Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/346/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2197897328
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2197897328.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcov: 1/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
č. XXX (ako právny nástupca po pôvodnom žalobcovi 1/: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
R. č. XXX, zomr. XX.XX.XXXX), 2/ I. Z., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, 3/ O. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX a 4/ S. Z., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, všetci zastúpení
JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovaným: 1/ Slovenská konsolidačná,
a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, 2/ Fleetreal, a. s., so sídlom Vlčie hrdlo
64, Bratislava, IČO: 45 470 189 (ako nástupca po pôvodnom žalovanom 2/: Credit Clearing Center,
a. s., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 35 839 651), zastúpený JUDr. Ing. Ľubomírom
Navračičom, PhD., advokátom, Miletičova 21, Bratislava a 3/ Genaro Investments Limited, so sídlom
229 Arch. Makariou III Ave, Meliza Court 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, IČO: HE138109, zastúpený
splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o
neplatnosť dohody, o odvolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8. júla 2008,
č.k. 14C/104/1997-509, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia, že dohoda povinnej a oprávnenej
osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997
notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou
zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr. Miroslavom
Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 v
Trnave notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97, je neplatná v časti, v ktorej G.
Z. a manželka I. Z. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení
záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti k.ú. R., LV č. XXX, parc. č. 361/1 - zastavaná
plocha, č. s. XXX o výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203 m2, na zabezpečenie
záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby
osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom
JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou
napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom
pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 v Trnave
notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97 je neplatná v časti, v ktorej O. Z.
súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva

zo dňa 17.07.1992 k nehnuteľnosti k.ú. R., LV č. XXX, parc. č. 1019 - dom, dvor, zastavaná plocha
č. s. XX o výmere 723 m2, parc. č. 1018/2 - orná pôda o výmere 2.715 m2 a parc. č. 1018/3 -
zastavaná plocha o výmere 399 m2 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 869.000,-
Sk, a v ktorej G. Z. a manželka I. Z. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti
na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti v k.ú. R., LV č. XXX, parc.
č. 361/1 - zastavaná plocha, č. s. XXX o výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203
m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk, žalobu žalobkyne 4/ zamietol,
konanie proti žalovanému 1/ zastavil a žalovaným 2/ a 3/ uložil zaplatiť trovy konania žalobcov JUDr.
Tiborovi Sanákovi v sume 383.256,50 Sk do 3 dní. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím
ust. § 37, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že sporná notárska zápisnica
je absolútne neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť a
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi videl
súd v tom, že žalobcovia skutočne neboli správne informovaní pracovníkmi Slovenskej sporiteľne, boli
dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu, pričom ak
by boli zo strany pracovníkov sporiteľne správne informovaní, zápisnicu by nikdy nepodpísali. Podľa ich
vyjadrenia, ak by dostali do rúk spornú zápisnicu, boli by si ju prečítali, poradili by sa s právnikom, čo
im umožnené nebolo. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na kladnom doriešení predmetnej
veci v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko výrok rozsudku vo veci odstraňuje ich neistotu v tom, či tu
právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Súd žalobu žalobkyne 4/ zamietol ako nedôvodnú, nakoľko
táto nebola účastníčkou predmetných zmlúv. Konanie voči žalovanému 1/ súd zastavil z dôvodu, že
tento nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a nebol pasívne legitimovaný v predmetnom konaní,
keďže pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 22.12.2004 postúpená na žalovaného 3/, preto súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. proti nemu
zastavil. Vzhľadom na výsledok konania súd uložil žalovaným 2/ a 3/ podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatiť
žalobcom náhradu trov konania.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 3/, ktorá navrhla rozsudok
v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, pričom v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku
navrhla pripustiť dovolanie. Odvolanie odôvodnila tým, že záver súdu nie je správny a nezakladá sa na
správnom vyhodnotení dôkazov predložených spornými stranami. Súd považoval notársku zápisnicu
za neplatnú pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
považoval za pravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že podpísali iba čistý list, na ktorom boli uvedené
ich mená, a ktorý mal predstavovať notárku zápisnicu, pričom túto podľa ich tvrdení nikdy nedostali
celú a z čítania zápisnice nezachytili, že sa jedná o zápisnicu s exekučným titulom a neporozumeli
jej. Súd dané tvrdenie považoval za hodnoverné napriek tomu, že pred súdom nebol vykonaný jediný
dôkaz a ani žalobcami neboli predložené dôkazy, ktoré by uvedené tvrdenie preukázali. Súd taktiež
považoval notársku zápisnicu za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že podľa záverov súdu bolo povinnosťou pracovníkov Slovenskej sporiteľne
seriózne vysvetliť situáciu žalobcom, poukázať na riziká, aké pre nich vyplývajú v prípade, že notársku
zápisnicu podpíšu a Ing. T. splácať úver nebude. Podľa žalovanej však súd opätovne v odôvodnení
rozhodnutia neuviedol, na základe akých úvah a vykonaných dôkazov okrem samotného tvrdenia
žalobcov usúdil, že žalobcovia podpísali notársku zápisnicu neinformovaní o jej obsahu, a že pracovníci
Slovenskej sporiteľne žalobcov úmyselne dezinformovali, čím mala byť notárska zápisnica neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi. Zastávala názor, že počas dokazovania neboli pred súdom vykonané
žiadne dôkazy, ktoré by účelové tvrdenia žalobcov podporovali. Poukázala na to, že hoci žalovaní
preukázateľne vysvetlili zámer spísania notárskej zápisnice žalobcom a navyše ich upozornili na
možnosť prejednať tieto skutočnosti s advokátom, žalobcovia nevyužili možnosť právneho zastúpenia
pri podpise notárskej zápisnice. Zastávala názor, že spísanie notárskej zápisnice nemožno pokladať za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ide o zákonom upravené a povolené využitie prostriedku
na zabezpečenie pohľadávky. Pokiaľ sa súd zaoberal neplatnosťou notárskej zápisnice podľa § 49a
Občianskeho zákonníka, v odôvodnení neuviedol, či pokladal alebo nepokladal notársku zápisnicu za
neplatnú pre uvedenie žalobcov do omylu, alebo prečo sa touto časťou žaloby žalobcov na začatie
konania nezaoberal.

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že pokiaľ by boli správne informovaní pracovníkmi sporiteľne, nikdy
by predmetnú zápisnicu nepodpísali, pretože bola výlučne zameraná proti nim a svojimi dôsledkami ich
existenčne ohrozovala. Sporná notárska zápisnica je neplatná aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka z

dôvodu postupu notára pri spisovaní a podpisovaní notárskej zápisnice, pričom oni skutočne podpisovali
len jeden hárok čistého papiera, na ktorom boli uvedené ich mená a nič viac. Neplatnosť notárskej
zápisnice v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť videli aj v tom,
že v tejto boli nesprávne uvedené výmery a parcelné čísla. Podľa ich názoru súd prvého stupňa vykonal
pomerne rozsiahle dokazovanie, zabezpečil veľké množstvo dôkazov, vypočul veľa svedkov a zistil
skutkový stav, ktorý mu umožnil prijať správny právny záver. Poukázali tiež na to, že na žalovaného 1/
bola postúpená pohľadávka v Slovenskej sporiteľne, a.s., Mestskej pobočky Trnava, vyplývajúca iba z
jednej úverovej zmluvy, zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva, zaťažujúca iba žalobcov 1/
a 2/. Mali za to, že žalovaná 1/ mohla postúpiť pohľadávku tvoriacu predmet konania na žalovanú 3/
len v tom rozsahu, v akom ju sama získala od Slovenskej sporiteľne, a.s., teda len v rozsahu úverovej
zmluvy č. 78-857207-7 zo dňa 20.10.1992. Pokiaľ teda podáva žalovaná 3/ odvolanie
proti rozsudku súdu prvého stupňa, tak sa jej odvolanie môže týkať len časti výroku rozsudku týkajúcej
sa žalobcov 1/ a 2/.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 10Co/246/2009-575 zo dňa 12.01.2010 rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol a
žalobcom 1/ - 4/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania vo výške 208,27 eur a
žalovanej 3/ náhradu trov konania vo výške 383,66 eur k rukám ich advokátov do 3 dní. V dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového
materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i
nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že žalobcovia odvodzovali neplatnosť predmetných dohôd
jednak z ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 občianskeho zákonníka), jednak z dôvodu ich rozporu s dobrými
mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), a jednak z dôvodu, že právne úkony boli urobené v omyle (§ 49a
Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na to vyslovil názor, podľa ktorého z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by predmetné dohody v napádanej časti mali byť neplatné pre neurčitosť s poukazom na
chyby v označení parciel a výmer, nakoľko ide len o chyby v písaní, pričom nehnuteľnosti sú nepochybne
označené a špecifikované uvedením katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva a nepochybne z nich
vyplýva, že predmetom úkonu boli všetky nehnuteľnosti zapísané na predmetných listoch vlastníctva, a
teda obsah právneho úkonu možno považovať za nepochybný. Rovnako nepodloženými boli i tvrdenia
žalobcov, že predmetom záloh neboli rodinné domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záložných zmlúv
nepochybne vyplýva, že predmetom zálohu boli aj predmetné rodinné domy. Pokiaľ žalobcovia rozpor
právneho úkonu s dobrými mravmi videli najmä v tom, že zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne
boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu, a že
túto zápisnicu podpísali tým spôsobom, že podpisovali len čistý list papiera, a teda nemali možnosť
sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť, tieto uvedené tvrdenia žalobcovia nepodložili žiadnymi
relevantnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia možno považovať za nepodložené najmä s prihliadnutím
na vyjadrenie dotknutých pracovníkov sporiteľne, ako aj vyjadrenie notára, ktorý notársku zápisnicu
spisoval. Zo strany žalobcov neboli produkované ani žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by títo
konali v omyle a tento omyl bol žalovanými vyvolaný, prípadne títo museli o ňom vedieť. Odvolací súd
vyslovil možnosť súhlasu s názorom žalovaných, že uzatváranie notárskych zápisníc s obsiahnutým
súhlasom s exekúciou je štandardným postupom peňažných ústavov. Z týchto dôvodov s poukazom
na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov a nepreukázanie žiadnych dôvodov neplatnosti
uzatvorených dohôd, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zmietol. O povinnosti žalobcov nehradiť úspešným
žalovaným 2/ a 3/ trovy konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
V závere dôvodov rozhodnutia dal do pozornosti prvostupňovému súdu, že tento doposiaľ nerozhodol
o náhrade trov konania žalovanej 1/, voči ktorej bolo konanie právoplatne zastavené a súčasne uložil
súdu prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. opraviť označenie obchodného mena žalovanej 3.
v záhlaví rozsudku.

Na základe v zákonnej lehote podaného dovolania zo strany žalobcov Najvyšší súd SR ako súd
dovolací uznesením č.k. 4Cdo/89/2010 - 616 zo dňa 22.03.2012 rozsudok Krajského súdu v Trnave z
12.01.2010 sp. zn. 10Co/246/2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia
dovolacieho súdu vyplynulo, že odvolací súd pochybil, pokiaľ na odvolanie iba žalovanej 3/ zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že v tejto časti žalobu zamietol,
pričom jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď bezdôvodne zmenil aj tú
časť prvostupňového rozsudku týkajúcu sa žalobcu 3/, ktorá odvolaním dotknutá nebola. V súčasnosti

žalovanej 1/ bola pôvodnou žalovanou (Slovenskou sporiteľňou a.s.) postúpená pohľadávka vyplývajúca
iba z jednej úverovej zmluvy (č. 78-857207-7 z 20.10.1992), zabezpečená zmluvou o zriadení záložného
práva na nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/ a následne iba táto jedna pohľadávka bola žalovanou 1/
postúpená žalovanej 3/. Vzhľadom na to bolo treba dať za pravdu dovolateľom, že pokiaľ proti rozsudku
súdu prvého stupňa podala odvolanie iba žalovaná 3/, tak sa jej odvolanie mohlo týkať len časti
výroku prvostupňového rozsudku, z ktorej žalobcovia 1/ a 2/ súhlasili s exekúciou do výšky záložného
práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva z 20.10.1992 a v žiadnom prípade sa
nemohlo vzťahovať aj na časť prvostupňového rozsudku, v ktorej bolo vyhovené žalobe žalobcu 3/. Na
strane žalovaných totiž nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, keď každá zo žalovaných 2/ a 3/
postúpením nadobudla samostatnú pohľadávku vyplývajúcu z dvoch samostatných úverových zmlúv,
z ktorých každá jedna bola zabezpečená samostatnou zmluvou o zriadení záložného práva - jednou
týkajúcou sa majetku žalobcov 1/ a 2/ a druhou týkajúcou sa majetku žalobcu 3/. Dovolací súd tiež zrušil
rozsudok odvolacieho súdu v časti trov konania, vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť, ktorá vyplývala
z neujasnenosti okruhu účastníkov odvolacieho konania v spojení s rozsahom, v akom bol rozsudok
súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 11Co/170/2012-643 zo dňa 24.10.2012 rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená
notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom JUDr.
Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou
na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97,
NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 v Trnave notárom JUDr.
Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97, je neplatná v časti, v ktorej G. Z. a manželka I. Z.
súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo
dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti k.ú. R., LV č. XXX, parc. č. 361/1 - zastavaná plocha, č.s. XXX o
výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203 m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom
vo výške 923.930,- Sk, zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol a odvolanie žalovaného 3.
proti rozsudku súdu prvého stupňa vo zvyšnej vyhovujúcej časti odmietol. Následne uznesením č.k.
11Co/170/2012-663 zo dňa 13.11.2012 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj
celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však nedospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že žalobcovia odvodzovali
neplatnosť predmetných dohôd jednak z ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 občianskeho zákonníka), jednak
z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), a jednak z dôvodu, že právne
úkony boli urobené v omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na to vyslovil názor, podľa
ktorého z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predmetné dohody v napádanej časti mali byť
neplatné pre neurčitosť s poukazom na chyby v označení parciel a výmer, nakoľko ide len o chyby v
písaní, pričom nehnuteľnosti sú nepochybne označené a špecifikované uvedením katastrálneho územia
a čísla listu vlastníctva a nepochybne z nich vyplýva, že predmetom úkonu boli všetky nehnuteľnosti
zapísané na predmetných listoch vlastníctva, a teda obsah právneho úkonu možno považovať za
nepochybný. Rovnako nepodloženými boli i tvrdenia žalobcov, že predmetom záloh neboli rodinné
domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záložných zmlúv nepochybne vyplýva, že predmetom zálohu
boli aj predmetné rodinné domy. Pokiaľ žalobcovia rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi videli
najmä v tom, že zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne boli dezinformovaní tak, aby sa u nich
vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu, a že túto zápisnicu podpísali tým spôsobom,
že podpisovali len čistý list papiera, a teda nemali možnosť sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť,
tieto uvedené tvrdenia žalobcovia nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia možno
považovať za nepodložené najmä s prihliadnutím na vyjadrenie dotknutých pracovníkov sporiteľne, ako
aj vyjadrenie notára, ktorý notársku zápisnicu spisoval. Zo strany žalobcov neboli produkované ani
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by títo konali v omyle a tento omyl bol žalovanými vyvolaný,
prípadne títo museli o ňom vedieť. Odvolací súd vyslovil možnosť súhlasu s názorom žalovaných,
že uzatváranie notárskych zápisníc s obsiahnutým súhlasom s exekúciou je štandardným postupom
peňažných ústavov.

Na základe v zákonnej lehote podaného dovolania zo strany žalobcov 1/ a 2/ Najvyšší súd SR ako
súd dovolací uznesením č.k. 4 Cdo 198/2013-718 zo dňa 25.02.2015 rozsudok Krajského súdu v

Trnave z 24.10.2012, sp. zn. 11Co/170/2012 v napadnutej časti spolu s uznesením Krajského súdu v
Trnave z 13.11.2012, sp. zn. 11Co/170/2012 zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v
Trnave na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplynulo, že v danom prípade
podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
nespĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Dal za pravdu
dovolateľom, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil, prečo priznal výpovediam
pracovníkov Slovenskej sporiteľne (ktorých ani nemenoval) a notárovi JUDr. Gregorovi (ktorý nebol v
konaní vypočutý) väčšiu dôkaznú váhu, ako výpovediam a tvrdeniam žalobcov. Pritom práve uvedenie
týchto skutočností má podstatný význam pre preukázanie tak správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,
ako aj pre kontrolu správnosti postupu súdu. V danom prípade bolo tiež z obsahu spisu zrejmé, čo
namietali (mimo iného) aj dovolatelia, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby
sám zopakoval, prípadne doplnil dokazovanie, a to tak výsluchom samotných účastníkov konania, ako
aj v napadnutom rozsudku nemenovaných svedkov, vrátane notára JUDr. Gregora, ktorých výpovede, či
písomné vyjadrenia vo veci (ide hlavne o písomné vyjadrenie JUDr. Gregora, ktorý v konaní nebol vôbec
vypočutý) bez vysvetlenia považoval za dôveryhodnejšie dôkazy, ako výpovede samotných žalobcov. Na
základe toho odvolací súd tak zaťažil konanie vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Vzhľadom na
uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a s ním súvisiacej časti v uznesení
odvolacieho súdu o trovách konania zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 214 ods. 1 O.s.p.) čiastočne zopakoval dokazovanie vykonaného súdom prvého stupňa, preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu jeho zrušenia dovolacím súdom, a to v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny a nesprávnym je len v časti
trov konania.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/106/1997 bolo určenie, že
dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade
v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a
pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom
JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou
dňa 07.03.1997 v Trnave notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97 je neplatná v
časti, v ktorej O. Z. súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení
záložného práva zo dňa 17.07.1992 k nehnuteľnosti k.ú. R., LV č. XXX, parc. č. 1019 - dom, dvor,
zastavaná plocha č. s. XX o výmere 723 m2, parc. č. 1018/2 - orná pôda o výmere 2.715 m2 a parc.
č. 1018/3 - zastavaná plocha o výmere 399 m2 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške
869.000,- Sk, a v ktorej G. Z. a manželka I. Z. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v
nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti v k.ú. R., LV č.
XXX, parc. č. 361/1 - zastavaná plocha, s. č. XXX o výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere
203 m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk. Rozsudkom napadnutým
odvolaním súd žalobe žalobcov 1/ až 3/ vyhovel, žalobu žalobkyne 4/ zamietol, konanie proti žalovanej
1/ zastavil a žalovaným 2/ a 3/ uložil zaplatiť náhradu trov konania žalobcom.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, Mestská pobočka
Trnava (v tomto spore pôvodne označená žalovaná) uzatvorila s Ing. O. T. dve úverové zmluvy.
Prvou úverovou zmluvou č. 78-857153-1 zo dňa 17.07.1992 bol Ing. O. T. poskytnutý úver v sume
1.600.000,- Kčs, na zabezpečenie ktorého bolo zmluvou zo dňa 17.07.1992 zriadené záložné právo k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve O. Z. (žalobcu 3/ - zmluva registrovaná na Štátnom notárstve v Trnave
pod č. R III 1843/92 zo dňa 20.08.1992) podľa návrhu zo 17.07.1992 na nehnuteľnosti parc. č. 1019,
1018/2 a 1018/3, k.ú. R., LV č. XXX, v prospech sporiteľne vo výške 869.000,- Kčs. Druhou úverovou
zmluvou č. 78-857207-7 zo dňa 20.10.1992 bol Ing. O. T. poskytnutý úver v sume 1.800.000,- Kčs, na
zabezpečenie ktorého bolo zmluvou zo dňa 20.10.1992 zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve G. Z. a manželky I. Z. (žalobcov 1/ a 2/ - zmluva registrovaná Štátnym notárstvom v Trnave
pod č. R III. 2977/92 zo dňa 01.12.1992) podľa návrhu z 20.10.1992 na nehnuteľnosti parc. č. 326/1 a
326/10, k.ú. H., LV č. XXX, v prospech sporiteľne vo výške 923.930,- Kčs.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.12.1999 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku zo
zmluvy o úvere č. 78-857207-7 z 20.10.1992 postupníkovi Slovenskej konsolidačnej, a.s. (v súčasnosti
označenej žalovanej 1.) Súd prvého stupňa uznesením z 05.11.2002 č.k. 14C/106/1997 - 199 pripustil
zmenu účastníkov na strane žalovaného tak, že na miesto Slovenskej sporiteľne, a.s. vstúpila do konania
Slovenská konsolidačná, a.s. (napriek tomu, že Slovenskej konsolidačnej, a.s. bola postúpená iba jedna
z dvoch pohľadávok). Následne súd prvého stupňa uznesením z 27.01.2004 č.k. 14C/106/1997 - 232
rozhodol o pripustení pristúpenia Slovenskej sporiteľne, a.s. do konania ako žalovanej 2/. Zmluvou
o postúpení pohľadávok z 05.09.2002 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila (druhú) pohľadávku zo
zmluvy o úvere č. 78-857153-1 zo 17.07.1992 postupníkovi Credit Clearing Center, a.s. (v súčasnosti
označenej žalovanej 2/). Slovenská konsolidačná, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.12.2004
postúpila predmetnú (vyššie uvedenú) pohľadávku postupníkovi GENARO INVESTMENTS LIMITED.
Súd prvého stupňa uznesením z 24.03.2006 č.k. 14C/106/1997 - 400 pripustil vstup do konania
GENARO INVESTMENTS LIMITED ako žalovanej 3/. Napokon súd prvého stupňa uznesením z
06.05.2008 č.k. 14C/106/1997 - 493 pripustil zmenu účastníkov tak, že z konania vystupuje žalovaná 2/
Slovenská sporiteľňa, a.s. a na jej miesto vstupuje Credit Clearing Center, a.s.

Z uvedeného je tak zrejmé, že t. č. žalovanej 1/ bola pôvodnou žalovanou (Slovenskou sporiteľňou, a.s.)
postúpená pohľadávka vyplývajúca iba z jednej úverovej zmluvy (č. 78-8572077 z 20.10.1992),
zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti žalobcov 1/, 2/ a následne iba
táto jedna pohľadávka bola žalovanou 1/ postúpená žalovanej 3/. Vzhľadom na to treba dať za pravdu
dovolateľom, že pokiaľ proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie iba žalovaná 3/, tak sa jej
odvolanie mohlo týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej žalobcovia 1/ a 2/ súhlasili s
exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva z 20.10.1992.

S prihliadnutím na vyššie uvedené je potom predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti
postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby
osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom
JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou
napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č.
N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 v Trnave notárom
JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97, je neplatná v časti, v ktorej G. Z. a manželka I.
Z. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva
zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti v k.ú. R., LV č. XXX, parc. č. 361/1 - zastavaná plocha, č. s. XXX o
výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203 m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom
vo výške 923.930,- Sk, ako aj trov konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou 3/ (nakoľko
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť vo vyhovujúcej časti, v časti určenia
neplatnosti dohody povinnej a oprávnenej osoby v časti, v ktorej O. Z. súhlasil s exekúciou do výšky
záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992, zamietajúcej
časti voči žalobkyni 4/ a v zastavujúcej časti voči žalovanému 1/).

Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v podstatnej časti správne
právne posúdil.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 17.07.1992 bola medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou
v Bratislave, Mestskou pobočkou v Trnave a Ing. O. T. uzatvorená úverová zmluva č. 78-857153-1,
na základe ktorej bol Ing. O. T. poskytnutý úver v sume 1.600.000,- Sk. Dňa 20.10.1992 bola medzi
rovnakými účastníkmi uzatvorená úverová zmluva č. 78-857207-7, na základe ktorej bol Ing. O. T.
poskytnutý úver v sume 1.800.000,- Sk. Dňa 17.07.1992 uzatvoril žalobca 3/ s veriteľom z úverovej
zmluvy č. 78-857153-1 zmluvu o zriadení záložné práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,
k.ú. R., parc. č. 1019 vo výmere 723 m2 - rodinný dom postavený na tejto parcele s. č. XX, parc. č. 1018/2
- orná pôda vo výmere 2715 m2 a parc. č. 1018/3 - zastavané plochy o výmere 299 m2. Dňa 20.10.1992
uzatvorili žalobcovia 1/ a 2/ s veriteľom z úverovej zmluvy č. 78-857207-7 zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. R., zapísaným na LV č. XXX ako parc. č. 326/1 -
zastavaná plocha o výmere 355 m2 a rodinný dom s. č. XXX a parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203
m2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžník z úverových zmlúv sa dobre poznal so žalobcami,
nakoľko títo boli v pracovnom, resp. obchodnom vzťahu. Dňa 20.02.1997 bola na Notárskom úrade v
Chtelnici notárom JUDr. Miloslavom Gregorom pod sp. zn. N 24/97, NZ 13/97 notárskou zápisnicou
osvedčená dohoda povinnej a oprávnenej osoby a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa
07.03.1997 pod sp. zn. 38/97, NZ 25/97, v ktorej žalobca 3/ súhlasil s exekúciou do výšky záložného
práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992 k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 869.000,- Sk a žalobcovia 1/ a 2/
súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo
dňa 20.10.1992 k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom
vo výške 923.930,- Sk.

Žalobcovia odvodzovali neplatnosť predmetných dohôd jednak z ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), jednak z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a jednak z
dôvodu, že právne úkony boli urobené v omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka).

Podľa § 37 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný.

Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď
nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Niektoré
nedostatky, ktoré sa v právnom úkone objavia, nemusia mať za následok jeho neplatnosť. Zákon toleruje
chyby v písaní alebo počítaní v prípade, ak napriek týmto chybám je jeho význam nepochybný. Chyby v
písaní a počítaní nevyvolávajú neplatnosť právneho úkonu za predpokladu, že význam (obsah) prejavu
vôle je nepochybný. Predpokladá to, že k chybám došlo iba pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu,
spravidla nepozornosťou, bez vplyvu na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle a bez
spôsobenia omylu.

Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predmetné dohody v
napádanej časti mali byť neplatné pre neurčitosť s poukazom na chyby v označení parciel a výmer,
nakoľko ide len o chyby v písaní, pričom nehnuteľnosti sú nepochybne označené a špecifikované
uvedením katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva a nepochybne z nich vyplýva, že predmetom
úkonu boli všetky nehnuteľnosti zapísané na predmetných listoch vlastníctva, a teda obsah právneho
úkonu možno považovať za nepochybný. Rovnako nepodloženými boli i tvrdenia žalobcov, že
predmetom zálohu neboli rodinné domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záložných zmlúv nepochybne
vyplýva, že predmetom zálohu boli i predmetné rodinné domy.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči
dobrým mravom, nie je dovolený.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Žalobcovia rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi videli najmä v tom, že zo strany pracovníkov
Slovenskej sporiteľne boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú
notársku zápisnicu. Uviedli tiež, že notársku zápisnicu podpísali tým spôsobom, že podpisovali len čistý
list papiera, a teda nemali možnosť sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť. Rovnako žalobkyňa 2/
uviedla, že nebolo jej zo strany notára umožnené pred podpísaním si notársku zápisnicu vziať a poradiť
sa s právnikom.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom vyporiadal a
odôvodnil, prečo považoval právny úkon obsiahnutý v predmetnej notárskej zápisnici za absolútne
neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý dôvod videl v tom, že žalobcovia neboli zo strany
pracovníkov Slovenskej sporiteľne správne informovaní, boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo
rozhodnutie podpísať predmetnú notársku zápisnicu.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo zo strany žalovaných žiadnym rozumným spôsobom
vysvetlené, na základe čoho sa pristúpilo k spisovaniu notárskej zápisnice, keď boli uzatvorené záložné
zmluvy, ktoré podľa názoru žalovaných boli právne perfektné. Ako jediný do úvahy pripadajúci logický
dôvod spísanie notárskej zápisnice sa javí byť dôvod, že predmetná notárska zápisnica na rozdiel od
uzatvorených záložných zmlúv je exekučným titulom bez toho, aby tomu predchádzalo súdne konanie.
Spísanie notárskej zápisnice obsahujúcej dohodu povinnej a oprávnenej osoby bolo teda jednoznačne
v záujme Slovenskej sporiteľne a možno sa len domnievať, čo viedlo žalobcov k uzatvoreniu takejto
dohody s oprávnenou osobou osvedčenou notárskou zápisnicou, keď na základe uzatvorenia takejto
dohody im nevznikli žiadne ďalšie práva, dokonca došlo k oslabeniu ich práv v súvislosti s okamžitou
exekúciou. Je nepochybné, že v prípade, že by žalobcom pracovníci Slovenskej sporiteľne dostatočným
spôsobom ozrejmili všetky okolnosti a následky urobenia takéhoto úkonu, celkom nepochybne by
žalobcovia takýto úkon nevykonali.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že dohoda
povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou a pokračujúcou notárskou zápisnicou, v
ktorej G. Z. a manželka I. Z. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu
o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške
923.930,-Sk je neplatná, a to tak pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj z dôvodu, že ho urobili v omyle,
na základe skresľujúcich informácií zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne.

Z rovnakých dôvodov bola už napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa určená neplatnosť dohody
povinnej a oprávnenej osoby osvedčenej notárskou zápisnicou a pokračujúcou notárskou zápisnicou v
časti, v ktorej O. Z. súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení
záložného práva zo dňa 17.07.1992 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 869.000,-Sk,
pričom rozsudok v tejto časti už nadobudol právoplatnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v súlade s
ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Odvolací súd nepripustil dovolanie proti svojmu rozsudku, keď odvolateľ neuviedol, v čom by malo byť
rozhodnutie odvolacieho súdu v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa zásadného významu,
pričom odvolací súd nebol toho názoru, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany (III.ÚS 209/04, IV.ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci
svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia.

Nárok na náhradu trov konania má ten účastník, ktorý mal úspech vo veci, a to proti účastníkovi, ktorý
úspech nemal, pri čiastočnom úspechu súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov (§ 142 ods. 1 a 2 O.s.p.).

V sporovom konaní sa teda povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v konaní.

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené,
sa riadi ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník, ktorý zavinil,
že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách konania v
súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho
zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. však použitý výraz „zavinenie“
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej
príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).
Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku.

Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. však je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom
obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené
súčasne. Pokiaľ ide o správanie odporcu, potom musí ísť výlučne o správanie samotného odporcu, nie
o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov. O dôvodnosti podania návrhu je treba
uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že
návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a
to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. V tomto prípade má
navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.
Pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba
vychádzať z porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal (podľa petitu) a dôvodom
späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so
žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania zavinil.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania je potrebné považovať jednak za
nepreskúmateľné, a jednak za nedostatočné, nakoľko súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania
vo vzťahu medzi všetkými účastníkmi konania. V prejednávanej veci je potrebné vychádzať z toho, že
žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/, taktiež
je potrebné zohľadniť, že žaloba žalobkyne 4/ bola zamietnutá a konanie voči žalovanému 1/ bolo
zastavené, pričom je potrebné s poukazom na vyššie uvedené skúmať dôvod zastavenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania podľa §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa o trovách konania (prvostupňových, odvolacích a dovolacích)
opätovne rozhodne, pričom svoje odôvodnenie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. i náležite odôvodní.

Rozsudok krajský súd prijal pomerom hlasov 3 :0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.