Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114228056
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114228056.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa : Q.. M.

W., nar. XX.X.XXXX, občan SR, bytom C., A. č. XXXX/XX/XX proti odporkyni : Y. W., nar. XX.X.XXXX,
občianka SR, bytom C., A. č. XXXX/XX/XX, práv. zast. JUDr. Mgr. Slavomírou Propperovou, advokátkou
so sídlom v Trenčíne, Mierové nám. č. 44 o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov Q.. M. W. a Y. W., rod. S., uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred bývalým V. v J.,
zapísané v knihe manželstiev, vo zväzku II, ročník XXXX, na strane XX, pod rad. č. XX s a r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Uviedol, že sa brali v
roku XXXX, majú dve plnoleté deti a v manželstve mali nezhody ohľadne finančného hospodárenia.

Problémy boli bežné a manželstvo bolo usporiadané. V roku 1996 navrhovateľ zrušil podpisový vzor
odporkyni k jeho účtu, lebo bez jeho vedomia vybrala všetky finančné prostriedky z vyúčtovania za
byt a poukázal na to, že on vždy finančne zabezpečoval rodinu, lebo odporkyňa od roku 1991 nikde
nepracovala. Od roku 2006 jej dával mesačne 10.000,-Sk, od roku 2009 sumu 330,-€ a platil poplatky
spojené s užívaním bytu. Prestal jej dávať peniaze odvtedy, ako nadobudla starobný dôchodok. Mali
nezhody aj vo výchove detí. Odporkyňa deti, aj keď mali 10 - 12 rokov nútila, aby boli o 19,00 hod.
doma a išli spať, s čím on nesúhlasil. Odporkyňa neviedla dcéru k úcte voči jeho rodine, používala
citové vydieranie. Problémy sa zhoršili v roku 2006, kedy sa po svojom rozvode k nim nasťahovala

dcéra F. s vnukom a oni jej uvoľnili v byte spálňu. Dokedy u nich bude, sa nehovorilo a dcéra odmieta
prispievať na chod domácnosti, robí v byte stavebné úpravy bez jeho vedomia a súhlasu a toto nie
je navrhovateľ ochotný tolerovať. Intímne spolužitie účastníkov dávno nefunguje, pretože odporkyňa
nasťahovala do spoločnej spálne psa; tvrdila, že navrhovateľ chrápe a intímne spolu nežijú od roku
2006. V súčasnosti spoločne nehospodária, odporkyňa mu nevarí ani neperie. Navrhovateľ si varí sám
a perie mu sestra, ku ktorej si nosí veci. Za príčinu rozpadu manželstva považoval to, ako sa odporkyňa
s dcérou k nemu správajú a že dcéra neplatí za bývanie. Nebol ochotný obnoviť s odporkyňu spolužitie

ani za predpokladu, ak by sa dcéra s vnukom odsťahovali.

Odporkyňa spočiatku s rozvodom nesúhlasila a to napriek jej tvrdeniam, že príčiny rozvratu manželstva
sú na strane navrhovateľa. Navrhovateľ jej bol v roku 1993 opakovane neverný, zrušil jej podpisový
vzor k účtu, disponoval so všetkými finančnými prostriedkami a od marca 2010 jej posielal len životné
minimum 185€; nepodieľal sa na domácich prácach a namiesto prejavov lásky sa z jeho strany dočkala
len rozčuľovania a dirigovania. S prisťahovaním dcéry do ich domácnosti súhlasili obaja, inak by u nich
nemohla byť prihlásená k trvalému pobytu a dcéra na domácnosť prispievala tak, že jej dávala peniazena domácnosť, robila nákupy a vykonávala rekonštrukciu bytu na základe ich súhlasu. Problémy v
spolužití mali už pred nasťahovaním dcéry, všetky problémy prekonali a takto spolu žijú už niekoľko
rokov. Odporkyňa uviedla, že ona bola v manželstve za tohto stavu celkom spokojná. Nakoniec s

rozvodom súhlasila a domáhala sa zaplatenia náhrady trov konania, lebo príčina rozpadu manželstva
bola na strane navrhovateľa, spočívajúca v jeho nevere, finančnom vydeľovaní a v porušovaní zásady
rovnakej životnej úrovne účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil návrh, sobášny list, doklady o platení
príspevku odporkyni, výzvu na úhradu nákladov adresovanú dcére, listinu o vydedení, vyjadrenie

odporkyne k návrhu, lekárske správy o jej zdravotnom stave, doklady na nákup tovaru a faktúry ,
vyjadrenie navrhovateľa, doplnenie vyjadrenia, zápisnicu o výsluchu odporkyne a zistil nasledovný
skutkový stav veci :

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28.08.1971 pred bývalým V. v J.. Obaja sú občania
Slovenskej republiky, slovenskej národnosti a u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú
dve plnoleté deti. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bol C., A. č. XXXX/XX/XX.

U. konania zhodne uviedli, že problémy v manželstve majú kvôli finančnému hospodáreniu. Navrhovateľ
hospodáril so všetkým finančnými prostriedkami, lebo odporkyňa dlhodobo nepracovala, finančne ju
vydeľoval, zrušil jej podpisové právo k účtu. Navrhovateľ vytýkal odporkyni nehospodárne nakladanie s
financiami ( vybrala hotovosť bez jeho vedomia). Konflikty kvôli peniazom sa zhoršili po prisťahovaní
dcéry F. do spoločnej domácnosti, ktorá podľa tvrdenia odporkyne so súhlasom navrhovateľa; podľa

tvrdenia navrhovateľa bez jeho súhlasu, začala rekonštruovať byt a vykonávať v ňom stavebné úpravy.
Navrhovateľ požadoval od dcéry úhradu nákladov za bývanie, avšak bez úspechu. Odporkyňa tvrdila,
že dcéra finančne prispieva na domácnosť jej. Nakoniec konflikty kvôli úhrade nákladov na spoločné
bývanie viedli k zasielaniu financií navrhovateľom odporkyni poštou vo výške životného minima a k
vydedeniu dcéry F. navrhovateľom dňa 19.7.2012. Účastníci dlhodobo spoločne nehospodária, intímne

spolužitie ukončili v roku 2006. Navrhovateľ sa priznal k jednorazovej nevere s kolegyňou, odporkyňa
nemala žiaden iný vzťah.

Podľa § 23 ods.1-3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní
o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 a § 19 ods.1 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vyvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal rozvrat,
ktorý možno označiť za trvalý. Navrhovateľ vytýkal odporkyni, že si ho s dcérou nevážia, napriek tomu,

že finančne zabezpečuje chod celej domácnosti. Problémy v manželstve označil za bežné, nezhody
mali vo finančnom hospodárení a tieto sú dlhodobé. Vzájomné vzťahy sa zhoršili v roku 2006, po
prisťahovaní sa dcéry s vnukom do ich spoločného bytu a skutočnosť, že sa dcéra odmieta podieľať
na nákladoch na bývanie a domácnosť a vykonáva v byte stavebné úpravy bez vedomia a súhlasu
navrhovateľa. Vzájomné nezhody vyvrcholili tým, že navrhovateľ dcéru vydedil, začal odchádzať zo

spoločnej domácnosti a od roku 2006 s odporkyňou ukončili intímne spolužitie. Odporkyňa mu nevarí
ani neprie a spoločne nehospodária. Odporkyňa nakoniec s rozvodom manželstva súhlasila. Poukázala
na to, že problémy mali už dávno predtým, než sa k nim prisťahovala dcéra s vnukom, pričom na toto
dal navrhovateľ súhlas. Problémy spočívali v opakovanej nevere navrhovateľa a v tom, že ju vydeľoval
s peniazmi, hoci mal vyššiu životnú úroveň.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov je dlhodobo len formálnym zväzkom a
neplní svoje funkcie. Účastníci konania 9 rokov intímne spolu nežujú, finančne hospodária oddelene
a odporkyňa navrhovateľovi nevarí ani neperie. Navrhovateľ sa priznal k jednorazovej nevere pred

mnohými rokmi a táto skutočnosť nepochybne nebola príčinou rozpadu manželstva. Podľa odporkyne k
neveredošlovroku1993aaždoroku2006odporkyňasnavrhovateľomnapriektejtoskutočnostiintímne
žila a pokračovala v manželskom spolužití. Podľa jej vlastného vyjadrenia správanie navrhovateľa jej
síce vadilo, ale nepovažovala ho za tak neznesiteľné, aby návrh na rozvod podala sama. Situácia, že,
ju navrhovateľ finančne vydeľoval jej síce bola nepríjemná, ale finančne bola vždy zabezpečená, čo jej

v podstate vyhovovalo a ako sama uviedla: „ ja som bola celkom takto spokojná“. Z týchto dôvodov za
príčinu rozpadu manželstva nemožno považovať neveru, ani nezhody vo finančnom hospodárení. Je
zrejmé, že keby sa do spoločnej domácnosti neprisťahovala dcéra účastníkov, manželstvo by rovnako
pokračovalo ešte roky. Za príčinu rozpadu manželstva súd v danom prípade považoval vzájomné citové
odcudzenie účastníkov zapríčinené nezhodami vo finančnom hospodárení a názoroch na fungovanie
spoločnej domácnosti po prisťahovaní sa dcéry F.. Žiaden z účastníkov nemal záujem o obnovenie

spolužitia a z týchto dôvodov súd manželstvo rozviedol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V danom
prípadesúdnemalpreukázané,žebydôvodyrozpadumanželstvaspočívalilenvsprávanínavrhovateľa,
preto odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Rozvedený manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode tohto manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma
priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.