Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4P/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314210330
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5314210330.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o mal. B. T., M..

XX.X.XXXX, W. XXX/XX, Č., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca, dieťa rodičov - matky: L. T., M.. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, Č., zast. JUDr. Janou Hanulákovou,
DiS., advokátkou so sídlom Matičné námestie 1427, Čadca a otca: L. B., M.. X.X.XXXX, P. XXX,
zast. JUDr. Jozefom Varmusom, advokátom so sídlom Palárikova 83, Čadca v konaní o úpravu práv a
povinností k mal. dieťaťu a určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Mal. B. T., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude mal. dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. B. T., nar. XX.X.XXXX vo výške 170 € mesačne k rukám
matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 21.11.2014.

Zameškané výživné do 21.11.2014 do 20.8.2015 (9 mesiacov) vo výške 630 € z a p l a t í otec mal.
B. T., nar. XX.X.XXXX spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
vopred v pravidelných mesačných splátkach 20 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len

jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.

III. Styk otca s mal. B. T., nar. XX.X.XXXX bude realizovaný na základe vzájomnej d o h o d y rodičov
a dieťaťa.

IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 21.11.2014 návrh. Žiadala výživné na mal. B. T., M.. XX.X.XXXX zvýšiť na
sumu 220 € mesačne. V rozsudočnom návrhu nie je uvedené ktorým dňom, ale z rozhodujúcich tvrdení

na čl. 2 spisu odvodzovala právna zástupkyňa navrhovateľky, že tak žiada učiniť dňom 10.11.2014. Z
návrhu na čl. 2 spisu vyplýva, že uzavrela matka s otcom dňa 28.10.2014 rodičovskú dohodu, podľa
ktorejod1.9.2014saoteczaviazalplatiťvýživné170€mesačne,pretožemaloletáužnavštevujestrednú
školu G. J. F. Č.. Výživné žiada zvýšiť od 10.11.2014, pretože toho času je matka na materskej dovolenke
a jej príjem poklesol minimálne o 240 €. Takéto tvrdenie je na čl. 2 súdneho spisu v návrhu, ktorý podala
samotná navrhovateľka.

Preto súd považoval za účelový prístup navrhovateľky - matky, keď na pojednávaní uviedla, že požaduje
zvýšenie od 10.11.2014, pretože od tohto času otec prestal platiť výživné v dohodnutej výške 170 €.
Súd ďalej vychádzal zo záveru, že matka žiadala zvýšenie výživného v príčinnej súvislosti so zníženímjej príjmu, ku ktorému došlo v príčinnej súvislosti s materskou dovolenkou a s poklesom príjmu o 240
€ mesačne.

Uviedla, že otec pracuje v spoločnosti R. J. P. B. &. A., P..D..G.. F. Č. a poberá zároveň aj výsluhový
dôchodok, takže je v jeho schopnostiach, aby platil zvýšené výživné. Otec odmieta platiť vyššie výživné
ako 100 € mesačne. Zároveň žiadala dieťa zveriť do svojej starostlivosti. Na pojednávaní predložila
rozpis príjmov, výdavkov. Predložila potvrdenie o návšteve školy čl. 5 rub spisu, z ktorého je preukázané,
že potvrdenie je zo dňa 4.9.2014, rodičovská dohoda o výživnom 170 € je zo dňa 28.10.2014. Na čl. 6

spisu je potvrdenie o tom, že navrhovateľka si uplatnila nárok na materské dňom 10.11.2014.

Dohodou rodičov na čl. 7 spisu je preukázané, že dohoda je uzavretá 28.10.2014 na sumu 170 €
mesačne s tým, že mal. dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti matky.

Vychádzajúc z dohody zo dňa 28.10.2014 a z lustrácie v sociálnej poisťovni na čl. 11 spisu súd mal

preukázané, že v 10. mesiaci 2014 príjem otca bol 212,76 € ako vymeriavací základ pre odvody v
spoločnosti R. J. P. B. &. A., P..D..G.., Č. a invalidný dôchodok 158,90 €.

Z lustrácie sociálnej poisťovne na L. T. z čl. 12, aj z jej žiadosti o materské na čl. 6 spisu súd mal
preukázané, že nárok na materské uplatnila od 10.11.2014, teda po uzavretí rodičovskej dohody zo dňa

28.10.2014.

Vo vyjadrení otec na čl. 27 spisu uviedol, že tvrdenia matky nie sú pravdivé. Neboli priateľmi, boli
len kolegovia v práci. Išlo o jednorazový intímny vzťah pod vplyvom alkoholu po skončení pracovnej
zmeny, z ktorého sa narodilo mal. dieťa. Hneď matke oznámil, že má rodinu, deti a nebude s ňou žiť v

spoločnej domácnosti. Nevyvíjal na ňu nátlak, aby podstúpila interrupciu, ako tvrdí. Matka maloletej sa
mu vyhrážala, že skutočnosť oznámi manželke a z toho dôvodu konal dlhodobo pod vplyvom nátlaku
zo strany matky mal. dieťaťa. Bol takto donútený uznať otcovstvo a pristúpiť na zvyšovanie výživného.
Napriek tomu však slovo nedodržala a informovala otcovu sestru a ďalších ľudí. Otec maloletej sa zadlžil,
napožičiaval si finančné prostriedky, aby mohol splácať výživné. Pod nátlakom uzavrel aj dohodu o

výživnom vo výške 170 € mesačne od septembra 2014. Za september a október zvýšené výživné 170
€ a zvýšené náklady s nástupom do prvého ročníka strednej školy vo výške 200 €, spolu 590 € zaplatil
(nevedomky zaplatil o 50 € viac). Vzal si úver z banky. V novembri 2014 zaplatil výživné vo výške 100
€, lebo nemá finančné prostriedky. Informoval o tom matku maloletej, zároveň svoju manželku a dcéru,
pretože ochorel, je onkologickým pacientom a ďalej túto situáciu už nedokázal psychicky ani finančne

sám zvládnuť. Zároveň sa dozvedel, že matka maloletej mala pomer aj s inými mužmi a preto ju požiadal
o test otcovstva, s čím matka súhlasila. Oznámila mu, že na náklady otca je ochotná testy podstúpiť,
ďalej však nereagovala. Jeho čistý príjem u spoločnosti R. J. P. B. &. A., P..D..G.. je 152,65 €, zároveň
poberá výsluhový dôchodok 398,04 € mesačne. Jeho manželka je zamestnaná v Ž. P. P., J..P.., čistý
príjem 500 €. Chodievala aj na brigády, aby zvýšila príjem do domácnosti. Majú dve plnoleté dcéry -

Q.. R. B., študentku druhého ročníka magisterského druhého stupňa E. B. N. F. M. a J. B., ktorá je v
súčasnosti nezamestnaná. Na čl. 29 spisu rozpísal príjmy, výdavky. Uviedol, že nie je schopný platiť také
výživné, ako bolo dohodnuté. Žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 60 € mesačne. S dieťaťom
sa nestretáva, nemá k nej vytvorený citový vzťah a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že nemá istotu,
či maloletá je jeho dieťaťom a matka znemožňuje svojím konaním, aby sa otec o tom uistil. Poukázal na

svoje zvýšené výdavky v príčinnej súvislosti so zdravotným stavom.

Pripojil lekárske potvrdenie z 1.10.2014 na čl. 34 spisu, z ktorého vyplýva, že je onkologickým pacientom
azktoréhosúdmalzároveňpreukázané,žeonkologickýmpacientombolužvčaseuzavretiarodičovskej
dohody zo dňa 28.10.2014, teda ku dňu uzavretia dohody mal už zvýšené výdavky v príčinnej súvislosti

so zdravotným stavom.

Potvrdením o príjme zo závislej činnosti na čl. 35 spisu mal preukázané súd, že čistý zárobok je 152,65
€, hrubý 212,69 € a rozhodnutím na čl. 36 spisu mal preukázané, že jeho dôchodok je 398,04 €. Ďalej
pripojil otec výpisy z účtu a iné listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, povinné zmluvné poistenie

na vozidlo čl. 37 spisu, faktúra vodné, stočné čl. 39 spisu, vyhlásenie jeho príbuzných o pôžičke na
účely výživného čl. 40 spisu, inkaso, plyn, kúpna zmluva na vozidlo na čl. 43 spisu vo výške 8426
€, pričom z nijakých dôkazov nie je preukázané, že vozidlo je nevyhnutné v príčinnej súvislosti so
zdravotným stavom a že táto okolnosť vznikla až po uzavretí rodičovskej dohody. Kúpna zmluva je zodňa 13.9.2012. Na čl. 51 spisu uviedol, že zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať prácu v plnom
pracovnom čase. Je to potvrdené zamestnávateľom na čl. 51 spisu. Zamestnávateľ ďalej uviedol, že
od 12.8.2013 do 10.8.2014 bol PN, v mesiaci november mu bola preplatená nevyčerpaná dovolenka,

od 10.8.2014 nastúpil do práce, zdravotný stav neumožňuje vykonávať prácu na plný úväzok. Doložil
potvrdenie o príjme na čl. 52 spisu.

Zo správy obce P. na čl. 50 spisu vyplýva, že otec je ženatý, s manželkou býva v obci P., RD č. XXX
spolu s dvoma deťmi, ktoré sú narodené v roku XXXX a XXXX. Majú dobrú povesť, neboli riešení za

priestupok na úseku občianskeho spolunažívania.

ZvyjadreniamestaČ.čl.53spisuvyplýva,žematkamaloletejjerozvedená,bývav2-izbovombyte,ktorý
má v osobnom vlastníctve, má v starostlivosti dve deti - T. G., M.. X.XX.XXXX, B. T., M.. XX.X.XXXX,
navštevuje 1. ročník bilingválnej G. J. F. Č.. Od 10.11.2014 je na materskej dovolenke. Otec výživné
170 € neplatí, v mesiaci december zaplatil 50 €, s dcérou sa nestretáva, bytové podmienky vhodné,

ekonomické pomery slabé, nemá záznam v registri trestov, nebola riešená v priestupkovom konaní.
Okrem bytu vlastní aj osobný automobil, ktorý spláca.

Na čl. 58 spisu matka doplnila svoj prednes špecifikáciou príjmov, výdavkov vrátane účtovných dokladov
a iných listín, ktorými preukazovala svoje príjmy, výdavky. Uviedla, že od 10.11.2014 je na materskej

dovolenke, poberá len 506 €, iný príjem nemá. Od júla 2015 bude poberať len 208 €. Medzi výdavkami
uviedla aj hypotéku na byt vo výške 106 € mesačne. Uviedla, že jej mesačné výdavky predstavujú
približne 770 € podľa špecifikácie a ročné výdavky 200 €. Po vydelení tak predstavujú mesačné výdavky
800 €. Na pojednávaní uviedla, že otec biologický novonarodeného mal. dieťaťa jej platí výživné 450
€ mesačne. Býva s nimi v domácnosti. Výdavky však uvádzala len ako svoje výdavky, nerozpočítala

výdavky na všetkých členov domácnosti. Neuviedla, aký bol jej príjem pred nástupom na materskú
dovolenku,resp.do10.11.2014,kedyzačalapoberaťdávku506€mesačneakuktorémudátumuuviedla
zmenu pomerov. Svoje tvrdenia čo do príjmov, výdavkov preukazovala listinnými dôkazmi od čl. 60 spisu
až po čl. 72 spisu.

Na pojednávaní dňa 29.1.2015 na čl. 73 spisu sa dohodli na uzavretí mimosúdnej rodičovskej dohody a
uskutočnení testov DNA. K tomu nedošlo. Matka nebola ochotná podrobiť sa odberu vzorky na skúšku
DNA. Právny zástupca otca naďalej trval na tom, aby súd v rámci konania o zverenie dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky a určenia výživného nariadil znalecké dokazovanie testami DNA.

Súd konal a rozhodol v neprítomnosti kolízneho opatrovníka na základe jeho ospravedlnenia na čl.
90 spisu z dôvodu čerpania dovolenky. Vychádzal z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na čl. 54 spisu.
Kolízny opatrovník uviedol, že matka býva s mal. B. a mal. T. v 2-izbovom byte, ktorý má v osobnom
vlastníctve.Mal.T.pochádzazinéhopartnerskéhovzťahu.Hygienavdomácnostinaveľmidobrejúrovni.
Matka poberá materský príspevok 500 € mesačne po dobu pol roka. Je zdravá, výchovné problémy

s maloletou neuviedla. Uviedla, že s otcom sa dohodli na výške výživného. Otec dieťa nenavštevuje,
nezakupuje darčeky. Podľa tvrdenia matky v dôsledku choroby výživné od júla 2013 do mája 2014
neplatil. Začal platiť v júni 2014 100 € mesačne, naposledy v decembri 2014 50 €. Pred kolíznym
opatrovníkomuviedlanákladynanájomné200€,pôžičku106€nazakúpeniebytuapôžičkunaauto170
€.Maloletánavštevujeobchodnúakadémiu,muselazakúpiťnotebook,školsképomôcky,knihy,lyžiarsky

kurz, športové oblečenie. Učí sa dieťa dobre. Otec má dospelé zaopatrené deti, poberá výsluhový
dôchodok, predtým pracoval na polícii a pracuje v autodoprave. Mal. B. sa vyjadrila, že keby jej nevlastné
sestry súhlasili, rada by ich spoznala. Otec je onkologický pacient. Kolízny opatrovník navrhol dieťa
zveriť matke, otca zaviazať platením výživného a styk upraviť spontánne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 79 ods. 1 Zákona o rodine kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je
oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva.
Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.
Podľa § 159 ods. 1 OSP doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Predmetom konania bol návrh na zverenie maloletej do výchovy a starostlivosti matky a určenie
vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť je stanovená v Zákone o rodine a je stanovená ako právna
povinnosť. Právny stav otcovstva mal súd daný rodným listom na čl. 5 spisu, z ktorého vyplýva, že mal.
B. T., M.. XX.X.XXXX je dieťaťom, kde ako otec v rodnom liste je zapísaný L. B., M.. X.X.XXXX. Pre súd

bol záväzný uvedený právny stav otcovstva. V tomto konaní nemá súd právo prejudiciálne ustanovovať,
kto je biologický otcom mal. dieťaťa. V tomto konaní preto nemal právo súd nariaďovať dôkazy mimo
predmet konania skúškou DNA na otcovstvo L. B.. Je právom L. B. podať návrh na zapretie otcovstva
a v rámci tohto konania žiadať preskúmať otcovstvo testami DNA. Súd preto nepripustil dôkaz testami
DNA na určenie otcovstva L. B. z uvedených dôvodov, pretože takýto dôkaz nesmeroval k predmetu

sporu - zverenie dieťaťa do výchovy a určenie výživného a to napriek tomu, že v nadväznosti na § 152
ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP a § 81 ods. 1 OSP toto konanie je konaním, kde súd nie je viazaný predmetom
sporu a môže dokazovanie viesť aj nad petit, nie však vo veciach určenia a zapretia otcovstva. Zásada
nenávratnosti spotrebovaného výživného platí iba vo vzťahu medzi oprávneným na prijatie výživného a
povinným výživné plniť. Pokiaľ v konaní právoplatným spôsobom bude rozhodnuté o zapretí otcovstva,

otec maloletej v právnom slova zmysle môže žiadať náhradu už vyplateného výživného od otca v
biologickom slova zmysle, resp. od matky, pokiaľ nebude známy (§ 79 ods. 1 Zákona o rodine).Pre toto konanie však súd vychádzal zo záveru, že po právnej stránke je otcom mal. dieťaťa L. B. a má
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu v nadväznosti na § 62 a nasl. Zákona o rodine, pretože
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom je ich zákonná právna povinnosť.

V konaní bolo preukázané, že bola uzavretá dohoda rodičov o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu
dňa 28.10.2014 tak, že mal. dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
platiť výživné 170 € mesačne. Od 11. mesiaca 2014 však platil len 100 € mesačne, zameškané výživné
predstavovalo 70 € mesačne.
Právny zástupca otca tvrdil, že dohoda je neplatná, pretože bola uzavretá pod nátlakom. Absolútnu

neplatnosť právneho úkonu súd skúma ex offo z úradnej moci.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Tvrdeniaotcabolivtomsmere,žeprávnyúkonnebolrealizovanýslobodne,pretožeboluskutočnenýpod
psychickým nátlakom a to takým, že matka mal. dieťaťa nátlak vyvolávala tým, že oznámi tieto okolnosti
manželkeamal.deťom.Okremtvrdeniaopsychickomnátlakukudňuuzavretiaprávnehoúkonu,tedaku

dňu 28.10.2014, otec však neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o psychickom
nátlaku, nenavrhol výsluch svedkov, ktorí by dosvedčili psychický nátlak pri uzatváraní dohody zo dňa
28.10.2014, nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce psychický nátlak druhej zmluvnej strany
pri uzatváraní uvedenej dohody. Súd preto prejudiciálne vychádzal zo záveru, že dohoda bola uzavretá
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a je platná.

Úlohou súdu bolo skúmať, či od 28.10.2014, kedy sa rodičia dohodli na výživnom 170 € mesačne došlo
ku dňu 10.11.2014 k takej zmene pomerov na strane otca, matky, dieťaťa, ktorá podľa § 78 ods. 1 Zákona
o rodine umožňuje zmenu predchádzajúcej dohody rodičov.
Od uzavretia dohody dňa 28.10.2014 ku dňu 10.11.2014, teda ku dňu tvrdenej zmeny pomerov, uplynula
len doba 1 mesiaca. Súd dospel k záveru, že za dobu 1 mesiaca je veľmi málo pravdepodobná taká

podstatná zmena pomerov v porovnaní s predchádzajúcou dohodou, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
výživného a to zo sumy 170 € mesačne na sumu 220 € mesačne, teda o 50 € mesačne.
V návrhu na čl. 2 spisu za zmenu pomerov považuje matka pokles svojho príjmu ku dňu 10.11.2014
v príčinnej súvislosti s materskou dovolenkou. Z listinného dôkazu - žiadosť o materské na čl. 6 spisu
súd mal preukázané, že požiadala o výplatu materských dávok od 10.11.2014. Zo správy mesta čl. 53

spisu mal súd preukázané, že matka je na materskej dovolenke s mal. T. G., M.. X.XX.XXXX. Zo správy
kolízneho opatrovníka čl. 54 spisu mal preukázané, že mal. T. pochádza z iného partnerského vzťahu.
Z vyjadrenia matky na pojednávaní súd mal preukázané, že tento otec biologický jej platí výživné 450
€ mesačne a býva spolu s ňou v spoločnej domácnosti.
Súdustálil,žezníženiemajetkovejúrovnematkyvpríčinnejsúvislostisnarodenímT.G.niejespôsobené

odporcom ako otcom mal. B., pretože otcom mal. T. je iný biologický otec, ktorý má právnu povinnosť
vykrývaťzníženiemajetkovejúrovnematkyvpríčinnejsúvislostisnarodenímjehodieťaťa.Tútookolnosť
- zníženie príjmu súd nemohol vyložiť na ťarchu odporcu - otca. Vychádzal zo záveru, že v nadväznosti
na § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri stanovení vyživovacej povinnosti na mal. B. je potrebné vychádzať
z príjmu, ktorý mala pred materskou dovolenkou, ktorú nastúpila s mal. T.. Iný prístup by bol v rozpore

s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keďže odporca nie je biologickým otcom T.
G. a nezapríčinil zníženie majetkovej úrovne, pokles príjmu matky mal. B.. Pri stanovení vyživovacej
povinnosti preto súd vychádzal zo záveru, že treba u matky vychádzať z takého príjmu, aký dosahovala,
resp. mohla dosahovať pred nástupom na materskú dovolenku s mal. T.. Taktiež vychádzal zo záveru
vo vzťahu k mal. B., že podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia

a to v rovnakej miere. Keďže ide o dieťa stredoškoláčku, súd mal za to, že nie je potrebná naturálna
starostlivosť v takom rozsahu ako pri dieťati útleho veku a preto prejudiciálne stanovil rozsah vyživovacej
povinnosti matky voči mal. B. rovnako v rozsahu 1 ako aj otcovi. Pri pripočítaní 170 € matke ako
vyživovacia povinnosť k mal. B. tak dospel k záveru, že na mal. B. platia rodičia výživné vo výške 340 €
mesačne, čo podľa názoru súdu je viac ako primerané potrebám dieťaťa počas štúdia na strednej škole.

Za zmenu pomerov súd nepovažoval onkologické ochorenie otca a to z toho dôvodu, že zníženie príjmu
z tohto dôvodu bolo známe ku dňu uzavretia rodičovskej dohody. Je preukázané s lekárskym potvrdením
na čl. 34 spisu, že od 1.10.2014 (minimálne) je známy odporcovi stav, že je onkologickým pacientom, ide
teda o situáciu, ktorá mu bola dlhodobo známa aj ku dňu uzavretia dohody 28.10.2014. Skutočnosť, že je
onkologickým pacientom v porovnaní s uzavretou dohodou nie je zmenou pomerov. Otec nepreukázal,

že od 28.10.2014 sa jeho zdravotný stav zhoršil a zvýšili sa náklady. Jeho tvrdenia boli len v tej rovine,
že je onkologický pacient a v príčinnej súvislosti s tým má zvýšené náklady v porovnaní so zdravým
človekom.Podľa názoru súdu matka nepreukázala, že otec pracuje u zamestnávateľa celodenne a že za 1 mesiac
od uzavretia rodičovskej dohody v tomto smere došlo k podstatnej zmene pomerov. Na preukázanie
takého tvrdenia nepredložila, ani nenavrhla žiadne dôkazy.

Len na okraj súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine a skutočnosť, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a súd nie je povinný prihliadať na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Za také výdavky súd považoval výdavky na osobné motorové vozidlo otca, pretože nepreukázal, že
nevyhnutne vozidlo potrebuje v súvislosti so zdravotným stavom a za také výdavky súd považoval aj
úver matky na byt a na auto (preukázané vyjadrením mesta Čadca čl. 53: „Vlastní osobný automobil,

ktorýspláca.“azvyjadreniakolíznehoopatrovníkačl.54:„Pôžička106€nazakúpeniebytu,autopôžička
170 €.“). Vyživovacia povinnosť mal. dieťaťa má prednosť pred zhodnocovaním vlastného majetku či
už u otca alebo u matky.
Aj keď súd považoval uzavretú rodičovskú dohodu za platnú a záväznú, vzhľadom ku skutočnosti,
že odporca prestal na základe uzavretej rodičovskej dohody platiť výživné v tam dohodnutej výške,
súd rozhodol rozsudkom, zveril mal. B. T. do výchovy a starostlivosti matky a v súlade s uzavretou

rodičovskoudohodouzaviazalotcaplatiťvýživné170€mesačnedňom21.11.2014,pretožeoduzavretia
rodičovskej dohody 28.10.2014 výživné vo výške 170 € platil a od uvedeného dňa 21.11.2014 platil
výživné len vo výške 100 €. Zameškané výživné teda predstavovalo od 21.11.2014 do 20.8.2015 za 9
mesiacov vo výške 630 €. K zaplateniu zameškaného výživného vo výške 630 € súd zaviazal otca spolu
s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 20 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení

čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote. Styk otca s mal. dieťaťom ponechal na
základe vzájomnej dohody a podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože predmetom konania bola úprava
práv a povinností k mal. dieťaťu a toto konanie bolo možné začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.