nie je ako priestupok, ale trestný čin“. Na druhej strane poškodený Ing. F. B. prijal na svoj mobilný tel.
aparát SMS z čísla XXXX XXX XXX dňa 22.03.2008 v čase o 10.34.17 hod. - ktoré číslo je evidované na

F. X., A. XXX /ktorá odmietla k veci vypovedať/ v znení keď chceš tak ti dám ten tel. naspäť aj z kartou,
ale dáš mi 1 000,- Sk za to, že si mal chcel znásilniť, nemám kredit, ak chceš dohodneme sa“.
Listinnédôkazyuvedenénač.1.363-367potvrdzujú,žeodcudzenýmobilnýtelefónpoškodenéhoIng.B.
s tel. číslom n XXXX XXXXXX nie je používaný od 22.03.2008, čím je vyvrátená obhajoba obžalovaného
P. B., že mobilný telefón poškodený ďalej užíva a preto mu nemohol byť odcudzený.
Z úradného záznamu zo dňa 04.08.2008 na č. 1. 305 vyplýva, že matka obžalovaného F. B. mala

vedomosť o hľadaných mobilných telefónoch od svojho syna, ktorý však nebol doma a jej sa ich
nepodarilo nájsť a preto ich nemohla vydať polícii.
Z úradného záznamu zo dňa 29.09.2008 na č.l. 346, vyplýva že obžalovaný navrhol vypočuť ako
svedkyňu V. Q. až po konfrontácii s poškodeným Ing. B. a potom ako jej napísal list do výkonu väzby.
Pritomorgánomčinnýmvtrestnomkonaníoznámiladresunaktorejnemáanitrvalýaniprechodnýpobyt.

Znalec z odboru elektrotechnika Doc. Ing. D. Z., CSc., vypracoval posudok k hodnote odcudzených
mobilných telefónov, ktoré vyčíslil ku dňu spáchania jednotlivých skutkov spolu na 2 784,- Sk /č.l. 75-91/.
Na č.l. 372 - 380 sú založené dva rozhodnutia o potrestaní obžalovaného pre priestupky proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorých sa dopustil dňa 30.09.2005 a
11.10.2005 odcudzením mobilných telefónov.

Ku skutku pod bodom č. 5
Obžalovaný v prípravnom konaní priznal v celom rozsahu spáchanie skutku s tým, že dna 23.4.2008 v
čase o 09.50 bod. , ako nevodič šoféroval osobné motorové vozidlo zn. X. XXX, ev.č. MA XXX AX od F. ,
v smere na U. - O.. V tom čase mal zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Keď bol

zastavený policajnou hliadkou, ktorá pýtala od neho doklady k vozidlu a doklady, predložil len doklady
k vozidlu, pričom ich oklamal, že si doklady, čiže vodičský preukaz zabudol doma. Policajtom klamal i v
tom, ako sa v skutočnosti volá, uviedol falošné meno - V. O., s iniciálami narodenia XX.X.XXXX, bytom E.
XX, O.. Policajti túto uvedenú skutočnosť overili a na mieste mu uložili blokovú pokutu vo výške 2.000,-
Sk.Nakoľkonemalpeniazenazaplateniebolmuvystavenýbloknazaplateniesumyvovýške2.000,-Sk.

Na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným, auto v ten deň nešoféroval, podľa podpisu na
blokovej pokute ho mal šoférovať nejaký O.. Tohto O. nepozná. V tom čase sa v aute nenachádzal, ani
nebol pritom zadržaný. V tom čase bol v O., kde býval u bratanca X. F..
Svedok npor. G. K., vypovedal, že pri náhodnej kontrole vozidiel zastavili vozidlo, ktoré šoféroval
obžalovaný a keďže nemal pri sebe žiadne doklady, a to ani osobné doklady ani doklady od vozidla,

vylustroval ho v evidencii PZ na základe údajov, ktoré mu uviedol a po uložení blokovej pokuty bol
prepustený k ďalšej ceste. Skutočnosť, že blokovú pokutu uložil inej osobe, ktorá sa vydávala za V. O.,
zistil pri pohľade na fotografiu lustrovaného V. O., pričom po vzhliadnutí fotografie zistil, že osobu, ktorej
uložil blokovú pokutu na meno V. O. nekontroloval a niekto ho počas služby oklamal tým, že uviedol
nepravdivé údaje o svojej totožnosti. O tomto informoval aj svojich kolegov, aby sa im nestalo niečo

podobné.
Svedok práp. B. O., vypovedal zhodne ako svedok npor. G. K., že pri kontrole vozidla sa jeho vodič, ktorý
nemal osobné doklady, ani vodičský preukaz predstavil menom a osobnými údajmi, ktoré sa ukázali
neskôrakoneopravdivé.Totobolozistenénazákladepodnetučeskýchpolicajnýchorgánov,ktoréžiadali
o lustráciu a pri tom zistili, že sa nejedná o osobu, za ktorú sa vydával.

Svedok por. Q. G., vypovedal s tým, že vodič predložil len doklady týkajúce sa vozidla, nepredložil
vodičské oprávnenie a ani občiansky preukaz. Vo vozidle sa okrem vodiča nachádzala ako spolujazdec
jedna žena. Vodič uviedol, že sa volá V. O. a že býva v O. a tieto jeho uvedené údaje boli v tom čase už
potvrdené a doplnené zo stálej služby. Po príchode na oddelenie v predmetný deň služby, jeho kolega
G. K., zistil, že bloková pokuta, ktorú v ten deň uložil bola napísaná na inú osobu, než bola tá, ktorú v

skutočnosti v ten deň v doobedňajších hodinách kontrolovali. V podstate zistili, že kontrolovaný vodič
ich podviedol uvedením nesprávnych údajov týkajúcich sa jeho osoby, ktoré i napriek tomu, že boli
overované u stálej služby nepatrili tejto osobe, čo vzhľadom k tomu, že nemali podobizeň tejto osoby
nemohli vedieť.Dňa 7.5.2008 bol cez deň v službe ako vedúci zmeny, pričom si všimol, že bola vykonaná lustrácia
osoby V. O., nar. XX.X.XXXX z O.. Od kolegu K. vedel, že ho asi pred dvomi týždňami niekto oklamal
a nepravdivo uviedol svoju totožnosť na meno V. O.. Z uvedeného dôvodu na toto upozornil hliadku,

ktorá lustráciu V. O. vykonávala a vyslovil tak podozrenie, že ich niekto oklamal uvedením nepravdivých
údajov. Nakoľko hliadka vedela, kam lustrovaná osoba išla, rozhodli sa preto vec ešte raz overiť a osobu
predviedli na oddelenie do B. za účelom zistenia totožnosti, kde bolo zistené, že v skutočnosti sa jedná
o osobu P. B., nar. X.X.XXXX z F.. Menovaný bol požiadaný, aby podal vysvetlenie aj k priestupku zo
dňa 23.4.2008 v obci A., pričom sa doznal, že vodičom bol on a nie V. O., ako to pôvodne uvádzal.

Jeho priateľka F. X. potvrdila, že dňa 23.4.2008 v A. bol zastavený a kontrolovaný P. B., ktorý nepravdivo
uviedol svoju totožnosť ako V. O..
V súvislosti s lustráciou osoby, ktorá sa mala v Češku dopustiť nejakého priestupku im bolo oznámené
českou políciou, že sa za V. O. vydávala iná osoba, v tom čase bolo stotožnené, že sa jedná o P. B.,
ktorý sa mal priznať českým kolegom a bol u neho českou políciou nájdený blok za nezaplatenú pokutu
vydaný policajtom v B.. Na základe toho bol neskôr zadržaný obžalovaný, ktorý bol spolujazdcom ženy,

malosajednaťojehopriateľku,ktorábolatehotná.Tátoženapotomvrámcipodaniavysvetleniauviedla,
že v čase keď bola uložená pokuta v B., bol to obžalovaný, kto riadil vozidlo a tiež, že uviedol vtedy
osobné údaje O..
Svedok práp. L. J., vypovedal, že pri kontrole motorového vozidla a osôb pri T. zistili, že vo vozidle sa
nachádza muž bez dokladov totožnosti, ktorý uvádzal meno a osobné údaje na meno V. O. z O.. Cez

stálu službu údaje overili v dostupných evidenciách. S časovým odstupom ich vedúci smeny informoval,
že asi pred dvoma týždňami kolegu K. niekto oklamal a uviedol mu nepravdivé údaje o svojej totožnosti
na meno V. O. z O.. Keďže vedeli kam posádka vozidla išla, išli za nimi, pričom muž bol predvedený na
oddelenie, kde sa priznal, že sa vydával za inú osobu. Zároveň bolo zistené, že sa jedná o obžalovaného
P. B.. Zápisnicu o prejednávaní priestupku z apríla 2008 s obžalovaným nespisoval, ani nevie, kto ju

spisoval a tiež nevie nič, o tom, že by bola s obžalovaným uzavretá nejaká dohoda. Nemali dôvod jeho
priateľku, alebo družku zadržiavať keď obžalovaného predvádzali na oddelenie, sama chcela ísť s nimi.
Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje správa o výsledku objasňovania priestupku, blok na pokutu,
rozhodnutie o priestupku, EKV a správa o priestupku založené na č. l. 46-57. spisu Okresného súdu
Senica sp. zn. 1T 31/2009.

Svedok V. O., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti vlastnil asi 2 dni PEGUEOT 309,
ktorý kúpil v bazáre v O., avšak po dvoch dňoch ho vrátil. Ďalšie auto už potom nekúpil. Obžalovaného
nepozná, nikdy v minulosti mu auto nepožičal a auto nepožičal nikdy ani inej osobe. Nevie skadiaľ by
mohol mať, alebo vedieť jeho osobné údaje. Je bratrancom matky obžalovaného, s ktorou sa stretáva
zriedkavo, niekedy sa stretnú napr. na cigánskom bale.

ObžalovanýbolvyšetrenýznalcomzodborupsychológieMgr.H.K..Zozáverovjejznaleckéhoposudku/
č. 1. 92-111/ vyplýva, že u obžalovaného P. B. ide o poruchu sociability, pravdepodobná /plauzibilná/
racionalizácia správania, ktorá ho privádza do rozporu so spoločnosťou, uchyľovanie sa ku klamstvám
a podvodom. Nie je však u neho narušená schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti,
pre ktoré je stíhaný. Motivácia jeho konania vychádza z jeho štruktúry osobnosti, pričom sa jedná

o dissociálnu osobnosť s tendenciami k agresívnemu a násilníckemu správaniu, mysliacu asociálne.
Všeobecne sa u neho prejavuje rozpor medzi správaním a prijatými sociálnymi normami. Znalkyňa
vzhľadom na závery znaleckého posudku, nepovažovala za potrebné vyšetrenie duševného stavu
obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní konštatovala, že u obžalovaného sa prejavili výrazné sklony ku klamstvu.

Okrem vyšetrovacieho spisu sa oboznárámila tiež so spismi nachádzajúcimi na ÚPSVaR a tiež
zohľadnilasvojepoznatky,keďžeobžalovanýboljejklientomužakomaloletýnaI.stupnizákladnejškoly,
kedy sa u neho prejavovali výrazné poruchy správania. Podkladom znaleckého posudku bolo nielen
3-hodinové vyšetrenie, ale aj testy a vyššie uvedené poznatky získané štúdiom ostatných spisových
podkladov.

ZnalcomzodborupsychológiePhDr.M.B.,PhD.bolvyšetreníajpoškodenýF.B./č.1.112-117/.Znalkyňa
dospela k záveru, že u poškodeného F. B. ide o osobnosť nezrelú s počínajúcim úbytkom mentálnych
funkcií, vrátane insuficienecie. Jeho pamäťové funkcie, ako aj celkovú mentálnu výkonnosť oslabuje
návyk na alkohol. Reprodukcia druhotných údajov ako čas, miestu, suma a pod. je nepresná v dôsledku
ebriety navodenej v v čase skutku, ako aj počiatočných mentálnych deficitov, pričom medzery dopĺňa

jednoduchými konfalbuláciami. Prežité skutočnosti však dokáže v základných rysoch popísať.
Nahlavnompojednávanídoplnila,ženávyknaalkoholskresľujereprodukciuúdajov,ktoréniesúvcentre
záujmov poškodeného B., dopĺňa ich konfabuláciou. Poškodený nie je natoľko zmenený v dôsledku
požívania alkoholu, že by si zamieňal osoby, ktoré pozná, alebo osoby, ktoré boli centrom toho konaniaby a by si mal poškodený pamätať. Čo sa týka deja, má tendenciu poskladať si rôzne drobné udalosti,
ako by do mozaiky deja. Do mozaiky si spája len udalosti, ktoré sa udiali s krátkym časovým odstupom.

Vyhodnotiac vyššie uvedené dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že
preukazujú skutkový stav tak, ako je ustálený vo výrok pod bodom 1. až 5. tohto rozhodnutia.
Skutkový stav pod bodom 1-4 preukazujú najmä výpovede poškodených, ktoré sa v podstatných bodoch
vzájomne zhodujú a súd ani z ohľadom na ostatné vykonané dôkazy nemal dôvod pochybovať o ich
pravdivosti. I keď výpovede poškodeného B. - v ktorých popisuje skutky obžalovaného sa môžu zdať

zmätočné, v základnom popise konania obžalovaného sú zhodné a svojím obsahom zodpovedajú jeho
výpovedi ktorú urobil na začiatku v rámci priestupkového konania. Zhodne s tým aj znalec vyhodnotil
ako vierohodné jeho výpovede v popise základných skutočností tak, ako boli ním vnímané. Druhotné
údaje ako miesto, čas sú u neho nepresné v dôsledku ebriety.
Výpovede poškodených nepriamo potvrdzujú nielen výpovede vypočutých svedkov P. U., P. V., E. A.,
L. P. a F. J., ale aj listinné dôkazy, ktoré vyvracajú obhajobu obžalovaného, ktorú v priebehu konania

účelovo prispôsoboval výsledkom vyšetrovania. O jeho sklonoch ku konfabuláciám a dissociálnemu
chovaniu svedčia závery psychologického vyšetrenia, ako aj opakované potrestanie za priestupky pre
obdobné skutky, aké sú predmetom tohto konania. Súd neuveril ani jeho obhajobe že skutku pod bodom
4 sa nedopustil lebo bol v tom čase u X. F. v O., pretože okrem výpovede poškodeného je usvedčovaný
výpoveďou svedkyne F. J. od ktorej si obžalovaný požičal mobilný telefón, z ktorého zaslal poškodenému

večer v deň skutku sms-správu a následne tak urobil aj z telefónu svojej družky X.. Skutočnosť, že
obžalovaný sa v týchto dňoch mal zdržiavať v O. sama osebe nevylučuje, že obžalovaný sa tohto skutku
dopustil. Nejedná sa totiž o príliš vzdialené mesto a výpoveď sv. V. Q. súd nepovažoval za vierohodnú
vzhľadom na jej blízky vzťah k obžalovanému a skutočnosť, že ju obžalovaný navrhol vypočuť na konci
vyšetrovania, v čase keď už bola vo väzbe a potom čo jej napísal list.

Z týchto dôvodov súd upustil od výsluchu svedka X. F. ako to navrhol obžalovaný po podaní obžaloby.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom 5 súd mal za to, že obhajoba obžalovaného bola vyvrátená zhodnými
výpoveďami vypočutých svedkov, včítane výpovede svedka V. O.. O účelovosti obhajoby svedčí
skutočnosť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní k jeho spáchaniu v celom rozsahu priznal, ani on ani
jeho obhajca skutkový stav nenamietali a pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania dal obžalovaný

podnet na začatie konania o dohode o vine a treste.
Takto mal súd preukázané, že obžalovaný
v bode 1 hrozbou ublíženia na zdraví nútil poškodeného, aby mu zaplatil neprimeranú odmenu za odvoz
domov;
v bode 2 a 3 použil hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa finančnej hotovosti poškodeného F.. B. a

mobilného telefónu poškodeného maloletého P. U. pričom tento skutok (pod bodom 3) spáchal na
chránenej osobe;
v bode 4 násilím sa zmocnil mobilného telefónu poškodeného Ing. F. B. a vyhrážkami ho nútil, aby mu
vyplatil za telefón 5000.- Sk;
v bode 5 viedol motorové vozidlo napriek tomu, že mu bol Okresným dopravným inšpektorátom Malacky,

rozhodnutím o priestupku pod č. p.: ORP-P-13/H-DI-MA-2008 zo dňa 11. 1. 2008, uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.
S poukazom na vyššie uvedené mal súd preukázane, že obžalovaný konaním v bode 1 naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.; v bode 2 zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.; v bode 3 zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.; v bode

4 prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1 Tr. zák. po stránke subjektívnej i objektívnej.
Subjektívnu stránku konania obžalovaného súd hodnotil ako priamy úmysel pretože z okolností veci je
nepochybné, že spôsobom popísaným v bodoch 1-5 chcel porušiť zákonom chránený záujem.
O osobe obžalovaného B. súd zistil, že doposiaľ bol 7 krát právoplatne postihnutý v priestupkovom

konaní za spáchanie priestupku proti majetku. Súdne trestaný bol pred spáchaním tejto trestnej činnosti
štyrikrát, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4 sp.zn. 3T 125/06 v spojení z rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1To 81/10, zo dňa 23.6.2010 k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov.
U obžalovaného súd zistil priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) a m) Tr. zák. pretože spáchal

viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky, sp.zn. 2T118/2008 súd zistil, že bol Trestným rozkazom
zo dňa 22.01.2009, doručeným 24.2.2009 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/
Trestného zákona ktorého sa dopustil 04.10.2006. Z toho je zrejmé že teraz posudzovanej trestnejčinnosti sa dopustil skôr ako bol vyššie uvedeným Trestným rozkazom odsúdený pre inú zbiehajúcu sa
trestnú činnosť.
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie úhrnného a

súhrnnéhotrestuazasperačnejzásadyvzmysle§41ods.2a§42ods.1Tr.zák.,keďževtomtoprípade
išlo o viacčinný súbeh úmyselných trestných činov z ktorých aspoň jeden je zločinom, pri ktorom sa
uplatňuje zásada zostrenia najprísnejšieho trest spočívajúca vo zvýšení hornej hranice trestnej sadzby
odňatia slobody stanovenej za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov o jednu tretinu, t. j. podľa
§ 188 ods.2 Tr. zák. Po úprave trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 7 rokov až 16

rokov. Vzhľadom na to, ako aj osobu obžalovaného a okolnosti veci súd upustil od upravenia trestnej
sadzby aj podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., keďže by to bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a trest
uložil na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.
Pre výkon uloženého trestu ho v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Tr. zák. zaradil do Ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
V súlade s výsledkami dokazovania súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody vo výške uplatnenej

poškodeným P. U.. Naproti tomu poškodeného B. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie, keďže v konaní vznikli pochybnosti o skutočnej výške odcudzenej finančnej hotovosti a
dokazovanie ktorého by bolo potrebné vykonať by presahovalo potreby trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na Okresnom súde Malacky.