Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/190/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113203666
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113203666.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany
Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu:
AUTOMONT Žilina, spol. s r.o., so sídlom Murgašova 7/241, 010 01 Žilina, IČO: 36 401 510, zastúpeného
advokátom JUDr. Ivanom Mikloškom, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému v rade
1/: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 853 186, žalovanému v rade 2/: DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01
Košice, IČO: 36 764 281, žalovanému v rade 3/: doem, s.r.o., so sídlom Komenského 31, 010 01 Žilina,
IČO: 36 395 480, zastúpenému Advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom
Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalobcu: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., s adresou na doručovanie D. XX, XXX XX J. J., v konaní
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
11Cb/19/2013-341 zo dňa 30.04.2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/19/2013-341 zo dňa 30.04.2014 p o t v r d z
u j e , s tým, že označenie právneho zástupcu žalovaného v rade 3/ v záhlaví rozsudku správne znie:
„ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455“.

Žalobca a vedľajší účastník na strane žalobcu s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovanému v rade 1/ trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 1.382,03 Eur na
účet právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, IČO: 36 853 186, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému v rade 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému v rade 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému v rade 1/ (ďalej len „žalovaný 1/“) na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške
7.210,51 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v rade 2/ (ďalej len „žalovaný 2/“) a
žalovanému v rade 3/ (ďalej len „žalovaný 3/“), náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku
okresný súd poukázal na žalobu, osobne podanú na okresný súd dňa 04.02.2013, ktorou žalobca žiadal
určiť neplatnosť dražby nehnuteľností - pozemku parcela CKN č. 6163/20 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 799 m2 a stavby - obchodné priestory na parcele č. 6163/20 nachádzajúce sa v katastrálnom
území X., zapísané na LV č. XXXX, ktorá sa konala dňa 06.11.2012 o 10.00 hod. na Notárskom
úrade JUDr. Tatiany Vrlíkovej, notárky v Žiline, a na základe ktorej bol žalovanému 3/ ako vydražiteľovi

udelený príklep. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným 1/ ako záložným
veriteľom bola uzatvorená 14.02.2007 Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam, na základe ktorej
bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, a to pozemok a rozostavaná stavba -
novostavba obchodných priestorov. Účelom zmluvy o záložnom práve bolo zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o kontokorentnom úvere a zo zmluvy o splátkovom úvere.
Keďže žalobca svoje záväzky z uzatvorených úverových zmlúv riadne neplnil, pristúpil žalovaný 1/ k
realizácii záložného práva predajom založených nehnuteľností na verejnej dražbe v zmysle zákona o
dobrovoľných dražbách. Realizáciou dobrovoľnej dražby poveril žalovaný 1/ žalovaného 2/. Žalovaný 2/
určil prvé kolo dražby na deň 01.03.2012, pričom najnižšie podanie bolo stanovené na 900.000,- Eur
a vychádzalo z ohodnotenia predmetu dražby podľa znaleckého posudku Ing. Branislava Tarnócyho
zo dňa 04.01.2012. V posudku znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 904.000,-
Eur. Prvé kolo dobrovoľnej dražby bolo neúspešné a založené nehnuteľnosti neboli predané. Žalovaný
2/ tak stanovil opakovanú dražbu na deň 11.04.2012, pričom najnižšie podanie bolo stanovené na
678.000,- Eur; podkladom pre ocenenie bol opätovne uvedený znalecký posudok Ing. Tarnócyho. Ani
opakovaná dražba nebola úspešná. Ďalšie kolo dražby stanovil žalovaný 2/ na deň 06.11.2012. Na tejto
dražbe došlo k vydraženiu založených nehnuteľností žalovaným 3/ za cenu 360.000,- Eur a žalovaný
3/ sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností. Žalobca namietol platnosť opakovanej dobrovoľnej dražby
zo dňa 06.11.2012, nakoľko podľa žalobcu v priebehu prípravy dražby a jej realizácie žalovaný 2/ ako
dražobník porušil viaceré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré mali za následok priamu
ujmu žalobcu, spočívajúcu v dosiahnutí zjavne nízkeho výťažku z dražby. Podľa žaloby dôvodom pre
neplatnosť dražby je:
1/ Oznámenie o dražbe, ktoré podľa §-u 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách musí byť
dražobníkom zverejnené najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území
sa predmet dražby nachádza. Okrem toho oznámenie o dražbe musí byť umiestnené na predmete
dražby na viditeľnom mieste. Tieto povinnosti žalovaný 2/ ako dražobník porušil, nakoľko oznámenie o
opakovanej dražbe nezverejnil na úradnej tabuli obce a na predmete dražby neumiestnil oznámenie o
konaní dražby predpísané zákonom. Tým došlo k zmareniu možnosti účasti ďalších subjektov na dražbe
a dražby sa zúčastnil iba jeden subjekt. Účasť viacerých osôb na dražbe by sa prejavila dosiahnutím
vyššej ceny.
2/ Ohodnotenie predmetu dražby, nakoľko v zmysle §-u 22 ods. 1 zákona, v prípade opakovanej dražby
nemusí dražobník zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden
rok pred konaním opakovanej dražby. Napriek tomu žalovaný 2/, hoci mohol použiť pôvodný znalecký
posudok Ing. Tarnócyho, dal vypracovať nový znalecký posudok Ing. Miroslavovi Ferklovi, ktorým boli
dražené nehnuteľnosti ohodnotené na sumu 719.000,- Eur. Pre žalobcu „je šokujúce“, že podľa týchto
znaleckých posudkov bol zistený rozdiel v cene dražených nehnuteľností vo výške 185.000,- Eur, pričom
tento rozdiel mal vzniknúť v priebehu 8 mesiacov, čo je časový rozdiel medzi vyhotovením oboch
posudkov. Žalobca namietal správnosť posudku Ing. Ferkla, ako vyhotovený v rozpore s vyhláškou o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku a znalcom určená hodnota nehnuteľností nezodpovedá reálnej
cene.
3/ Žalovaný 2/ v oznámení o opakovanej dražbe stanovil najnižšie podanie vo výške 720.000,- Eur
s možnosťou minimálneho prihodenia 1.000,- Eur. V zmysle §-u 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných
dražbách v tomto prípade nemôže byť najnižšie podanie nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom. Podľa §-u 17 zákona pritom dražobník v oznámení o dražbe musí uviesť
okrem iného najnižšie podanie. Žalobca tak zastával názor, že žalovaný 2/ mohol najnižšie podanie
znížiť o 50 %, avšak len za predpokladu, že takéto najnižšie podanie uvedie v oznámení o konaní
dražby. Z oznámenia o opakovanej dražbe vyplýva najnižšie podanie vo výške 720.000,- Eur, pričom
gramatickým výkladom je možno dospieť k záveru, že najnižšie podanie je skutočne podaním najnižším,
a nie je možné ho akýmkoľvek spôsobom znížiť. Zníženie najnižšieho podania malo výlučne špekulatívny
charakter v snahe umožniť vydraženie nehnuteľností výlučne žalovanému 3/.

S poukazom na vyjadrenia - obranu žalovaných 1/ - 3/, vykonané dokazovanie, z neho vyvodené
skutkové zistenia a závery, za aplikácie ust. § 11 ods. 1, 4, 5, § 12 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, 6, 7, § 17 ods. 1
písm. a) - l), ods. 7, § 20 ods. 10, § 21 ods. 2, 4, § 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o dobrovoľných dražbách“ alebo „ZoDD“), okresný
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, so záverom, že žalobca nepreukázal ani jeden z ním tvrdených
dôvodov, pre ktoré by napadnutá opakovaná dobrovoľná dražba konaná 06.11.2012 mala byť neplatná.

Okresný súd konštatoval, že žalobca dodržal trojmesačnú prekluzívnu lehotu stanovenú v § 21 ods. 2
ZoDD, ktorá plynula odo dňa nasledujúceho po dni 06.011.2012, v ktorom bol udelený príklep, pričom
posledný deň lehoty pripadol na 06.02.2013; žalobca podal žalobu 04.02.2013, teda včas. Súčasne bol
splnený aj okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby, predpísaný v § 21 ods. 4 ZoDD.

Okresný súd konštatoval, že žalobca namietal tri dôvody, pre ktoré by mala byť uvedená dražba
vyhlásená za neplatnú. Týmto dôvodmi sú nedostatky pri zverejnení oznámenia o dražbe, ďalej
nedostatky týkajúce sa ohodnotenia predmetu dražby a namietaná skutočnosť týkajúca sa určenia výšky
najnižšieho podania. Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že medzi žalobcom ako pôvodným
vlastníkom dražených nehnuteľností a žalovaným 1/ boli uzatvorené úverové zmluvy. Na zabezpečenie
nárokov žalovaného 1/ ako veriteľa z týchto úverových zmlúv došlo k uzatvoreniu zmluvy o záložnom
práve k predmetným nehnuteľnostiam. V zmysle tejto zmluvy žalovaný 1/ ako veriteľ bol oprávnený
založené nehnuteľnosti predať na verejnej dražbe. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca svoje
povinnosti podľa úverových zmlúv voči žalovanému 1/ neplnil. Následne žalovaný 1/ uzatvoril zmluvu so
žalovaným 2/ o vykonaní dražby. Na základe tejto zmluvy bola určená dražba predmetných nehnuteľností
na deň 01.03.2012, a keďže táto dražba bola neúspešná, následne bola určená dražba na deň
11.04.2012. Táto dražba rovnako nebola úspešná. Žalovaný 1/ so žalovaným 2/ potom uzatvorili zmluvu
o vykonaní opakovanej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 06.11.2012, na ktorej došlo k udeleniu príklepu
žalovanému 3/ ako vydražiteľovi. Žalovaný 2/ predložil doklady preukazujúce skutočnosť, že doručil
Mestu Žilina, teda obci, na území ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, žiadosť o uverejnenie
oznámenia o konaní opakovanej dražby. Mesto Žilina toto oznámenie uverejnilo na úradnej tabuli obce
a na internetovej stránke mesta, a to v období od 19.10.2012 do 06.11.2012. Zákon pritom v ustanovení
§-u 11 ods. 4 ZoDD dáva dražobníkovi povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe najmenej 15 dní pred
jej konaním. Keďže dražba sa uskutočnila dňa 06.11.2012, bolo povinnosťou žalovaného 2/ zabezpečiť
zverejnenie oznámenia o konaní tejto dražby na úradnej tabuli mesta najneskôr ku dňu 21.10.2012.
Keďže toto oznámenie bolo na úradnej tabuli už od 19.10.2012 a bolo zvesené až v deň nasledujúci
po konaní dražby, 07.11.2012, okresný súd konštatoval, že dražobník túto svoju povinnosť splnil a na
úradnej tabuli „súdu“ (správne malo byť „obce“, pozn. odvolacieho súdu) v súlade so ZoDD oznámenie
o dražbe uverejnil. Žalovaný 2/ teda splnil aj túto svoju publikačnú povinnosť a nad rámec zákonného
rozsahu tejto povinnosti zverejnil oznámenie v tlači s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky,
pričom postačovalo, aby oznámenie bolo uverejnené v periodickej tlači s pôsobnosťou na území Mesta
Žilina.

Okresný súd poukázal na ustanovenie §-u 11 ods. 5 ZoDD s tým, že toto ustanovenie určuje
žalovanému 2/ ako dražobníkovi povinnosť na predmet dražby umiestniť oznámenie o dražbe, a to na
viditeľnom mieste a zároveň predmet dražby označiť podľa prílohy. Žiadne ďalšie náležitosti ohľadom
presného miesta, kde oznámenie o dražbe má byť umiestnené, resp. akým spôsobom sa má dražená
nehnuteľnosť označiť, ZoDD nestanovuje. Z fotodokumentácie je pritom zrejmé, že oznámenie o dražbe
bolo umiestnené na vstupných dverách do draženej nehnuteľnosti, pričom z vyjadrenia žalovaného 2/,
ktoré žalobca nespochybnil, vyplývalo, že sa jedná o vstup do budovy, ktorý je prístupný z verejnej
komunikácie prechodom cez chodník. Zároveň žalovaný 2/ uviedol, že tento vstup, na ktorom oznámenie
bolo umiestnené, je hlavným využívaným vstupom do predmetnej nehnuteľnosti. Ani toto tvrdenie
žalobca nespochybnil. K namietanému formátu A4 okresný súd uviedol, že zo žiadneho zo zákonných
ustanovení nevyplýva, aký formát má mať oznámenie, ktoré sa má na draženej nehnuteľnosti umiestniť.
Formát A4 je pritom najbežnejším formátom, ktorý sa používa na vyhotovenie písomností, a ak zákon
nestanovuje povinnosť zverejniť oznámenie vo formáte väčšom, tak podľa názoru okresného súdu
žalovaný 2/ dostatočným spôsobom splnil svoju povinnosť, ak na draženej nehnuteľnosti umiestnil
oznámenie práve v tomto formáte. Pokiaľ žalobca namietal, že nehnuteľnosť mala byť označená páskou
po celom svojom obvode, tak okresný súd poukázal na uvedené ustanovenie ZoDD, ktoré žiadnu
takúto povinnosť žalovanému 2/ ako dražobníkovi neukladá. Na predmete dražby je dražobník povinný
umiestniť len označenie podľa prílohy. Prílohou zákona je pritom grafické vyobrazenie pásky, ktorá sa má
na nehnuteľnosť umiestniť. Táto páska má mať šírku 10 cm a obsahovať označenie o dražbe. Rozsah
označenia nehnuteľnosti určením dĺžky pásky, ktorá sa má použiť, či rozsahom oblepenia nehnuteľnosti,
zákon nestanovuje. Rovnako nie je stanovená povinnosť oblepiť celú draženú nehnuteľnosť. O tom,
že páska s označením "Dražba" bola na nehnuteľnosti umiestnená, svedčia fotografie predložené tak
žalobcom, ako aj žalovaným 2/. Ak podľa zákona žalovaný 2/ ako dražobník nebol povinný označiť
páskou celú nehnuteľnosť, tak takúto povinnosť umiestnením pásky výlučne na vchodové dvere do
nehnuteľnosti dražobník ani nemohol porušiť.

Okresný súd naviac dodal, že ak by aj v konaní, napr. na základe nariadeného znaleckého dokazovania,
bolo zistené, že žalovaný 2/ ako dražobník použil pásku s menšou šírkou ako zákonom stanovených
10 cm, tak by sa podľa názoru okresného súdu nejednalo o také porušenie zákona, ktoré by v zmysle
ustanovenia §-u 21 ods. 2 ZoDD malo mať za následok porušenie práv žalobcu. V tejto súvislosti
sa okresný súd stotožnil s odôvodnením predloženého rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
3Co/335/2013-191 zo dňa 30. januára 2014. Podľa tohto rozhodnutia nie každé nedodržanie zákona
o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dražby, musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň
osoba aj dotknutá na svojich právach a musí ísť o porušenie takej intenzity, v dôsledku ktorého by
osoba bola na svojich právach poškodená. Ak by aj v konaní bolo zistené, že dražená nehnuteľnosť bola
označená páskou s menšou ako predpísanou šírkou, bol okresný súd toho názoru, že samotné takéto
porušenie by nemalo za následok poškodenie žalobcu na jeho právach. Podstatné bolo, že z predloženej
fotodokumentácie jednoznačne vyplývalo, že na danej nehnuteľnosti bolo umiestnené jednak oznámenie
o tom, že sa dražba koná, a bola tam nepochybne umiestnená aj páska s nápisom "Dražba". Len
samotná žalobcom tvrdená menšia šírka tejto pásky ešte nemôže mať taký zásadný následok, že
by spôsobovala neplatnosť dražby. Podstatné v tomto prípade bolo podľa okresného súdu splnenie
zákonnom stanovenej oznamovacej a uverejňovacej povinnosti a označenie draženej nehnuteľnosti
na verejne prístupnom mieste takým spôsobom, aby bolo možné okamžite nehnuteľnosť identifikovať
ako predmet dražby. Tento účel by zabezpečila aj páska s prípadnou menšou šírkou. Okrem toho v
konaní nebol zistený žiadny relevantný dôvod, prečo by žalovaný 2/ ako dražobník mal v tomto prípade
použiť inú pásku, než pásku, ktorú predložil a ktorú podľa svojho vyjadrenia používa už 4 roky. Samotný
dražobník ako osoba, ktorá realizuje proces dražby, má bezpochyby záujem na tom, aby dražba bola
vykonávaná v súlade so zákonom a aby ním vykonané dražby neboli následne spochybňované, či
prípadne súdom vyhlásené za neplatné. Dražobníkom v tomto prípade je obchodná spoločnosť, ktorá
dražby vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom túto činnosť vykonáva na základe zmlúv
uzatvorených so subjektmi, ktoré sú oprávnené uspokojiť svoju pohľadávku predajom zálohu na verejnej
dražbe. Žalovaný 2/ tak má predovšetkým ekonomický záujem na tom, aby ním vykonané dražby neboli
spochybňované a nemôže mať žiaden rozumný dôvod používať pásku, ktorá by bola v rozpore so
zákonom. V tomto smere okresný súd neakceptoval dôkazný návrh žalobcu na nariadenie znaleckého
dokazovania znalcom z odboru polygrafie na určenie skutočnej šírky použitej pásky. Ak by aj výsledkom
takéhoto znaleckého dokazovania bolo zistenie, že páska bola užšia ako zákonom požadovaných 10
cm, na rozhodnutie súdu by to vzhľadom na vyššie uvedené závery nemalo žiaden vplyv.

Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca tvrdil neplatnosť dražby, bola cena dražených nehnuteľností zistená
na základe predložených znaleckých posudkov. Žalobca do súdneho spisu predložil dva znalecké
posudky, ktoré určovali cenu dražených nehnuteľností v roku 2011 a začiatkom roku 2012 vo výške
919.000,- Eur, resp. vo výške 904.000,- Eur. V tejto súvislosti žalobca namietal znalecký posudok, ktorý
bol podkladom pre opakovanú dražbu, v ktorom bola cena nehnuteľnosti určená na sumu 719.000,- Eur.
Žalobca zároveň namietal, že v tomto prípade nebolo potrebné vyhotovovať nový znalecký posudok,
keďže bolo možné použiť pôvodný znalecký posudok použitý pri prvej dražbe. Okresný súd uviedol,
že pri opakovanej dražbe skutočne nebolo potrebné vykonávať nové znalecké dokazovanie. Zároveň
však poukázal na to, že ZoDD nariadenie nového znaleckého dokazovania pred opakovanou dražbou
ani nezakazuje. Ak teda dražobník pred opakovanou dražbou zabezpečil nové ohodnotenie predmetu
dražby, tak žiadnu zo svojich povinností podľa ZoDD neporušil. V tejto súvislosti okresný súd poukázal
aj na skutočnosť, že dražobník zabezpečoval nové ohodnotenie predmetu nehnuteľnosti na základe
dohody o opakovanej dražbe, ktorú mal uzatvorenú so žalovaným 1/, kde účastníci tejto zmluvy dohodli,
že pred opakovanou dražbou sa vykoná nové ocenenie nehnuteľnosti. Len samotná skutočnosť, že pred
opakovanou dražbou bola nehnuteľnosť opätovne oceňovaná znaleckým posudkom, nemôže byť podľa
okresného súdu dôvodom pre určenie neplatnosti dražby, nakoľko sa nejedná o porušenie zákona o
dobrovoľných dražbách.

Žalobca ďalej namietal, že cena určená znaleckým posudkom Ing. Ferkla je neprimerane nízka. Ani
s touto námietkou žalobcu sa okresný súd nestotožnil. Žalobca námietku odôvodnil tým, že znalecký
posudok bol vyhotovený v rozpore s Vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku. Okresný súd však poukázal na to, že žalobca sám neuvádzal žiadne konkrétne porušenie tejto
vyhlášky, ale obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie rozporu znaleckého posudku s vyhláškou. Ak
žalobca tvrdil neplatnosť dražby, tak bol povinný v rámci povinnosti tvrdenia uviesť aj konkrétne okolnosti
a porušenia konkrétnych predpisov, ktoré podľa jeho názoru mali neplatnosť dražby spôsobiť. Okrem

toho ako nositeľ dôkazného bremena bol povinný tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca však poukázal
len na rozpor v cenách určených podľa uvádzaných znaleckých posudkov. Okresný súd bol názoru, že
v rámci konania o preskúmanie platnosti, či neplatnosti dražby, súd nie je oprávnený posudzovať, či
znalec (ne)postupoval v súlade s vyhláškou, a to predovšetkým z toho dôvodu, že dôvodom na určenie
neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia §-u 21 ods. 2 ZoDD môže byť len porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách. ZoDD výslovne stanovuje, že určiť neplatnosť dražby možno len v prípade,
ak boli porušené ustanovenia tohto zákona. ZoDD nehovorí vo všeobecnosti o porušení zákonov, či
iných právnych predpisov, ale určenie neplatnosti dražby viaže výlučne na porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách. Ak by teda aj v konaní bolo zistené, že znalec nepostupoval v súlade s
vyhláškou o oceňovaní majetku, tak by takéto porušenie vyhlášky nemohlo byť podkladom pre určenie
neplatnosti dražby.

Okresný súd naviac poukázal na to, že podľa vyjadrenia žalovaného 2/ žalobca mal vedomosť o tom, na
základe akého znaleckého posudku sa bude realizovať opakovaná dražba. Samotný žalobca teda mohol
obdobným spôsobom žiadať vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa domáhal zákazu realizácie
opakovanej dražby podľa ceny určenej týmto znaleckým posudkom. Žiadne takéto predbežné opatrenie
však zo strany žalobcu navrhnuté nebolo.

V súvislosti s určovaním ceny dražených nehnuteľností okresný súd považoval za potrebné poukázať na
skutočnosť, že pred samotnou namietanou opakovanou dražbou prebehli dve neúspešné dražby, ktoré
sa realizovali práve na podklade znaleckého posudku, ktorý podľa názoru žalobcu mal odzrkadľovať
skutočnú cenu nehnuteľnosti. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil samotný účel dražby ako
osobitného spôsobu predaja majetku. Dražba predstavuje predaj, pri ktorom sa vec ponúka verejne
súčasne väčšiemu počtu záujemcov, pričom predávaný objekt získa ten, kto zaň ponúkne najviac. Práve
dražba je tak prostriedkom, ktorý v danom mieste a čase môže určiť skutočnú cenu predmetu dražby, a to
bez ohľadu na cenu určenú znaleckým posudkom. Ak sa v tomto prípade na základe ceny určenej podľa
znaleckého posudku Ing. Tarnócyho uskutočnili dve neúspešné kolá dražby, je zrejmé, že cena určená
týmto znaleckým posudkom nezodpovedala všeobecnej trhovej cene týchto nehnuteľností v danom
mieste a čase. Všeobecnej cene nehnuteľnosti nezodpovedala dokonca ani cena určená znaleckým
posudkom Ing. Ferkla, nakoľko výsledkom dražby bola cena len vo výške 50 % ním určenej ceny.
Ak by cena dražených nehnuteľností mala byť výrazne vyššia, tak ako to tvrdil žalobca, tak by sa
pri splnení všetkých povinností týkajúcich sa oznámenia a zverejnenia dražby nepochybne na danej
dražbe zúčastnili záujemcovia, ktorí by prípadne boli ochotní zaplatiť žalobcom tvrdenú cenu. Napriek
splneniu všetkých oznamovacích povinností sa však na dražbe zúčastnil len jeden záujemca a tento bol
ochotný za dražené nehnuteľnosti zaplatiť len polovicu znalcom určenej ceny. Tým je situácia odlišná od
situácie, ktorú riešil ústavný súd (II. ÚS 237/2011), kde podľa odôvodnenia pred dražbou, ktorá mala byť
zakázaná predbežným opatrením, žiadna iná dražba, ktorá by prípadne bola neúspešná, neprebehla; v
uvedenom prípade tak bolo namieste namietať výrazné rozdiely v ocenení podľa znaleckých posudkov.
Ak však v prejednávanom prípade prebehli dve neúspešné kolá dražby, bolo namieste, aby znalec Ing.
Ferkl tak, ako to uviedli žalovaní, v rámci znaleckého posudku zohľadnil aj skutočnosť, že za predtým
určenú cenu bola dražená nehnuteľnosť nepredajná. Ohľadom námietky žalobcu k rozporu ceny určenej
znaleckým posudkom Ing. Ferkla a ceny určenej inými znaleckými posudkami, bolo podľa okresného
súdu potrebné prihliadnuť aj na žalovaným 3/ predložený inzerát. Z tohto inzerátu vyplýva, že predmetné
nehnuteľnosti boli ešte pred samotnou dražbou ponúkané na predaj za cenu 499.000,- Eur, teda za
cenu, ktorá je výrazne nižšia, než je cena určená znaleckým posudkom Ing. Ferkla. Aj táto skutočnosť
svedčí o tom, že cena týchto nehnuteľností v danom mieste a čase bola výrazne nižšia nielen od cien
určených znaleckými posudkami Ing. Tarnócyho a Ing. Timkaniča, ale aj od ceny určenej znaleckým
posudkom Ing. Ferkla, ktorý ako jediný v konaní žalobca namietal.

V súvislosti s námietkou ohľadom oceňovania predmetu dražby žiadal žalobca nariadiť znalecké
dokazovanie, ktorým by súdom ustanovený znalec určil cenu dražených nehnuteľností. Podľa názoru
okresného súdu by však toto znalecké dokazovanie bolo nadbytočné, keď skutočná cena dražených
nehnuteľností v danom mieste a čase sa určuje práve procesom dražby, kde každý, kto má o danú
nehnuteľnosť záujem, môže navrhnúť cenu, za ktorú je ochotný nehnuteľnosť kúpiť. Ak by teda aj
(súdno)znaleckým posudkom bola určená cena, nemalo by to žiaden vplyv na cenu, ktorú by prípadný
záujemca bol ochotný v rámci procesu dražby zaplatiť. Okresný súd akcentoval, že ZoDD umožňuje
určiť súdu neplatnosť dražby len v prípade, ak došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách a nie k porušeniu iných právnych predpisov. Ak by teda aj v konaní bolo zistené, že znalec

porušil svoju povinnosť podľa vyhlášky o oceňovaní majetku, tak by takýto záver nemohol byť podkladom
pre rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby. Ak dražobník ako osoba zodpovedná za prípravu a priebeh
dražby splnil všetky svoje zákonom stanovené povinnosti, vrátane povinnosti zabezpečiť znalecký
posudok, tak v samotnom priebehu dražby nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení ZoDD. Aj z
týchto dôvodov potom okresný súd zamietol ako nedôvodný návrh žalobcu na nariadenie znaleckého
dokazovania na opätovné ocenenie dražených nehnuteľností.

Posledným dôvodom, pre ktorý žalobca namietal neplatnosť dražby, bolo podľa jeho tvrdenia zníženie
najnižšieho podania v rozpore so zákonom. Z oznámenia o konaní opakovanej dražby vyplývalo, že
suma najnižšieho podania bola určená podľa ceny určenej znaleckým posudkom a podľa dohody
uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ vo výške 720.000,- Eur. Žalobca argumentoval tým,
že toto najnižšie podanie je podaním najnižším, teda podaním, ktoré už v priebehu samotného procesu
dražby nie je možné akýmkoľvek spôsobom znížiť. Toto tvrdenie žalobcu je však podľa okresného súdu
jednoznačne v rozpore so zákonom. ZoDD v ustanovení §-u 16 ods. 6 určuje, aká je minimálna výška
najnižšieho podania. ZoDD pritom rozlišuje situácie, kedy predmetom dražby je byt alebo dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt a ostatné prípady výkonu záložného práva. V tomto prípade nešlo o
predmet dražby, v ktorom by žalobca mal hlásený trvalý pobyt, preto pre určenie najnižšieho podania
bola rozhodujúca minimálna zákonom stanovená výška rovnajúca sa polovici hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom. V prípade napadnutej opakovanej dražby bolo v oznámení o dražbe
určené najnižšie podanie vo výške rovnajúcej sa cene určenej znaleckým posudkom. Zároveň však
podľa dohody o opakovanej dražbe uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ bol v prípade
nedostatočného záujmu žalovaný 1/ oprávnený toto najnižšie podanie znižovať vždy o sumu 60.000,-
Eur, a to aj opakovane, až na sumu rovnajúcu sa 50 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom. ZoDD teda priamo počíta s tým, že v záujme úspešného realizovania dražby môže dražobník
na základe dohody s navrhovateľom dražby najnižšie podanie znížiť podľa ust. §-u 16 ods. 7 až na
jeho najnižšiu zákonom prípustnú výšku, čo v tomto prípade bola polovica hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom. Aby prípadne nemohlo dopredu dôjsť ku kalkulácii smerujúcej k tomu,
že sa predmet dražby kúpi za cenu nižšiu ako najnižšie podanie uvedené v oznámení, zákon vylučuje
údaj o možnom znížení najnižšieho podania z rozsahu údajov, ktoré je dražobník povinný sprístupniť
vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby (§ 8 ods. 2 zákona). Žalovaný 2/ ako
dražobník tak postupoval v súlade s dohodou so žalovaným 2/ ako navrhovateľom dražby a v súlade
s uvedenými zákonnými ustanoveniami, ak v dôsledku nezáujmu účastníka dražby postupne výšku
najnižšieho podania znížil až na polovicu hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Ani
v tomto prípade tak nebolo zistené akékoľvek porušenie ustanovení ZoDD, ktoré by mohlo zakladať
dôvod pre určenie neplatnosti dražby.

Okresný súd tak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a zamietol ju, keď žalobca nepreukázal ani
jeden z ním tvrdených dôvodov, pre ktoré by opakovaná dražba konaná 06.11.2012 mala byť neplatná.
O trovách konania rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 OSP. Konštatoval, že žalovanému 1/ vznikli trovy
titulom trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaného 1/ vyčíslil trovy konania z tarifnej hodnoty
veci 360.000,- Eur. V odôvodnení tohto svojho návrhu uviedol, že v zmysle judikatúry ústavného súdu
je pri rozhodovaní o trovách advokáta potrebné zohľadňovať, aké bude mať meritórne rozhodnutie
súdu v konaní účinky, resp. vplyv na zmenu hmotno-právneho postavenia účastníkov konania (II. ÚS
226/2012). Zároveň poukázal na znenie ustanovenia §-u 34 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností, podľa ktorého v prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti dobrovoľnej dražby okresný
úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. Účinky právoplatného
rozsudku, ktorým súd určí neplatnosť dražby, tak budú identické s účinkami rozsudku, ktorým súd určí
vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Preto je potrebné o odmene advokáta rozhodovať podľa ust. §-u 10
ods. 2 advokátskej tarify, podľa ktorého sa za tarifnú hodnotu okrem iného považuje hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor. S touto argumentáciou právneho zástupcu žalovaného 1/ sa okresný
súd stotožnil, preto vychádzal pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci
rovnajúcej sa hodnote príklepu, ktorá bola dosiahnutá napadnutou dobrovoľnou dražbou, teda zo sumy
360.000,- Eur. Právny zástupca žalovaného 1/ v prvostupňovom konaní uskutočnil 5 úkonov právnej
služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, písomné vyjadrenie zo dňa 21.11.2013 a
2 x účasť na pojednávaní); celkovo trovy právneho zastúpenia vrátane náhrady hotových výdavkov a
náhrady za stratu času zodpovedajú sume 6.008,76 Eur, čo po zvýšení o DPH vo výške 20 % zodpovedá
sume 7.210,51 Eur. Okresný súd tak uložil žalobcovi povinnosť náhrady trov žalovanému 1/ tejto výške.

Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ okresný súd konštatoval, že im vznikol nárok na náhradu trov konania,
keďže aj voči ním bola žaloba zamietnutá. Žalovaní 2/ a 3/ v priebehu prvostupňového konania uplatnili
právo na náhradu trov konania. V zmysle ust. §-u 151 ods. 1 OSP boli potom povinní trovy konania
vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. V uvedenej lehote žalovaný 2/ ani
žalovaný 3/ trovy konania nevyčíslili. Podľa ust. §-u 151 ods. 2 OSP by im potom súd mohol priznať
výlučne náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia. Žalovaným
2/ a 3/ však zo spisového materiálu vznik trov nevyplýval. Právny zástupca žalovaného 3/ trovy právneho
zastúpenia nevyčíslil. Okresný súd tak podľa §-u 151 ods. 2 OSP nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení
náhrady trov konania žalovaným 2/ a 3/ v rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní, preto im
náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie len žalobca v podaní jeho
právneho zástupcu (č.l. 360 - 365 spisu), s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c), e) OSP. Uviedol,
že žalobou sa domáhal určenia neplatnosti dražby z troch základných príčin: a) označenie predmetu
dražby, b) ohodnotenie predmetu dražby, c) najnižšie podanie. K označeniu predmetu dražby uviedol,
že podľa § 11 odst. 5 ZoDD dražobník umiestni na predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním
dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni
oznámenie o dražbe. Podľa prílohy k uvedenému zákonu má byť oznámenie o dražbe označené 10cm
širokou páskou. Z vykonaného dokazovania - predloženej fotodokumentácie bolo zistené, že žalovaný
2/ oznámenie o dražbe umiestnil na bočnú stranu objektu vo formáte A4, pričom samotným vizuálnym
posúdením šírky pásky možno konštatovať, že uvedená páska nespĺňala požiadavky stanovené prílohou
k zákonu. Z tohto dôvodu žalobca v rámci dokazovania navrhol vyhotovenie znaleckého posudku
znalcom z odboru polygrafia, ktorý by stanovil šírku pásky slúžiacej v danom prípade na označenie
predmetu dražby. Okresný súd tento dôkazný návrh zamietol. Podľa žalobcu správne označenie
predmetu dražby má zásadný význam pre transparentnosť celého procesu. Z komentára k zákonu o
dobrovoľných dražbách vyplýva, že objekt, ktorý je predmetom dražby, by mal byť označený zo všetkých
možných výhľadových strán. Posilnenie publikačnej povinnosti si vyžiadali praktické skúsenosti, keď
dochádzalo k dražbám, pri ktorých ani susedia predmetu dražby nemali vedomosť o pripravovanej
dražbe. V prípade riadneho označenia predmetu dražby mohol byť zvýšený záujem o vydraženie
nehnuteľnosti a tým mohla byť vydražením dosiahnutá aj vyššia cena. Predloženie pásky o šírke 10
cm žalovaným 2/ v konaní nemôže byť podľa žalobcu relevantným dôkazom preukazujúcim použitie
uvedenej pásky pri konkrétnom označení objektu žalobcu. Nesprávne, resp. nedostatočné označenie
predmetu dražby malo zásadný vplyv na vydraženú cenu nehnuteľnosti, čo znamenalo zásah do práv
žalobcu garantovaných v čl. 20 ods. 1. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1. Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K ohodnoteniu predmetu dražby žalobca
uviedol, že žalovaný 2/ zabezpečoval pre žalovaného 1/ dobrovoľnú dražbu z dôvodu, že žalobca
neuhrádzal voči žalovanému 1/ svoje splatné záväzky vyplývajúce z uzatvorenej úverovej zmluvy,
ktorých výška ku dňu realizácie dražby predstavovala cca 300 000 Eur. Žalovaný 2/ prvé kolo dražby
stanovil na deň 01.03.2012, pričom ocenenie predmetu dražby k termínu konania prvej dražby bolo
určené znaleckým posudkom znalca Ing. Branislava Tarnócyho, Csc., č. 1/2012 zo dňa 04.01.2012. V
zmysle uvedeného znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota dražených nehnuteľností
na 904 000 Eur. Nakoľko prvé kolo dražby bolo neúspešné, žalovaný 2/ určil opakovanú dražbu na deň
06.11.2012, pričom na ohodnotenie predmetu dražby bol vypracovaný nový znalecký posudok znalca
Ing. Miroslava Ferkla, č. 206/2012 zo dňa 30.09.2012. Všeobecná hodnota dražených nehnuteľností
bola určená na 719 000 Eur. Podľa § 22 ods. 1 ZoDD opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy
o vykonaní opakovanej dražby uzatvorenej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a
dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak
bola dražba zmarená vydražiteľom, dražobník v tomto prípade nemusí zisťovať nový odhad predmetu
dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako 1 rok pred konaním opakovanej dražby. Žalovaný 2/
ako dražobník napriek zákonnej možnosti použitia znaleckého posudku Ing. Tarnócyho i v opakovanej
dražbe, zabezpečil nad rámec zákonných povinností vyhotovenie nového znaleckého posudku, ktorým
bola hodnota dražených nehnuteľností znížená o 185 000 Eur. Žalobca namietal správnosť posudku Ing.
Ferkla, jeho rozpor s Vyhl. č. 492/2004 Z.z. a navrhol vyhotovenie „kontrolného“ znaleckého posudku,
ktorý by preukázal hodnotu nehnuteľností. Okresný súd vykonanie dôkazu zamietol. Podľa odborného
posúdenia Doc. Ing. Andreja Sokolíka, Csc., zo dňa 31.05.2014, ktorý posúdil znalecké posudky Ing.
Tarnócyho a Ing. Ferkla, medzi jednotlivými znaleckými posudkami boli zistené rozdielne prístupy
znalcov tak z hľadiska metodického, ako aj aplikácie predpisov pre stanovenie všeobecnej hodnoty
majetku.

K najnižšiemu podaniu žalobca uviedol, že považuje zníženie ceny nehnuteľností v procese dobrovoľnej
dražby na polovicu za rozpor s dobrými mravmi a rozpor s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 1 Dodatkového protokolu. Spoločníci žalobcu vložili do predmetu dražby svoje celoživotné úspory,
o ktoré dražbou prišli. Z pôvodnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom
Ing. Tarnócyho vo výške 904 000 Eur sa vydražená cena nehnuteľností dosiahla iba na 360 000
Eur. Z vydraženej ceny bola uspokojená pohľadávka žalovaného 1/ a náklady dražby, pričom žalobca
neobdržal z dražby žiaden výťažok a z toho dôvodu nemohol uspokojiť svoje ďalšie záväzky. Podľa
názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyjadreného v Náleze II. ÚS 237/2011 zo dňa 14.09.2011,
intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala
byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto
vlastníctva. Podľa žalobcu je nepochybné, že pri spornej dražbe intenzita zásahu do vlastníckeho
práva žalobcu bola zjavne nepomerná. Žalovaný 2/ ako dražobník v procese prípravy a realizácie
dražby konanej dňa 06.11.2012 porušil ustanovenia ZoDD, čím došlo k hrubému porušeniu ústavných
práv navrhovateľa garantovaných v čl. 20 ústavy. Žalovaný 2/ - dražobník ako súkromná osoba je
povinný ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách vykladať a aplikovať tak, aby nielenže neboli
porušené, ale ani len ohrozené práva osôb pri výkone záložného práva. Dražobník nie je v pozícií
mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného
práva za každých okolností. Najmä ak záložný veriteľ je chránený silným záložným právom a má
nárok na úroky z omeškania. Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, tak organizuje a
vykonáva dražbu pri nerešpektovaní práv a záujmov povinného zo záložného práva. V dražobnej praxi
je udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá vychádza z
dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených
na dražobnom procese a to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti podľa čl. 1 ods. 1.
Ústavy Slovenskej republiky. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym
spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok, a to bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci.
Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného
veriteľa, ktorého jednostranné písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
navrhuje dobrovoľnú dražbu, plní funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva
záložcu ako dlžníka. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje súkromno-právnym zásadám, najmä
zásade rovnosti účastníkov s dosahom na čl. 20. Ústavy Slovenskej republiky, kedy je vlastníckemu
právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu
zmocneným orgánom štátnej moci. Žalobca poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR z 08.03.2005,
sp. zn. Pl. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd „zrušil ustanovenie § 36 ods. 2. českého zákona o verejných
dražbách“ (odvolateľ mal zrejme na mysli nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS 47/04
zo dňa 8.3.2005, pozn. krajského súdu) z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho,
aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom
poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať
súd, zákon zveril do rozhodovania živnostníka - dražobníka a z tohto dôvodu je predmetná právna
úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami -
podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejno - právnej ochrany v rozsahu,
aký umožňuje slovenská právna úprava, je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov,
ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie súdu. Súkromné osoby, podnikatelia,
sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom
procese. Záložný veriteľ a dražobník nemôže garantovať nestranný a nezávislý výkon záložného práva,
ktorého nezávislú a nestrannú verifikáciu by inak garantoval súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti je
potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok
zmluvného vzťahu zabezpečuje exekučný titul, ktorý následne nútene voči dlžníkovi vykonáva. Žalobca
z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/.

Žalovaný 1/ v podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 390-394 spisu) k odvolacím dôvodom žalobcu
uviedol, že ZoDD žiadnym spôsobom nešpecifikuje rozsah označenia predmetu dražby. Spôsob
použitia dražobnej pásky je výlučne vecou dražobníka, pričom smerodajná je iba zákonná požiadavka
umiestnenia pásky na viditeľnom mieste. Žalovaný 1/ zdôraznil, že žalovaný 2/ na pojednávaní
poukázal na skutočnosť, že pôvodne mal zámer nehnuteľnosť označiť vo väčšom rozsahu, avšak

žalobca navrhovaný spôsob označenia odmietol s poukazom na možnosť ohrozenia jeho reputácie, ako
podnikateľského subjektu. Žalobca uvedené tvrdenie žalovaného 2/ nespochybnil. Podľa žalovaného
1/ ani v prípade znaleckého dokazovania so záverom, že by páska mala (šírku) menej ako 10
cm, by nemohla byť z tohto dôvodu konštatovaná neplatnosť dražby. V zmysle § 21 ods. 2 ZoDD
takéto namietané porušenie (ak by aj bolo znaleckým dokazovaním preukázané), by nemohlo
kvalifikovane zasiahnuť do práv žalobcu, poškodiť a súčasne ovplyvniť proces vydraženia založených
nehnuteľností. Vykonanie uvedeného dôkazu by podľa žalovaného 1/ bolo zjavne nadbytočné, neúčelné,
nehospodárne; prvostupňový súd dostatočne odôvodnil nevykonanie niektorých navrhnutých dôkazov.
Žalovaný 2/ predmet dražby označil páskou, ktorá mala zákonné náležitosti a rozmer, pričom oznámenie
o dražbe umiestil na viditeľné miesto - jediný denne používaný vchod do budovy. Túto skutočnosť
žalobca rovnako nespochybnil. Vzhľadom na uvedené si žalovaný 2/ splnil svoju oznamovaciu
povinnosť v súlade s relevantnými ustanoveniami ZoDD. Pokiaľ žalobca trval na tom, že žalovaný 2/
nebol legitimovaný na zabezpečenie nového Znaleckého posudku č. 206/2012 zo dňa 30.09.2012,
vypracovaného Ing. Miroslavom Ferklom, nakoľko ZoDD obdobnú povinnosť neukladá, tak žalovaný 1/
zdôraznil, že ZoDD namietaný postup žalovaného 2/ nezakazuje (článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky). Poukázal tiež na to, že pred začatím výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
samotný žalobca ponúkal predmetné nehnuteľnosti za cenu vo výške 499.000,- Eur; žalobca preto
musel, s prihliadnutím na konkrétny stav trhu s realitami, očakávať záujem o dražené nehnuteľnosti za
cenu nižšiu ako bola určená oboma znaleckými posudkami. Žalovaný 1/ uviedol, že dôvodom pre určenie
neplatnosti dražby môže byť výlučne porušenie niektorého z ustanovení ZoDD (§ 21 ods. 2 ZoDD). Ak
by aj znalec pri určení ceny nehnuteľností plne nerešpektoval vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR
č. 482/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, zakladalo by
to nanajvýš právo žalobcu domáhať sa náhrady škody (§ 420 ods. 1 OZ), a nie neplatnosti dražby. Z
tohto dôvodu okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie „kontrolného“ znaleckého dokazovania,
nakoľko by nemohlo ovplyvniť rozhodovanie vo veci. V konaní o určenie neplatnosti dražby nemôže
byť predmetom osobitného skúmania správnosť postupu znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku.
Domáhať sa prešetrenia výkonu znaleckej činnosti konkrétneho znalca nie je možné v súdnom konaní,
ale iba prostredníctvom sťažnosti v zmysle zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších
predpisov, v nadväznosti na § 31 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Znalec je špecializovaný
odborník, ktorý je povinný vypracovať znalecký posudok riadne, účelne, hospodárne a nestranne (§
16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z.). Ak sa žalobca domnieval, že znalec vypracoval znalecký posudok v
rozpore so zákonnými požiadavkami kladenými na jeho činnosť, mal možnosť obrátiť sa na zákonom
ustanovený orgán dohľadu a žiadať o prešetrenie jeho postupu. Súd nie je oprávnený hodnotiť činnosť
znalca, inak by sa dostal do kompetenčného konfliktu vo vzťahu k znaleckej činnosti, čím by úloha
znalcov v rámci prípravy dražby de facto stratila svoj význam. Žalobca na podporu svojich tvrdení o
údajne nesprávnom postupe znalca Ing. Ferkla pri vypracovaní znaleckého posudku predložil odborné
stanovisko znalca doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., ktorý sa zameral na komparáciu postupu oboch
znalcov pri výpočte ceny predmetu dražby. Z identifikovaného potvrdenia vyplýva, že znalci zvolili
rôzny prístup, tak z hľadiska metodického, ako aj aplikácie právnych predpisov týkajúcich sa určenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, avšak stanovisko nebolo predložené v prvostupňovom konaní.
Odvolací súd preto nemôže na tento nový dôkaz prihliadnuť, nakoľko pre jeho uplatnenie v odvolacom
konaní nie sú splnené podmienky v zmysle § 205a OSP. Doc. Sokolík pritom nenamietal žiadne
konkrétne pochybenie Ing. Ferkla, akcentuje iba rozdielnosť prístupu vo vzťahu k spôsobu výpočtu
ceny nehnuteľností. V predloženom stanovisku je pritom niekoľkokrát zdôraznené, že porovnanie oboch
znaleckých posudkov by mohlo byť relevantné iba za predpokladu, ak by boli vyhotovené v rovnaký
deň („Aby boli ZP porovnateľné mal byť ZP-2 vyhotovený k tomu istému dátumu.“). Navyše, subjektívny
dojem znalca o tom, že reálnejšiu hodnotu by mohol stanoviť znalec ustanovený súdom, žalovaný 1/
označil za samoúčelnú a irelevantnú. Akýkoľvek ďalší znalec by určil inú, „novú“ cenu nehnuteľností.
V prípade existencie viacerých znaleckých posudkov by nebolo možné jednoznačne určiť, ktorá cena
je „reálnejšia“. Cieľom konania o určenie neplatnosti dražby nemôže byť skúmanie „reálnosti“ ceny
určenej znaleckým posudkom. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 3.10.2013, č.k. 3Cdo 233/2010, v zmysle ktorého, „pokiaľ ide o určenie ceny
predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie ceny draženej
nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (...)“. Podľa právneho názoru žalobcu bolo najnižšie
podanie znížené v rozpore „s dobrými mravmi, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu“.
Žalobca však bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne ustanovenie ZoDD považuje za protiústavné. Pri
znižovaní najnižšieho podania boli dodržané zákonné podmienky vo vzťahu k jeho najnižšie prípustnej

hranici stanovenej zákonom. Zníženie najnižšieho podania na hodnotu zodpovedajúcu polovici ceny
určenej znaleckým posudkom bolo v súlade s § 16 ods. 6 ZoDD a zodpovedalo hodnote kontrahentov
obsiahnutej v zmluve o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 11.6.2012. V tomto prípade nie je legitímna
ani námietka, že znižovanie najnižšieho podania bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s § 853 ods.
2 OZ nie je možné uplatniť ustanovenie § 3 OZ na právne vzťahy medzi záložným veriteľom a vlastníkom
bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva. Použitím
argumentácie a maiori ad minus možno pritom dospieť k záveru, že pokiaľ sa ustanovenie § 3 OZ
nevzťahuje na právne vzťahy medzi záložným veriteľom a vlastníkmi bytov a rodinných domov, t.j.
osobami, ktoré výkonom záložného práva prichádzajú o svoje obydlie, o to viac sa nemôže vzťahovať
na právne vzťahy medzi záložným veriteľom a vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú využívané výlučne
na podnikateľské účely. Žalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s možnosťou výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, s dôrazom na absenciu ingerencie súdnej moci. Poukázal pritom na nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 8.3.2005, sp. zn. PL. ÚS 47/04, ktorým Ústavný súd ČR zrušil ustanovenie §
36 ods. 2 českého zákona č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách v znení neskorších predpisov. Žalovaný
1/ nesúhlasil s interpretáciou tohto nálezu žalobcom, podľa ktorej uvedené ustanovenie bolo zrušené
z dôvodu, že umožňovalo dražbu majetku bez toho, aby bola zabezpečená pohľadávka judikovaná;
identifikované ustanovenie bolo zrušené z dôvodu, že podľa právneho názoru Ústavného súdu ČR boli
touto právnou úpravou vytvorené dva rôzne právne režimy a tým dve kategórie záložných dlžníkov (a
záložných veriteľov), pričom jedna skupina bola neprípustne zvýhodňovaná oproti druhej, bez existencie
objektívneho a racionálneho dôvodu. Odhliadnuc od uvedeného, zrušenie predmetného ustanovenia v
podmienkach Českej republiky nemá pre toto konanie žiadny význam. Nie je možné tieto dve právne
úpravy porovnávať a vyvodzovať z tohto porovnania akékoľvek analogické interpretačné dôsledky.
Záložné právo, ktoré bolo formou dobrovoľnej dražby vykonané, zabezpečovalo pohľadávky žalovaného
1/ vyplývajúce z dvoch úverových zmlúv. Žalobca načerpal úvery v úplnom objeme (spolu vo výške
398.327,02 Eur), avšak poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému 1/ nevrátil v celom rozsahu. Postup
žalovaného 1/, ktorý za účelom uspokojenia svojich splatných úverových pohľadávok pristúpil k výkonu
záložného práva, bol preto legitímnym a zákonným dôsledkom protiprávneho konania žalobcu. Žalovaný
1/ navrhol, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina v časti výroku vo veci
samej v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania.

Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 379 až 381 spisu) namietané nedostatky pri zverejnení
dražby označil za nedôvodné a nepodložené. Uviedol, že povinnosti dražobníka v zmysle § 11 ods.
4 ZoDD splnil v plnom rozsahu; predmetné Oznámenie zverejnil na úradnej tabuli Mesta Žilina a
súčasne na internetovej stránke Mesta Žilina, a to od 19.10.2012 do 06.11.2012. Obligatórnu povinnosť
zverejnia Oznámenia v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej sa predmet dražby
nachádza, žalovaný 2/ splnil tiež zverejnením v periodiku Nový Čas, čo je denník s pôsobnosťou pre celú
Slovenskú republiku s najväčším denným nákladom. Okrem toho predmetná opakovaná dražba bola nad
rámec zákonnej povinnosti propagovaná aj na webových stránkach reality.sk, topreality.sk, bazos.sk,
areality.sk, drazobnik.sk. Označenie predmetu dražby musí byť na viditeľnom mieste, pričom podmienka
viditeľnosti je splnená, ak je toto označenie páskou bežne viditeľné. Žalovaný 2/ označil predmetnú
nehnuteľnosť na najbežnejšie viditeľnom mieste, ktorým je hlavný vchod do budovy. Publikačná
povinnosť dražobníka nemá viesť k šikanóznemu stavu, kedy by bol dražobník povinný označenie
obnovovať v prípade jeho poškodenia, ani ho kontrolovať, ide teda o jednorazovú povinnosť, ktorej
splnenie bolo deklarované vyhotovenou fotodokumentáciou. Napádanej opakovanej dražbe, konanej
dňa 06.11.2012, časovo predchádzali dve dražby, a to konkrétne prvé kolo dražby dňa 01.03.2012
a opakovaná dražba dňa 11.04.2012. Vzhľadom ku skutočnosti, že prvé dve kolá dražieb neboli
úspešné (01.03.2012, 11.04.2012), žalovaný 2/ zabezpečil vypracovanie nového znaleckého posudku
znalcom Ing. Miroslavom Ferklom - Znalecký posudok č. 206/2012, pričom tento bol zaslaný (doručený
20.10.2012) žalobcovi, ktorý do konania opakovanej dražby nevzniesol voči nemu žiadne námietky.
Za ohodnotenie predmetu dražby zodpovedá znalec a dražobník nie je oprávnený a ani kompetentný
skúmať, či vyjadrovať sa k stanovenej všeobecnej hodnote určenej znalcom. Znalecká činnosť je
špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok uvedených zákonom č. 382/2004 Z. z., ktorú
je znalec povinný vykonávať najmä riadne, účelne a v neposlednom rade nesie zodpovednosť za obsah
úkonu znaleckej činnosti. Doložené odborné posúdenie k odvolaniu označil žalovaný 2/ za nedostatočné
a nedôvodné. Uviedol, že najnižšie podanie v súlade s § 16 ods. 6 ZoDD nie je možné dohodnúť v prípade
daného predmetu dražby nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
To znamená, že stanovenie najnižšieho podania na polovicu nebolo v rozpore s dobrými mravmi ani

čl. 20 ods. 1 ústavy, pretože žalovaný 2/ pri určení najnižšieho podania na polovicu postupoval ex
lege. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že z ceny dosiahnutej vydražením bola uspokojená pohľadávku
žalovaného 1/ a náklady dražby, pričom žalobca z dražby neobdržal žiaden výťažok a z toho dôvodu
nemohol uspokojiť svoje ďalšie záväzky, tak žalovaný 2/ uviedol, že účelom dražby bolo uspokojenie
pohľadávky zabezpečenej záložným právom k predmetu dražby, ktorú mal žalovaný 1/ voči žalobcovi a
nie uspokojovanie iných záväzkov žalobcu, ktorý s daným predmetom dražby nesúviseli. Dražba bola
vykonaná z dôvodu, že žalobca ako dlžník žalovaného 1/ porušil zmluvné povinnosti Zmluvy o úvere
uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalobcom. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací postupom v zmysle § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods.
2 OSP, § 214 ods. 2 OSP, nariadil verejné vyhlásenie rozsudku bez ústneho pojednávania na deň
25.03.2015 o 12:30 hod. v určenej pojednávacej miestnosti. K tomuto konaniu nedošlo, bolo odročené,
keďže dňa 23.03.2015 o 8:34 hod. bolo Krajskému súdu v Žiline elektronickými prostriedkami doručené
podanie G. V. (ďalej aj len „vedľajší účastník“), datované 23.03.2015 (č.l. 415-421, 425-426 spisu),
označené a obsahujúce „Návrh na pripustenie do konania vedľajšieho účastníka konania a pripojenie
sa k odvolaniu navrhovateľa, proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa 11Cb/19/2013-341
zo dňa 30.04.2014,...“. G. V. navrhol, aby bol do konania pripustený ako vedľajší účastník, „lebo
sa vykonanou dobrovoľnou dražbou cítim dotknutý na svojich právach a mám naliehavý záujem na
vyhlásení napadnutej dražby konanej dňa 06.11.2012 o 10.00 hod., za neplatnú, nakoľko tým, ako
dražobník zorganizoval dražbu, konaním dražby, ktorú prvostupňový súd zamietol, došlo k porušeniu
mojich práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v nadväznosti na porušenie mojich základných práv v zmysle čl. 20 ústavy SR,
porušenia môjho práva vlastniť majetok...“. Vedľajší účastník s poukazom na ust. § 11 ods. 4, 5 ZoDD
tvrdil, že 1/ dražobník v tomto prípade najmenej 15 dní pred konaním dražby nezverejnil oznámenie o
opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, so zákonom požadovaným obsahom, nakoľko za splnenie
týchto povinnosti uložených zákonom, nemožno považovať ten stav, ktorý bol dokazovaný, keď v tomto
prípade dražobník na úradne tabuli obce uverejnil iba prvú stranu oznámenia o opakovanej dražbe,
z ktorej neboli viditeľné údaje, ktoré musia byť zverejnené, ako najnižšie podanie, cena a predmetu
dražby...., a iné uvedené v § 17 ods. 1 písm. d) až l) ZoDD, 2/ dražobník v tomto prípade neumiestnil na
predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň
v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby neumiestnil oznámenie o opakovanej dražbe, so
zákonom požadovaným obsahom, nakoľko za splnenie týchto povinnosti uložených zákonom, nemožno
považovať ten stav, ktorý bol dokazovaný pred súdom z predložených fotografii, keď v tomto prípade
dražobník na predmet dražby umiestnil iba prvú stranu oznámenia o opakovanej dražbe, z ktorej neboli
viditeľné údaje, ktoré musia byť zverejnené, ako najnižšie podanie, cena predmetu dražby... a iné
uvedené v § 17 ods. 1 písm. d) až l) ZoDD. Spolu s „nápadne nízko stanovenou všeobecnou hodnotou
predmetných nehnuteľností“ to malo tvoriť dôvod, pre ktorý sa vedľajší účastník dražby nezúčastnil,
aj keď „bol ochotný zaplatiť vyššiu cenu ako bola dosiahnutá v napadnutej dražbe“, nakoľko „už
dopredu vedel, že takto organizovaná dražba je NEPLATNÁ“. Okresný súd podľa vedľajšieho účastníka
nezákonne zamietol neplatnosť dražby, a tým mu znemožnil v ďalších kolách dražby predmetný majetok
nadobudnúť. Podľa vedľajšieho účastníka bol okresný súd povinný z vykonaných dôkazov vyvodiť
neplatnosť dražby. Vedľajší účastník uviedol, že: „O nezákonných postupoch súdu som sa dozvedel
od navrhovateľa AUTOMAT Žilina, spol. s.r.o., IČO: 36 401 510, s ktorým som bol v kontakte a ja
navrhovateľa, ako vlastníka predmetných nehnuteľností som informoval, že mám záujem nehnuteľnosti
dražiť, potom, čo bude napadnutá dražba vyhlásená za neplatnú, vtedy ma navrhovateľ informoval,
že súd žalobu zamietol a ja som navrhovateľovi vtedy oznámil, že som sa dražby nezúčastnil, aj keď
som mal záujem predmetné nehnuteľnosti dražiť, lebo z obzretia predmetných nehnuteľností, som
zistil, že dražba bola organizovaná v rozpore s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách § 11 ods. 4, 5, práve tým postupom, že dražobná vyhláška nebola zverejnená na tabuli obce
s predpísaným obsahom a na draženej nehnuteľnosti nebola umiestnená vôbec“. Podľa vedľajšieho
účastníka prvostupňový súd nepostupoval v súlade s ust. § 132 a § 153 ods. 1 OSP s tým, že „súd
nie je viazaný taxatívnym vymenovaním porušení zákona navrhovateľom, ale porušenie zákona vyvodí
zo zisteného skutkového stavu, ktorý v tomto prípade odôvodňuje záver, že dražba je nezákonná“.
Vedľajší účastník navrhol buď zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu tak, aby odvolací súd
žalobe vyhovel v plnom rozsahu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že odvolací súd je povinný zrušiť napadnutý rozsudok, lebo
je tu aj iný dôkaz, ktorý doposiaľ nebol súdom vykonaný, „práve svedectvo mňa G. V.“, vo vzťahu k

preukázaniu porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, o ktorom svedectve žalobca v čase súdneho
konania nevedel, že taký svedok existuje a je možno taký dôkaz navrhnúť, keď vedľajší účastník (G. V.)
vstúpil do komunikácie so žalobcom až dňa 23.03.2015, po tom, čo sa vedľajší účastník dozvedel, že
by mohli byť v dôsledku zamietnutého návrhu o neplatnosť dražby zmarené jeho práva na vlastnenie
majetku v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Vedľajší účastník ďalej uviedol: „preto navrhovateľ
nemohol taký dôkaz navrhnúť a túto skutočnosť sa navrhovateľ dozvedel až dňa 23.03.2015 odo mňa,
ako iného záujemcu o predmet dražby G. V., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko som sám vykonal šetrenie na
obci a potom, čo som sa dozvedel, že súd žalobu o neplatnosť dražby zamietol, som sa skontaktoval s
navrhovateľom. Nakoľko som sa dozvedel, z osobného pozretia na úradnú tabuľu obce a na predmet
dražby v 15 dňovej lehote pred konaním dražby, že dražba je organizovaná tak, že na obecnej tabuli
nebola vyvesená vyhláška s predpísaným obsahom, iba predná strana vyhlášky, ani na predmete dražby
nebolo umiestnené oznámenie o dražbe, preto som sa dražby nezúčastnil a až z fotografií, ktoré mi dal
k nahliadnutiu navrhovateľ, som sa dozvedel, že v nejakom čase, malo byť na draženej nehnuteľností
umiestnené oznámenie o dražbe, určite však nie v čase, keď som si ja bol predmet dražby obhliadnuť,
7 a 3 a 2 dni pred konaním dražby“. Ďalej sa vedľajší účastník vyjadril k hodnoteniu dôkazov okresným
súdom, s ktorým sa nestotožnil a vyjadril domnienky o možnom vyššom počte záujemcov o dražbe, ak
by nebolo došlo k namietanému porušeniu ZoDD dražobníkom. Poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, č. II. ÚS 237/2011-41 zo dňa 14.09.2011, k významu správneho ohodnotenia
predmetu dražby. Záverom uviedol, že: „predsa každý občan vie, že keby sa zúčastnil draženia a v takto
nezákonne zorganizovanej dobrovoľnej dražbe, s cenou nehnuteľností, ktoré je stanovená nezákonne,
tak by sa záložca mohol dovolať určenia neplatnosti dražby, preto som sa nezúčastnil napadnutej dražby
a mal som vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľností v ďalšom kole dražby, za vyššiu cenu, než ich
nadobudol vydražiteľ“.

K vstupu označeného vedľajšieho účastníka do konania na strane žalobcu, sa po doručení predmetného
podania G. V. z 23.03.2015 všetkým účastníkom konania (č.l. 429 spisu), vyjadrili len žalovaní
1/ a 2/ (č.l. 435, 437 spisu). Zhodne uviedli, že vstup vedľajšieho účastníka do konania v štádiu
rozhodovania odvolacieho súdu (dva dni pred termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia) považujú
za zjavnú špekuláciu s cieľom oddialiť rozhodnutie súdu o odvolaní. Dôvody k vstupu intervenienta do
konania označili za iracionálne, formálne zneužívajúce právo na vstup a bez odôvodnenia relevantnými
argumentmi. Napriek tomu však žalovaní 1/ a 2/ výslovne uviedli, že vstup vedľajšieho účastníka
do konania nenamietajú, keďže prípadné rozhodovanie o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva by
neefektívne oddialilo konečné meritórne rozhodnutie vo veci.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.
1, 3 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku za
splnenia podmienok v zmysle § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie a za aplikácie
ust. § 222 ods. 3 OSP v spojení s ust. § 164 OSP opravil záhlavie písomného vyhotovenia napadnutého
rozsudku, z nasledujúcich právnych dôvodov.

Primárne k procesnému postupu v odvolacom konaní, vzhľadom na oznámenie G. V. z 23.03.2015 o
jeho vstupe ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, je potrebné uviesť, že vedľajšie účastníctvo až
v štádiu odvolacieho konania, v danom prípade vyvolaného žalobcom 03.06.2014 podaním odvolania
proti napadnutému rozsudku okresného súdu, Občiansky súdny poriadok a priori nevylučuje, keďže ust.
§ 216 ods. 1 OSP medzi taxatívne uvedenými ustanoveniami, ktoré pre odvolacie konanie neplatia,
nevymenúva ust. § 93 OSP o vedľajšom účastníkovi.

Podľa ust. § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa ust. § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či to manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá, druhá OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.

K vedľajšiemu účastníctvu v danom prípade je potrebné uviesť, že G. V. vstúpil už do prebiehajúceho
odvolacieho konania, v štádiu po uplynutí odvolacej lehoty všetkým účastníkom prvostupňového
konania, a to z vlastného podnetu, písomným oznámením zo dňa 23.03.2015. Ide o subjekt vedľajšieho
účastníctva, v ktorej skupine vedľajších účastníkov, rozlišovanej zákonnou úpravou, musí byť daný
hmotno-právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku (odvolacieho) konania. Aj keď G. V. označil
toto podanie aj ako „návrh na pripustenie do konania vedľajšieho účastníka konania“ odvolací súd toto
podanie podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 OSP) nevyhodnotil v zmysle § 93 ods. 3 veta druhá OSP ako
návrh na rozhodovanie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorý návrh by relevantne mohli podať len
ostatní účastníci daného odvolacieho konania, nie však samotný subjekt, oznamujúci vstup do konania.
Keďže takýto výslovný návrh podľa § 93 ods. 3 veta druhá OSP zo strany účastníkov konania absentoval,
odvolací súd v odvolacom konaní od doručenia predmetného podania zo dňa 23.03.2015 s G. V. bez
ďalšieho pokračoval v odvolacom konaní ako s vedľajším účastníkom s tým, že nemal vytvorený priestor
pre zaoberanie sa údajmi poskytnutými G. V. na zdôvodnenie svojho vstupu do odvolacieho konania,
fabulou obsiahnutou v podaní z 23.03.2015.

Vo všeobecnosti, vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Nemôže
sa však vedľajšiemu účastníkovi priznať viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane
vystupuje. Niet pochýb, že G. V. nebol (vedľajším) účastníkom prvostupňového konania, preto mu
okresným súdom nebol doručovaný prvostupňový rozsudok a ani mu neplynula samostatná odvolacia
lehota. I samotné podanie tohto vedľajšieho účastníka zo dňa 23.03.2015 je formulované ako „pripojenie
sa k odvolaniu navrhovateľa, proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa 11Cb/19/2013-341 zo
dňa 30.04.2014“. Keďže tomuto vedľajšiemu účastníkovi nemožno priznať viac práv ako žalobcovi
(odvolateľovi), nebolo možné podanie zo dňa 23.03.2015 hodnotiť ako podané v odvolacej lehote, ktorá
bežala samostatne len žalobcovi. Súčasne nešlo ani o samostatne podané odvolanie, ale o pripojenie sa
k odvolacím dôvodom vyjadreným v odvolaní žalobcu. Akékoľvek dôvody preskúmavania napadnutého
rozsudku v podaní vedľajšieho účastníka z 23.03.2015, neuvedené aj v odvolaní žalobcu, tak boli
nevyhnutne hodnotené ako podané po uplynutí odvolacej lehoty.

Súčasne relevantné bolo tvrdenie vedľajšieho účastníka v podaní zo dňa 23.03.2015, že: „z obzretia
predmetných nehnuteľností som zistil, že dražba bola organizovaná v rozpore s ustanoveniami zákona
č. 527/2002 Z.z. § 11 ods. 4, 5, práve tým postupom, že dražobná vyhláška nebola zverejnená na tabuli
obce s predpísaným obsahom a na dražené nehnuteľnosti nebola umiestnená vôbec“. V nadväznosti na
uvedené odvolací súd akcentuje, že aj keď v zmysle § 93 ods. 4 veta prvá, druhá OSP v spojení s § 211
ods. 2 OSP v konaní o odvolaní žalobcu má vedľajší účastník vystupujúci na strane žalobcu rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Preto nemôže mať viac práv ako žalobca
čoby odvolateľ a rovnako nemôže namiesto žalobcu za žalobcu navrhovať (nové) dôkazy, v danom
prípade svedectvo G. V., o ktorom sa mal žalobca údajne dozvedieť až z komunikácie s G. V. (vedľajším
účastníkom) 23.03.2015. Relevantné z hľadiska uplatňovania tvrdených práv vedľajšieho účastníka v
danom štádiu odvolacieho konania bolo márne uplynutie i prekluzívnej lehoty v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD,
a to dňom 06.02.2013, kedy zanikli akékoľvek tvrdené hmotné práva vedľajšieho účastníka, neuplatnené
na súde v uvedenej prekluzívnej lehote. Súčasne v procesnej rovine bolo relevantné, že G. V. nebol
účastníkom, resp. vedľajším účastníkom prvostupňového konania a do konania vstúpil z vlastného
podnetu až dňa 23.03.2015 (podanie na č.l. 414 - 422, 425 - 426 spisu), a to až po uplynutí lehoty na
podanie odvolania na strane žalobcu, ktorá uplynula 05.06.2014 (štvrtok) a v rámci ktorej žalobca podal
odvolanie (č.l. 360 - 365 spisu) s určitými, konkrétne vymedzenými odvolacími dôvodmi. Tieto dôvody
a rozsah podaného odvolania žalobcu, ktorými je odvolací súd podľa § 212 ods. 1 OSP viazaný, však
nemožno po uplynutí odvolacej lehoty rozširovať, ako to nepochybne vyplýva z ust. § 205 ods. 3 OSP,
podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie. Ani v tomto smere nemožno vedľajšiemu účastníkov odvolacieho konania
priznať viac procesných práv, než vyplývajú z dotknutej právnej úpravy samotnému odvolateľovi, teda
žalobcovi, cez tvrdené a ničím nedoložené okolnosti, opisované v podaní vedľajšieho účastníka (č.l. 414
- 422, 425 - 426 spisu), čím by došlo k popretiu, resp. obchádzaniu vyššie uvedených hmotno-právnych
i procesných lehôt, stanovených aplikovanými právnymi normami pre právnu istotu účastníkov daného
typu občiansko-právneho súdneho konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Podľa ust. § 120 ods. 4 OSP, súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Odvolací súd sa i s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novým dôkazom -
výsluchom svedka G. V., ktorý sám žalobca v odvolaní a v rámci odvolacej lehoty nenavrhol, pričom
ani samostatne na strane vedľajšieho účastníka neboli splnené zákonné podmienky pre možnosť
zaoberania sa takýmto novým dôkazom až v danom štádiu odvolacieho konania. V tejto súvislosti je
tiež relevantné, že výsluchom svedka mala byť preukazovaná okolnosť nesplnenia ďalšej, zákonom
o dobrovoľných dražbách stanovenej podmienky, a to podľa § 11 ods. 4 (oznámenie o opakovanej
dražbe na úradnej tabuli obce), pričom nesplnenie tejto podmienky nebolo žalobou žalobcu v rámci
danej prekluzívnej lehoty (§ 21 ods. 2 ZoDD) uplatnené. Akceptovaním procesných a hmotno-právnych
návrhov vedľajšieho účastníka, ako ich vymedzil v predmetnom podaní z 23.03.2015, odvolacím súdom,
pokiaľ sa odchyľovali od žalobných a odvolacích dôvodov žalobcu, by došlo k neprípustnému popretiu
zmyslu a účelu tak vyššie uvedenej hmotno-právnej ako i procesno-právnej úpravy vymedzujúcej pre
zákonom stanovený okruh osôb možnosť uplatniť svoje práva na súde v súvislosti so zákonom o
dobrovoľných dražbách len v zákonnej lehote a predpísaným spôsobom. Odvolací súd sa nemohol
stotožniť ani s názorom vedľajšieho účastníka, že nezáleží na dôvodoch žaloby o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby s tým, že súd je povinný preskúmať prípadné dôvody neplatnosti ex offo v rovine
skúmania splnenia všetkých zákonných podmienok pre platnosť dobrovoľnej dražby. Z dikcie ust. §
21 ods. 2 ZoDD vyplýva nielen prekluzívna lehota pre právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby,
ale aj to, že osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby z určitých, v žalobe vymedzených dôvodov, ktoré nemožno rozširovať po uplynutí
prekluzívnej lehoty, v danom prípade po troch mesiacoch odo dňa udelenia príklepu. Opačným výkladom
tohto zákonného ustanovenia by došlo k popretiu jeho účelu a významu, ktorým podľa odvolacieho súdu
je právna istota účastníkov dobrovoľnej dražby, s dôrazom na ochranu veriteľa a vydražiteľa.

K otázke vedľajšieho účastníctva odvolací súd uvádza, že podporne vychádzal aj z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 27/2012 zo dňa 27. augusta 2012, v zmysle
ktorého pri prvej skupine vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotno-právny záujem vedľajšieho
účastníka na výsledku konania, sa tento hmotno-právny záujem skúma, avšak len v prípade podaného
návrhu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva (§ 93 ods. 1, 3 OSP). Tiež z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 1/2012 (publikované pod č. 28 v publikácii ZSP 3/2015) vyplýva,
že: „Pojem „právny záujem na výsledku sporu“ vedľajšieho účastníka (podľa § 93 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v rozhodnom čase) je určený úvahou súdu, na základe aplikácie a výkladu
konkrétneho prípadu. Právny záujem tretej osoby (vedľajšieho účastníka) treba riešiť podľa hmotného
práva. Základnou podmienkou vedľajšieho účastníka je podpora hlavného účastníka konania, na ktorého
stranu pristúpil v konaní vedľajší účastník“. Medzi osobitné podmienky účasti vedľajšieho účastníka
(podmienky prípustnosti) v spore patrí aj rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníka „ak niektorý
z účastníkov urobí sporným túto vedľajšiu účasť, spravidla tvrdiac, že na vstup vedľajšieho účastníka
nie je splnená podmienka právneho záujmu na výsledku konania. Ak však taký návrh nie je, potom sa
o prípustnosti vedľajšieho účastníctva nerozhoduje a súd koná s vedľajším účastníkom bez ďalšieho
procesného úkonu“.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava.
Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu
na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§
212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu.
Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby a stotožnenie sa s
dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku
napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať
cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade
sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Ťažisko rozhodovania prvostupňového súdu spočívalo v danom prípade vo vyhodnocovaní, či došlo k
porušeniu hmotno-právnych podmienok platnej dobrovoľnej dražby, v danom prípade v zmysle zákona o
dobrovoľných dražbách, a to tých podmienok, ktoré žalobca vymedzil v žalobe a v zákonnej prekluzívnej
lehote stanovenej v § 21 ods. 2 ZoDD.

Vzhľadom na vyššie uvedené ust. § 212 ods. 1 OSP, bol napadnutý rozsudok okresného súdu
preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní,
v podaní zo dňa 03.06.2014 (č.l. 360 - 365 spisu), a to tých, ktoré mali väzbu na žalobcom tvrdené
porušenia ZoDD vo vzťahu k uskutočnenej opakovanej dobrovoľnej dražbe dňa 06.11.2012. Len v tomto
rámci potom mohlo dôjsť k preskúmavaniu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa aj vzhľadom
na samostatné podanie vedľajšieho účastníka, avšak s tým, že k tomuto podaniu došlo až po uplynutí
odvolacej lehoty žalobcu, preto na nové skutočnosti a nové dôkazy uvedené v tomto podaní vedľajšieho
účastníka nebolo možné prihliadať cez už vyššie citovanú právnu úpravu v § 120 ods. 4 OSP v spojení
s § 205a ods. 1 OSP, za vychádzania z princípu neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie
konanie. V tomto smere opakovane odvolací súd zdôrazňuje, že za relevantné nemohlo byť považované
tvrdenie vedľajšieho účastníka, že až 23.03.2015 sa mal od neho dozvedieť žalobca o existencii
vedľajšieho účastníka, čoby svedka G. V., k (ďalším) okolnostiam, pre ktoré by mala byť predmetná
dobrovoľná dražba neplatná. V tomto smere boli hodnotené tiež vzájomne si odporujúce časové a
vecné súvislosti uvádzané vedľajším účastníkom v podaní z 23.03.2015, keď na jednej strane tvrdil,
že bol na mieste samom v rozhodnom čase, keď „z obzretia predmetných nehnuteľností, som zistil, že
dražba bola organizovaná v rozpore s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z. § 11 ods. 4, 5, práve
tým postupom, že dražobná vyhláška nebola zverejnená na tabuli obce s predpísaným obsahom a
na draženej nehnuteľnosti nebola umiestnená vôbec“, avšak súčasne v podaní z 23.03.2015 tvrdil, že
o nezákonných postupoch súdu sa dozvedel od žalobcu, s ktorým bol v kontakte a on žalobcu ako
vlastníka predmetných nehnuteľností informoval, že má záujem nehnuteľnosti dražiť po tom, čo bude
napadnutá dražba vyhlásená za neplatnú a súčasne vedľajší účastník tvrdil, že až 23.03.2015 po tom,
čo sa dozvedel, že by mohli byť v dôsledku zamietnutej žaloby zmareného práva na vlastnenie majetku
v zmysle čl. 20 Ústavy SR, oznámil žalobcovi, že je tu svedok - teda vedľajší účastník, o ktorom sa

takto žalobca dozvedel. Uvedené však nemohlo byť vo vzťahu k predmetnému odvolaciemu konania
relevantné, keďže k oznámeniu týchto skutočností súdu došlo až po uplynutí odvolacej lehoty žalobcu.

Súčasne odvolací súd poukazuje, že nebolo možné sa zaoberať ako relevantným odvolacím dôvodom,
vzhľadom na splnenú zákonnú poučovaciu povinnosť okresného súdu podľa ust. § 120 ods. 4 OSP a §
205a ods. 1 OSP, novým dôkazom, doloženým žalobcom až k podanému odvolaniu (odborné posúdenie
č.l. 366 - 368 spisu), ktorý listinný dôkaz nebol predložený pred súdom prvého stupňa. Na takýto dôkaz,
ktorý nepochybne mohol byť zabezpečený v rámci prebiehajúceho prvostupňového konania, nemohol
ako na nový dôkaz, bez splnenia podmienok taxatívne stanovených v § 205a ods. 1 OSP, odvolací súd
pri preskúmavaní veci prihliadať ako na relevantný odvolací dôvod a zostal bez vplyvu na posudzovanie
vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v prvostupňovom konaní a odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že napadnutý rozsudok okresného súdu i v rovine
odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným
súdom na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť
rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom okresným súd poskytol odpoveď na všetky
kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci
odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu vyjadreným
vo včas podanom odvolaní (č.l. 360 - 365 spisu), potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Odvolací súd
zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS
209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6
ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). (pozri Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Uvedené kritéria pre dostatočné
odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil.

Vo vzťahu k postupu v odvolacom konaní, pri ktorom nebolo, resp. nemohlo byť prihliadané na nové
skutočnosti a dôkazy označené, resp. doložené žalobcom na č.l. 366 - 368 spisu a v podaní vedľajšieho
účastníka (č.l. 425 - 426 spisu), odvolací súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2012 sp. zn. 6 Cdo 30/2012, v zmysle ktorého „uplynutím lehoty
na podanie odvolania zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania, ktoré určuje § 205 ods. 2 OSP“.

Za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa považuje za potrebné uviesť nasledovné.

Z obsahu podaného odvolania bolo zrejmé, že odvolacie dôvody žalobcu sa premietli do troch okruhov
tvrdenej neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností - pozemku parc. CKN č. 6163/20 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 799 m2 a stavby - obchodné priestory na parc. CKN č. 6163/20 nachádzajúce
sa v katastrálnom území X., zapísané na LV č. XXXX, uskutočnenej dňa 06.11.2012 o 10.00 hod. na
Notárskom úrade JUDr. Tatiany Vrlíkovej a na základe ktorej bol žalovanému 3/ ako vydražiteľovi udelený
príklep.

Prvým odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý mal mať za následok neplatnosť vyššie uvedenej dobrovoľnej
dražby, bolo namietané nesprávne, resp. nedostatočné označenie predmetu/objektu dražby. V tomto

smere odvolací súd poukazuje na ust. § 11 ods. 5 ZoDD, podľa ktorého dražobník umiestni na predmet
dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v
tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie
o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.
Uvedené citované ustanovenie bolo doplnené zákonom č. 568/2007 Z.z. zo dňa 25. októbra 2007
najmä s poukazom na zvýšenie transparentnosti dražby, pričom zo zákonného ustanovenia je zrejmé,
že ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, upravuje povinnosť
pre dražobníka v lehote 15 dní pred konaním dražby označiť predmet dražby 10 cm širokou páskou,
na ktorej je nápis dražba. Toto označenie predmetu dražby musí byť na viditeľnom mieste. Podmienka
viditeľnosti môže byť splnená len v tom prípade, ak je toto označenie páskou bežne viditeľné. V súlade
s tým by mal byť predmet dražby označený z miesta, z ktorého je spravidla viditeľný, a teda z miesta,
ktoré je verejne prístupné. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že „z komentára k zákonu o dobrovoľných
dražbách vyplýva, že objekt, ktorý je predmetom dražby, by mal byť označený zo všetkých možných
výhľadových strán. Posilnenie publikačnej povinnosti si vyžiadali praktické skúsenosti, keď dochádzalo
k dražbám, pri ktorých ani susedia predmetu dražby nemali vedomosť o pripravovanej dražbe. V
prípade riadneho označenia predmetu dražby mohol byť zvýšený záujem o vydraženie nehnuteľnosti,
a tým mohla byť vydražením dosiahnutá aj vyššia cena“. Uvedenú námietku žalobcu odvolací súd
nepovažoval za relevantnú. Zo samotného ust. § 11 ods. 5 ZoDD vyplýva povinnosť dražobníka v
lehote 15 dní umiestniť na viditeľné miesto na predmete dražby oznámenie o dražbe alebo oznámenie
o opakovanej dražbe. Inak povedané, uvedené ustanovenie neprikazuje dražobníkovi, aby bol predmet
dražby označený zo všetkých možných výhľadových strán. Dražobník si svoju povinnosť v danom
prípade v zmysle § 11 ods. 5 ZoDD splnil, čo vyplývalo aj z vyjadrenia žalovaného 2/ (dražobníka),
ktorý na pojednávaní dňa 26.03.2014 pred okresným súdom uviedol, že: „čo sa týka označovania
nehnuteľností, neoznačujeme nehnuteľnosti po celom ich obvode okrem iného z toho dôvodu, že táto
páska sa na nehnuteľnosť lepí a mohlo by dôjsť k znečisteniu alebo poškodeniu fasády nehnuteľnosti...V
tomto prípade dokonca pán Psica žiadal, aby sa na tejto nehnuteľnosti oznámenie ani nevyvesovalo,
nakoľko sa bál, že to zhorší podnikanie jeho firmy.“ (č.l. 284 spisu), pričom túto výpoveď žalobca v
prvostupňovom konaní nerozporoval, resp. nespochybnil. Z predložených dôkazov bolo nepochybné,
že bola splnená podmienka umiestnenia oznámenia o dražbe alebo opakovanej dražbe na viditeľnom
mieste, ktorú skutočnosť preukazovali aj dôkazy žalovaného 1/ na č.l. 179 spisu ako aj žalobcu
na č.l. 305 spisu. Pokiaľ žalobca poukazoval na komentár k ZoDD, tak z uvedeného obsahu tohto
komentára bolo nepochybné, že išlo iba o „odporúčanie“, ktoré by bolo možné chápať aj ako „výraznejšie
označenie draženej veci“, avšak nejde o samotnú zákonnú povinnosť, ktorá by vyplývala z predmetného
ustanovenia ZoDD a ktorá v konečnom dôsledku by mala, resp. mohla mať za následok neplatnosť
uvedenej dražby v prejednávanej veci. V spojitosti s namietaným nedostatočným, resp. nesprávnym
označením predmetu dražby, žalobca poukazoval aj na nedodržanie stanovenej šírky pásky v zmysel
prílohy k ZoDD, keď oznámenie o dražbe má byť označené 10 cm širokou páskou. Vo vzťahu k týmto
námietkam sa odvolací súd v plnej miere stotožnil s vyhodnotením veci okresným súdom, ktorý uviedol,
že samotná skutočnosť (ne)posudzovania skutočnej šírky pásky na označenie predmetu dražby pre
posúdenie prípadnej platnosti či neplatnosti dražby nemohla byť rozhodujúca, podporne aj v spojitosti
s dôvodmi rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/335/2013-191 zo dňa 30. januára 2014. Je
potrebné poukázať na to, že ZoDD výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich
porušenie zakladá právo podať žalobu o vyslovenie neplatnosti dražby. Preto je potrebné vychádzať skôr
z extenzívneho výkladu, že porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia ZoDD môže byť dôvodom
pre podanie žaloby, avšak je potrebné zdôrazniť, že nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona,
ale musí ísť o také kvalifikované porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj
dotknutá na svojich právach. To znamená, že tu musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením
niektorého z ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Podľa názoru odvolacieho
súdu, v zhode s názorom okresného súdu, aj keby bolo preukázané, že uvedená páska na označenie
predmetu dražby by bola v menšom alebo väčšom rozmere, nemohlo by to v danom prípade mať za
následok ujmu na právach žalobcu. V konečnom dôsledku žalobca v tejto súvislosti ani nepreukázal, v
akej príčinnej súvislosti, t.j. keby bolo preukázané, že uvedená páska na označenie predmetu dražby
by bola vo väčšom alebo menšom rozmere, by uvedená namietaná skutočnosť mala mať za následok
ujmu na jeho právach s následkom neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Druhým nosným odvolacím dôvodom žalobcu bolo ohodnotenie predmetu dobrovoľnej dražby. Žalobca
v podanom odvolaní namietal, že žalovaný 2/ v postavení dražobníka napriek zákonnej možnosti
použitia predchádzajúceho znaleckého posudku Ing. Tarnócyho i v opakovanej dražbe, zabezpečil nad

rámec zákonných povinností vyhotovenie nového znaleckého posudku, ktorým bola hodnota dražených
nehnuteľností znížená o sumu 185.000,- Eur v priebehu ôsmich mesiacov. V tejto súvislosti poukázal
aj na ust. § 22 ods. 1 ZoDD. Podľa tohto zákonného ustanovenia, opakovaná dražba sa uskutoční na
základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej
dražby a dražobníkom, ktorým vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený
alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tomto prípade nemusí zaisťovať nový odhad
predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby.
Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej
dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že v prípade opakovanej dražby ide o špecifickú dražbu, ktorá nasleduje po pôvodnej dražbe, keď
dražobník nemusí vykonávať niektoré úkony z dôvodu, že už boli vykonané v súvislosti s pôvodnou
dražbou a ich opätovný výkon by bol duplicitný či zbytočný. Preto možno dať za pravdu žalobcovi, že
opätovné vyhotovenie znaleckého posudku síce nebolo výslovne zákonom vyžadované, avšak na druhej
strane z doslovnej dikcie uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva ani zákaz vyhotovenia nového
znaleckého posudku. V podmienkach prejednávanej veci bolo dôvodné, ak okresný súd poukázal,
že opakovanej dražbe v danom prípade predchádzali už dva neúspešné pokusy o dražbu, a to dňa
01.03.2012 a dňa 11.04.2012. Za týchto okolností skutočnosť opätovného vypracovania (nového)
znaleckého posudku nemala vplyv na neplatnosť dražby v prejednávanej veci, keďže sa nejednalo o
žiadne porušenie ZoDD. V tomto smere odvolací súd poukazuje tiež na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pokiaľ teda zákonná úprava dražobníkovi nezakazovala, aby
pre predmetnú opakovanú dražbu bolo vychádzané z novo zabezpečeného znaleckého posúdenia a
v súvislosti s tým, že predchádzajúce dva pokusy o dražbu boli neúspešné, tak bol vecne správny
záver okresného súdu, že samotná táto okolnosť rovnako nemohla spôsobiť neplatnosť dražby v rovine
tvrdeného porušenia ZoDD.

Pokiaľ žalobca namietal správnosť posudku znalca Ing. Ferkla, teda posudku, z ktorého bolo napokon
vychádzané pri napadnutej opakovanej dražbe, pre rozpor tohto posudku s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom
žalobca v rámci dokazovania pred okresným súdom navrhoval vyhotovenie „kontrolného“ znaleckého
posudku na preukázanie hodnoty vydraženej nehnuteľnosti, tak odvolací súd uvádza, že podľa ust.
§ 12 ods. 1 ZoDD sa dražobníkovi ukladá povinnosť zabezpečiť ocenenie nehnuteľnosti podľa ceny
obvyklej v mieste a čase konania dražby. Zo spisového materiálu vyplývalo, že žalovaný 2/ ako
dražobník si túto povinnosť splnil, keď zabezpečil ocenenie predmetu dražby - nehnuteľností Znaleckým
posudkom zo dňa 04.01.2012 znalcom zapísaným v zozname znalcov, a to Ing. Tarnócym a následne
aj z dôvodu opakovanej dražby, znalcom rovnako zapísaným v zoznam znalcov, Ing. Ferklom. V
prvostupňovom konaní nebolo preukázané, že by tieto posudky neboli vypracované riadne zapísaným
znalcom. Samotná skutočnosť, že existuje ďalší znalecký posudok, ktorý s určitým časovým odstupom
určil nižšiu cenu nehnuteľností ako predmetu dražby, v danom prípade nebola rozhodujúca a nemala
vplyv na samotnú platnosť či neplatnosť uskutočnenej opakovanej dobrovoľnej dražby. I napriek riadne
splnenej informačnej povinnosti sa na opakovanej dražbe zúčastnil len jeden záujemca, teda neexistovali
ďalší, a preto ani nedošlo k navýšeniu najnižšieho podania určeného v súlade so ZoDD vo výške ceny
určenej znaleckým posudkom. Bez ohľadu na cenu určenú znaleckým posudkom, výsledkom dražby
je vždy reálna trhová cena predávaných nehnuteľností v čase a mieste konania dražby. Predmetom
prejednávanej veci bolo posúdenie (ne)platnosti dražby, a to, či dražba prebehla v súlade so ZoDD. V
tomto smere odvolací súd za dôvodné považuje poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3 Cdo/186/2010, podľa ktorého „otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd
posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok v
znení neskorších predpisov), a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú)“. Určenie ceny znaleckým
posudkom nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie platnosti dražby. Pre posúdenie tejto otázky
bola dôležitá výlučne skutočnosť, či žalovaný 2/ ako dražobník splnil svoju povinnosť a zabezpečil
ocenenie nehnuteľností znaleckým posudkom. Vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku nebolo v
rozpore so ZoDD, keďže posudok vypracoval znalec zapísaný v zozname znalcov a samotný rozdiel v
cenách stanovených znaleckým posudkom Ing. Tarnócym a Ing. Ferklom, vzhľadom na časový odstup
a v súvislosti s reálnou cenou na trhu nehnuteľností, nebol dôvodom pre určenie neplatnosti dražby.
V tomto smere odvolací súd opakuje a zdôrazňuje, že nebolo možné v tomto smere poukazovať na
odborné posúdenie vypracované Doc. Ing. Sokolíkom z 31.05.2014 (č.l. 366 spisu), keďže na tento

dôkaz odvolací súd nemohol prihliadať pre nesplnenie podmienok podľa § 205a OSP v spojení s
§ 120 ods. 4 OSP (č.l. 193 spisu) a na dôvažok a pre úplnosť sa poukazuje aj na to, že odborné
posúdenie vypracoval jeho spracovateľ s doložkou ako znalec v odbore stavebníctvo a nie oceňovanie
nehnuteľností.

Odvolací súd podporne poukazuje i na dôvodnosť argumentovania žalovaného 1/ vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu, v ktorom odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo
233/2010 zo dňa 03.10.2013 a podľa ktorého: „pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd
považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnosť dražby...“.

Tretím nosným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka, že žalobca považoval zníženie ceny
nehnuteľností v procese dobrovoľnej dražby na polovicu v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. Dodatkového protokolu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa s
týmito námietkami žalobcu, tiež vo vzťahu k oceneniu predmetu dražby, dostatočne vysporiadal okresný
súd v napadnutom rozsudku (strana 13 - 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu) a
vysvetlil tiež opodstatnené dôvody, pre ktoré nenariadil dokazovanie ďalším posudkom na ocenenie
vydražených nehnuteľností znalcom ustanoveným súdom. K tomu odvolací súd len poznamenáva, že
Občiansky súdny poriadok ani zákon o znalcoch neupravujú „kontrolný znalecký posudok“, ktorého sa
dožadoval odvolateľ. V odôvodnených prípadoch, v prípade dvoch rozdielnych znaleckých posudkov
na totožnú vec sa môže pribrať znalec (ústav, vedecká inštitúcia) spravidla vyššej úrovne, ktorý
vypracuje tzv. vrchné dobrozdanie. Aj keď v danom prípade boli predmetom dražby i ocenenia znalcami
rovnaké nehnuteľnosti, z predložených posudkov (č.l. 144 - 162 spisu) však vyplývalo, že nebola daná
totožnosť z hľadiska časového (odstup medzi vypracovaním posudku Ing. Tarnócyho zo 04.01.2012,
tiež poslednou neúspešnou dražbou 11.04.2012 a posudku Ing. Miroslava Ferkla z 30.09.2012, tiež
namietanou opakovanou dražbou 06.11.2012), z hľadiska vecného (dopyt, situácia na trhu s realitami v
rozhodnom čase) a z hľadiska okolností dvoch predchádzajúcich opakovaných neúspešných kôl dražby
predmetných nehnuteľností, založených v prospech splnenia pohľadávky žalovaného 1/. Pokiaľ teda
žalobca v súvislosti s cenou vydražených nehnuteľností poukazoval na rozpor s dobrými mravmi, tak
odvolací súd v zhode s okresným súdom ako relevantné pre rozhodnutie vo veci akcentuje, že v rámci
žalovaných dôvodov nebola zistená neplatnosť dražby pre rozpor so ZoDD. Na dôvažok uvádza, že z
podstaty veci vyplýva, že navrhovateľ dražby, či už je to vlastník predmetu dražby alebo záložný veriteľ
(ako to bolo v prejednávanej veci) alebo iná oprávnená osoba, a priori nemá záujem, aby sa predmet
dražba predával pod hodnotu jeho reálneho ocenenia. V prípade, ak dražbu realizuje záložný veriteľ
ako výkon záložného práva, tak má prioritný záujem, aby výťažok dosiahnutý dražbou dosahoval aspoň
výšku pohľadávky, aby došlo k jeho efektívnemu a úplnému uspokojeniu. Zámerom dražby teda ani v
tomto prípade nebolo predať predmet dražbu za každú cenu, ale dosiahnuť splatenie dlhu dlžníka voči
(záložnému) veriteľovi (žalovanému 1/). Aj počas procesu vymáhania nesplateného dlhu (a aj v priebehu
dražby) je prioritné splatenie dlhu. Dlžník si súčasne musí byť vedomý, že neúspešnou dražbou záložné
právo nezaniká a nie je vylúčený opätovný nový proces dobrovoľnej dražby, resp. iný výkon záložného
práva. To, že napriek nezistenému, nepreukázanému porušeniu ZoDD, považoval žalobca konečný
výťažok z dražby za „zjavne nízky“, čo mu malo spôsobiť „priamu ujmu“, neznamená neplatnosť dražby.
Absencia vyššieho výťažku dražby, podľa predstáv dlžníka, teda tak, aby z výťažku mohol zaplatiť aj
ďalšie svoje dlhy, nezakladá bez ďalšieho rozpor s dobrými mravmi; pritom žalobca v žalobe rozpor s
dobrými mravmi v uvedených súvislostiach ani nenamietal. Za daných okolností vo veci, vzhľadom na
poukaz žalobcu v odvolaní na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 47/04 zo dňa
08.03.2005, odvolací súd v rámci euro-konformného prístupu sa oboznámil i s týmto rozhodnutím, avšak
vzhľadom na odlišnosť skutkového stavu i právnej úpravy v posudzovanej veci, nebolo možné na závery
tohto rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky pri rozhodovaní relevantne prihliadať.

Napokon odvolací súd uvádza, že pokiaľ odvolanie žalobcu, nad rámec dôvodov uvádzaných v žalobe,
obsahovalo i úvahy o povahe a ústavnosti samotného zákona o dobrovoľných dražbách, tak tie nepatrili
do zvažovania dôvodnosti odvolacích dôvodov z hľadiska existujúcej platnej a účinnej zákonnej právnej
úpravy v zákone o dobrovoľných dražbách, z ktorej nevyhnutne odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal;
relevantná bola povinnosť tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu rešpektovať platnú zákonnú
úpravu, pričom zákon o dobrovoľných dražbách nepochybne patrí do platného právneho poriadku
Slovenskej republiky.

K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd dopĺňa, že pod vecou je
potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym
posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav
neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce
správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval
správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade však napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd
vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu správne aplikoval a interpretoval právne normy,
predovšetkým zákon o dobrovoľných dražbách a pokiaľ dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, tak
odvolací súd sa s týmto záverom a jeho dôvodmi stotožnil, tak ako okresný súd dostatočne vyjadril v
odôvodnení napadnutého rozsudku

V konečnom dôsledku teda žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že napadnutá opakovaná
dobrovoľná dražba nehnuteľností bola neplatná pre namietané, žalobou vymedzené porušenie zákona
o dobrovoľných dražbách. Z tohto relevantného záveru potom okresný súd vecne správne rozhodol, ak
žalobu žalobcu zamietol a odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil za aplikácie
§ 219 ods. 1, 2 OSP. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za vhodné k otázke
dôkazného bremena tiež uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo
na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkov konania
je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie
dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdzi buď
v dôsledku absencie dôkazov ako takej, napr. neexistencia, strata, zničenie listín, úmrtie svedka) alebo
v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia účastníkom konania, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi,
na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie
skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporový
vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov
je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí i v prípade, že
účastník dôkazy neprodukuje v predpísanom procesnom štádiu prvostupňového konania (§ 120 ods. 4,
§ 205a ods. 1 OSP).

Odvolací súd dodáva, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v Občianskom súdnom konaní,
si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, tak ako vyplynie z vykonaného
dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno
stotožňovať s právom na úspech v konaní.

Napokon odvolací súd k argumentácii žalobcu v odvolaní podporne a primerane poukazuje i na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, v zmysle
ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na
spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do
obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na vyvodené závery tak okresného ako i krajského
súdu bolo v odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu tak v
meritórnom výroku o zamietnutí žaloby ako i v na ňom závislých výrokoch o trovách prvostupňového
konania (§ 219 ods. 1, 2 OSP).

Za aplikácie ust. § 222 ods. 3 OSP vo väzbe na § 164 OSP boli korigované údaje o označení právneho
zástupcu žalovaného 3/ v záhlaví rozsudku podľa správneho znenia uvedeného vo výpise z obchodného
registra v znení aktuálnom už ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods.
1 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP. V tomto odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/ a 3/, preto im patrí
náhrada trov odvolacieho konania. Keďže žalovaný 2/ a žalovaný 3 si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili, nebola im náhrada odvolacích trov priznaná. Náhradu uplatnených trov tohto odvolacieho
konania však včas vyčíslil žalovaný 1/, a to za vynaložené trovy právneho zastúpenia advokátskou
kanceláriou, preto žalobca a vedľajší účastník na strane žalobcu ako neúspešní v tomto odvolacom
konaní sú povinní trovy odvolacieho konania, vzniknuté na strane žalovaného 1/, nahradiť, a to podľa
výsledku konania. Odvolací súd v zhode s rozhodnutím okresného súdu o trovách prvostupňového
konania vychádzal pri rozhodovaní o výške náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacej veci z tarifnej
hodnoty veci rovnajúcej sa hodnote príklepu, ktorá bola dosiahnutá napadnutou dobrovoľnou dražbou,
teda zo sumy 360.000,- Eur (§ 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.). Priznaná náhrada trov odvolacieho
konania na strane žalovaného 1/ pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za vykonaný jeden
úkon právnej služby v odvolacom konaní, a to podanie písomného vyjadrenia zo dňa 30. júna 2014 v
podaní právneho zástupcu žalovaného 1/, vo výške v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov á 1.143,65 Eur
tarifnej odmeny + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH 230,34 Eur, takto spolu v sume 1.382,03 Eur, ktorú
sumu žalobca a vedľajší účastník spoločne a nerozdielne nahradia žalovanému 1/ v obvyklej paričnej
lehote v zmysle § 160 ods. 1 OSP, t.j. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom miestom
plnenia bude účet advokátskej kancelárie - právneho zástupcu žalovaného 1/, v zmysle § 149 ods. 1
OSP.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(zák. č. 233/1995 Z.z.).