Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/414/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608204908
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5608204908.2

Uznesenie

OkresnýsúdLiptovskýMikulášvoveciexekučnéhokonaniaoprávnenej:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: Q. K., H.. XX. X. XXXX, C. F. S.
X, F. D., pre vymoženie pohľadávky vo výške 4.314,45 eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym
exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský
Mikuláš, pod sp. zn. EX 1195/2008, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo
výške 42,95 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 15. 7. 2008 začalo exekučné konanie pod sp.

zn. EX 1195/2008 na vymoženie pohľadávky vo výške 129.977,- Sk s príslušenstvom, a to na základe
rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-98/06-MM, zo dňa 10. 4. 2006, ktorý vydala JUDr. Marianna
Mochnáčová, rozhodkyňa so sídlom Tyršovo nábrežie 11, Košice. Súdnemu exekútorovi bolo udelené
poverenie č. 5505 014054* zo dňa 15. 8. 2008 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 129.977,-
Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázkuvyriešil rozhodcovský súd (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. 10. 2011).

Z predloženého spisu rozhodcovského súdu exekučný súd zistil, že dňa 11. 3. 2005 bola medzi
oprávnenou a povinným uzavretá Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 46469-43094 (ďalej len ,,zmluva“),
na základe ktorej oprávnená poskytla povinnému pôžičku vo výške 140.010,- Sk a povinný sa zaviazal
poskytnuté finančné prostriedky splatiť v 30 mesačných splátkach po 4.667,- Sk. Zmluvné strany si
zároveň dohodli revolving vo výške 84.006,- Sk, úverový limit vo výške 168.012,- Sk a zmluvnú odmenu

vo výške 58.804,- Sk.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 2007
(ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva uzavretá medzi oprávnenou a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých

prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve sú vopred
pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu
spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku
neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné od 1. 1. 2008). Zmluvnými

stranami spotrebiteľskej zmluvy sú dodávateľ, spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (predtým
PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.), ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané,

že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa
jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Zo zmluvy pritom nijakým
spôsobom nevyplýva, že by bol úver poskytnutý povinnému na jeho obchodnú alebo podnikateľskú
činnosť, pričom nič nebránilo oprávnenej, aby do zmluvy zahrnula aj údaj o tom, na aký účel má
byť úver poskytnutý. Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. OZ

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovenia
§ 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré rozširuje definíciu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v
OZ. Keďže súd dospel z predložených listín k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy
postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by ev. mohla

vniesť oprávnená) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa dospieť k záveru,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto
výnimku.

Zpovahyzmluvnýchstrán,predmetupodnikateľskejčinnostiveriteľaavkonečnomdôsledkuajzobsahu
zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol
rozhodca. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,

aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky
na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany
spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva.
Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ zaručuje spotrebiteľom,
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a

tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom
zabrániť a v § 53 preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie

spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali
možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné,
aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje

exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak
spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo
je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť
takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť
od ostatných náležitostí zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v

spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a
má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy i znenie a duch smernice 93/13/EHS.
Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života
bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých
podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd pri

posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej
len „smernica"). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z.
(účinnéhood1.apríla2004okrem§60,ktorýnadobudolúčinnosťdňomnadobudnutiaplatnostizmluvyo
pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má

smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné
pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi

právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 druhá veta OZ, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa bodu 16.1. Zmluvných dojednaní bolo možné spory zo zmluvy riešiť cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v zmysle rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 16.2. Zmluvných
dojednaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi. Bod 16.2 Zmluvnýchdojednaní upravuje rozhodcovskú doložku tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušení, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom

konaní pred jedným z uvedených rozhodcov. Rozhodcovská doložka ďalej bližšie upravovala postup v
rozhodcovskom konaní.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 16.1 v
spojení s bodom 16.2 Zmluvných dojednaní je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnená podá voči nemu žalobu u rozhodcu. Túto
skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam uzatvorenej spotrebiteľskej, typovej zmluvy, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je zrejme aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží

získať exekučný titul. Práva z rozhodcovskej doložky uplatňuje predovšetkým veriteľ, spotrebiteľovi
je tak odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo
strany veriteľa je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Veriteľ tak založí právomoc rozhodcovského
súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného

a rozhodne sa tak dodávateľ, a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým
súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcom. Rozhodca je
súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na
rozhodcov a rozhodcovské súdy za stanovených podmienok časť súdnej moci delegoval.

Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej
koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom
vedených nielen na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe
exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Obsah rozhodcovskej doložky

bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je
potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi
v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s
inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak
je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených všeobecných podmienok bez možnosti ich
modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri
ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal

možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda
si ho výslovne spotrebiteľ neželal. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela
Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do §
53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje
ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná
podmienka je neprijateľná. Iba tak môže súd naplniť cieľ § 53 Občianskeho zákonníka (tiež čl. 6 ods. 1
smernice) - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k

splneniu cieľa stanoveného v čl. 7 smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.

Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé

exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu
exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože povinnosť súdu postarať sa
o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného
konania.Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko
exekučný titul sa dosiaľ nestal vykonateľným. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok, ktorý bol vydaný na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve (neprijateľná zmluvná podmienka). Exekučný titul teda vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 42,95 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je skutočnosť, že oprávnená navrhla vykonanie
exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu, možno uzavrieť, že oprávnená procesne
zavinila zastavenie exekúcie. Preto jej súd v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil nahradiť
súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eur
podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, tak ako si túto uplatnil. V súlade s § 22 vyhlášky má súdny exekútor nárok na
náhradu hotových výdavkov, a to na poštovné v celkovej výške 2,60 eur, teda tak, ako si toto uplatnil. V

tejto výške považoval súd hotové výdavky súdneho exekútora na základe predloženého exekútorského
spisu za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku
zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške spolu 35,79 eur o 20% DPH, teda o sumu 7,16 eur. Celkom

tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov exekúcie vo výške 42,95 eur. Tieto trovy
je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie oprávnená.

Podľa § 169 ods. 1 vety Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až
po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť

rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný, proti výroku o trovách exekúcie aj súdny exekútor,
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.