Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/150/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213267
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s. r. o., IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka
číslo 23636/B, so sídlom Pribinova ul. 25, Bratislava, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 60065/B, so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu
majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 330 € v plnom rozsahu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad
Hronom, dňa 27.09.2012 viac ako 600 formulárových žalôb, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného

súdu v exekučných veciach. Podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so značným časovým
odstupom, konkrétne viac ako šesť mesiacov. Nesprávny úradný postup videl žalobca v nevydaní
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v neprimeranom čase a bez zbytočných prieťahov, čo
bolo príčinou vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

Žalovaná strana navrhovala žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia
žalovanej strany, žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy
a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúci
v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, alebo rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a

nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany, má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca
ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich
práv a najmä, že je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím
nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strananamietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru, je nárok
uplatnený predčasne, nakoľko prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
žalovanej strane doručené 23.04.2012 a žaloba na súd bola podaná 27.09.2012, teda neuplynula ešte

šesťmesačná lehota. Žalovaná strana tiež vznášala námietku premlčania, a to z toho dôvodu, že podľa
skutkových okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu
okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z.
z., sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Po podaní žaloby na súd, vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu
v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodnutia veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom,
súd predložil spis spolu s pripojeným exekučným konaním a s vlastným vyjadrením Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom
žalobcu, s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach
a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych

veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd v Žiari nad Hronom viazaný.

Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
spôsobenánesprávnymúradnýmpostupomtohoistéhosúduvinejveci,hypotézuprávnejnormyuviedol
v § 14 ods. 1 O. s. p., nenaplňuje. Pomer sudcu k veci zakladajúcu pochybnosti o jeho nestrannosti by

mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu, napr. vtedy, že by ten istý
sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy, alebo škody, ktorá mala byť spôsobená jeho
vlastným postupom v posudzovanom konaní, prípade postupom iného sudcu, či sudkyne, ku ktorému
by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky,
spisovej značky 30 Cdo 727/2011 zo dňa 27.04.2012).

Súd vytýčil termín pojednávania na deň 16.9.2015, účastníci sa ospravedlnili a preto súd konal aj keď
účastníci zostali nečinní (§ 101 ods. 2 O. s. p.).

Z pripojeného exekučného spisu 5ER/793/2009 má súd za dokázané, že exekučnému návrhu EX

6110/2009 podaného zo strany navrhovateľa zodpovedá toto konanie. Súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 27.8.2009 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie.OkresnýsúdvŽiarinadHronomdňa31.8.2009vyzvalexekútoranaopravupodania
a exekútor zaslal opravený návrh na vykonanie exekúcie súdu dňa 18.11.2009. Súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie 7.12.2009. Urobil tak v lehote 19 dní od podania opraveného návrhu.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.Aksúdnezistírozporvžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,alebonávrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Od 01.06.2010 platí, že táto lehota neplatí, ak ide o exekučný

titul podľa § 41 ods. 2 písm. c a d. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Zákona číslo 233/1995 Zbierky zákonov o súdnych
exekútoroch a exekútorskej činnosti v znení zmien a doplnkov).

Súd považuje lehotu na poverenie exekútora za poriadkovú lehotu, t.j. takú, ktorej uplynutie zákonodarca
nespája s hmotno právnymi účinkami. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu
sp. zn. 1Us/16/2002, kde sa konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva
na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy“, Ústavný súd
prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v Zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje

automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem
autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v

zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (II ÚS 63/00).

Vydanie poverenia v lehote 19 dní súd nepovažuje za zbytočné prieťahy, uvedená dĺžka sama o sebe
nie je ešte takej povahy, že by bola zasiahnutá podstata a účel základného práva podľa článku 48ods. 2 Ústavy resp. práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (obdobne Ústavný súd 1ÚS 476/2012).
Rozhodnutie bolo vydané v lehote, ktorá neprevyšuje šesťmesačnú lehotu, ktorá je považovaná
judikatúrouNajvyššiehosúduiÚstavnéhosúduzalehotu,ktoráspôsobujesubjektívneprieťahyvkonaní.

Námietkažalovanejstrany,žežalobanemánáležitostinávrhunazačatiekonanianiejedôvodná,pretože
nesprávne uvedené čísla exekučných konaní nemajú žiadny vplyv na to, že

návrh má všetky náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p. Rovnako nie je dôvodná námietka

premlčania nároku, vzhľadom na to, že súd rozhodol 7.12.2009 a žaloba bola podaná 27.9.2012. Nie je
dôvodná ani námietka žalovanej strany ohľadom predčasne uplatneného nároku na súd. Pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Nie je sporné, že žalobca podal
u žalovanej strany žiadosť o predbežné prejednanie nároku dňa 23.04.2012. Žalovaná strana, ako
príslušný orgán, neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť žalobcu do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov) a preto v čase rozhodovania

súdu boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
(§ 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení noviel).

Ako je uvedené vyššie, okresný súd v exekučnej veci 5Er/793/2009 postupoval v súlade s právom a

preto nie sú dané dôvody pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd
zistil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaná strana bola vo veci úspešná. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. by mala právo aj na náhradu trov
konania, tieto si neuplatňovala, a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.