Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/316/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113202214
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113202214.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľa C. banka G., a.s., so sídlom v F., R. ul.č.
XX, V.: XX XXX XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou K. & C., s.r.o., so sídlom v H., Y. ul.č. XX/B
proti odporcovi S. C., bytom v U., G. ul.č. XXXX/XX, o zaplatenie 79,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. novembra 2013, č.k. 13C/119/2013-83
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 59,42 €
s úrokom z omeškania vo výške 7,5% zo sumy 59,42 eur od 31.07.2008 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 49,78%. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ
je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ,
občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 27.12.2006 s navrhovateľom zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa banka zaviazala pre odporcu otvoriť a
viesť bežný účet. V zmysle dodatku k tejto zmluve banka poskytla majiteľovi účtu uvítací bonus vo výške
600,- Sk. Uvedený bonus bol jednorázovým virtuálnym bonusom, ktorý slúži výlučne na odpočítavanie
poplatkov banky zúčtovaných za mesačné poplatky za balík a poplatky nad rámec balíka. V rámci tohto
dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu najmenej 24 mesiacov od podpisu tohto dodatku bude využívať
služby banky podľa zmluvy tak, aby z dôvodov na strane majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku
zmluvy. V prípade porušenia tejto povinnosti sa odporca zaviazal zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej
výške bonusu podľa posledného využívaného druhu balíka. Vychádzal z ust. § 708 ods. 1, § 710, § 497
Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že v zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka
v súlade s § 710 OBZ prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte
potrebné peňažné prostriedky (ide o tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže
byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku,
avšak len v rozsahu úverového rámca. Vznik uvedenej kombinácie bežného a úverového účtu však
musí byť medzi stranami dohodnutý. V prejednávanom prípade z predloženej zmluvy o bežnom účte
vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom nebolo dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania
na tomto účte, nakoľko v časti zmluvy, ktorá sa týka služby povolené prečerpanie bolo pri čl. I. bode
4 zaškrtnuté políčko NIE pri označení Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby
Povolené prečerpanie. Podľa čl. VI. bodu 4 Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a

služieb zo dňa 27.12.2006 za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky
podľa Sadzobníka poplatkov S. banky G., a.s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu
účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka. Podľa čl. III. písm.
A bodu 23 Všeobecných obchodných podmienok ak účet dosiahne debetný zostatok, je klient povinný
vysporiadať záporný zostatok v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému
banky. Takéto porušenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok
nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada
vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte debetný zostatok,
má banka právo uplatniť úročenie debetu a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu prípadne
účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Z listu banky zo dňa
25.07.2008 (č.l. 5) vyplýva, že banka odstúpila od uzavretej zmluvy zo dňa 27.12.2006, nakoľko odo
dňa 30.06.2007 bol na účte odporcu vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška mala byť
53,29 eur. Aký debetný zostatok vznikol na účte dňa 30.06.2007 a ako tento debetný zostatok narastal
vyplýva z výpisov z účtu odporcu z č.l. 39-77. Súd tak mal preukázaný vznik debetného zostatku, z
čoho tento pozostáva a rovnako, kedy a aké poplatky či úroky ho tvoria, a preto zaviazal odporcu na
jeho uhradenie. Výška debetného zostatku na účte odporcu bola ku dňu 30.07.2008 vo výške 1.790,23
Sk t.j. 59,42 eur. Ďalším nárokom, uplatneným zo strany navrhovateľa bol sankčný úrok vo výške
20%. Konštatoval, že sankčný úrok svojou podstatou zodpovedá povahe dohodnutého úroku pre prípad
omeškania, pričom však dohoda o úroku z omeškania nevyplýva priamo zo zmluvy, iba v bode 1.D.5
Sadzobníka poplatkov je uvedená výška sankčnej úrokovej sadzby. Debetný zostatok tak bol úročený
sankčným úrokom vo výške 20% ročne, teda úrokom pre prípad omeškania. Súd však navrhovateľovi
priznal úrok z omeškania zákonnej výške odo dňa nasledujúceho pod dni vyrovnania zostatku na účte
odporcu, preto nárok navrhovateľa na úrok z omeškania prevyšujúci zákonný úrok, súd považuje za
nedôvodný a v tejto prevyšujúcej časti ho zamietol. Výšku zákonného úroku z omeškania súd stanovil
v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to vo výške 7,5%, keď výška diskontnej sadzby NBS ku
dňu 31.07.2008 bola 3,75%. Keďže v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu, mal
súd za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
zákonodarca s účinnosťou od 15.01.2009 novelizoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany
spotrebiteľa vyplývajúcu z prepisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku
už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku a zákone o spotrebiteľskom úvere,
aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa platnej v čase
účinnosti zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce
charakter absolútnych obchodov je potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ustanovenie § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava je pre odporcu ako spotrebiteľa výhodnejšia. Aj v prípade,
že by sankčný poplatok bol súdom posúdený ako zmluvná pokuta, je potrebné poukázať na skutočnosť,
že listom zo dňa 25.07.2008 došlo zo strany navrhovateľa k odstúpeniu od predmetnej zmluvy a
keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, ako už bolo uvedené vyššie, na uvedenú vec aj v časti o vadnosti
právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti
súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.09.2012 sp.zn.
20Co/35/2011. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48
ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva
a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy
si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného
tak odporcovi ostáva vrátiť navrhovateľovi iba sumu 59,42 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, bez
ďalších úrokov, pokút a poplatkov. Práve z uvedeného dôvodu súd nemohol navrhovateľovi priznať ani
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 19,92 eur, dohodnutú v dodatku k zmluve o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb z dôvodu, že odporca nedodržal svoju povinnosť po dobu najmenej 24
mesiacov od podpisu tohto dodatku využívať služby banky podľa zmluvy tak, aby z dôvodov na strane
majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku zmluvy. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka má
totiž reštitučný charakter a každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od
neho podľa zmluvy dostal a nezahŕňa v sebe náhradu za zhodnotenie veci, ku ktorému v medziobdobí
došlo. Zároveň je potrebné uviesť, že pri vyhodnotení sankčného poplatku ako zmluvnej pokuty by
bolo možné takto požadovaný sankčný poplatok vyhodnotiť ako neprijateľný a v rozpore s dobrými
mravmi. Pre odporcu ako spotrebiteľa by zo zmluvy pre prípad omeškania vyplývali okrem zákonného

úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne aj sankcie v podobe sankčného poplatku vo výške 20%
ročne a zároveň by nepovolený debet mohol byť úročený sankčnou úrokovou sadzbou vo výške 20%
ročne, keďže aj navrhovateľom predložený sadzobník poplatkov účinný od 14.07.2008 rozlišuje medzi
sankčnou úrokovou sadzbou pri nepovolenom debete podľa bodu 1.E.4 a zároveň sankčnou úrokovou
sadzbou podľa bodu 1.D.5 sadzobníka. V predmetnom právnom vzťahu by tak bol za to isté porušenie
právnej povinnosti (nedoplnenie debetného zostatku na osobnom účte) možný niekoľkonásobný postih
spotrebiteľa - zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta, sankčná úroková sadzba nepovoleného
debetu), čo vedie k hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach navrhovateľa ako dodávateľa
a odporcu ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené tak súd sankčný poplatok ako zmluvnú pokutu
vyhodnotil ako nárok v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatný s poukazom na § 3 ods.
1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Návrh na začatie konania požadoval sumu 79,34 eur
s príslušenstvom, pričom súd navrhovateľovi priznal sumu 59,42 eur, čím pomer úspechu a neúspechu
navrhovateľa v tomto konaní bol 74,89% : 25,11%. Čistý úspech navrhovateľa tak bol 49,78%. Súd
v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p. rozhodol o priznaní náhrady trov konania navrhovateľovi
vyjadrenej percentom 49,78%.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Navrhol ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal
na čl. I, bod 2, 3, 4 a 6, čl. III, písm. A, bod 38 Všeobecných obchodných podmienok. Uviedol, že
odporcovi boli známe ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, i to, že na základe uzatvorenej
zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.12.2006 nemal zriadenú
službu povolené prečerpanie na osobnom účte. V tejto súvislosti zdôraznil, že v návrhu nepoukazoval
na to, že došlo k prekročeniu povoleného prečerpania, ale že na účte odporcu bol evidovaný debetný
zostatok, ktorý vznikol na základe zmluvy a v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami Dexia
banky Slovensko a.s., najmä ich čl. III, písm. A, bodom 19 a 23. Ďalej uviedol, že žalovaná istina 79,34 eur
predstavuje debetný (záporný) zostatok na účte klienta v čase jeho zatvorenia, tzn. celý nahromadený
debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta, súčasťou ktorej je i zmluvná pokuta vo výške 19,92 eur,
uplatnená v zmysle Dodatku k zmluve o účte - bonus zo dňa 27.12.2006, predmetom ktorého bolo
poskytnutie bonusu klientovi vo výške 600,- Sk (19,92 eur), ktorý bol mesačne odrátavaný z poplatkov
na účte klienta.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o
náhrade trov konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

V nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa ako vyplýva z obsahu odvolania navrhovateľa, vo výroku, ktorým
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 59,42 eur s úrokom z omeškania vo výške
7,5% ročne zo sumy 59,42 eur od 31.07.2008 do zaplatenia napadnutý nebol, a preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa v tomto výroku nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutím odvolacieho súdu zostalo
nedotknuté.

Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za
správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 19,92 eur
ako nedôvodný zamietol.

V danom prípade si navrhovateľ uplatňuje právo, pre ktoré je právnym titulom banková zmluva medzi
ním a odporcom, avšak navrhovateľ si toto právo uplatňuje za obdobie od odstúpenia od zmluvy až do
podania návrhu na súd. Pritom aj podľa odvolacieho súdu odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvy
o bežnom účte a zanikli aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do
doby zániku zmluvy. V danom prípade pritom aj odvolací súd mal za preukázané, že právo na zaplatenie
sankčného úroku z omeškania (zmluvnej pokuty) si navrhovateľ teda uplatňuje za obdobie po odstúpení
od zmluvy, teda nie za dobu existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Navrhovateľ tak ani podľa
odvolacieho súdu nemá právny titul, na základe ktorého by mohol požadovať od odporcu zaplatenie
sumy 19,92 eur. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezistil žiadnu takú vadu rozhodnutia, ktorá by
mala za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Námietky odvolateľa neboli preto dôvodné.

Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v jeho zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade
trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto
trov neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é