Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204664
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204664.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, Q., pre vymoženie pohľadávky
853,79 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu T., W. XX, pod sp.zn. EX 12539/14, na základe odvolania oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/783/2014-32 z 8.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/783/2014-32 z 8.10.2014, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 5Er/783/2014-32 z 8.10.2014, zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44

ods. 2 Exekučného poriadku; § 9 ods. 7, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“); § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) v podstate tak, že
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a. s. sp.zn. SR 08925/12 z 8.10.2014, zaväzuje povinného k plneniu, ktoré je zákonom
nedovolené, keďže plynie zo zmenky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podaným odvolaním okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, nesprávnu
aplikáciu právneho predpisu, taktiež, že v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č.
244/2002 Z.z. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. síce upravuje povinnosť exekučných

súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá
odporuje dobrým mravom, ale podľa jeho názoru označené ustanovenie súd nesprávne aplikoval.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona č. 244/2002 Z.z.
Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania

exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské
konanie. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať zjavného
nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len

na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami
povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 5/2000 uverejnená pod č. 18/2000. V prípade, ak súd na
zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania

práv, ktoré im priznáva zákon č. 244/2002 Z.z. alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia §
45 zákona č. 244/2002 Z.z. dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkovexekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomzákonač.244/2002Z.z.Nazáklade
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci,

keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva /
rozhodcovská doložka. On oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti nezisťoval a tak zaťažil konanie

vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V ďalšom (v rozpore s odôvodnením napadnutého
uznesenia - poznámka odvolacieho súdu) okresnému súdu vytýkal aj nesprávny výklad § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, a to s poukazom na dôvodovú správu k označenému ustanoveniu.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku, odôvodňujúcom prečo odvolaniu oprávneného podanému proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť uviedla nasledovné: „Exekučným titulom je v
danej veci rozhodcovský rozsudok. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o úvere, z
obsahu ktorej nevyplýva jednoznačne, že finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi (povinnému)

na účely povolania. Oprávnený použil tzv. formulárovú zmluvu o úvere, ktorá sa má javiť ako zmluva
vylučujúca pôsobnosť spotrebiteľských právnych predpisov. V takomto prípade však znáša dôkazné
bremeno tvrdenia, že povinný konal v úmysle zabezpečiť si finančné prostriedky na výkon svojho
povolania. Vzhľadom k tomu, že v zmluve o úvere absentuje údaj o konkrétnom účele poskytnutia
úveru, súd v záujme ochrany spotrebiteľa vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Rozhodca

nezohľadnil skutočnosť, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá za účinnosti
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 17 ods. 3 pri spotrebiteľských úveroch výslovne
zakazoval splniť dlh zmenkou alebo šekom. Rozhodcovský súd preto zaviazal povinnú na plnenie,
ktoré nemožno vymáhať. Exekučný titul je preto v rozpore so zákonom, takže správne bola žiadosť

oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.“

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§
201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu
vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že väčšina odvolacích námietok oprávneného
absolútnenekorešpondujestým,očomokresnýsúdrozhodoval,resp.akokonkrétneodôvodňovalsvoje
jednotlivé závery.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodola svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd dodáva:

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že predmetný právny vzťah medzi účastníkmi exekučného
konania je vzťahom spotrebiteľským. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani sám odvolateľ.

Odvolací súd si osvojil záver okresného súdu i jeho postup, keď podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z.z. ex offo preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie.

V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002

Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011). Pritom nie je
viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 159 O.s.p.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. je
tak potrebné na účely § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok

tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu nedostatky uvedené
v § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z., alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z.) potom treba považovať za to zákonné

zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.

Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto
samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z.), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského

súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej
možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.

Tomutozáverunapokonsvedčíidoslovnéznenieustanovenia§35zákonač.244/2002Z.z.,ktoréúčinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo
zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku,

čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe
rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky
postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.

Okresný súd postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. v

znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným (resp. v
čase, kedy oprávnený vyplnil zmenku), ktoré výslovne zakazovalo (neumožňovalo) zabezpečiť splnenie
spotrebiteľského úveru zmenkou.

Aj v súčasnosti platná právna vo vzťahu k zabezpečeniu záväzkov spotrebiteľa expressis
verbis ustanovuje neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom (§ 5a písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení platnom
od 1.5.2014).

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd dospel k správnemu záveru, že predmetný rozhodcovský
rozsudok zaväzuje povinného na plnenie ktoré je právom nedovolené, a to z dôvodu, že ide o plnenie
plynúce zo zmenky (zmenkovú sumu), ktorú oprávnený použil na zabezpečenie svojej pohľadávky zo

spotrebiteľskej zmluvy.Aj odvolací súd vo vzťahu k požadovaným zmenkovým úrokom poznamenáva, že bez ohľadu na
právne postavenie povinného v posudzovanom záväzkovom právnom vzťahu, je dojednanie 0,25 %
denných zmenkových úrokov, ktoré v ročnom vyjadrení predstavujú 91,25 % úroky treba vyhodnotiť

ako dojednanie, ktoré je v rozpore so zákonom, a to tak v prípade, že povinný má v záväzkovoprávnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa (pre rozpor s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa - najmä s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z..), ako aj v prípade, že povinný by mal
v tomto vzťahu postavenie podnikateľa (pre rozpor s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka).

Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o v odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria
jednotu, a preto je nadbytočné, aby nadriadený súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil

(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.