Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213422
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713213422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpený Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so
sídlom O., Z. XX, proti odporcovi: Jozef Dančo - ELTLAKO - REVÍZIE VTZ, s miestom podnikania Martin,
Lermontova 4502/1, IČO: 33 772 401, právne zastúpený spoločnosťou JUDr. Mario Buksa, právne
služby, s. r. o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, o zaplatenie 9.958,18 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/206/13-112 zo dňa 8.12.2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý titulom náhrady trov odvolacieho konania zaplatiť navrhovateľovi 262,33 eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 9.958,18 eur s úrokom z omeškania 8,75 % od 18.4.2013 do zaplatenia, to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke, keď

navrhovateľ požičal odporcovi 300.000 Sk (9.958,18 eur). Uvedený záver vyplynul z toho, že samotný
odporca uviedol číslo účtu, na ktorý bola suma navrhovateľom zaslaná. Na základe výpisov z účtu
odporcu v Z. Z., a.s., bolo preukázané, že táto nebola ďalej odporcom prevedená na účet firmy Profimont
Martin, s.r.o., ako to tvrdil odporca, nejednalo sa teda o pôžičku navrhovateľa uvedenej firme. Predmetná
suma nefiguruje ani v dohode o odpredaji obchodného podielu odporcu Vladimírovi Hudecovi, čo
odporca nevedel vysvetliť. Uzavretie zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom potvrdila
aj manželka navrhovateľa, keď pri uzatváraní tejto zmluvy iná osoba, okrem manželky navrhovateľa,

prítomná nebola. Svedok Vladimír Hudec poprel tvrdenie odporcu, že by bol pri uzatváraní zmluvy
prítomný.
Odporca bol na úhradu dlžnej sumy vyzvaný písomnou výzvou navrhovateľa zo dňa 11.4.2013,
doručenou mu dňa 16.4.2013, čo navrhovateľ preukázal oznámením o doručení zásielky Slovenskou
poštou, a.s., ktoré pripojil do spisu. Z tohto dôvodu prvostupňový súd neuveril tvrdeniu odporcu, že
by výzvu nebol dostal. V zmysle výzvy mal dlžnú sumu vrátiť dňom nasledujúcim po doručení výzvy.
Nakoľko tak odporca neučinil, dostal sa s plnením dlhu do omeškania dňom 18.4.2013. Nadväzne bol,

okrem k povinnosti uhradiť dlžnú sumu, zaviazaný aj k povinnosti uhradiť úrok z omeškania v zmysle
§ 517 ods. 2 Obč. zák.
O trovách konania rozhodol súd I. stupňa tak, že odporca je titulom ich náhrady povinný zaplatiť
navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu čiastku 1.644,96 eur do 3 dní od právoplatnostirozsudku. Vychádzal z úspechu navrhovateľa v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania navrhovateľa
predstavujú zaplatený súdny poplatok 597 eur a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby.

Protitomutorozsudkupodalodvolanieodporcaadomáhalsazmenynapadnutéhorozhodnutiavpodobe
zamietnutia návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.
Namietal, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil jeho tvrdenia a dôkazy ním predložené, ktoré
dokazujú nedôvodnosť návrhu navrhovateľa. K uzavretiu zmluvy o pôžičke nikdy nedošlo, nakoľko na
jeho strane absentovala vôľa takúto zmluvu uzavrieť. Samotné zaslanie peňažných prostriedkov nemalo

za následok uzavretie zmluvy o pôžičke. Odporca tieto prostriedky nežiadal a ani nemal dôvod si ich
požičiavať; po zaslaní predmetnej sumy na účet odporcu, ich (odporca) poukázal spoločnosti Profimont
Martin, s.r.o., ktorej bol v tom čase konateľom. Uvedené by bolo preukázané, ak by súd vyžiadal
účtovníctvo označenej spoločnosti. V podnikateľskom účtovníctve odporcu ako SZČO pôžička nebola
zaúčtovaná.
Podľa odvolateľa sa súd vôbec nezaoberal skutočnosťou majúcou podstatný vplyv na rozhodnutie vo

veci, a to, že pôžička bola poskytnutá spoločnosti Profimont Martin, s.r.o., navyše vo svetle skutočnosti,
že navrhovateľ žiadal vrátenie peňazí po 7 rokoch od údajného uzatvorenia zmluvy o pôžičke. O závere,
že šlo o pôžičku spoločnosti Profimont Martin, s.r.o., svedčí aj snaha navrhovateľa, aby mu v roku 2013
odporca podpísal zmluvu o pôžičke datovanú 15.3.2007, prípadne uznanie dlhu datované 19.7.2013.
Až po tom, čo odporca odmietol navrhovateľom predloženú listinu - zmluvu o pôžičke podpísať, bola

mu údajne zaslaná výzva zo dňa 11.4.2013 na vrátenie pôžičky, ktorú výzvu však neprevzal, ale prevzal
ju pán W.; k rukám odporcu však doručená nebola. Uvedené tvrdenia súd nijako nepreskúmal, len
skonštatoval, že „odporcovi neuveril“. Odvolateľ ďalej namietal, že výpoveď svedka Vladimíra Hudeca,
že nebol prítomný pri uzavretí zmluvy o pôžičke pre spoločnosť Profimont Martin, s.r.o., je účelová a
menovaný klamal, nakoľko odporcovi do dnešného dňa nevyplatil podiel z predaja spoločnosti Profimont

Martin, s.r.o.
Odvolateľ zhrnul, že zaslanie peňažných prostriedkov na jeho účet je jedna vec, avšak nebolo
preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke (medzi navrhovateľom a ním). Preto by sa jednalo len
o plnenie bez právneho dôvodu, v súvislosti s ktorým sa okresný súd nevysporiadal so vznesenou
námietkou premlčania.

V rámci podania označeného ako „Doplnenie odôvodnenia odvolania“ odporca uviedol, že k uzavretiu
zmluvy o pôžičke nedošlo, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky v podobe dohody o odovzdaní a
prevzatí veci. Odporca mohol byť nanajvýš platobným miestom v zmysle dohody medzi navrhovateľom
a Profimont Martin, s.r.o. ako konečným príjemcom. Následné aktivity navrhovateľa sú motivované
vedomím, že od fyzickej osoby - odporcu má väčšie šance na vrátenie peňažných prostriedkov.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
Uviedol, že nemal dôvod uzatvárať s odporcom zmluvu o pôžičke v písomnej forme, nakoľko vzťahy
medzi nimi v tom čase boli veľmi dobré, dokonca priateľské. Odporca došiel za ním do kancelárie,
na kúsok papiera napísal číslo účtu, na ktorý mali byť peňažné prostriedky poukázané, pričom z

prebiehajúceho rozhovoru a z okolností mu predchádzajúcich bolo navrhovateľovi bez pochybností
zrejmé, že si odporca požičiava peňažné prostriedky pre vlastnú potrebu. Navrhovateľ nikdy nezisťoval
účel a dôvod pôžičky a uvedené bolo pre zmluvné strany irelevantné. Pokiaľ by zmluva o pôžičke
mala byť uzatvorená medzi navrhovateľom a spoločnosťou Profimont Martin, s.r.o., z akého dôvodu by
odporca ako jej konateľ nepožiadal zaslať peňažné prostriedky na účet spoločnosti? Odporca nijako

nepreukázal, že požičaná suma bola prevedená na účet spoločnosti Profimont Martin, s.r.o. Pokiaľ by
aj uvedené preukázal, nemalo by to vplyv na existujúci záväzkový vzťah medzi navrhovateľom ako
veriteľom a odporcom ako dlžníkom zo zmluvy o pôžičke, keďže by bolo irelevantné, akým spôsobom
odporca požičané peňažné prostriedky použije. Svedok Vladimír Hudec, ktorý bol spoločníkom a
konateľom spoločnosti Profimont Martin, s.r.o., popri odporcovi, pritom jednoznačne uviedol, že peňažné

prostriedkynebolinavrhovateľompožičiavanéspoločnosti.Časovýodstupoduzavretiazmluvyopôžičke
po výzvu na vrátenie peňažných prostriedkov je v súlade s dohodou zmluvných strán, že splatnosť určí
veriteľ - navrhovateľ. Mätúce zo strany odvolateľa je jeho vyjadrenie, že na jednej strane nevie o výzve
navrhovateľa na vrátenie peňažných prostriedkov, na druhej strane tvrdí, že túto údajne neprevzal on,
ale pán W.. Pritom z potvrdenie Slovenskej pošty, a.s., jednoznačne vyplýva, že zásielku s predmetnou

výzvou prevzal odporca dňa 16.4.2013.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmalvec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Výsledky vykonaného dokazovania (skutočne) opodstatňujú dôvodnosť zásadného záveru
prvostupňového súdu, v zmysle ktorého bolo vykonaným dokazovaním preukázané uzatvorenie zmluvy
o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom. Predmetnú okolnosť okrem navrhovateľa (po)tvrdila aj
jeho manželka. Nesporným je i poukázanie peňažných prostriedkov navrhovateľom vo výške vtedajších

300.000 Sk (9.958,18 eur) na účet odporcu.
Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa, že sa jednalo o pôžičku spoločnosti Profimont Martin, s.r.o.,
uvedenému nenasvedčoval, okrem výpovede samotného odporcu, žiaden z vykonaných dôkazov.
Požičané peňažné prostriedky boli navrhovateľom zaslané na účet odporcu, nie na účet označenej
spoločnosti. Ani zo zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Profimont Martin, s.r.o.,
uzatvorenej dňa 12.3.2009 medzi odporcom a Vladimírom Hudecom nevyplýva existencia záväzku

tejto spoločnosti z titulu pôžičky poskytnutej navrhovateľom. Samotný Vladimír Hudec poprel, že sa
jednalo o pôžičku spoločnosti Profimont Martin, s.r.o. Pokiaľ aj odporca v odvolaní uvádzal, že z
účtovníctva spoločnosti Profimont Martin, s.r.o., by bolo jednoznačne preukázaný vklad peňažných
prostriedkovnaúčetspoločnosti(vdeňichprevodunavrhovateľomnaúčetodporcu),odporcavykonanie
takéhoto dôkazu v priebehu konania pred okresným súdom nenavrhol (§ 205a O.s.p.). Vzhľadom však

na ostatné okolnosti svedčiace záveru, že sa jednalo o pôžičku odporcovi (predovšetkým svedectvo
manželky navrhovateľa, poukázanie peňažných prostriedkov navrhovateľom na účet odporcu, a nie na
účet spoločnosti Profimont Martin, s.r.o.), by však bez ďalšieho ani preukázanie následného prevodu
peňažných prostriedkov odporcom z jeho účtu na účet spoločnosti Profimont Martin, s.r.o., eventuálne
ich zaevidovanie v účtovníctve tejto spoločnosti, nebolo spôsobilé privodiť zmenu záveru, že sa jednalo

o pôžičku odporcovi. Ako správne uviedol navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, za situácie
existencie zmluvy o pôžičke medzi ním a odporcom by bolo právne irelevantné, akým spôsobom
odporca s požičanými peňažnými prostriedkami naložil, na čo ich použil, napríklad, že ich vložil na
účet spoločnosti Profimont Martin, s.r.o. Ani snaha navrhovateľa, aby mu v roku 2013 odporca podpísal
zmluvu o pôžičke datovanú 15.3.2007, prípadne uznanie dlhu datované 19.7.2013, nepreukazuje, že

by dlžným subjektom mala byť spoločnosti Profimont Martin, s.r.o.; mohlo sa jednať aj „len“ o snahu
navrhovateľa zabezpečiť si písomné „potvrdenie“ o pôžičke.

Čo sa týka námietky odporcu o neevidovaní pôžičky v jeho účtovníctve ako SZČO, krajský súd
konštatuje, že pokiaľ by aj uvedené bolo pravdou (čo však odporca ani nepreukázal), toto by v

zásade nemalo právny význam z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie odporcu. Odporca si mohol
od navrhovateľa požičať peňažné prostriedky ako fyzická osoba Jozef Dančo bez ďalšieho, kedy
by neexistovala povinnosť akejkoľvek účtovnej evidencie pôžičky. Zároveň, z hľadiska označenia
žalovaného subjektu je Jozef Dančo a Jozef Dančo - ELTLAKO - REVÍZIE VTZ totožný subjekt.
Pokiaľ odvolateľ spochybňoval svedeckú výpoveď Vladimíra Hudeca ako účelovú s poukazom na dlhy

menovaného voči nemu z titulu prevodu obchodného podielu, túto svoju úvahu nijako nerozvinul,
nepriblížil motiváciu menovaného na účelovej výpovedi v neprospech odvolateľa. Nie je tiež zrejmá
(priama) súvislosť medzi tvrdeným nevyplatením obchodného podielu odporcovi a dôvodom, motívom
Vladimíra Hudeca účelovo vypovedať ohľadom skutočnosti ne/prítomnosti pri uzavieraní zmluvy o
pôžičke.

Ako čiastočne zmätočné a zároveň spochybňujúce obranu odporcu pôsobia jeho vyjadrenia, keď na
jednej strane uvádzal uzavretie pôžičky medzi navrhovateľom a spoločnosťou Profimont Martin, s.r.o.,
na strane druhej v súvislosti s eventualitou poukázania peňažných prostriedkov navrhovateľom na jeho
účet bez právneho titulu uplatňoval námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. K
odvolacejargumentáciionevysporiadanísaspredmetnounámietkoupremlčaniakrajskýsúdkonštatuje,

že pokiaľ okresný súd bol toho názoru, že sa navrhovateľ domáha plnenia z titulu zmluvy o pôžičke, s
ktorýmnázoromsakrajskýsúdstotožnil,potombolobezpredmetnýmzaoberaťsanámietkoupremlčania
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Krajský súd neakceptoval ani odvolaciu argumentáciu proti záveru okresného súdu o doručení výzvy

na vrátenie peňažných prostriedkov odporcovi dňa 16.4.2013. Doručenie predmetnej výzvy v rámci
expresnej zásielky Slovenskej pošty, a.s., odporcovi navrhovateľ preukázal písomným potvrdením
doručovateľa. Zároveň, pokiaľ by krajský súd akceptoval tvrdenie odvolateľa, že k jeho rukám nebola
predmetná zásielka doručená, z vyjadrenia odvolateľa je zrejmé, že mal vedomosť o doručení zásielkypánovi W.. Z uvedeného ale vyplýva, že odporca musel byť o doručení zásielky pánom W. informovaný,
pričom je opodstatnené predpokladať, že bol minimálne informovaný aj o obsahu zásielky, ak mu
tento nebol zo strany pána W. priamo odovzdaný. Nadväzne, hľadiska hmotného práva pre vyvolanie

účinkov bolo relevantné, že sa výzva navrhovateľa na vrátenie peňažných prostriedkov dostala do sféry
dispozície odporcu.

Žiada sa dodať, že doplnenie odvolania odporcu zo dňa 15.4.2015 bolo vykonané až po uplynutí lehoty
na podanie odvolania (§ 205 ods. 3 O.s.p.). V zásade ale odvolacie dôvody v ňom uvedené boli totožné

s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní.

Z iných relevantných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu odporca
nenamietal. Krajský súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré
odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods.
1 O.s.p.), preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Hoci výrok o trovách konania nebol odvolaním napadnutý výslovne, ako závislý od rozhodnutia vo veci
samej ho odvolací súd preskúmal a ako vecne správny, zodpovedajúci zásadám rozhodovania o trovách
konania v sporových veciach na základe úspešnosti toho ktorého z účastníkov (§ 142 ods. 1 O.s.p.),
ho potvrdil.

O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. Odporca nebol v odvolacom konaní úspešný. Preto ho odvolací súd zaviazal k
povinnosti nahradiť navrhovateľovi jeho trovy. Tie predstavujú trovy právneho zastúpenia v súvislosti s
úkonom právnej služby vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej zo dňa 27.3.2015 vo výške 262,33 eur
(odmena podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo základu 9.958,18

eur vo výške 253,94 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 8,39
eur). Vzhľadom na zastúpenie navrhovateľa advokátom bol platobným miestom určený účet právneho
zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné