Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211556
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1514211556.1

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864
421, proti odporkyni H., nar. XX.XX.XXXX., Y., B. XXX/XX, zastúpená opatrovníčkou H., pracovníčkou
Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie zmenky 1119.01 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

Navrhovateľovi súd v r a c i a krátený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 60,30
€ po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému

evidencie poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky 17.04.2014 sa navrhovateľ
domáhal proti odporkyni zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy 1119,01 €, spolu so

zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1119,01 € od 24.01.2011 do zaplatenia,
s úrokmi vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 1119,01 € od 28.02.2011 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 3,73 €, ako aj náhrady trov konania.

Podaný návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 9.12.2009 na zmenkovú sumu 1119,01 €,

pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.01.2011. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do
textu zmenky bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu 1119,01 € spolu s 0,25 % denným úrokom od 24.01.2011. Za miesto splatenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
vystaviteľ doposiaľ na zmenku nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,

indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy na podporu
svojejpohľadávkynavrhovateľuviedolapredložiloriginálZmenkyvystavenejodporkyňoudňa9.12.2009
na sumu 1119,01 €, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu,
vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nechce,
aby sa nariadilo pojednávanie.

Súd Uznesením č. k. 4C/72/2014-38 zo dňa 11.02.2014 ustanovil súd odporkyni opatrovníka v osobe H.,
pracovníčky Okresného súdu Pezinok, pretože miesto jej pobytu sa súdu neporadilo zistiť, a ktorej súd vzmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou
I. Opatrovníčka odporkyne zásielku prevzala 16.04.2015 v nariadením stanovenej lehote 30 dní po ich

doručení neodpovedala na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na
odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007
( ďalej len „Nariadenie č. 861/2007/ES“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných
sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo
ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí

takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia a § 122 ods. 1 O.s.p. obsahom
spisu, a to návrhom na uplatnenie pohľadávky a zmenkou vystavenou dňa 09.12.2009, zároveň pripojil
spis Okresného súdu Malacky 23Er/7210/2012, nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom súde prebieha
konaniemedzinavrhovateľomakooprávnenýma odporkyňouakopovinnýmvovecivymoženiauloženej

povinnosti zaplatiť 1119,01 € s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto
spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci
a dôsledné posúdenie uplatneného nároku, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Z predloženého prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená odporkyňou dňa 9.12.2009 vo Vysokej
pri Morave ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 1119,01
€ a zmenkový úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 24.januára 2011, zmenka je
opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom

splatnosti určeným sídlom pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
identifikačnéúdajeodporcuakovystaviteľaajehopodpis. Nazmenkejeuvedenýajúdaj:XXXXXXXXX.
Na rube listiny je zapísaný nedatovaný indosament textom : „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o.,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom E., konateľa.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/7210/2012 súd zistil, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO : 35 807 598 ako oprávnený si uplatňuje v exekučnom konaní proti
odporkyni ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 1119,01 € istiny s príslušenstvom na základe
Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno

8, Bratislava, spis.zn. SR 04953/11 zo dňa 11.07.2011, ktorým tento súd priznal navrhovateľovi nárok
na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa 9.12.2009
odporkyňou, pričom uplatnená zmenková suma pozostávala z istiny 882 €, poplatku za zasielanie
upomienok vo výške 36 €, zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 9.12.2009. Predmetom zmluvy bol úver

v sume 600 € a záväzok odporcu ako dlžníka zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 576 €,
t.j. celkovo 1176 € v 12 mesačných splátkach po 98 € počnúc dňom 20.12.2009. Rubovú stranu zmluvy
tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 13 obsahovali Dohodu o vyplnení zmenky
tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúce z úverovejzmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých ostali nevyplnené údaje o
zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok

stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
budepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokovveriteľavočidlžníkovi,ktoréveriteľovivzniknúku
dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné

strany sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka,
ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
druhej zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Súd v prvom rade skúmal právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať vo veci a rozhodné právo pre
konanie a rozhodnutie vo veci.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je právnická osoba so sídlom na území Českej republiky,
odporkyňa je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej

republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom
konania je občiansky cezhraničný spor o zaplatenie sumy 1119,01 € s príslušenstvom, teda hodnota
pohľadávky nepresahuje 2.000 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Na uvedený spor sa
preto vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a keďže ide o cezhraničné

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Malacky je daná článkom 11
Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko Slovenská republika ako zmluvná
strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy,

pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral v čl. 4.1 návrhu podľa
bydliska odporcu.

PredloženázmenkabolavystavenáfyzickouosobouštátnymobčanomSlovenskejrepublikysbydliskom
naúzemíSlovenskejrepublikypodľaslovenskéhopráva,miestomvystaveniaakoaj platobnýmmiestom

na území Slovenskej republiky, spôsobilosť odporcu a indosanta zmenečne sa zaväzovať, lehoty na
výkon postihových práv sa spravujú podľa slovenského práva. Forma úkonu, ktorý je potrebný na
uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy sa spravuje právom Slovenskej republiky,
pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej
republiky. Rozhodným právom je preto právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného

právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná, k čomu dospel nasledovne : právo Európskej
únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek (Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím
I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek,
Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika

pristúpila, v článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na
záväzky vyplývajúce zo zmeniek, súd na základe čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých
v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto
veci, právo Slovenskej republiky.

V prejednávanej si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie
zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny. Zmenka obsahuje všetky
formálne a aj materiálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb., keď
navrhovateľ predložil vlastnú zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č.
191/1951 Sb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná : označenie zmenka pojaté do

vlastného textu listiny vyjadrené v jazyku, v ktorom je zmenka spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť
určitú peňažnú sumu; je v nej uvedený údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad
koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia a podpis vystaviteľa. Zmenka bola prevedená
indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č. 191/1951 Sb.,
nie je viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na rub zmenky a je indosantom - spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ samostatne podpísaný v súlade so spôsobom, akým

je zapísaný spôsob konania za spoločnosť v obchodnom registri. Indosament nie je len čiastočný,
neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Súd preto dospel k záveru,
že zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1951 Sb., s takýmto prejavom
vôle spája, keď došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára. Zmenka,
ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter.

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduMalackyč.k.23Er/7210/2012súdzistil,žepredloženázmenkabola
pôvodnevystavenáakoblankozmenka,t.j.zmenku,ktorábolaprivystaveníneúplná,pričomspoukazom
čl. I § 10 zákona č. 191/1951 Sb. Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/7210/2012-11 zo
dňa 31.1.2013 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z
dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere.

Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 18CoE/302/2013-29 zo dňa 26.07.2013 na odvolanie
navrhovateľa Uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/7210/2012-11 zo dňa 31.1.2013 zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení vyslovil, že podľa § 2 OSP, v
občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon

rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu
práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor
týchto osôb. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného
rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu
požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj.

práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie
výkonupríslušnéhovykonateľnéhorozhodnutia(vtejtofázekonanianietpriestoruprečinnosťspadajúcu
pod fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú
formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí
spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Nie je možné, aby až exekučný

súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom
konaní podľa tretej časti OSP. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto
zákonným ustanovením i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá

nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v
inom rozhodcovskom konaní.

Tu je nutné si všimnúť, že ďalšie dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu),

inak daných pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému
súdu nie sú zverené. Ostatne, bez návrhu, skúma, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrýmmravom.Tedataktoformulovanéskúmaniemateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,ktorým
je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú: 1/ predmetom skúmania (vyplývajúcim z písm.

b/ cit. ustanovenia) je rozhodcovský rozsudok, ale len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b), čo na
strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského
rozhodnutia z dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod písmenami c) až j), 2/ predmetom skúmania
je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu
tohto exekučného titulu. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j.
oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.
Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver, a preto je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva, zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, ale ani
okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ako takej (nie len čiastočne), exekučný súd riadne

nezdôvodnil. Absencia takejto argumentácie súdu bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných práv,
čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom. Zákon o rozhodcovskom konaní, ako
to bolo uvedené vyššie, negatívnou enumeráciou stanovuje materiálne podmienky, ktoré je exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia oprávnený, resp. povinný skúmať. Tento okruhšetrenia nemôže exekučný súd svojvoľne rozširovať. Existenciu okolností majúcich za následok niektorý
z dôvodov neprípustnosti exekúcie a teda povedzme i iných okolností, môže exekučný súd až v
neskorších štádiách exekučného konania, § 45 ods. 1 písm. a) ZoRK, pri tomto exekučnom titule,

sa však predpokladá návrh účastníka exekučného konania. V prejednávanej veci z odôvodnenia
exekučného titulu vyplýva, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvou o
úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka). Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového
vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný - v celku. Oprávnený
vyplnil zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a táto bola povinnému predložená na

zaplatenie . Odvolací súd z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zistil, že rozhodcovský súd mal za
preukázané, že medzi oprávneným a povinným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky
vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Aby mohol exekučný súd ustáliť skutkový právny stav
veci a urobiť jednoznačný záver o povahe hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a v
nadväznosti na to určiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul povinnú zaväzuje,
nevykazuje vady v zmysle § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, teda či je právom dovolené a či je

súčasne s dobrými mravmi, musí vykonať dokazovanie zmluvou o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými
prílohami ako aj listinou obsahujúcou rozhodcovskú doložku, všeobecnými obchodnými podmienkami
so zmenkou a Dohodou o vyplnení zmenky. V ďalšom konaní prvostupňový súd musí listinné dôkazy
náležite preskúmať, najmä uviesť (ak zotrvá na názore odôvodňujúcom zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z akých dôvodov považoval zmenkové úroky

resp. od akej výšky považuje zmenkové úroky za priečiace sa dobrým mravom resp. či zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne a zákonný úrok 6% ročne z dlžnej sumy sú v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zákonníka a v akom rozsahu je dôvodné konštatovať rozpor
exekučného titulu s dobrými mravmi a opätovne vo veci rozhodnúť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či exekučný titul na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd

o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom
a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd ďalej uvádza, že námietka oprávneného týkajúca sa preskúmavacej povinnosti súdu
voči zmenkovému nároku oprávneného je dôvodná. Svojou povahou je zmenka abstraktným cenným

papierom. Právo, ktoré je inkorpované v zmenke je právom obligačným. Hospodársky dôvod vzniku
zmenkovej obligácie, tzv. kauza, nie je a ani sa nesmie udávať v základnom vzorci zmenky, nakoľko
zákon nepovažuje materiálny dôvod vzniku za podstatnú obsahovú náležitosť zmenky. Formálna
abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že každý, kto vyznačí svoj podpis na zmenke, stáva sa
zmenkovo zaviazanou osobou, pričom uplatnenie nárokov zo zmenky nemusí majiteľ zmenky viazať

na preukazovanie dôvodu dlžníkovho záväzku. Zákon zmenkový a šekový neviaže vznik zmenkových
záväzkov na žiadne iné okolnosti, ako na plnenie formalít, ktoré predpisuje. Právna úprava abstrahuje
zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Zmenka tak predstavuje nesporný záväzok. Jej
podstata spočíva v tom, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie ani neskôr pri jej
prípadnom vymáhaní preukazovať nič inšie, ako to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je povinnosťou

majiteľa zmenky dokazovať, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka
samotná, ak je formálne platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú.
Je na samotnom dlžníkovi zo zmenky, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a svoje nároky
pred veriteľom či v súdnom konaní aj preukázal.

Zákon predpokladá aj existenciu tzv. zaisťovacej zmenky, ktorá zabezpečuje pohľadávku veriteľa tak,
ako to bolo v posudzovanom prípade, kedy oprávnený zabezpečil svoju pohľadávku voči povinným
na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom uzavretím dohody o vystavení blankozmenky. Táto
zaisťovacia zmenka však vo svojej podstate nie je zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom
zabezpečenia. Preto existencia záväzku zo zmenky nie je závislá na existencii pohľadávky. Nároky

zo zaisťovacej zmenky sú samostatnými nárokmi. Podľa ust. § 17 zákona zmenkového a šekového
je možné vznášať zo strany dlžníka proti majiteľovi zmenky námietky vyplývajúce z ich vzájomného
vzťahu. Platná zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenej. Ak dlžník
zo zmenky popiera existenciu záväzku zo zmenky plynúceho, nesie v tom smere dôkazné bremeno. Súd
preto môže potom, ako zistil, že zmenka je platná a veriteľ je jej majiteľom, skúmať existenciu záväzkov z

nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej moci. Povinnosť súdu preskúmavať právny
dôvod zmenky len na námietku povinného je zvlášť zvýraznená pri blankozmenke, nároky z ktorej sú
predmetom tohto konania. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa posúdil nárok oprávneného
priznaný rozhodcovským rozsudkom bez toho, aby dostatočne prihliadol na zmenku, z ktorej nárokyboli predmetom rozhodcovského konania. V situácii, keď bol daný rozhodcovský rozsudok vydaný
na základe zmenkových nárokov, je exekučný súd povinný prihliadať na túto skutočnosť a nároky
vyplývajúce z exekučného titulu preskúmavať len pri rešpektovaní pravidiel na preskúmavanie zmenky.

Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore odôvodňujúcom zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo i len čiastočné, svoje rozhodnutie
riadne zdôvodniť, najmä si ozrejmiť, z akých dôvodov, okrem účelového výkladu, zamietol žiadosť
exekútora o vydanie poverenia, čo do istiny, zvýšenie príslušného poplatku čo do zmenkového úroku
a čo do zákonného úroku 6% ročne, resp. od akej výšky považuje tieto úroky za priečiace sa dobrým

mravom.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Súd v súvislosti s prejednávanou vecou zistil, že prejednaniu veci, a teda aj prisúdeniu nároku

navrhovateľovi bráni existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci. V súčasnej procesnoprávnej
teórií sa v intenciách ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. pri skúmaní totožnosti veci vychádza z totožnosti
účastníkov (vrátane ich právnych nástupcov) a totožnosti veci - predmetu konania (kauzy), t.j. ako
žalobného nároku tak aj žalobného dôvodu. Obidva predpoklady musia byť splnené kumulatívne. O
totožnosť účastníkov ide v prípade, ak sa nového konania majú zúčastniť tie isté osoby ako v konaní

právoplatne skončenom, bez ohľadu na to, v akom procesnom postavení budú vystupovať. Druhý
predpoklad, ktorý musí byť kumulatívne splnený, aby vo vzťahu k novému konaniu zakladal prekážku
„rei iudicatae“, je totožnosť predmetu konania, resp. totožnosť kauzy. Z hľadiska totožnosti predmetu
konania, "za tú istú vec“ je potrebné v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už
právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu

veci. Z uvedeného je zrejmé, že pri skúmaní totožnosti uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať
z posudzovania niekoľkých podmienok za súčasného splnenia ktorých totožnosť nastáva. Sú nimi
zhodnosť uplatňovaného nároku, vychádzajúc z toho istého právneho dôvodu a na podklade toho
istého skutkového stavu. Súd zistil, že nárok na zaplatenie sumy 1119,01 € uplatnený a prisúdený v
Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno

8, Bratislava, spis.zn. SR 04953/11 zo dňa 11.07.2011 vychádza z rovnakého právneho dôvodu
(zmluva o pôžičke) ako v prejednávanej veci, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni nárok na
zaplatenie zmenky s príslušenstvom. Keďže však k prisúdeniu žalovanej sumy navrhovateľovi ( resp.
predchádzajúcemu majiteľov izmenky) došlo v rozhodcovskom konaní, v súčasnosti prebieha exekučné
konanie pod č. 23Er/7210/2012, uvedená prekážka právoplatne rozsúdenej veci bránila súdu priznať

navrhovateľovi žalovanú sumu.

Súd preto konanie s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu
prekážky konania, ktorú nie je možné v konaní 4C/72/2014 odstrániť.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa146ods.2vetaprváO.s.p.,podľaktoréhoakniektorýzúčastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zavinenie možno posudzovať len
z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak konanie bolo zastavené preto, že vec nepatrí do
právomoci súdu, alebo že šlo o vec rozsúdenú, pôjde o zavinené zastavenie konania. V prejednávanej
veci bolo potrebné ustáliť, či k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa, alebo zavinením

odporkyne. V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania v dôsledku existencie prekážky právoplatne
rozsúdenejveci,atedanemožnoustáliť,že kzastaveniukonaniadošlovdôsledkusprávaniasaodporcu
t.j. jeho zavinením, súd ustálil zavinenie na strane navrhovateľa, keď v identickej právnej veci vymáha
identickú pohľadávku z identického právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom na základe toho istého cestou exekúcie, ako aj opätovne v konaní 4C/72/2014 v Európskom

konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odporkyňa si však v konaní žiaden trovy neuplatnila,
z obsahu spisu vyplýva, že jej trovy konania nevznikli, preto jej súd ich náhradu voči náhrada voči
navrhovateľovi nepriznáva.V prejednávanej veci vznikla navrhovateľovi podaním návrhu poplatková povinnosť v sume 67 €
(6% zo základu 1119,01 €), súdny poplatok navrhovateľ riadne zaplatil (č. l. 24 spisu) vrátil mu súd
zodpovedajúcu časť súdneho poplatku v sume 60,30 € (67 € - 6,70 € = 60,30 €), keď realizáciu jeho

vrátenia vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie
poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).