Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Pavol Polka

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010146
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814010146.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Vladimíra Sučika, na verejnom zasadnutí konanom 18. augusta 2015 prejednal
odvolanie podané obžalovaným D. A. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/77/2014
z 25.2.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/77/2014-97 z 25.2.2015 bol obžalovaný D. A. uznaný
za vinného, že:

i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo číslo konania 0T/14/2013 zo dňa
3.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2013, mu bol okrem iného uložený trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov, ako aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Námestovo číslo konania 0T/18/2013-66 zo dňa 21.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
6.6.2013,mubolokreminéhouloženýtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlápodobu70mesiacov,

dňa 7.8.2013 v čase okolo 18.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky VW Passat evidenčné
číslo NO 171 BB po lesnej asfaltovej ceste v meste Trstená, v časti zvanej „Zimník“, a to v smere k

ceste číslo I/59, okres Tvrdošín, kde s vozidlom narazil do oproti idúceho motorového vozidla značky
Mitsubishi Pajero evidenčné číslo TS 934 AY, ktoré viedol poškodený Ing. A. G., nar. XX.XX.XXXX a
ktorému týmto konaním spôsobil na vozidle škodu vo výške 500,- Eur,
čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorý
bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25.2.2015 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a
po poučení o opravnom prostriedku prítomný prokurátor prehlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie,
a obžalovaný D. A. sa nevyjadril.

Dňa 12.3.2015 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné podanie obžalovaného D. A., označené ako
„Odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Námestovo 6T/77/2014“ s nasledovným textom:
„Ja dolu podpísaný D. A., nar. XX.XX.XXXX, podávam v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči
rozsudku Okresného súdu v Námestove 6T/77/2014. Odvolanie podávam do výšky trestu. Odvolanie
bližšie odôvodním po doručení písomného rozsudku a doložím súdu.“

Do rozhodovania odvolacím súdom obžalovaný D. A. svoje odvolanie bližšie nezdôvodnil. Príslušný
prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného D. A. nevyjadril.Po splnením zákonom stanovených podmienok krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného D. A.. V konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného

zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa

náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný D. A. síce podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste,
ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum
konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože

z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine
páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.) je napadnutý

rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na
ktorom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a preto v súlade s § 257 ods. 8 Tr.

por. dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal a vykonal dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu a odvolací súd považuje uložený trest obžalovanému D. A. za zákonný, primeraný a

spravodlivý.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie konanie je vo svojej podstate návrhovým
konaním, keď odvolací súd nepreskúmava každé rozhodnutie súdu nižšej inštancie z úradnej povinnosti,
ale len na návrh oprávnenej osoby, ktorý zákonodarca nazval odvolanie. Z ustanovenia § 311 Tr. por.

jednoznačne vyplýva, aké skutočnosti majú tvoriť obsah odvolania. Obžalovaný na podporu svojho
odvolania neuviedol žiadne argumenty ani po výzve súdu prvého stupňa. Krajský súd poznamenáva,
že kvalitu a obsah každého súdneho rozhodnutia v podstatnej miere predurčuje strana konania kvalitou
svojej argumentácie. Obžalovaný tým, že neodôvodnil svoje odvolanie, žiadnym spôsobom neumožnil
krajskému súdu v rámci prieskumu napadnutého rozsudku zamerať pozornosť na chyby, ktoré by

obžalovaný napadnutému rozsudku a postupu súdu, ktorý predchádzal napadnutému rozsudku, vytýkal,
a preto podrobil napadnutý rozsudok všeobecnému prieskumu v súlade s § 317 ods. 1 Tr. por., podľa
ktorého na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere
plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza
zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,

a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej
činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel

trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Zaradenie obžalovaného D. A. na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá stavu veci a zákonu, pretože je v súlade s ustanovením

§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Z listinných dôkazov vyplýva, že pred spáchaním súdeného skutku nebol
obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
obžalovaným, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré

by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho
opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného D. A. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.