Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219555
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712219555.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému D. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. XXXX/X, XXX XX O., t. č. bytom Y. A. X,. XXX XX P. - I., vedenej súdnym exekútorom JUDr.
RudolfomKrutým,ExekútorskýúradsosídlomZáhradnícka60,82108Bratislava,podspisovouznačkou

EX24537/12,ovymoženiepohľadávkyvovýške1.044,87eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16Er/112/2012-13 zo dňa 22. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“).
Exekučný súd preskúmal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri
Slovenskej rozhodcovskej a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 15165/10
zo dňa 31. 10. 2011 a tiež zmluvu o úvere č. 601100797 zo dňa 14. 04. 2010 (ďalej aj „Zmluva“),
z ktorej vyplýval nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní. Zmluvu o úvere okresný súd posúdil

ako zmluvu spotrebiteľskú aplikujúc ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“), aj ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd
poukázal aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany
práv spotrebiteľa, konkrétne na čl. 2 písm. a), čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“) a tiež na ods. 1 písm. q)

prílohy Smernice. Okresný súd uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom je nielen
podmienkou, ktorá je v zmysle Smernice výslovne nekalá, ale ide aj o podmienku, ktorej účinkom a
dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo
strany spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu - zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25
% ročne. Sankcia v uvedenej výške je sama osebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej
zmluvnej povinnosti plniť včas.

Podľa názoru okresného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu
právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo musí
súd prihliadnuť ex offo.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ zákona

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Právne
posúdenie veci okresným súdom považoval za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorána daný skutkový stav nedopadá. Súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva
z Exekučného poriadku v nadväznosti na Zákon o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a

preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd podľa názoru oprávneného nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, ani zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený tiež vytýkal okresnému súdu, že postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejaj,,ZoRK“)dochádzaknahradzovaniukonaniaožalobách
ozrušenierozhodcovskýchrozsudkovexekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomZákona
o rozhodcovskom konaní.

Uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., pričom namietal nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia. Súd mal podľa oprávneného náležite zdôvodniť, na základe akých
vykonaných dôkazov dospel k názoru, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou. Súd sa v konaní
vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciu spotrebiteľa a
dodávateľa. Nezohľadnil a v tomto smere ani nevykonal dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o
závere k akému dospel.

Oprávnený taktiež uviedol, že súd je pri svojej rozhodovacej činnosti povinný postupovať prioritne tak,
aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcu zásadu vykladať dôvody neplatnosti
právneho úkonu skôr reštriktívne.

Vzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný ani exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212ods.1O.s.p., beznariadeniapojednávaniavsúladesustanovením§214ods. 2O.s.p.a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že

odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 druhej vety O.s.p. vec predložil na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a
2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom

štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, dôsledne skúmať,
či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na
základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného,
podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia
poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie
sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie
nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne

zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa
16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách
rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú
povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom.
Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za

nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“) a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť
sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.Taktiež neobstojí argument oprávneného, že súd nemal dostatok podkladov k právnym záverom o
existencii spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd mal z predloženej Zmluvy o úvere za zrejmé, že sa

v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského
úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd
poznamenáva že podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Z predmetnej Zmluvy o úvere je však zrejmé, že táto podmienka pre aplikáciu zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v konkrétnom prípade naplnená nie je. Priamo v predmetnej
zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté povinnému na výkon povolania,
toto prehlásenie povinného je osobitne verifikované aj jeho podpisom. Takúto klauzulu obsiahnutú v
zmluve o úvere nie je možné prehliadať. Ak súd prvého stupňa právne kvalifikoval zmluvu o úvere ako
spotrebiteľský úver a posudzoval ju podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, nesprávne
vec právne posúdil tým, že použil nesprávne ustanovenia právneho predpisu. Je však nutné zdôrazniť,

že takéto nesprávne právne posúdenie okresného súdu v prejednávanej exekučnej veci, nemá vplyv
na vecnú správnosť výroku rozhodnutia prvostupňového súdu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. . Odvolací
súd dodáva, že právny vzťah účastníkov Zmluvy o úvere správne okresný súd zaradil pod ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník vymedzuje pojem spotrebiteľa širšie - podľa
ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti: z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (v záhlaví zmluvy je uvedené,
že sa uzatvára podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka) nie je tak prekážkou na aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 15. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú, tým ako absolútne neplatnú zmluvnú
podmienkuobsiahnutúvspotrebiteľskejzmluve,nakoľkospôsobujeznačnúnerovnováhumedziprávami
a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska

vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že v danom prípade táto zmluvná
podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ
reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný
v čl. 15 zmluvných dojednaní. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na

začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva
každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti
vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva aj skutočnosť,
že priamo v predtlači Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v rozhodcovskej doložke je vopred
určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce

z danej zmluvy rozhodovať. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo povinnému absolútne
odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.