Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/284/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406219385
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4406219385.19

Rozhodnutie
Okresný súd v Nových Zámkoch pred samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateľ:
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, so sídlom Nám. J. Pavla II. č. 7, Nitra, IČO: 35 593 008, zast.
Advokátska kancelária Petruška & Partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, Nitra, IČO: 47 254 882, zast.
A.. K. S., advokátom a konateľom, proti odporca: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam:
parc. č. C KN XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, vytvorená na základe GP č. XX/XXXX, pre
kat. úz. K., vyhotovený P.. N. Q., M.B. XX.XX.XXXX, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálnym odborom dňa 10.12.2014, pod č. XXXX/XX,
parc. č. C KN XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, vytvorená na základe GP č. XX/XXXX, pre kat. úz.
K., vyhotovený P.. N. Q., M. XX.XX.XXXX, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym
odborom dňa 10.12.2014 pod č. XXXX/XXXX
parc. č. C KN XXXX/X, orná pôda o výmere 76070 m2, vytvorená na základe GP č. XX/XXXX, pre kat.
úz. Strekov, vyhotovený P.. N. Q., M.Ň. XX.XX.XXXX, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX pod č. XX/XXXX, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2006, domáhal podľa zák. č.
161/2005 Z.z. o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a
prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam podľa § 2 ods. 2 tohto zákona na navrátenie a vydanie
vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. K., pôvodne vedených v pozemnoknižnej
vložke č. 1226 a 101, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Ďalším čiastočným spresnením žalobného návrhu navrhovateľom zo dňa 10.01.2008, upresnil petit tak,
že žiada vydať parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4571 m2, vytvorená na základe Geometrického
plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 15.01.2007 Z. C., autorizovaného P.. N. C., autorizovaným
geodetom a kartografom dňa 16.01.2007,a úradne overeného Správou katastra Nové Zámky dňa
02.03.2007, pod č. XXX/XX S. kat. úz. K.. Ďalej sa domáhal vydania parc. č. XXXX, roľa o výmere
6808 m2, pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 1226, kat. úz. Strekov, parc. č. XXXX/X, roľa, o
výmere XXXX m2, pôvodne vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. Strekov, parc. č. XXXX/
X, roľa o výmere 3971 m2, pôvodne vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. Strekov, a parc.
č. XXXX, roľa o výmere 12 ha, 1693 m2, pôvodne vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. úz.
K., spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha.

Na pojednávaní konanom dňa 29.04.2015, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že berie späť návrh
v časti vydania a navrátenia parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4571 m2, vytvorená na základe
GO plánu č. XX/XXXX, v časti výroku „spolu s dokumentáciou“, ktorá k nim prislúcha pričom pod
dokumentáciou sa má na mysli dokumentácia k parc. č. XXXX/X, k parc. č. XXXX, k parc. č. XXXX/
X, k parc. č. XXXX/X, k parc. č. XXXX/X, a k parc.č. XXXX/X, podľa § 96 ods. 1 O.S.P., a zároveň
navrhol podľa § 95 ods. 1 O.S.P. pripustiť zmenu petitu návrhu tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a spresnené podaním navrhovateľa z č. l. 1600.
Súd uznesením zo dňa 29.04.2015, podľa § 96 ods. 1 O.S.P., zastavil konanie v časti vydania a
navrátenia tej časti, ktorú navrhoval právny zástupca navrhovateľa tak, ako je to citované vyššie a
vypracoval o tom osobitné uznesenie, a zároveň podľa § 95 ods. 1 O.S.P. pripustil zmenu petitu návrhu
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľ je právnickou osobou (zák. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví
a náboženských spoločností), ktorá je registrovaná na Ministerstve kultúry SR (zák. č. 192/1992 Zb. o
registrácií cirkví a náboženských spoločností). Navrhovateľ na preukázanie právnej subjektivity predložil
potvrdenie cirkevného odboru MK SR o tom, že má samostatnú právnu subjektivitu, ako aj potvrdenie
o pridelení IČO Štatistickým úradom SR.

Odporca je právnická osoba zriadená v zmysle § 34 ods. 1, zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, v pozemkovom
fonde, pozemkových spoločenstvách.

Navrhovateľ v návrhu ako aj na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve
Ostrihomského arcibiskupstva. Podľa článku I. veta prvá Modus vivendi medzi Československou
republikou a Svätou stolicou z 2.2.1928 a Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977
bola na základe konštitúcií Praescriptionum sacrosancti a Qui Divino zriadená samostatná slovenská
provincia. Na základe konštitúcie boli zosúladené hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam a
potvrdená úprava právneho nástupníctva k cirkevnému majetku na území SR. V zmysle Modus vivendi a
uvedených konštitúcií je navrhovateľ právnym nástupcom Ostrihomského arcibiskupstva na Slovensku.

Na navrátenie nehnuteľností musia byť splnené 4 kumulatívne podmienky: 1. Právo na navrátenie
vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť,
so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov. 2. Nehnuteľnosti boli v čase odňatia
vo vlastníctve cirkvi, ktorá je v súčasnosti registrovanou cirkvou v Slovenskej republike. 3. Právo
na navrátenie vlastníctva je možné uplatniť iba k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria poľnohospodársku
pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej hospodárskej usadlosti; lesný pôdny fond,
hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním a podiely spoločnej nehnuteľnosti. 4. Nehnuteľná
vec prešla do vlastníctva štátu, obce, v období od 08. mája 1945, do 01. januára 1990, spôsobom
uvedeným v § 3 zákona. Navrhovateľ - Katolícka cirkev je v SR registrovanou cirkvou. Je nepochybné, že
v čase odňatia nehnuteľností, boli nehnuteľnosti vo vlastníctve cirkvi, ktorá bola registrovanou cirkvou so
sídlom na území SR. Vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku
pôdu a podľa bodu 4. sa navráti oprávnenej osobe vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do
vlastníctva štátu alebo obce, na základe odňatia bez náhrady podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej
pozemkovej reformy, alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb., o novej pozemkovej reforme.

Navrhovateľ dňa 21.12.2005 vyzval odporcu podľa zák. č. 161/2005 Z.z. na vydanie nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. K., vedený v PKV č. 101 a XXXX. O tejto výzve navrhovateľ upovedomil
aj SPF Regionálny odbor Nové Zámky, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci jeho
územného obvodu. Odporca prejavil vôľu uzavrieť s navrhovateľom Dohodu o vydaní nehnuteľných vecí,
avšak do dňa podania návrhu tak neučinil.

Odporca sa vyjadril k pôvodnému návrhu podaním zo dňa 01.02.2007, v ktorom uviedol, že navrhoval
návrh zamietnuť v celom rozsahu, lebo po výzve navrhovateľa zo dňa 21.12.2005, keď si uplatnil u
odporcu právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, nachádzajúcich sa v kat. úz. K., podľa
zák. č. XXX/XXXX Z. z., odporca mu listom zo dňa 10.01.2006, oznámil, že nehnuteľnosti KN - E parc.
č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, budú predmetom dohody o vydaní vecí, a z toho dôvodu požiadal
navrhovateľa o zaslanie dohody o vydaní vecí na uvedené nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o parcelu KN - E
č. XXXX, odporca citovaným listom upozornil navrhovateľa, že k jej vydaniu je potrebné doložiť GO plán

na celú parcelu č. XXXX, zosúladený s LV č. XXXX, kat. úz. K.. Navrhovateľ požadovanú dohodu o
vydaní nehnuteľností ako aj GO plán, bez ktorého nie je možné navrhovateľovi prinavrátiť vlastníctvo k
parc. č. XXXX do dňa podania vyjadrenia odporcu nepredložil, a podal na súd návrh.
Odporca sa písomne vyjadril dňa 15.04.2015, ku GO plánom č. XX/XXXX, XX/XXXX B. XX/XXXX, podľa
ktorých navrhol navrhovateľ pripustiť zmenu petitu návrhu tak, ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku,
a uviedol, že všetky uvádzané nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ požaduje vydať sú v zmysle záväznej
evidencie v katastri nehnuteľností podľa stavu registra C, evidované ako druh pozemku orná pôda, t. j.
sú spôsobilé na navrátenie vlastníctva podľa § 2 zák. č. 161/2005 Z. z. v spojení s § 2 písm. b) zák. č.
220/2004 Z. z., a preto odporca nemal námietky k ich vydaniu. Zároveň však namietal prípadné priznanie
náhrady trov konania navrhovateľovi, a to z dôvodu, že relevantným dôvodom nevyhnutnosti podania
návrhu bolo výlučne zachovanie práva navrhovateľa, ktoré by v zmysle § 5 ods. 3 zák. č. 161/2005
Z. z. zaniklo, a však súdne konanie a jeho dĺžka, ako tomu nasvedčuje celý jeho doterajší priebeh, bolo
spôsobené nečinnosťou navrhovateľa až do podania návrhu a jeho oneskoreným zabezpečovaním
dôkazov počas konania. Odporca preto poukázal na skutočnosť, že ak by bol navrhovateľ konal v čas,
a v súlade s ust. cit. reštitučného zákona, najmä pokiaľ ide o lehotu stanovenú v § 5 ods. 1 zák. č.
161/2005 Z. z., k súdnemu konania z dôvodu hroziacej preklúzie nemuselo dôjsť, nakoľko od účinnosti
cit. zákona, t. j. od 01.05.2005, resp. od podania výzvy na vydanie nehnuteľnosti dňa 21.12.2005, až do
podania návrhu dňa 21.12.2006, mal navrhovateľ dostatok času na zabezpečenie pokladov k identifikácii
parciel. Uvedené relevantné doklady, na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľných vecí navrhovateľ
nepredložil v zákonnej lehote do 30.04.2006 odporcovi, ale až po podaní návrhu na súd, a preto odporca
nemal možnosť v zákonnej lehote 60 dní dohodu o vydaní nehnuteľných vecí uzavrieť.
Okrem toho navrhovateľ sa pôvodne domáhal návrhom vydania pozemkov v celkovej výmere 141 014
m2, ktorá vyplýva z pozemnoknižných vložiek č. XXXX a č. XXX, pre kat. úz. K..
Po čiastočnom späťvzatí a spresnení petitu a predložených GO plánov, požaduje vydať pozemky o
celkovej výmere 90 782 m2, čo je v percentuálnom vyjadrení vo vzťahu k pôvodne žalovanej výmere
cca 64 %. Rozdiel vo výmere 50 232 m2, ktorý tvorí cca 36 %, bol spôsobený späťvzatím návrhu zo
strany navrhovateľa na základe námietok odporcu o nemožnosti ich vydania z dôvodu nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie. Vychádzajúc z výmery nehnuteľností by mal potom navrhovateľ mieru úspechu vo
výške 28 %, preto mal za to, že je dôvodné, aby súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods.
2 O.S.P., pri ktorej súd môže vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výpoveďou odporcu,
a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi a to: potvrdením právnej subjektivity
navrhovateľa, historickými listinnými dôkazmi ohľadom právnej subjektivity a pôvodného označenia
Ostrihomského arcibiskupstva, potvrdením o právnom nástupníctve, overením vložky kat. úz. K. č.
XXXX, pozemnoknižnou vložkou č. 101, identifikáciou parciel, výzvou navrhovateľa na navrátenie
vlastníctva, odpoveďou odporcu z 10.01.2006 k výzve, vyjadrením odporcu k návrhu, podrobným
podaním navrhovateľa spresnenia žalobných petitov zo dňa 10.01.2008 a 25.05.2009, GP č. XX/XXXX,
rozhodnutím iných súdov v obdobných veciach - prvostupňových súdov, Krajských súdov, ako aj NS SR,
prídelovými listinami, historickými listinami z roku 1924, rozhodnutiami Štátneho pozemkového úradu
bývalej ČSR, historickým vývojom majetku navrhovateľa, historickými dokumentami Ostrihomského
arcibiskupstva Modus vivendi, Judikatúrami súdov, pozemnoknižným poriadkom, zákonom č. 50/1974,
ktorým sa upravujú vnútorné pomery cirkvi, kódexom, rôznymi dohodami o vydaní nehnuteľných vecí,
čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľa, GP č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX B. XX/
XXXX, a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa mal za to, že po pripustenej zmene petitu návrhu zo dňa 29.04.2015,
právnym predchodcom navrhovateľa je Ostrihomské arcibiskupstvo, čo bolo jednoznačne deklarované
už v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktorá skutočnosť je nepochybná, preto
sa navrhovateľ považuje za aktívne legitimovaného na podanie návrhu, a čo sa týka nehnuteľností,
ktorých prinavrátenie žiadal, tieto boli štátom zabraté v rozhodnom období, o čom je v spise doložený
záznam z PKV č. XXXX, kat. úz. K., zo dňa 30.06.1948, a 07.10.1955, na základe čoho žiadané
nehnuteľnosti prešli na Československú republiku, a tak isto aj nehnuteľnosti vedené v PKV č. 101 pre
kat. úz. K., viažucej sa k žiadaným nehnuteľnostiam je tak isto záznam o odňatí pôdy zo dňa 07.10.1995,
s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že jednoznačne preukázal, že nehnuteľnosti prešli na štát
jedným zo spôsobov, ktorý špecifikuje reštitučný zákon, a to na základe odňatia bez náhrady postupom
podľa zákona č. 142/1947 Zb.; podľa § 3 ods. 1 písm. c), zák. č. 161/2005 Z. z.. K tomuto zákonu
uviedol, že nehnuteľnosti sa navracajú v stave, v akom sa nachádzajú ku dňu účinnosti zák. č. 161/2005

Z. z.. V prípade, že by táto podmienka bola splnená nevznikali by problémy okolo špecifikácie petitu, keď
navrhovateľ pôvodne žiadal o vydanie nehnuteľností presne špecifikovaných na strane 3 návrhu, tak, ako
boli tieto uvedené v pôvodných pozemnoknižných vložkách. To, že v čase medzi zmenou petitu došlo k
rôznym zmenám, čo sa týka výmer žiadaných nehnuteľností, nie je vinou navrhovateľa. Nehnuteľnosti,
ktoré sa mali vydať, boli presne zamerané GO plánmi už v roku 2009, ale na základe zmien vstupných
údajov v samotnom katastri nehnuteľnosti došlo ku skutočnosti, že už vypracované GO plány, bolo
treba opätovne a nanovo vypracovať. Je výsledkom neporiadku v katastrálnom operáte, že v niektorých
katastroch nehnuteľností sú identifikované od začiatku, ale v niektorých nie je možná táto identifikácia
a prebieha vypracovanie GP aj opakovane. Z tohto dôvodu mal za to, že nenesie zodpovednosť za
zmenu vstupných údajov, ktorú nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, ako ani zmenu výmer, ktoré sa
v priebehu podania návrhu menili.
V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, ktorú odôvodnil tým že boli splnené všetky
podmienky stanovené reštitučným zákonom na vydanie žalovaných nehnuteľností, a tým čiastočnej
náprave krívd, spáchaných na cirkvách v rozhodnom období. Predmetné trovy a ich priznanie
považoval za dôvodné, a to s poukazom na skutočnosť, že povinná osoba mala kedykoľvek predmetné
nehnuteľnosti vydať a mohla tak učiniť keď nie inokedy, tak po vypracovaní GO plánov, ktoré boli v
súdnom konaní predložené priebežne od roku 2009. Ďalej v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť,
resp. obdobie, v ktorom sa predmetné reštitučné žaloby podávali, kedy cirkvám bola umožnená možnosť
požiadať o navrátenie vlastníctva, pričom nedisponovali archívmi, ktoré im boli zhabané, a len na
identifikáciu parciel od Správy katastra sa čakalo 1 rok.

Odporca sa pridržiaval svojho podrobného písomného vyjadrenia po predložení GO plánov
navrhovateľom zo dňa 15.04.2015, s tým, že nemá žiadne námietky k vydaniu nehnuteľností, podľa
predložených GO plánov, a čo sa týka priznania náhrady trov konania, navrhoval o nich rozhodnúť buď
podľa ut. § 142 ods. 2 O.S.P., tak, ako ich podrobne rozviedol, vo svojom písomnom vyjadrení, a pokiaľ
sa súd nestotožní s touto právnou argumentáciou podľa tohto zákonného ustanovenia, navrhol, aby súd
rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.S.P., a pokiaľ súd rozhodne o náhrade trov konania podľa tohto zákonného
ustanovenia nemá prihliadať len na majetkové pomery účastníkov, ale aj na to, ako sa správajú účastníci
konania v priebehu celého konania, čím chcel poukázať na to, že navrhovateľ od podania návrhu, až dňa
29.04.2015, spresnil svoj žalobný návrh do takého štádia, aby bolo možné rozhodnúť o jeho pripustení.
O požiadavke vypracovať GO plán k parc. č. XXXX, vedel navrhovateľ, keď ho na to upozornil odporca
po podaní výzvy na navrátenie vlastníctva, teda od roku 2006. Tiež poukázal na to, že odporca sa
od začiatku nebránil vydaniu nehnuteľností, ktoré boli navrhovateľom špecifikované, dokonca ho na
predloženie dohody o vydaní nehnuteľných vecí pre kat. úz. K. vyzval.

Navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 16.12.2005, na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
v kat. úz. Strekov - PKV č. XXXX a XXX, pričom v reštitučnej výzve označil navrhovateľ reštitučný zákon
na základe ktorého si uplatňuje svoj reštitučný nárok, označil odporcu, ako povinnú osobu v zmysle
reštitučného zákona, preukázal, že on je oprávnenou osobou a poukázal, na to ktorých nehnuteľností
sa domáha vydať, a ako prílohu k výzve doložil PKV č. XXXX a 101, pre kat. úz. Strekov, identifikáciou
parciel zo Správy katastra Nové Zámky, potvrdenie právnej subjektivity, a potvrdenie o pridelení IČO.
Takisto vo výzve určil dôvod, na základe ktorého prešli uvedené nehnuteľnosti do vlastníctva štátu
odkazom na § 3 ods. 1, písm. c) reštitučného zákona. Takúto výzvu doručil navrhovateľ aj Regionálnemu
odboru Slovenského pozemkového fondu v Nových Zámkoch, dňa 20.12.2005.
Napriek tomu, že navrhovateľ svoj reštitučný nárok uplatnil u povinnej osoby riadnou písomnou výzvou
a včas do 30.04.2006, odporca ako povinná osoba mu žiadne nehnuteľnosti nevydal. Dôvod, pre
ktorý odporca nevydal nehnuteľnosti uviedol vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 10.01.2006,
a to z dôvodu, že odporca v tom čase nemal uzatvorený nájomný vzťah a ani nemal vedomosť
o hospodárskych budovách a iných stavbách nachádzajúcich sa na pozemkoch, ktorých vydanie
navrhovateľ žiadal. Zároveň uviedol, že nehnuteľnosti označené ako parcely E KN č. XXXX, parc.č.
XXXX/X, parc. č. XXXX/X, ako orná pôda a bude predmetom dohody o vydaní vecí, kde užívateľom
uvedenej parcely, podľa identifikácie parciel č. XXXX/XX, je Poľnohospodárske družstvo Strekov.
Nehnuteľnosť E KN parc.č. XXXX/1, je v registri C KN včlenená do parc.č. XXXX/1, ako orná pôda, a
bude predmetom dohody o vydaní veci, kde užívateľom uvedenej parcely podľa identifikácie parciel č.
XXXX/XX je Roľnícke družstvo Nová Vieska. Odporca vyslovene žiadal navrhovateľa o zaslanie dohody
o vydaní nehnuteľnej veci na vyššie citovanej nehnuteľnosti, a k nehnuteľnosti označenej ako parcela
E KN č. XXXX, v registri C KN vedená ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X orná pôda, a ako parc.č.
XXXX vodná plocha podľa identifikácie parciel XXXX/XX, a vzhľadom na to, že E KN parc. č. XXXX,

bol predmetom dohody o vydaní veci v roku 1994, a je vedená na LV č. XXXX, o výmere 44 293 m2,
je potrebné doložiť GO plán a celú E KN parc. č. XXXX, zosúladený s LV č. XXXX, kat. úz. K..
Skutočnosť, že si navrhovateľ uplatnil svoj nárok riadne so všetkými následkami svedčí vyššie uvedená
písomná výzva zo dňa 16.12.2005, ktorá spĺňa všetky náležitosti vyžadované reštitučným zákonom tak,
ako to bolo ustálené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako aj nálezoch Ústavného súdu SR.
K otázke preukázania reštitučného titulu jednoznačne navrhovateľ poukazuje na zápis PKV č. XXXX,
kat. úz. K., pod poradovým číslom 9, keď 07.10.1955, na základe Čd XXXX, došlo podľa prídelovej listiny
Okresného národného výboru v Nových Zámkoch zo dňa 15. augusta 1955, ku vkladu vlastníckeho
práva pre Československý štát, štátny majetok, Národný podnik v Palárikove, operatívna správa, v
podiele 1/1, a na zápis PKV č. 101, kat. úz. K., pod poradovým číslom 18, keď 07.10.1955, na základe
Čd XXXX, došlo podľa prídelovej listiny Okresného národného výboru v Nových Zámkoch zo dňa 15.
augusta 1955, k odpisu parc. č. XXXX do novoutvorenej vložky č. XXXX tejto knihy, a na parc. č. X,
XX-XX, XX-XX, XX-XXX, XXX-XXX, XXX, XXX-XXX, XXX, XXX-XXX, XXX, XXX-XXX, XXX, XXX, sa
vykonal vklad vlastníckeho práva právom prídelu pre Československý štát, štát, štátny majetok, Národný
podnik v Palárikove, operatívna správa, v podiele 1/1.
Z uvedeného jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že navrhovateľovi bolo odňaté vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v rozhodnom období a spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1, písm. c) reštitučného zákona.
Čo sa týka právneho nástupníctva navrhovateľ poukázal na potvrdenie Ministerstva kultúry SR zo dňa
17.01.2006, a uznesenie konferencie biskupov č. KDS-77/1995/KBS zo dňa 14.09.1995 o právnom
nástupníctve. Z predloženého prekladu zo dňa 01.10.2011, vyplýva, že štátny sekretariát - oddelenie pre
vzťahy so štátmi - odvolávajúc sa na Apoštolskú konštitúciu z 30.12.1977, ktorou boli hranice jestvujúcich
cirkevných právnických osôb s územnou pôsobnosťou v Československu, prispôsobené štátnym
hraniciam, potvrdzuje, že osem súčasných cirkevných právnických osôb latinského obradu s územnou
pôsobnosťou v SR, čiže Bratislavská, Trnavská, Košická arcidiecéza a Nitrianska, Banskobystrická,
Žilinská, Rožňavská, a Spišská diecéza, sú legitímnymi vlastníkmi hnuteľného a nehnuteľného majetku,
ktorý sa v súčasnosti nachádza na území, a ktorý predtým patril k cirkevným právnickým osobám, s
územnou pôsobnosťou v Maďarsku, a to konkrétne Ostrihomskej arcidiecéze, Diecéze Györ, Územnému
Opátstvu v Pannonhalme, alebo iným maďarským cirkevným právnickým osobám, a to Ostrihomská
kapitula, Ostrihomský seminár, Egerská kapitula, Györska kapitula, Opátstvo Najsvätejšieho Spasiteľa
v Lekeri, Opátstvo Blahoslavenej Pani Márie v Zirci a Prepozitúra Svätého Michala Archanjela v
Csorne. Čo sa týka aktívnej legitimácie navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k.
2Cdo/208/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/348/08.

Potvrdením o právnej subjektivite a adresy zo dňa 16.03.2009, bolo súdu preukázané, že Ministerstvo
kultúry SR, cirkevný odbor, ako ústredný orgán štátnej správy, vo veciach cirkví, a náboženských
spoločností potvrdzuje, že Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike je registrovanou cirkvou
v zmysle zák. č. 308/1991 Zb., o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností v znení neskorších predpisov. Základnou právnou normou Rímskokatolíckej cirkvi je Kódex
kánonického práva z roku 1983, z ktorého okrem iného vyplýva, že partikulárne cirkvi majú právnu
subjektivitu na základe samého práva (kán. 373), pričom pod partikulárnymi cirkvami treba rozumieť
predovšetkým diecézy - biskupstvá (kán. 368). Na základe týchto skutočností a v súlade s prípisom
Konferencie biskupov Slovenska, predložených v zmysle § 13 a § 22 zák. č. 308/1991 Zb., cirkevný
odbor Ministerstva kultúry SR potvrdil, že Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, má samostatnú
právnu subjektivitu. Jeho štatutárnym zástupcom je diecézny (sídelný) biskup Mons. Prof. ThDr. Viliam
Judák, PhD., a osoby ním poverené. Súčasne Ministerstvo kultúry SR potvrdilo zaevidovanie zmeny
adresy sídla predmetného subjektu na Námestie Jána Pavla II., s účinnosťou od 05.06.2008.

Pokiaľ ide o právne nástupníctvo Rímskokatolíckej cirkvi k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v PKV
č. XXXX a XXX, na zahraničné právne subjekty, v danom prípade na Arcibiskupstvo Ostrihomské
(Čd 501/1948), a Ostrihomskú kapitolu (Čd XXX/XX), ktoré sa nachádzajú na území SR, ktoré
odporca namietal, mal súd za to, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti nebol navrhovateľ, ale bolo ním
Ostrihomské arcibiskupstvo, teda cirkev, nachádzajúca sa mimo územia SR. Cirkevný majetok bol
upravovaný osobitne, a nebol riešený po vzniku Československej republiky orgánmi štátu, ale orgánmi
cirkvi. Podľa zmluvy Modus vivendi, uzatvorenej medzi Československou republikou a Svätou stolicou,
zo dňa 17.12.1927, ktorá nadobudla platnosť dňa 02.02.1929, a ďalšími cirkevnými konštitúciami
Praescriptonium sacrocanti a Qui divino, bola zriadená samostatná provincia. Svätá stolica v súlade
so zmluvou Modus vivendi rozhodla bez akýchkoľvek pochybností, že nehnuteľný a hnuteľný majetok
na území československej republiky, patriaci pôvodne Ostrihomskej arcidiecéze pripadá Trnavskej

apoštolskej administratúre, ktorá mala sídlo v Trnave, teda na území Československej republiky.
Vláda Československej republiky toto rozhodnutie uznala pri rešpektovaní vnútorných predpisov
Rímskokatolíckej cirkvi. Na základe uvedenej apoštolskej konštitúcie a v zmysle zmluvy Modus
vivendi, zrušila dozor na cirkevný majetok vládnym nariadením č. 204 z 02.09.1937, a uznesením
dala na vedomie apoštolskú konštitúciu Ad ecclesiastici regiminis incrementum. Svätá stolica teda
územie zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami, a neponechala diecézam sídla mimo územia
Československej republiky, žiadnu časť nehnuteľného alebo hnuteľného majetku nachádzajúceho sa na
území Československa. V čl. II Modus vivendy, odvolaním sa na čl. I, je teda zrejmá dohoda medzi
vládou Československej republiky a Svätou stolicou, že cirkevné majetky hnuteľné a nehnuteľné sa
prenechajú partikulárnym cirkvám so sídlom na území Československej republiky a Svätá stolica túto
dohodu plne akceptovala. Apoštolská konštitúcia Praescriptionum sacrosancti a Apoštolská konštitúcia
Qui divino, sú v plnom súlade aj so základnou zmluvou Slovenskej republiky a Svätou stolicou z
24.11.2000, ako aj zák. č. 308/1991 Zb. Vzhľadom na všetky dostupné právne normy, dokumenty, je
nesporné, že Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku, na základe právneho nástupníctva je
vlastníkom všetkých nehnuteľností, pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné právne
subjekty, teda aj na Ostrihomskú arcidiecézu. Vlastnícke právo však k uvedeným nehnuteľnostiam
nemohla vykonávať, lebo na tieto pozemky bola štátom uvalená dočasná správa a následne ich štát
odňal cirkvi niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 161/2005 Z.z.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam vlastnícke
právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria:
a) poľnohospodársku pôdu,
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
podiely spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
podľa odseku 1, môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť
so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých
nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským
obciam od 02. novembra 1938 do 1. január 1990, spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo
k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady
postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č.
46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2, citovaného zákona, nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave,
v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona, povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku
dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo
nehnuteľnú vec drží.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak
v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 2, citovaného zákona, povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do
60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva
bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto
úkonov.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 3, citovaného zákona, ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa
odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote
12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení súd dospel k
nasledovnému právnemu názoru a záveru veci:

V preskúmavanej veci je potrebné predovšetkým vychádzať z účelu a cieľu zákona č. 161/2005 Z. z.,
o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločenstvám, a prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Účelom prijatia tohto zákona bola náprava krívd spáchaných
na majetku cirkví a náboženských spoločností. Jeho cieľom bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré
nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote, a aby sa
poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzických osôb a vlastníctva cirkví a náboženských spoločností.
Pre uplatňovanie reštitučných zákonov, je potrebné vychádzať predovšetkým z materiálneho pojatia
právneho štátu a interpretácií právnych predpisov z hľadiska jej účelu a zmyslu. Reštitučnými zákonmi
sa každá demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a
iných krívd. Štát, ako jeho orgány, sú povinné vychádzať zo špeciálnej úpravy reštitučných zákonov
a nie trpieť v absolútne formalistickom prístupe k nim a postupovať podľa príslušného reštitučného
zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná.
Ústavne konformným výkladom zákona by mal byť teda výklad extenzívny, keď zákon a jeho jednotlivé
ustanovenia je potrebné interpretovať tak, aby ich aplikáciou bolo možné dosiahnuť účel, ktorý
zákonodarca sledoval pri prijímaní reštitučných zákonov.
Vychádzajúc zo všetkých skutočností a dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa bolo
jednoznačne preukázané, že je potrebné predmetnému návrhu vyhovieť, aj s poukazom a skutočnosť, že
aj keď došlo k pripusteniu zmeny petitu návrhu až na poslednom pojednávaní, vzhľadom na dĺžku trvania
sporu, odporca s návrhom na vydanie vlastníctva tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku súhlasil.
Okrem toho mal súd preukázané aj ďalšie dôvody, pre ktoré bolo potrebné návrhu vyhovieť. Súdu
bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ zaslal odporcovi riadnu výzvu dňa 16.12.2005, v súlade
s reštitučným zákonom, uplatnil svoje právo včas, v zákonnom stanovenej lehote do 30.04.2006, a
preto jeho nárok nie je možné považovať za prekludovaný. V uvedenej výzve uviedol, že žiada povinnú
osobu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcich sa v kat. úz. K., ktoré tvoria
poľnohospodársku ornú pôdu, vodné plochy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
hospodárskej usadlosti. Nehnuteľnosti presne špecifikoval v prílohe k výzve podľa ich zápisu v PKN
vložke č. XXXX a XXX, v identifikácii parciel z augusta 2005, s tým, že LV k predmetným parcelám
založené neboli. Zároveň odôvodnil dôvodnosť vydania a navrátenia vlastníctva navrhovateľovi, ako
oprávnenej osobe. Poukázal na to, že žiadané nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu
uvedenom v § 3 ods. 1 písm. c), reštitučného zákona. V uvedenej výzve informoval i Regionálny
odbor Slovenského pozemkového fondu v Nových Zámkoch. Súd má za to, že navrhovateľ uvedenou
výzvou dostatočne uplatnil existujúce právo. Čo sa týka námietky odporcu, že nehnuteľnosti neprešli
do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného podľa § 3 ods. 1, písm. c), reštitučného zákona, sa súd s
takýmto názorom odporcu nestotožnil, pretože navrhovateľ pri podávaní výzvy vychádzal zo zápisov
v PKV č. XXXX a XXX, kat. úz. Strekov, a prvý relevantný zápis v týchto vložkách bol vykonaný dňa
30.06.1948, na základe ktorého sa poznamenalo, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie, v zmysle
pozemkovej reformy. Uvedený zápis bol vykonaný v zmysle § 3 ods. 2, druhá veta zák. č. 142/1947 Zb.;
podľa ktorého Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na Slovensku dalo vyznačiť vo
verejnej knihe, že ide o majetok, ktorý je predmetom revízie. Týmto úkonom ešte neprešlo vlastnícke
právo od pôvodného vlastníka na štát, ale titulom nadobudnutia vlastníckeho práva mala byť až prídelová
listina, ktorá by určila akým spôsobom sa naloží s majetkom, ktorý podlieha revízií pozemkovej reformy.
Skutočnosť, či predmetné nehnuteľnosti podliehali pod záborový zákon č. 215/1919 Sb.; vyplýva zo
zápisu v PKV č. XXXX a XXX, zo dňa 19.11.1924, na základe ktorého Štátny pozemkový úrad v Prahe,
dal vyznačiť poznámku zamýšľaného prevzatia. Nehnuteľnosti neprešli na štát ani podľa záborového
zákona, z dôvodu článku 250 Trianonskej zmluvy uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 102/1922 Sb.,
článku II dohody Modus vivendi zo dňa 02.02.1928, uverejnená vo Vestníku MZV z roku 1928 alebo vo
Vyhláške MZV v dohode s MŠaNO č. 118.672/II-7/37 zo dňa 07.09.1937, a ďalších súvisiacich právnych
predpisov. Tento právny stav, nedotknuteľnosť cirkevného majetku, bol deklarovaný tiež v článku 29,
bodu 1., písm. b) Mierovej zmluvy s Maďarskom zo dňa 10.02.1947, uverejnenej v Zbierke zákonov
pod č. 192/1947 Sb. Posledný relevantný zápis bol vykonaný dňa 07.10.1955, na základe ktorého sa
zavkladovalo podľa pozemkových reforiem vlastnícke právo v prospech Československého štátu - štátny
majetok, Národný podnik v Palárikove. Tieto skutočnosti preukazuje aj do spisu doložená Prídelová
listina, ktorá zároveň vyvracia doložené dôkazy odporcu, o ktorých hovoril na pojednávaní konanom
dňa 15.04.2009, a ktoré skutočnosti preukazujú, že nehnuteľnosti prešli na štát postupom podľa zák. č.
142/1947 Sb., o revízii prvej pozemkovej reformy. Podľa § 16 ods. 1, písm. b), zák. č. 142/1947 Sb.,

ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na pôdu konfiškovanú podľa dekrétu č. 12/1945 Sb., dekrétu
prezidenta republiky z roku 1945 č. 108 Sb., o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej
obnovy, alebo podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR. Na
základe uvedeného predmetné nehnuteľnosti nemohli prejsť na štát podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb.
n. SNR, tak, lebo ak by sa na nehnuteľnosti vzťahovalo Nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR, v PKV by
sa nemohlo poznačiť, že predmetné nehnuteľnosti sú predmetom revízie v zmysle zák. č. 142/1947
Sb., keďže tento zákon sa nevzťahuje na pôdu konfiškovanú podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR.

V podstate i samotný odporca uviedol, že nemal výhrady voči navráteniu nehnuteľností, avšak namietal
dĺžku času, kým navrhovateľ predložil potrebné GO plány k ich vydaniu.
Predmetom vydania a navrátenia vlastníctva sú nehnuteľnosti bližšie citované vo výroku tohto rozsudku
a to na základe novo vypracovaných geometrických plánov č. XX/XXXX, pre kat. úz. K., ktorý vyhotovil
P.. N. Q., dňa 14.11.2014, úradne overený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa
10.12.2014, pod č. XXXX/XX, a tento GO plán riešil parc. č. XXXX/X, s tým, že pôvodný stav tvorila
parc. č. XXXX, vo výmere 83 6693 m2, orná pôda, parc. č. XXXX/X, vo výmere 137 3765 m2, orná
pôda, pri nej stav podľa registra C KN je parc. č. XXXX vo výmere 83 5372 m2, orná pôda, parc. č.
XXXX/X, vo výmere 136 8284 m2, orná pôda a parc. č. XXXX/X, vo výmere 6802 m2, orná pôda, ktorá
je predmetom vydania. Jedná sa o ornú pôdu a s jej vydaním odporca súhlasil.
Geometrický plán č. XX/XXXX, pre kat. úz. K., ktorý vyhotovil P.. N. Q., dňa 12.11.2014, úradne overený
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 10.12.2014, pod č. XXXX/XX, a tento GO
plán riešil parc. č. XXXX/X, s tým, že pôvodný stav tvorila parc. č. XXXX/X, vo výmere 52 4461 m2,
orná pôda, pri nej stav podľa registra C KN je parc. č. XXXX/X vo výmere 51 6551 m2, orná pôda, a
parc. č. XXXX/X, N. výmere 7910 m2, orná pôda, ktorá je predmetom vydania. Jedná sa o ornú pôdu
a s jej vydaním odporca súhlasil.
Geometrický plán č. XX/XXXX, pre kat. úz. K., ktorý N. P.. N. Q., dňa 14.01.2015, úradne overený
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 12.02.2015, pod č. XX/XXXX, a tento GO
plán riešil parc. č. XXXX/X, s tým, že pôvodný stav tvorila parc. č. XXXX/X, vo výmere 21 9454 m2,
orná pôda, parc. č. XXXX/X, vo výmere 6 1076 m2, orná pôda, pri nej stav podľa registra C KN je parc.
č. XXXX/X vo výmere 14 1721 m2, orná pôda, parc.č. XXXX/XX, vo výmere 279 m2, orná pôda, parc.č.
XXXX/X, vo výmere 6 2460 m2, orná pôda, parc.č. XXXX/X, vo výmere 7 6070 m2, orná pôda, ktorá je
predmetom vydania. Jedná sa o ornú pôdu a s jej vydaním odporca súhlasil.
Ani jedna z nehnuteľnosti, ktoré žiadal navrhovateľ navrátiť do vlastníctva nespadá podľa § 6
reštitučného zákona, a preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia
návrhu vyhovel, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd má za to, že v uvedenom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky, t. j. oprávnená
osoba preukázala svoju aktívnu legitimáciu, realizovala výzvu na navrátenie nehnuteľností v zákonnej
lehote, v ktorej dostatočne špecifikovala nehnuteľnosti, ktoré žiadala navrátiť, k výzve predložila dôkazy
poukazujúce na odňatie nehnuteľností, s tým, že nehnuteľnosti, ktoré žiadala navrátiť nepodliehajú pod
§ 6 reštitučného zákona. Na záver súd k samotnej výzve na uplatnenie nároku mal za to, že túto nie je
možné posudzovať absolútne striktne, pretože takéto posúdenie by bolo v rozpore s cieľom a účelom
reštitučných zákonov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.S.P., ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo. Súd rozhodol podľa tohto zákonného ustanovenia výrokom, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo, keď mal preukázané, že pôvodne navrhovateľ sa domáhal podľa § 5 ods. 1 zák. č.
161/2005 Z. z., práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, s pôvodnou výmerou pozemkov
141 014 m2, ktoré výmery vyplývajú z PKV č. XXXX B. XXX, pre kat. úz. K., parc. č. XXXX, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X. Po pripustení zmeny petitu návrhu a tak, ako ju súd pripustil a rozhodol
aj v rozsudku, sa navrhovateľ domáhal vydania nehnuteľností o celkovej výmere 90 782 m2, čo je v
percentuálnom vyjadrení vo vzťahu k pôvodne žalovanej výmere zhruba 64%. Rozdiel vo výmere 50 232
m2, ktorý tvorí zhruba 36 % bol spôsobený späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľa o ktorom rozhodol
súd uznesením zo dňa 29.04.2015, čiastočným zastavením konania, čo bolo spôsobené na základe
námietok odporcu, o nemožnosti ich vydania z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu
vo vzťahu k parc.č. XXXX/X, o výmere 4571 m2, ktorá je vo vlastníctve fyzickej osoby, evidovanej na LV
č. XXXX a k časti pôvodnej parc. č. XXXX o výmere 44 293 m2, ktorá je vo vlastníctve právnickej osoby
evidovanej na LV č. XXXX. Z tohto dôvodu nebolo možné navrhovateľovi priznať náhradu trov konania

podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P., pretože nemal vo veci plný úspech, pretože jednak zobral späť návrh
čiastočne, ale z procesného hľadiska nejde pri tom o prípad podľa § 146 ods. 2, veta druhá O.S.P., a
preto navrhovateľ v tejto časti bol jednoznačne neúspešným účastníkom.
Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, napr. podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 6
MCdo/19/2010, nemožno zohľadniť pri posudzovaní úspechu a pri aplikácii § 142 ods. 1 O.S.P., len
časť predmetu konania, t. j. posudzovať úspech v konaní len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré
zostali predmetom konania po tzv. spresneniach návrhu, ale je potrebné prihliadať na celkovú úspešnosť
účastníka v konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na aktuálne právoplatné uznesenia Okresného súdu
Trnava, č. k. 37C/18/2007-583, zo dňa 31.10.2011, a Krajského súdu v Trnave, č. k. 11Co/385/2011-677
zo dňa 27.02.2013. Z odôvodnení označených rozhodnutí vyplýva, že okrem skutočnosti, že úspech
navrhovateľa bol len čiastočný, a teda je dôvodná aplikácia § 142 ods. 2 O.S.P., podľa ktorej súd
nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov, prvostupňový aj odvolací súd prihliadol zároveň na
nevykonateľnosť pôvodne podaného žalobného návrhu, ktorý bol v konaní viackrát menený a na
skutočnosť, že navrhovateľ požadované nehnuteľnosti označil tak, že neboli spôsobilé byť premetom
dohody o vydaní nehnuteľností pred podaním návrhu.

V danom prípade sa súd stotožnil s právnym názorom a rozborom veci v časti náhrady trov konania
odporcom, keď tiež sa priklonil k tomu, že v danej veci, ide zo strany navrhovateľa len o úspech čiastočný,
a preto o ňom rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.S.P.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.