Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/2563/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112224186
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Hadvičáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112224186.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného NATURPRODUKT spol. s r.o., IČO 31 341
187 so sídlom Nádražná 20, 900 28 Ivanka pri Dunaji, právne zast. JUDr. Ondrejom Nagym - advokátom,
Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, proti povinnému STAMI REALITY s.r.o., IČO 44 205 791, so
Krížna 796/16, 965 01 Žiar nad Hronom (pôvodne SANTAFARM, s.r.o. IČO 36 640 409, Partizánska
cesta 1682/16, Banská Bystrica), o vymoženie pohľadávky vo výške 2 870,83 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 25, 811
07 Bratislava, vedenej pod sp. zn. EX 193/12, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,35 Eur v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2
870,83 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb 23/2012-91 zo dňa 18.05.2012.

Poverením č. 5601 * 090470 zo dňa 10.10.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 25, 811 07
Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 193/12.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky
núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.

Súdny exekútor podal dňa 03.06.2015 na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko počas
výkonu exekúcie bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra a zároveň súdny exekútor
vyúčtoval trovy exekúcie a predložil exekútorský spis č.k. EX 193/12.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd lustráciou v obchodnom registri zistil, že pôvodný povinný bol dňa 28.02.2013 z tohto registra
dobrovoľne vymazaný s právny nástupcom spoločnosťou STAMI REALITY s.r.o., IČO 44 205 791, so
Krížna 796/16, 965 01 Žiar nad Hronom, s ktorým ďalej súdny exekútor konal.

Súd zároveň lustráciou v obchodnom registri zistil, že povinný bol dňa 02.04.2014 z tohto registra
vymazaný na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 27Cbr/59/2013-34 zo dňa 20.01.2014,
právoplatným dňa 27.02.2014, ktorým bola obchodná spoločnosť (povinný) zrušená bez likvidácie.
Tým došlo k zániku povinného v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a k strate
spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň spôsobilosti byť účastníkom konania, čo je dôvodom
neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/13/2011 a sp. zn. 6MCdo/13/2012), ak však bol povinný zrušený bez
likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza
do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej
určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky
pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o trovách
exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 105,44 Eur vrátane DPH.

Súd súdnemu exekútorovi priznal uplatnenú odmenu vo výške 33,19 Eur. Zároveň priznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 27,10 Eur, pozostávajúcich z poštovného vo výške
25,50 Eur, ako to mal súd za preukázané zo špecifikácie súdneho exekútora ako aj z predloženého
exekučného spisu sp. zn. EX 193/12, zároveň priznal súdnemu exekútorovi poplatky za elektronické
lustrácie MV vo výške 0,20 Eur a lustrácie bánk 1,40 Eur (2 x 0,70 Eur), ako to vyplýva z predloženého
exekučného spisu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi za elektronické lustrácie vo výške 18,20 Eur
(26 x 0,70 Eur), nakoľko uvedená suma nevyplývala z predloženého exekučného spisu, pretože súdny
exekútor tieto lustrácie vykonal len 2-krát a to dňa 16.10.2012 a dňa 25.08.2014.

Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi
už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za vyznačenie právoplatnosti uznesenia o
zastavení exekúcie, za vrátenie poverenia, za končené vyúčtovanie exekučného konania vo výške 4,50
Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony
podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne
vznikli a boli reálne preukázané.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 4,88 Eur za telekomunikačné, papier, obálky,
spisový obal, scanovanie. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp.
nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho
bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za
to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z
obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie
v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady
obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v
danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z
vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou
úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy,
ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie
neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za
výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady
vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške;
žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený
v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010,
17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40
zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.

Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,35 Eur
pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške
27,10 Eur a 20% DPH, t.j. 12,06 Eur.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na
náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne
ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným v priebehu exekúcie.
Keďže exekúcia bola zastavená v dôsledku nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je možné na
úhradu vzniknutých trov exekúcie oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách
oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, zaviazal na úhradu trov
oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak
súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre
ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.