Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/367/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612214534
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612214534.7

Rozhodnutie
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: U. I., nar. XX.XX.XXXX a t.č. plnoletú T. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená JUDr. Ľubomírom Hnátom,
advokát, Guothová 20, Bratislava, obe bytom ako matka, deti za čas maloletosti zastúpené Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov Z. I., nar. XX.XX.XXXX., bytom S. T. XX, XXX XX
T., zastúpená JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokát, Guothová 20, Bratislava a Z. I., nar. XX..XX.XXXX,
bytom V. XX/XX, XXX XX. Z. P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., IČO:
36862169, so sídlom Ružinovská č. 42, 821 01 Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2012 sa otec maloletých detí a navrhovateľ domáha
zníženia rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom T. a U. a plnoletému Y. z dôvodu
zmeny pomerov na strane otca a navrhovateľa v dôsledku straty zamestnania, nakoľko sa dňa
03.08.2012 stal nezamestnaným a nie je schopný platiť výživné vo výške určenej rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 20 CoP 51/2012-129 zo dňa 24.10.2012.

Svoj návrh bližšie odôvodnil tým, že dňa 02.08.2012 skončil jeho pracovný pomer u doterajšieho
zamestnávateľa, spoločnosti U. N., s.r.o., so sídlom v X., kde dosahoval príjem 614,- € mesačne.
Toho času je naďalej nezamestnaný, je poberateľom podpory v nezamestnanosti vo výške 353,- €
mesačne, pričom sociálnu dávku bude poberať do mesiaca január roku 2013. Uviedol, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti sa jeho pomery podstatne zmenili vzhľadom k vyššie uvedenému, teda
jeho príjem sa znížil na sumu 720,- € mesačne (výsluhový dôchodok vo výške 367,- € a podpora v
nezamestnanosti vo výške 353,- €) oproti sume 981,- € mesačne, ktorú dosahoval v čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti. Ďalej uviedol, že je vlastníkom jednoizbového bytu, na ktorý spláca
hypotéku vo výške 278,- € mesačne pri ďalších nákladoch s tým spojených (poistenie - 50,68 € mesačne,
šetriaci program - 70,- € mesačne). Náklady na bývanie predstavujú celkom 120,- €, pričom u správcu
bytu má v súčasnosti dlh celkom vo výške 449,- €, ktorý je zaviazaný splácať od januára roku 2013, kedy
mu už navyše nebude vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Poukázal, že jeho mesačné náklady a
záväzky (výživné) podstatne prevyšujú jeho príjem, preto nie je schopný hradiť určenú výšku výživného.
Mal za to, že mu hrozí reálny vznik ujmy jednak pre neplatenie hypotéky a nákladov spojených so
zabezpečením bývania, čím môže byť voči nemu vedené súdne konanie s následkom exekúcie a
exekvovania bytovej jednotky, ktorej je vlastníkom, pričom za závažnú ujmu tiež považuje dopustenie
sa trestného činu zanedbania povinnej výživy v prípade neplatenia výživného, kedy by mu hrozilo
odsúdenie na trest odňatia slobody až na tri roky. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ
žiadal, aby súd znížil výživné na maloletú T. na sumu 70,- € mesačne, na maloletú U. na výšku 60,- €

a na plnoletého Y. na sumu 50,- € mesačne, nakoľko má za to, že mu v prípade neplatenia výživného
v určenom hrozí vznik ujmy a fatálne následky pre jeho život.

Okresný súd Malacky uznesením č.k. 9P/367/2012 - 68 zo dňa 20.3.2013 vylúčil na samostatné konanie
návrh na zníženie výživného pre plnoletého Y..

V priebehu konania upravil otec petit tak, že žiada znížiť výživné na tč. plnoletú T. na sumu 50,- €
mesačne a na mal. U. na sumu 50,- eur mesačne, na obe deti s účinnosťou od 03.08.2012.

Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, žiadala návrh zamietnuť.

V priebehu konania mal. T. dosiahla plnoletosť a pripojila sa k stanovisku svojej matky, žiadala návrh
otca zamietnuť.

Kolízny opatrovník s návrhom nesúhlasil, žiadal návrh otca zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky, plnoletej T., zástupcu kolízneho opatrovníka,
správami Sociálnej poisťovne, rodnými listami, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 9P/44/2012,
potvrdeniami o príjmoch a výdajoch účastníkov, ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20 CoP 51/2012 - 129 zo dňa 24.10.2012, právoplatným
dňa 21.11.2012, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. na sumu 150,- € mesačne a na mal.
U. na sumu 130,- eur mesačne, s účinnosťou od 11.10.2011. V čase poslednej úpravy výživného súd
vychádzal zo skutočností, že matka bola zamestnaná u zamestnávateľa B., a.s., so sídlom v L., jej
priemerný mesačný príjem bol vo výške 401,- eur mesačne, trvala jej vyživovacia povinnosť k trom
deťom: mal. T., mal. U. a pln. Y.. Matka žila spoločne s deťmi v štvorizbovom byte, ktorý bol v jej
vlastníctve. Otec poberal výsluhový dôchodok od Ministerstva obrany SR vo výške 367,- eur mesačne
a bol zamestnaný ako skladník v spoločnosti N., s.r.o. s príjmom 614,- eur mesačne, jeho celkový
priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 981,- €. Otec mal vyživovaciu povinnosť k trom deťom,
okrem t.č. mal. T. a mal. U. platil otec výživné v sume 110,- eur aj na t.č. plnoletého Y.. Otec býval v 1
izbovom byte, ktorého bol vlastníkom, byt bol zaťažený hypotékou. Maloletá T. navštevovala L. v X., jej
náklady boli 27,- eur štúdium anglického jazyka, 11,- eur štúdium nemeckého jazyka, 40,- eur cestovné
do školy, 158,- eur ročne hudobná akadémia - klavír, 88,- eur ročne hudobná akadémia spev, 578,50
eur zubný strojček, 400,- notebook, 12,- eur električenka mesačne, 32,- eur obedy v školskej jedálni a
iné bežné náklady. Maloletá U. navštevovala strednú odbornú školu, jej náklady boli 10,- eur doprava
mesačne, 12,- eur učebnice monitor, 9,- eur kredit mesačne, 20,- eur zubár, 130,- eur vyhotovenie
okuliarov, 60,- eur školské náklady - výlet, 199,- eur jazdecké potreby.

Z výsluchu otca súd zistil, že trvá na znížení výživného. Uviedol, že nie je schopný platiť určené výživne a
to z dôvodu, že od 3.8.2012 prišiel o zamestnanie u zamestnávateľa U. N. a znížil sa mu príjem. Pracovný
pomer bol ukončený dohodou. Následné obdobie bol otec v evidencii nezamestnaných ÚPSVaR. Od
1.10.2013 sa otec zamestnal u zamestnávateľa S. R., dosahuje príjem cca. 175 eur mesačne. Od
1.4.2014 pracujem v spoločnosti J. L. na 1 úväzok, tu dosahuje príjem cca. 155 eur mesačne. Otec
uviedol, že sa snaží nájsť lepšie platenú prácu, ale nedarí sa mu. Má strednú odbornú školu s maturitou a
nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vo výkone pracovnej činnosti, má však problémy
so žalúdkom, no pre nedostatok financií nenavštevuje lekára, zdravotný problém nerieši. Uviedol, že od
novembra 2013 zanikla jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi Y.. Otec poukázal na vedené
exekučne konania na jeho osobu, z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti, pričom exekučne
konanie sú neprimerane zaťažované pomerne vysokými poplatkami, aj z tohto dôvodu sa matke posiela
len malá časť výživného.

Z výsluchu matky súd zistil, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Uviedla, že neprišlo k
zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Matka je zamestnaná v spoločnosti B., a.s.
L., pracovisko T. ako sanitárka, dosahuje príjem cca. 450 €. Matka býva v 4-izbovom byte spolu so
svojimi dcérami a plnoletým synom Jaroslavom, v spoločnej domácnosti žije aj partner mal. U.. Matka
uviedla, že pln. syn Y. je zamestnaný a prispieva na domácnosť sumou 100,- eur mesačne. Matka
ďalej uviedla, že mal. U. sa stala matkou mal. Y., aj naďalej je študentkou U. v U., je v 3. ročníku, má
povolený individuálny študijný plán. Partner mal. U. T. T. sa spoločne so U. podieľa na výchove mal.
Y., od novembra 2014 nastúpil do pracovného pomeru a dosahuje príjem cca. 500 eur mesačne, na
domácnosť však neprispieva, nakoľko spláca dlžoby. Náklady spojené s prevádzkou domácnosti matka
uviedla v sume cca. 300,- eur mesačne. Náklady na stravné a osobnú hygienu na každú dcéru uviedla
vo výške 100,- eur mesačne, bez ošatenia. Na dcéry hradila v školskej prevádzke vo výške 50,- eur
mesačne na každú dcéru. Na cestovné pln. T. matka platí 50,- eur mesačne.

Z výsluchu plnoletej T. súd zistil, že žiada, aby bol návrh otca zamietnutý z dôvodu, že aj naďalej je
odkázaná na výživu svojich rodičov. Momentálne je študentkou 4. ročníka U. v X.. Uviedla, že súhlasí s
výškou nákladov tak, ako ich vyčíslila jej matka. Uviedla, že poplatky spojené so štúdiom sú na začiatku
študijného roka najvyššie, platila cca 50,- eur. Ďalej uviedla, že žijú veľmi skromne, z dôvodu finančnej
núdze sa nebude môcť zúčastniť ani svojej stužkovej slávnosti. Cez leto si brigádou privyrobila 400,-
eur, ktoré investovala do zaplatenia autoškoly. Uviedla, že ako dieťa mala zriadený účet, na ktorý jej
prispievala celá rodina, mala tam 590,- eur a pred dovŕšením plnoletosti jej otec vybral finančnú hotovosť
vedenú na tomto účte.

Zástupcu kolízneho opatrovníka uviedol, že nesúhlasím so znížením výživného, nakoľko toto nie je v
záujme detí, navrhol súdu návrh zamietnuť.

Z rodného listu mal. Y. T. mal súd preukázané, že mal. U. I. sa dňa 06.09.2014 stala matkou, ako otec
dieťaťa je uvedený T. T..

Z potvrdenia zamestnávateľa matky B., a.s. L., mal súd preukázané, že dosahuje priemernú čistú
mesačnú mzdu vo výške 428,09 eur.

Z potvrdení o príjmoch otca mal súd preukázané, že pracuje na 1 úväzok v spoločnosti J. L., s.r.o. má
priemerný mzdu vo výške 155,88 eur mesačne netto. Ďalej mal súd preukázané, že poberá výsluhový
dôchodok vo výške 369,21 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 74 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je
vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane
na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zníženie výživného na maloleté dieťa a na t.č. už plnoleté dieťa, a
preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene
pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania
súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním
nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase
vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom
zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne
pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na
strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových
pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s
prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa

sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od
zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho
prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal.
dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného,
teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov,
bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú
schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca
na zníženie výživného nebol dôvodný. Súd má za to, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na dieťa v podobe jeho zníženia tak, ako to navrhoval
otec detí. O výživnom pre pln. T. a mal. U. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č.k. 20 CoP 51/2012 - 129 zo dňa 24.10.2012. Na strane t.č. už plnoletej T. neprišlo k
žiadnej zmene pomerov ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, aj naďalej študuje rovnaký typ
školy ako pri poslednej úprave výživného, v približne rovnakej výške zostali aj náklady na jej osobu.
U maloletej U. prišlo k zmene pomerov a to v súvislosti s tým, že sa stala matkou, dňa XX.XX.XXXX
sa jej narodil ako slobodnej matke mal. Y.. S biologickým otcom jej dieťaťa žije v spoločnej domácnosti
u svojej matky, pričom jej druh má v zmysle § 74 ods. l Zákona o rodine povinnosť participovať na jej
výžive, ako aj na výžive ich spoločného dieťaťa. Mal. U. je aj naďalej študentom strednej školy v dennom
štúdiu, má poskytnutý individuálny študijný plán, aj naďalej teda trvá povinnosť rodičov zabezpečovať
jej výživu, nakoľko dosiaľ nie je schopná samostatne sa živiť. Súd poukazuje na skutočnosť, že napriek
povinnosti druha mal. U. prispievať na jej výživu, je jeho prvoradou povinnosťou zabezpečovať výživu
ich spoločného dieťaťa, preto nemôže v plnom rozsahu zabezpečovať aj výživu svojej partnerky - mal.
U.. Na strane matky nenastala zmena pomerov v jej príjmoch, aj naďalej pracuje v B., a.s., so sídlom v
L., kým pri poslednej úprave dosahovala príjem vo výške 401,- eur mesačne, v súčasnej dobe dosahuje
priemerný príjem na úrovni 428,09 eur mesačne, príjem jej vzrástol len minimálne. Matka aj naďalej
býva spoločne s deťmi v štvorizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Zmena pomerov nastala tým, že jej
ubudla vyživovacia povinnosť voči pln. synovi Y., ktorý aj naďalej žije v spoločnej domácnosti s matkou
a spolupodieľa sa na financovaní domácnosti.

Pokiaľ ide o pomery na strane otca detí, tento je aj naďalej poberateľom výsluhového dôchodku. Otec
dňa 02.08.2012 skončil dohodou pracovný pomer u zamestnávateľa, spoločnosti U. N., s.r.o., pričom
pri poslednej úprave výživného zo dňa 24.10.2012 súd vychádzal zo skutočností, že otec pracuje u
tohto zamestnávateľa a dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 614,- eur mesačne. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru otec Krajskému súdu v Bratislave
v súvislosti s rozhodovaním o ním podanom odvolaní, neoznámil ako novú skutočnosť, Krajský súd v
Bratislave pri svojom rozhodnutí teda vychádzal zo skutočnosti, že pracovný pomer otca trvá. Súd v tejto
súvislosti ďalej zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o zvýšení alebo znížení výživného je prioritné posúdenie
zmeny pomerov. V rámci tohto konania nie je prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne
rozhodnutia. Súd však skúmal príčiny poklesu príjmu na strane otca a zistil, že otec ukončil pracovný
pomer u zamestnávateľa U. N., s.r.o. dohodou. S poukazom na zistené, musel súd v zmysle § 75
ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť na dôvody pre ktoré sa otec vzdal zamestnania. Súd preto stratu
zamestnania u tohto zamestnávateľa nevyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v podobe zníženia výživného, nakoľko súd má za to, že
otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania. U otca treba zároveň uviesť, že má stredoškolské
vzdelanie, je zdravý a nemá žiadne pracovné obmedzenia, pričom žije v Bratislavskom kraji, ktorý má
najnižšiu mieru nezamestnanosti v rámci SR. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že je povinnosťou
otca venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich dcér a podieľať sa tak na ich
všestrannom vývoji, pretože zatiaľ nie sú schopné samostatne sa živiť a z tohto dôvodu sú aj naďalej
odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Súd má za to, že otec nepreukázal súdu žiadne dôvody, ktoré
by mu znemožňovali nájsť si primerané zamestnanie zodpovedajúce jeho schopnostiam. Na strane otca
nastala zmena pomerov oproti ostatnému rozhodnutiu o výživnom aj v počte vyživovacích povinností,
keď mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť k synovi Y. (vo výške 110,- eur), ktorý v čase poslednej
úpravy výživného študoval, momentálne je už zamestnaný. Súd pri svojom rozhodovaní ďalej prihliadal
i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o obe dcéry, o ich domácnosť a v poskytovaní

starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Ďalej súd prihliadol na skutočnosť, že otec si
vyživovaciu povinnosť riadne neplní, z tohto dôvodu matka iniciovala exekučné konanie na vymoženie
dlžného výživného. Otec sa dcérami sa dlhodobo nestretáva, nepodieľa sa na ich výchove. Čo sa
týka výdavkov rodičov, výživné má prednosť pred ostatnými výdajmi rodičov a preto pri rozhodovaní
súdu neboli rozhodujúcimi. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Súd má vzhľadom na uvedené
skutočnosti za to, že v súčasnej dobe neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného pre dieťa a takéto zníženie výživného nie je ani v záujme pln. T. a mal. U.. Vyššie
popísaná zmena pomerov, spočívajúca jednak v odbudnutí jednej vyživovacej povinnosti u oboch
rodičov, ako aj v participácii druha mal. U. na jej výžive, či zmena príjmu na strane otca, pri hodnotení
všetkých zákonom stanovených kritérií neodôvodňuje zníženie výživného a preto súd návrh otca na
zníženie výživného zamietol.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania
ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)

V Malackách, dňa 10. decembra 2014

Mgr. Adriana Šimková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Jana Lukáčková