Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 4, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212015
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113212015.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR, v konaní o
zaplatenie zmenkovej sumy 288 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Martin č.k. 9C/228/2013-87 zo dňa 27.11.2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 9C/228/2013-87 zo dňa 27.11.2014 v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania
z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu

vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca si podanou žalobou uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 288 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 288 Eur od 27.07.2010 do
zaplatenia, na zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 288 Eur od 11.10.2010 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,96 Eur, a na náhradu trov konania. Podľa

žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 06.11.2009 na zmenkovú sumu 288 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne od 27.07.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou "na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant zmenku predložil k zaplateniu, pričom vystaviteľ na zmenkovú sumu nič
nezaplatil a nič nezaplatil ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu"

indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca podal návrh na vzorovom
tlačive "A" návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na podporu svojej pohľadávky žalobca predložil originál zmenky, výpis
z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Okresný súd doručoval
žalovanému kópiu tlačiva na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným tlačivom "C" na odpoveď.

Žalovaný v lehote 30 dní od doručenia tlačiva zaslal súdu vyplnené tlačivo "C" na odpoveď, v ktorom
uviedol, že pohľadávku žalobcu akceptuje len čiastočne s poukazom na prebiehajúce exekučné konanie
18Er/363/2011 a so zmenkou nesúhlasí, pretože bol podvedený a s takýmto obsahom by ju nevypisoval.

Okresný súd s ohľadom na možnosť iného právneho posúdenia a vzhľadom na skutočnosť, že bolo
potrebné vykonať dôkaz oboznámením sa s originálom zmenky a exekučného spisu, ktorý vo svojej

odpovedi označil žalovaný, nariadil vo veci ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.11.2014.
Na toto pojednávanie sa právny zástupca žalobcu nedostavil, pričom v písomnom ospravedlneníneúčasti namietol nariadenie ústneho pojednávania. Tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný
popieral uplatnenú pohľadávku, a to napriek tomu, že mu tlačivo „C“ žalobnej odpovede žalovaného
bolo doručené a poukázal na uznesenie Krajského súd v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 a uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013.

Okresný súd na pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listín, a to najmä zmenky a oboznámením
podstatného obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/363/2011 a 17Er/759/2008. Z originálu
zmenky okresný súd zistil, že bola vystavená v Martine dňa 06.11.2009 na rad: Pohotovosť,

s.r.o., Bratislava s tým, že žalovaný zaplatí za túto zmenku zmenkovú sumu 288 Eur a zmenkový úrok
0,25 % denne od 27.07.2010 s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov
od vystavenia". Na zmenke je uvedený údaj číslo zmluvy 608900123 a na rube zmenky sa nachádza
zápis "Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká
republika, IČO: 264 29 705, podpis POHOTOVOSŤ s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ".

Z kópie pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/363/2011 okresný súd zistil,
že v ňom je pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 12543/10 zo dňa
22.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2011 a vykonateľnosť dňa 20.01.2011. Týmto
rozsudkom bolo obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. priznané voči žalovanému plnenie zo zmenky
vystavenej dňa 06.11.2009, a to zmenková suma 288 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne

od 27.07.2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 11.10.2010 do
zaplatenia a náhrada trov rozhodcovského konania vo výške 140,33 Eur. Okresný súd tak konštatoval,
že titulom predloženej zmenky, z ktorej požadoval žalobca plnenie, bolo už raz plnenie priznané
remitentovi zmenky obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Okresný súd ďalej z tohto exekučného
spisu zistil, že Okresný súd Martin uznesením č.k. 18Er/363/2011 zo dňa 23.2.2011 žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011. Z
tohto uznesenia je zrejmé, že konajúci súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, nakoľko tento
priznával nedovolené plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nespĺňal podmienku materiálnej
vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia, rozhodcovský súd
sanezaoberalpostavenímžalovanéhoakospotrebiteľaaneaplikovalprenehopriaznivejšieustanovenia

Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu z predmetného uznesenia nevyplývalo, že by exekučný
súd dospel k presvedčeniu, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve pripojenej do exekučného spisu
by bola neplatnou rozhodcovskou doložkou.

Okresný súd konštatoval, že žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, ktoré sú tie isté ako nároky, aké už

raz boli priznané remitentovi, teda prvému majiteľovi zmenky, obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,
uvádzaným rozsudkom rozhodcovského súdu, okrem nároku na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy. Podľa presvedčenia okresného súdu žalobca predložil platnú zmenku, ktorá obsahuje
všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 75 Zákona zmenkového a šekového. Vystaviteľ tejto
zmenky určil predloženie zmenky na platenie v lehote 4 rokov od vystavenia, pričom remitent predložil

zmenku na platenie žalovanému dňa 11.10.2010. Žalobca nadobudol zmenku indosamentom a stal sa
riadnym majiteľom zmenky. Pri skúmaní podmienok konania okresný súd zistil, že nároky z tej istej
zmenky si prvý majiteľ ešte pred indosovaním uplatnil proti žalovanému a plnenie zo zmenky až na
zmenkovú odmenu už bolo rozsudkom okresného súdu priznané. Podľa § 35 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať

podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Táto skutočnosť podľa okresného súdu bráni tomu, aby vec mohol opätovne prejednať. Okresný súd
pritom prihliadal na uznesenie exekučného Okresného súdu Martin, ktorý sa rozhodcovským rozsudkom
zaoberal ako exekučným titulom a nevytkol mu vadu, spočívajúcu v neplatnosti rozhodcovskej doložky.
Exekučný súd tak právomoc rozhodcovského súdu nespochybnil. Zmenka bola indosovaná až po

splatnosti, t.j. po uplynutí lehoty na protest, a preto má podľa § 20 ods. 1 druhá veta Zákona
zmenkového a šekového indosament len účinky obyčajného postúpenia. Žalobca tak nie je originálnym
nadobúdateľom práv zo zmenky, ale iba vstúpil do práv indosanta Pohotovosť s.r.o., Bratislava. O
nárokoch majiteľa zmenky v časti požadovanej zmenkovej sumy, úroku vo výške 0,25 % denne a úroku
vo výške 6 % ročne už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským súdom a toto rozhodnutie bráni

tomu, aby súd proti tomu istému zmenkovému dlžníkovi opätovne priznal plnenie. Okresný súd preto
žalobu v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia ako neprípustnú v časti zamietol a žalobcovi priznal len nárok na
zaplatenie zmenkovej odmeny podľa § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. O trovách konania
okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalovaný bol v konaní proti žalobcovi prevažneúspešný, a preto má právo na náhradu trov konania. Keďže žalovanému trovy nevznikli, okresný súd
mu ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil
tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca uviedol, že žalovaný súdu nedoručil žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6

Nariadenia, a preto bol okresný súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý ustanovuje
povinnosť súdu vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak sa súdu nedoručila
odpoveď žalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení uvádza, že vykonal dokazovanie okrem iného
oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca, a podľa dostupných
informácií ani žalovaný, však dokazovanie exekučným spisom či ďalšími listinami nenavrhli. Podľa § 120
O.s.p. je pritom dokazovanie v sporovom konaní ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd

vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci.
Žalobca ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb., čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a príslušenstva. Zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Vo veci tak mal okresný

súd rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy len z predloženej zmenky. Okresný súd pritom v
rozsudku svoj postup vôbec nezdôvodnil. Žalobca predložil zmenku, ktorá inkorporuje v listine ako takej
právo žalobcu. Žalovaný mohol podľa Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením.

K záveru okresného súdu ohľadom skutočnosti, že zmenka už bola uplatnená v rozhodcovskom konaní,
žalobca uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012
„v prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné

- paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba
priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna
úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je
spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata“. Podľa žalobcu tento záver najvyššieho súdu nie je možné
limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného konania. Záver o nulitnosti a ničotnosti rozhodnutia

nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu. Je bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského
rozsudku dospel exekučný súd alebo nie a aj v tomto konaní je súd oprávnený sa sám vyporiadať s
otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku, ako s predbežnou otázkou. Najvyšší súd ďalej dodáva,
že „aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci neúčinnosť, a teda nezákonnosť tohto exekučného titulu“. K rovnakému záveru dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp.zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého „rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská

zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola
uzavretá neplatne“. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo 146/2011, podľa ktorého „ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal

neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná“. Podľa
žalobcu tak z uvedeného vyplýva, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku
a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je
nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Rovnaký záver, avšak vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu

štátnej správy, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS 78/2011,
podľa ktorého všeobecné súdy boli v rámci exekučného konania oprávnené aj mimo rámca správneho
súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve
len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Totooprávnenie exekučných súdov podľa názoru ústavného súdu nebolo žiadnym spôsobom limitované
uplynutímlehôtnapreskúmaniesprávnehorozhodnutiavrámcisprávnehosúdnictva“.Žalobcapoukázal
aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoE 308/2011, podľa ktorého nulitný (z hľadiska

práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom
nepredstavuje. Žalobca tak uzavrel, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol uplatnený v exekučnom
konaní, je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, a je nutné naň nazerať,
akoby neexistoval. Neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicata, a preto bol okresný
súd povinný na túto nulitnosť prihliadnuť a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Okresný

súd Bratislava V v právne zhodnej veci, pod sp.zn. 1CbZm 138/2013 vo veci totožného žalobcu, ale
odlišného žalovaného, rozhodol tak, že skorší rozhodcovský rozsudok vydaný na základe totožnej
zmenky považoval za nulitný a za taký, ktorý nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a vec meritórne
prejednal.

K zisteniu okresného súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest, žalobca uviedol, že

tento záver okresného súdu nemá opodstatnenie, nakoľko v zmysle § 20 ods. 2 Zákona zmenkového
a šekového, dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku
napísaný pred uplynutím lehoty na protest. Indosament na predloženej zmenke neobsahuje dátum, a
teda ide o nedatovaný indosament a je potrebné aplikovať zákonnú prezumpciu, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Ak by žalovaný dátum vykonania indosamentu namietal,

musí znášať aj dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaný pritom takúto námietku v konaní ani len
neformuloval, pričom súd nie je oprávnený za žalovaného vznášať či formulovať námietky a prípadne za
žalovanéhonavrhnúťdokazovanieskutočností,ktorémôžubyťvjehoprospech.Okresnýsúdbeznávrhu
žalovaného, na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu
po uplynutí lehoty na protest, pričom okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností

tak, aby získal podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky, pričom žiadne dôkazy v
prospech pohľadávky nevykonal, čím neobjektívne podporil žalovaného v konaní. Takéto konanie súdu
je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Žalobca potom žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude návrhu na uplatnenie

pohľadávky v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom

spisového materiálu. Zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky
vystavenej žalovaným, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanému a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s

posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadenia a s ohľadom na charakter uplatneného nároku, tiež príslušné ustanovenia zákona č.
191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o Európskom

konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,
ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo

tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópiatlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zák. č. 191/1950 Zb.“ alebo „ZZŠ“), vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust., úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust., úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 20 ods. 1 cit. zák., indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred

zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na
protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

Podľa § 44 ods. 3 cit. zák., protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa

alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich
po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách,
aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený
dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s
výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že okresný súd zaslal žalovanému tlačivo na
odpoveď v zmysle článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 14.11.2013.
Žalovaný v Nariadením stanovenej lehote 30 dní na nárok uplatnený žalobcom odpovedal podaním
daným na poštovú prepravu dňa 13.12.2013, doručeným okresnému súdu dňa 16.12.2013 (č.l. 43
spisu). Žalovaný vo vyplnenom tlačive „C“ uviedol, že pohľadávku žalobcu akceptuje čiastočne s tým,

že nesúhlasí so zmenkou, podľa neho ho podviedli, prečo by podpisoval zmenku v takomto stave.
Zároveňžalovanývrámciopisudôkazov,ktorýmichcepoprieťpohľadávkupoukázalnauzneseniesp.zn.
18Er/363/2011. S ohľadom na tento dôkazný návrh žalovaného bol namieste postup okresného súdu,
ktorý pripojil žalovaným označený spisový materiál sp.zn. 18Er/363/2011. Podľa názoru krajského súdu
tak neobstojí odvolacia námietka žalobcu v tom smere, že okresný súd vykonal dokazovanie exekučným

spisom bez toho, aby to účastníci konania navrhli.

Okresný súd po oboznámení sa s predloženou zmenkou konštatoval, že sa jedná o zmenku, ktorá
je platná a ktorá obsahuje všetky náležitosti požadované ust. čl. I § 75 Zákona zmenkového a
šekového pre vlastnú zmenku. So záverom okresného súdu, ktorý po oboznámení sa s rozhodcovským

rozsudkom, ktorý je súčasťou uvedeného exekučného spisu Okresného súdu Martin, konštatoval, že
tento rozhodcovský rozsudok predstavuje pre prejednávanú vec prekážku rozhodnutej veci, sa však
krajský súd nestotožnil.

Krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na charakter prekážky právoplatne rozsúdenej veci (res

iudicata). Absencia tejto neodstrániteľnej prekážky patrí k procesným podmienkam konania a jej
existencia v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom
konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Nie je pritom významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už
kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci.Okresný súd podľa ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že
rozhodcovský rozsudok bráni tomu, aby tá istá vec bola opätovne prejednaná. K tomuto záveru dospel s
poukazom na uznesenie exekučného Okresného súdu Martin, ktorý rozhodcovskému rozsudku nevytkol

vadu, spočívajúcu v neplatnosti rozhodcovskej doložky. Krajský súd pritom poukazuje na skutočnosť, že
otázkou neplatnosti rozhodcovskej doložky sa okresný súd nezaoberal. V zmysle ustálenej judikatúry,
ktorú citoval aj žalobca v ním podanom odvolaní: „v prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie
orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax
takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a

nikoho nezaväzujúce. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal tak nie je
spôsobiléanizaložiťprekážkuresiudicata“(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6M
Cdo9/2012).ObdobnýzávervyplývaajzrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo
1/2012 a 3Cdo 146/2011. V týchto rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že v exekučných konaniach
je potrebné zaoberať sa otázkou, či rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci nie je v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne s tým, že

ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd vec nemohol prejednať a ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Krajský súd je toho názoru, že aj v prebiehajúcom súdnom konaní
je potrebné zaoberať sa otázkou právomoci rozhodcovského súdu vydať predmetné rozhodcovské
rozhodnutie, a to bez ohľadu na skutočnosť, že sa nejedná o konanie exekučné. V prejednávanom
prípade Okresný súd Martin v uznesení sp.zn 18Er/363/2011 konštatoval rozpor exekučného titulu so

zákonom z dôvodu, že exekučný titul priznával nedovolené plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
a tiež z dôvodu, že exekučný titul nespĺňal podmienku materiálnej vykonateľnosti, teda presné určenie
obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Exekučný súd sa tak nezaoberal otázkou, či v
danej veci bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená platná rozhodcovská zmluva či už vo forme
samostatnej zmluvy alebo vo forme platnej rozhodcovskej doložky.

Krajský súd je toho názoru, že posúdiť otázku, či predmetný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku
veci rozhodnutej alebo nie, nie je možné len na základe odôvodnenia uznesenia, ktorým exekučný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd považoval rozsudok rozhodcovského
súdu za okolnosť zakladajúcu prekážku rozhodnutej veci práve z dôvodu, že exekučný súd v

spomínanom uznesení exekučnému titulu nevytkol vadu, spočívajúcu v neplatnosti rozhodcovskej
doložky. Posúdenie prekážky rozhodnutej veci tak zo strany okresného súdu vychádzalo výlučne z
okolnosti, či sa exekučný súd touto otázkou v exekučnom rozhodnutí zaoberal alebo nie, pričom okresný
súd konštatoval, že ak exekučný súd túto otázku vôbec neriešil, nebola právomoc rozhodcovského súdu
spochybnená. S takýmto právnym posúdením sa však nie je možné stotožniť. Postavenie účastníkov

by v zmysle tohto posudzovania okresným súdom bolo závislé len od skutočností, či sa v exekučnom
konaní exekučný súd zaoberal alebo nezaoberal otázkou, či rozhodcovský súd mal vo veci právomoc
rozhodovať, pričom okresný súd zo skutočnosti, že sa exekučný súd touto otázkou nezaoberal, dospel
k záveru, že právomoc spochybnená nebola. Právne postavenie účastníkov by tak v zmysle tohto
ponímania bolo závislé výlučne od toho, či exekučný súd otázku právomoci rozhodcovského súdu v

uznesení, ktorým zamietol žiadosť o vydanie poverenia, riešil alebo neriešil. Krajský súd sa nestotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že ak otázka právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom
exekučnom uznesení nebola vôbec riešená, znamená to, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť nebola spochybnená.

V prejednávanej veci okresný súd konštatoval, že rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 12543/10 zo dňa 22.12.2010 bola vo veci založená prekážka rozhodnutej veci, nakoľko daný
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2011. Krajský súd uvádza, že tento
rozhodcovský rozsudok mohol nadobudnúť právoplatnosť iba za predpokladu, že bola daná právomoc
rozhodcovského súdu pre jeho vydanie, teda za predpokladu, že bola uzavretá rozhodcovská zmluva

medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a žalovaným, a to buď vo forme osobitnej zmluvy
alebo vo forme rozhodcovskej doložky (§ 3, § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).
Nie je možné akceptovať taký rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu, nakoľko by išlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky
paaktu.Skutočnosť,žeúčastníkrozhodcovskéhokonaniavrozhodcovskomkonaníprípadnenenamietal

existenciu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok prevzal a nevyužil možnosť domáhať sa jeho
zrušeniažaloboupodanounapríslušnomsúde,jevtakomtoprípadeirelevantná(uznesenieNajvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2011). Ak by rozhodcovská doložka bola neplatná, rozhodcovský súd byvôbec nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku a tento rozhodcovský rozsudok by bol
tzv. paaktom, ktorý nemohol založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Krajský súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn.
18Er/363/2011 zo dňa 23.02.2011 nepochybne vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia bola právoplatne zamietnutá z dôvodu, že predmetný rozsudok rozhodcovského súdu vydaný
pod sp.zn. SR 12543/10 bol posúdený ako exekučný titul priznávajúci nedovolené plnenie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, a tiež z dôvodu, že exekučný titul nespĺňal podmienku materiálnej

vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv a povinností, vrátane rozsahu plnenia. Pri posudzovaní
otázky vykonateľnosti súdneho alebo iného rozhodnutia je potrebné aspekt vykonateľnosti rozhodnutia
skúmať z dvoch hľadísk. Jednak z hľadiska, či takéto rozhodnutie je vykonateľné po formálnej stránke
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom takéto rozhodnutie bolo vydané) a
jednak z hľadiska, či takéto rozhodnutie je vykonateľné po materiálnej stránke (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jeho určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinnosti

a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má vykonať). Krajský súd je toho názoru, že okrem
posudzovania skutočnosti, či orgán, ktorý v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydal, mal na
takéto konanie a vydanie takéhoto rozsudku právomoc, je potrebné skúmať tiež otázku, či takýto
rozsudok je materiálne vykonateľný. Za ničotné rozhodnutia vo všeobecnosti možno považovať také
rozhodnutia, ktorých vady sú tak závažné, že sa nemôže uplatniť prezumpcia ich správnosti. Bude

tomu tak napr. v uvádzanom prípade vydania rozhodnutia vecne absolútne nepríslušným orgánom, teda
orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc (napr. rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom
bez platnej rozhodcovskej zmluvy či rozhodcovskej doložky). Za ničotné rozhodnutie však možno
označiť aj také rozhodnutie, ktoré trpí tak vážnymi vadami, v dôsledku ktorých je toto rozhodnutie
nevykonateľné. Nevykonateľné rozhodnutie medzi účastníkmi nezakladá stav vyriešenia skutočností

medzi nimi sporných, takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre prípadný nútený výkon práv
a povinností (exekúciu), a preto ani nemožno konštatovať, že by sa takýmto právoplatným, avšak
nevykonateľným rozhodnutím vo veci rozhodlo. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej má brániť
tomu, aby vec, o ktorej už právoplatne bolo rozhodnuté, bola opätovne prejednávaná. Táto prekážka
vyplýva z materiálnej právnej moci rozsudku, ktorého všeobecnou vlastnosťou je, aby právna vec bola

právoplatným rozsudkom autoritatívne vyriešená zásadne definitívnym a nezmeniteľným spôsobom.
Ak rozsudok rozhodcovského súdu bol právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásený za
nespôsobilý podklad pre vedenie exekúcie na základe jeho nevykonateľnosti, tak nemožno dospieť k
záveru, že by právna vec bola takýmto rozsudkom definitívnym a nezmeniteľným spôsobom vyriešená,
nakoľko z takéhoto rozsudku neplynú žiadnemu z účastníkov rozhodcovského konania žiadne práva

ani povinnosti. V prejednávanom prípade exekučný súd ohľadom rozhodcovského rozsudku dospel
k záveru, že exekučný titul je v celom rozsahu nevykonateľný, a preto na jeho podklade nemožno
viesť exekúciu, a to ani čiastočne. Takýto rozhodcovský rozsudok podľa názoru krajského súdu
nemohol založiť prekážku veci rozhodnutej z dôvodu, že takýmto rozsudkom právna vec nebola
vyriešená definitívnym spôsobom, takýmto rozhodnutím nedošlo k naplneniu účelu a zmyslu súdneho

konania, nedošlo k vyriešeniu medzi účastníkmi sporných otázok a účastníkom takéhoto konania nebola
poskytnutá relevantná ochrana ich práv a oprávnených záujmov.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom záveru okresného súdu o indosovaní zmenky až po uplynutí
lehoty na protest s tým, že takýto záver súdu prvého stupňa nemá opodstatnenie, krajský súd poukazuje

na údaje o uplatnenej pohľadávke, ktoré v tlačive A v bode 8.1 návrhu uviedol samotný žalobca. Žalobca
v tomto návrhu tvrdil, že zmenku k zaplateniu žalovaným predložil indosant, ktorým bola spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. S ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o vistazmenku, ktorá nadobudla splatnosť
práve jej predložením dlžníkovi, tak možno z údajov tvrdených samotným žalobcom konštatovať, že
v čase, kedy zmenka nadobudla splatnosť, bol jej majiteľom indosant, teda spoločnosť Pohotovosť,

s.r.o. Nakoľko samotný žalobca žiadal priznať zákonný 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od
11.10.2010,možnozrejmedeň11.10.2010považovaťzadeň,kedybolaindosantomzmenkapredložená
žalovanému na zaplatenie. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ako to vyplýva z obsahu pripojeného
exekučného spisu, pritom ešte v roku 2011 uplatňovala právo na zaplatenie zmenkovej sumy voči
žalovanému vo svojom mene, jednak v rozhodcovskom konaní a jednak v exekučnom konaní na

Okresnom súde Martin. V konaní bolo možné vyvodiť z údajov samotného žalobcu, že zmenka bola
zrejme indosovaná až po splatnosti a po uplynutí lehoty na protest podľa § 44 ZZŠ. Indosáciou zmenky
tak žalobca nadobudol práva odvodené od jeho právneho predchodcu, teda od predchádzajúceho
majiteľa zmenky. Krajský súd však zároveň konštatuje, že žalovaný v konaní námietku ohľadomindosamentu po lehote na protest voči uplatnenej pohľadávke žalobcu nevzniesol a bez námietky
žalovaného je skúmanie tejto otázky pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu irelevantné.
Krajský súd z obsahu spisového materiálu konštatuje, že do konania pred súdom prvého stupňa pred

vyhlásením odvolaním napadnutého rozsudku zo dňa 27.11.2014 oznámil podaním zo dňa 13.11.2014
doručeným okresnému súdu dňa 18.11.2014 (č.l. 94) vstup vedľajší účastník na strane žalovaného
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Okresný súd sa s týmto podaním vo svojom
ďalšom procesnom postupe nijakým spôsobom nevysporiadal.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku uplatneného nároku okresný súd žalobu
zamietol, a tiež v závislom výroku o náhrade trov prvostupňového konania a podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou okresného súdu
zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným je platná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie

rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím na právne záväzný názor krajského súdu, v zmysle ktorého
nevykonateľný rozhodcovský rozsudok prekážku veci rozhodnutej v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p.
nezakladá, okresný súd opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok v časti, kde z dôvodu prekážky
rozhodnutej veci pôvodne uplatnený návrh žalobcu zamietol. Okresný súd bude pritom vychádzať z
aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaný v Nariadením stanovenej lehote voči uplatnenému

nároku žalobcu vzniesol námietky (č.l. 44 spisu), s ktorými sa okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku nevyporiadal. Okresný súd sa tiež bude zaoberať podaním vedľajšieho účastníka v zmysle
oznámenia z č.l. 94. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene
skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa v novom rozhodnutí vo
veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.