Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 12C/446/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514210942
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3514210942.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci

navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s.r.o., IČO 47 243 368, so sídlom Košice, Hlavná 104,
právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti
odporkyni: J. P., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Z. XXX, o zaplatenie XXX,XX U.
s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 200,- Eur od 06.01.2013 do zaplatenia na bankový účet navrhovateľa číslo:
XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 18,99 Eur k rukám

právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 01.12.2014 proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy
327,21 Eur spolu s úrokmi z omeškania 8,75% ročne zo sumy 262,21 Eur od 06.01.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 05.12.2012 došlo k uzatvoreniu
rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni

bezúročný úver 200,-Eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie
tým spôsobom, že navrhovateľ zaslal odporkyni predzmluvný formulár a návrh zmluvy a
odporkyňa vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou.
Rámcová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami
s ich textom. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom) za poskytnutie
úveru vo výške 262,21 Eur (celkové náklady za poskytnutie úveru boli vyjadrené pevnou sumou 62,21
Eur). Odporkyňa však uvedenú sumu nezaplatila, úver sa stal splatným dňa 05.01.2013, a preto si

navrhovateľ podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy uplatnil proti odporkyni skutočne vynaložené náklady
vo výške 65,-Eur.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia

pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol
bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.07.2015.

Súd zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 05.12.2012 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Účastníci
zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010
Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho

zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporkyni bezúročný úver vo výške 200,-Eur prevodom z účtu v jeho
bankenabankovýúčetodporkyne.Odporkyňasazaviazalavrátiťúverspríslušenstvomvovýške262,21
Eur do dňa 05.01.2013. V ďalšej časti zmluvy sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21 Eur. Celkové náklady na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo

výške neuvedenej. Pri výpočte RPMN sa vychádzalo z predpokladu, že celková výška úveru sa považuje
za vyčerpanú dňom odpísania sumy zodpovedajúcej výške úveru z bankového účtu veriteľa.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient - odporkyňa zaviazala zaplatiť veriteľovi
- navrhovateľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená
individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke

veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom
účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne šlo o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné

výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady boli
vypočítané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane
vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 Eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou
úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 Eur, to isté je uvedené
aj pri vypracovaní tretej upomienky a spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane

vypracovania 4 upomienky - celkové náklady vo výške 30 Eur.

Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 657 a nasl.
o pôžičke.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom
na § 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená

na dobu kratšiu ako 1 mesiac.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda
nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je

preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či
povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka
sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to spomínaný poplatok, a preto
neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť
od ostatného obsahu zmluvy.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých
podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni ako
dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporkyne vrátiť peniaze. Keďže navrhovateľ
preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporkyni peňažné
prostriedky vo výške 200,- Eur ako to vyplýva aj z výpisu z jej účtu, pričom odporkyni vznikla povinnosť

navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 05.01.2013 a odporkyňa túto svoju povinnosť ani čiastočne
nesplnila, bolo právne dôvodné žalobnému návrhu o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 200,- Eur
vyhovieť, a preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú istinu vo výške 200,-
Eur. Lehotu na splnenie povinnosti určil súd v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého
ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd

môže určiť dlhšiu lehotu, pričom neboli zistené podmienky pre určenie dlhšej lehoty.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami odporkyni na úhradu jej dlhu, a to
vo výške 65,-Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané
elektronicky.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Navrhovateľ na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil
paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech
spotrebiteľa (odporkyne) a nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže odporkyňa nemohla

ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov
podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je
možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti uplatnených nákladov vo výške 65,-Eur ako
nedôvodný zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade sa odporkyňa dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od
06.01.2013 (deň nasledujúci po splatnosti). V rozhodnom čase úroky z omeškania predstavovali
8,75% ročne, a preto súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že náhradu
trov konania si navrhovateľ uplatnil, ktorý mal úspech vo veci len čiastočný. Konkrétne úspešný bol v
podiele 61,12%, neúspech v podiele 38,88%, preto pomer jeho úspechu predstavoval 22,24% a v tom
rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok

za podanie návrhu vo výške 19,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 65,88 Eur za dva úkony
právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie žalobného návrhu). Tarifná odmena
za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase poskytnutia právnej
služby (ďalej len “Vyhlášky“) je vo výške 24,90 Eur a k tomu bol pripočítaný režijný paušál podľa § 16
ods. 3 Vyhlášky 2 x 8,04 Eur. Náhrada trov konania bola priznaná vo výške 18,99 Eur (22,24% zo sumy

85,38Eur).

Trovy konania je odporkyňa povinná v zmysle § 149 ods. 1 v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p.
zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.