Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/472/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205505
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314205505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov
senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 47 233 516, proti odporkyni: A. J., nar.
X.XX.XXXX, bytom Q., F. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Občianske

združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám.
7, IČO: 42 362 962, zastúpeného advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, so sídlom Bratislava, Dobrovičova
13, o zaplatenie 1.847,88 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 5C/153/2014-36 zo dňa 18.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súd právne odôvodnil s použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 39 ods. 1, § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 250/2001 Z.z.
účinného v čase uzavretia zmluvy, § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Súd vychádzal zo skutkových zistení, že odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o revolvingovom
úvere v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý mala splácať po 80,34 Eur
mesačne po dobu 42 mesiacov. Uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou
zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským a preto je potrebné ho posudzovať podľa zák. č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. V
zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru predstavovala 70,01%, pričom z internetovej stránky
NBS boli priemerné úrokové miery úverov od 1 do 5 rokov v máji 2010 14,83%. Súd považoval
za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa a jeho

neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o
vykorisťovanie spotrebiteľa a úverová zmluva je v časti odplaty absolútne neplatná vzhľadom na to, že
podstatným spôsobom prevyšovala úroky, ktoré boli poskytované v čase uzavretia zmluvy peňažnými
ústavmi. Ďalej súd s poukazom na § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. uzavrel, že predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v
dôsledku čoho je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Naviac zmluva neobsahovala
ani konečnú splatnosť úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, čo tiež spôsobilo, že

úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal preukázané, že odporkyňauhradila navrhovateľovi 1.527,66 Eur, pričom poskytnutých jej bolo 1.284,25 Eur, takže zjavne zaplatila
navrhovateľovi viac, ako mala a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
K tvrdeniam navrhovateľa o tom, že z dôvodu dohody o odklade troch splátok mala odporkyňa uhradiť

odplatu, súd priznal, že súčasťou zmluvy o úvere je i dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak ide o formulárovú zmluvu, ktorej podmienky neboli individuálne
dojednané a súd je toho názoru, že spotrebiteľ túto podpísal v rozrušení, pričom navrhovateľ využil
a zneužil svoje postavenie, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť spotrebiteľa. Výška
odplaty 215,75 Eur v prípade úveru a 112,08 Eur v prípade revolvingu, o ktorú mala byť započítaním

odporkyni vyplatená nižšia suma ako bola dojednaná v zmluve, síce bola podpísaná ručne, v konečnom
dôsledku ale nie je zrejmé akým spôsobom bola uvedená odplata vyčíslená. Súdu sa javí ako v rozpore
s dobrými mravmi, keďže jej výška dosahuje skoro trojnásobok mesačnej splátky. Takéto dojednanie
odplaty je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníkaa v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/12/2012
i rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

a úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnila a zo spisu jej žiadne
nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, odporcu zaviaže na zaplatenie žalovaných nárokov

a náhrady trov konania v konaní pred súdom prvého stupňa alternatívne, aby napadnutý rozsudok
zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil vyčíslenú
náhradu trov odvolacieho konania v sume 107,24 Eur. Odvolateľ predovšetkým namietal závery súdu o
neprimeranýchúrokochvrozporesdobrýmimravmi,spoukazomna§53ods.6Občianskehozákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy platilo, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu

obvyklepožadovanúbankamizaspotrebnéúveryvmiestebydliskaspotrebiteľavčaseuzavretiazmluvy.
Malo sa aplikovať ust. § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z. podľa ktorých odplata nesmie prevýšiť
výšku ustanovenú nariadením vlády a neplatná je v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. potom výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty RPMN pre príslušný

typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy. V zmluve o revolvingovom úvere bola
dodržaná právna úprava o maximálnej výške odplaty za požičanie peňažných prostriedkov titulom
spotrebiteľského úveru a napriek tomu súd rozhodol úplne opačne, pričom nevzal do úvahy relevantnú
právnu normu. Tým bol popretý prvok predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a princíp legitímneho
očakávania. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver bola v zmysle uvedeného 79,08%,

túto výška odplaty v zmluve neprevyšuje, je teda v súlade s platnou právnou normou. Osobitná úprava
maximálne prípustnej výške odplaty má pritom aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou, ako sú
dobré mravy. Napadnutý rozsudok vykazuje tak znaky arbitrárnosti. Žiadny rozpor so zákonom ohľadne
výšky úrokov nenastal a preto tieto závery súdu nie sú správne.

Odvolateľ namietal tiež správnosť záverov súdu prvého stupňa podľa ktorých v zmluve absentujú

zákonom predpísané náležitosti a tiež, že by mal byť úver bezúročným a bez poplatkov. Ust. § 4
ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. nebolo zo strany súdu správne vyložené a aplikované. Pre jeho aplikáciu
sa vyžaduje absencia všetkých tam zdôraznených náležitostí, keďže oddeľovník medzi jednotlivými
náležitosťami nahrádza spojku „a“, pričom použitie spojky „a“ predstavuje konjunkciu, teda podmienku
vyžadujúcu, aby boli súčasne splnené nejaké podmienky. Nasvedčuje tomu i že zákonodarca v texte

používa pojem náležitosti a nie niektorá z náležitostí a podobne. Keďže v tomto prípade súd
nekonštatoval, že chýbali všetky tam uvedené náležitosti, záver súdu o tom, že úver je bezúročným a
bez poplatkov nie je zákonným a správnym.

Z odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva, či sa súd zaoberal všetkými vo veci predloženými listinami
tvoriacimi zmluvu o revolvingovom úvere. Zákon pritom nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu

o právnom úkone boli samostatne podpisované. Z čl. 7 bod 7.1 Zmluvy o revolvingovom úvere pritom
vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť. Údaj
o konečnej splatnosti úveru je pritom uvedený v tomto oznámení, kde sa uvádza dátum splatnostiposlednej splátky. I preto navrhovateľ tvrdí, že záver súdu o bezúročnom úvere a bez poplatkov nie je
zákonným a správnym.

Ohľadne nedostatku ďalšej náležitosti: počet, termíny a výška splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov

sú závery súdu rovnako nesprávne. Uzavretá zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a
termíny splatnosti. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok,
úrokov, istiny je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický význam a reálnu využiteľnosť daných
údajov. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky
alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a podobne, čo nie

je daný prípad. Závery súdu o chýbajúcich náležitostiach v zmluve vychádzajú nielen z nesprávnych
skutkových zistení, ale súd nesprávne posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, keďže správne ani
neaplikoval právnu normu na skutkový stav veci.

Navrhovateľ namietal tiež závery súdu o neplatnosti odplaty za poskytnutie služby odkladu splátok
pre rozpor s dobrými mravmi. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré zákonné ustanovenie oprávňuje súd
nahradzovať vôľu účastníkov vlastným posúdením. Odporca dobrovoľne uzavrel dohodu o poskytnutí

danej služby, zaplatil si za poskytnutie služby a následne túto službu aj reálne využil. Ak sa súdu javila
odplata neprimerane vysoká, mal v odôvodnení uviesť aká výška by bola v súlade s dobrými mravmi.
To, že súd považuje výšku odplaty za neprimeranú neznamená a nezakladá dôvod na automatické
posúdenie ako rozpor s dobrými mravmi.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Rovnakovedľajšíúčastník,ktorývstúpildokonaniaažvpriebehuodvolaciehokonania,sakdoručenému
odvolaniu písomne nevyjadril, ani žiadne ďalšie podanie, okrem oznámenia o vstupe do konania, do
spisu nepredložil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu
v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa

bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z toho dôvodu, že
predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľ okrem iného namietal, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil v dôsledku
nesprávneho výkladu § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy:
„Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j),

k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ s tým, že všetky vymenované
nedostatky musia byť splnené kumulatívne s poukazom na použitie spojky „a“, ktorá predstavuje
konjunkciu. Zároveň zákonodarca používa pojem náležitosti pri chýbajúcich častiach zmluvy a nie
niektorá z náležitostí. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa nezhodol.

Interpretácia, resp. výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj právnej

praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje vsúdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie
práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov
práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať

ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez
prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch
značnepresahujerozsahtextuprameňovprávaajevýsledkomprávnokreatívnejčinnostisudcov.Právny
výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je
kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v súvislosti s

najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného
ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právneho
predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to
vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené. Sudca
sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť
písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.

Je nesporné, že citované ustanovenie § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má za účel
- cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy,
resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže
rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia

sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené,
že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v
§ 4 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich
vymenúvatie,ktorýchneuvedenievpísomnejzmluvemázanásledok,žeúversapovažujezabezúročný

a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané
náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť
dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.
Vychádzajúc z uvedeného teologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť
následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by neobsahovali

kumulatívne všetky náležitosti podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona. V takom prípade by totiž veriteľovi
ako dodávateľovi stačilo v zmluve uviesť iba jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol a to napriek tomu, že písomná zmluva by požadovanú
časť zákonom predpísaných náležitostí neobsahovala. Účel zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol
povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa

tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy nebol naplnený. Vychádzajúc z uvedeného odvolací
súd zhodne s prvostupňovým je toho názoru, že s poukazom na znenie § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že absencia už len jednej z náležitostí vymenovaných
v § 4 ods. 3 citovaného ustanovenia spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odvolateľa v tom smere, že cit. ust. § 4 ods. 1 písm. i) zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ... nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov,
splátok istiny a splátok iných poplatkov jednotlivo popri sebe. Naopak už zo základného gramatického
výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere
bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k

úrokom, tak aj k iným poplatkom. Vzhľadom na slovné znenie citovaného ustanovenia by ani iný výklad
nebol logický. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, tak aj iných poplatkov, čo v danom prípade
neobsahuje.

Keďže potom v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nesporne nie je uvedená náležitosť podľa

§ 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, a to výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, (čo odvolateľ sčasti
ani nepopiera, iba polemizuje s významom a účelnosťou takýchto údajov v zmluve, čo je vzhľadom
na zákonnú úpravu irelevantné), bolo potom nevyhnutné predmetnú zmluvu o úvere s použitím § 4ods. 3 citovaného zákona považovať za bezúročnú a bez (akýchkoľvek) poplatkov. Vzhľadom na
zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo už potom nadbytočným zaoberať sa ďalšou
argumentáciou odvolateľa, už neschopnou zvrátiť výsledok konania, včítane poplatku za odklad splátok.

Keďže potom v konaní bolo preukázané a nesporné, že odporkyňa v priebehu splácania už uhradila
na základe dlhu z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere 1.527,66 Eur a úver jej bol poskytnutý
vo výške 1.284,25 Eur, čo nebolo medzi účastníkmi sporné a odvolateľ tieto závery súdu prvého
stupňa nenamietal, zaplatila teda sumu presahujúcu poskytnutú istinu, bolo potom potrebným žalobu
navrhovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odôvodňujúcu zamietnutie návrhu navrhovateľa, potom

odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa, včítane závislého a tiež vecne správneho výroku
o náhrade trov konania, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

V odvolacom konaní opäť plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže
ale odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila,

odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.