Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/127/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012899173
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8012899173.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcov: 1/ D. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., P., U. XXX/XX, 2/ RNDr. I. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P., P. XXXXX/X, 3/
D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P., U. XXX/XX, 4/ Ing. U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P., U.
XXX/XX, proti žalovaným: 1/ B. S., rod. Q., bytom U., L. M. č. XXXX/XX, 2/ L. Q., rod. Q., bytom
U., F. č. XX, právne zastúpené JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Prešov, ul. Hlavná
č.19, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní právnej predchodkyne žalobcov D. J., rod. A.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U., U. č.XXX/XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (osvedčenie o
dedičstve č. 35D/766/2013-85 zo dňa 10.03.2014, ktoré nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia
o dedičstve dňa 26.03.2014) proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/54/2000-525 zo dňa
27.09.2011 a proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 15C/54/2000-586 zo dňa 14.06.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, tj. vo výroku o zamietnutí
žalobného návrhu v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a trovách štátu.

O d m i e t a odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 15C/65/2000-586 zo dňa 14.06.2012.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov)
je vlastníčkou nehnuteľnosti - parcely č. 2799/8 - záhrada o výmere 251 m2, zapísaná na LV č. XXX k.
ú. U. - P., Správa katastra Prešov, tak ako je vyznačená v geometrickom pláne vyhotoviteľa Ing. T. Q.,
číslo plánu 10/2011 úradne overeného dňa 12.04.2011 Ing. F. D..

V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

Vyslovil, že o trovách konania a o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 80 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) a ust. § 131 ods.1, § 134 a § 872 ods.6 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že po
prevedenom dokazovaní zistil, že žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) spolu so svojou
matkou bola podielovou spoluvlastníckou nehnuteľnosti pôvodných mpč. 49/1 a 48/1 zapísaných v pkv
č. 86. V roku 1944 prebehla reálna deľba nehnuteľnosti parc. č. 48 a 49 na vymedzenie vlastníckeho
práva tak, že parcela č. 48 sa rozdelila na parcelu č. 48/1 a 48/2 a parcela č. 49 na parcelu č. 49/1
a 49/2 podľa zápisu v pkv č. 86 zo dňa 14.4.1944. Podľa zápisu z 25.3.1947 sa parcely č. 48/1 a
49/1 zapísali do novej pkv vložky č. 210 a vlastnícke právo na nich bolo vložené pre T. A. a Q. A.

rod. L. pre každého v 1 ci. V pkv č. 86 vo vzťahu k parcelám č. 48/2 a 49/2 zostali ako podieloví
spoluvlastníci zapísaní maloletí V., D. a L. A. každý v 1/3-ine podľa zápisu z 1.7.1950. Po smrti otca
žalobkyne (teda právnej predchodkyne žalobcov) táto nadobudla dedením spoluvlastnícky podiel vo
výške 1-ce k pare. č. 48/1 a 49/1 evidovanej v pkv č. 210 kat. úz. F., druhú polovicu nadobudla matka
žalobkyne (teda právna predchodkyňa žalobcov) Q. A.. Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Štátneho
notárstva v Prešove D 700/65. Následne mala matka žalobkyne (teda právna predchodkyňa žalobcov)
svoj spoluvlastnícky podiel tejto darovať ústnou darovacou zmluvou, pričom nepamätala si presne, kedy
sa darovanie odohralo. Malo sa tak stať ešte za života matky, ktorá zomrela v roku 1989. Žalobkyňa
(teda právna predchodkyňa žalobcov) nehnuteľnosť označenú pôvodným mpč. 48/1 a 49/1 nerušene
užívala v domnení, že matka to dala do poriadku a v užívaní jej nikto nebránil. V roku 1971 došlo k
odpredaju pôvodnej mpč. 48/2 a 49/2 právnemu predchodcovi pôvodne žalovaných F. F. F.. Vlastnícke
právo k pôvodnej mpč 49/1 bolo evidované na LV č. XXX a vlastnícke právo k pôvodnej mpč. 48/2 a 49/2
na LV č. XXX. Pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1976 sa pristúpilo k prečíslovaniu parciel z
pôvodného kat. úz. F. do nového súvislého číslovania v rámci kat. úz. P. a pri preberaní právnych vzťahov
po novom mapovaní sa urobila hrubá chyba, keď sa nerešpektoval stav právny prenesený z pozemkovej
knihy a právnych listín do aktualizovaných listov vlastníctva. Na LV č. XXX boli zrušené parcely EN 48/1 a
49/1 zapísané ako parcely EN č. 2796, 2798 a na LV č. XXX zrušené parcely EN č. 48/2 a 49/2 zapísané
ako parcely EN č. 2797 a 2799, pričom zápis bol v hrubom rozpore s právnymi listinami a údajmi v listoch
vlastníctva vtedajšej evidencie nehnuteľnosti. Všetky ďalšie právne listiny vychádzali z týchto chybných
údajov. Z chybných údajov vychádzala kúpna zmluva uzavretá medzi Q. A. a D. J. ako predávajúcimi
a ONV v Prešove ako kupujúcim vo vzťahu k parcelám zapísaný na LV č. XXX vo výmere 257 m2
(súd prvého stupňa konštatoval, že v tejto zmluve logicky nebola zahrnutá záhrada, ktorej vlastníctva sa
žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) v tomto konaní domáha, pretože ako vlastník záhrady
bol na LV č. XXX zapísaný F. F.). Z chybných údajov vychádza aj darovacia zmluva V 7823/98 medzi F.
F. a L. a J. F. vo vzťahu k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v zmysle ktorej bola prevedená aj časť
pozemku, ktorej vlastníkom F. F. nebol. Darovacia zmluva medzi Varšíkovými je v časti kde prevádza F.
F. na L. a J. F. nehnuteľnosť, ktorej nie je vlastníkom absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že
nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má. To, že sa právni predchodcovia žalovaných ani necítili
byť vlastníkmi parcely pôvodne označenej ako mpč. 49/1 vyplýva z vyjadrení v konaní. Táto skutočnosť
nebola v konaní spochybňovaná právnymi predchodcami žalovaných, keď zhodne uvádzali, že záhrady
sa užívali tak, ako boli nehnuteľnosti v roku 1971 pôvodne žalovaným odpredané. Z uvedeného je
zrejmé, že žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) nadobudla vlastnícke právo k parcele, ktorej
určenia vlastníctva sa domáha na základe dedenia v 1-ci a na základe vydržania v druhej 1/2-ci potom,
ako jej svoj spoluvlastnícky podiel darovala matka. Žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov)
nevedela súdu presne definovať, kedy darovanie prebehlo, avšak malo sa tak stať už za života matky.
Najneskôr mohla žalobkyni (teda právnej predchodkyni žalobcov) matka nehnuteľnosť darovať deň
predtým ako zomrela, teda 7.7.1989, teda v období platnosti novely Občianskeho zákonníka č. 131/1982,
ktorý v ustanovení § 132a a 135a upravoval ochranu držby a vydržania, avšak len vo vzťahu k pozemkom
ku ktorým bolo možné zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku nadobudol štát,
občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Platná právna úprava platí
od 1.1.1992 v súlade so zákonom č. 509/1991 kedy bolo opätovne možné nadobudnúť nehnuteľnosť
do svojho vlastníctva a to aj vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu vydržaním v prípade splnenia
podmienok vydržania, ktorým je existencia spôsobilého predmetu vydržania, oprávnenosť, nepretržitosť
trvania držby a uplynutie vydržacej doby. Do vydržania sa započítava aj doba držby pred 1.1.1992 (R
83/2002). Žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) by spoluvlastnícky podiel darovaný matkou
nadobudla podľa platnej právnej úpravy najneskôr ku dňu 7.7.1999 po započítaní doby pred 1.1.1992.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo dôvodné žalobe vyhovieť, pretože žalobkyňa (teda právna
predchodkyňa žalobcov) je vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorej vlastníctva sa v konaní domáha titulom
dedenia a darovania, pričom vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu darovanému matkou žalobkyne
(teda právnej predchodkyne žalobcov) táto nadobudla vydržaním. Súd rozhodnutím deklaroval, že
žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) je výlučnou vlastníckou nehnuteľnosti - parcely č.
2799/8 - záhrada o výmere 251 m2 zapísaná na LV č. XXX kat. úz. U. - P., Správa katastra Prešov
podľa geometrického plánu Ing. T. Q. č. 10/2011 úradne overeného dňa 12.4.2011 Ing. F. D.. Súd za
hodnovernejší považoval znalecký posudok a geometrický plán vyhotovený súdnym znalcom Ing. J. Q.
z dôvodu, že tento bol vypracovaný aktuálne na rozdiel od geometrického plánu Ing. I. v roku 2000 a
vychádzal z meraní oboch susediacich pôvodných mpč. 48 a 49 nie ako v prípade geometrického plánu

Ing. I., ktorý bol zameraný len na konkrétnu parcelu, ktorá je predmetom konania vychádzajúc presne
z výmery zaznamenanej v pôvodnej pkv 89.

Zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti odôvodnil súd prvého stupňa tým, že nepochybne významná
je aj tá skutočnosť, že v priebehu 10 rokoch sa meračské technológie spresnili. Nakoľko vo výmere
predmetnej parcely je rozdiel medzi geometrickým plánom Ing. I. a Ing. Q. 4 m2, preto v prevyšujúcej
časti súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol.

Výrok o trovách konania a o trovách štátu odôvodnil súd prvého stupňa tak, že podľa ust. § 151 ods.
3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a
2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku, ktorým
bolo rozhodnutie o trovách konania a o trovách štátu ponechané na samostatné rozhodnutie, podala v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov).

Jednoznačne súhlasila s tým ako rozhodol súd prvého stupňa vo veci žaloby a to parcely č. 2799/8,
nakoľko táto parcela bola predmetom žaloby, pretože p. F. si svoju časť nehnuteľnosti nikdy neoplotil
a to mladých zvádzalo, aj keď ich otec ako kupujúci to dobre vedel a ich na to upozorňoval. Každý si
svoju časť obrábal. Nemôže však súhlasiť s tým, že súd prvého stupňa pripísal z parcely č. 2800/2 p.
F., keď táto parcela patrila D. J. už od roku 1971, kedy časť nehnuteľnosti p. F. odkupoval, nakoľko
na druhú polovicu dvora vysadil malinový záhon a pričlenil k svojej polovici záhrady a tak mu vznikla
väčšia záhrada, aj keď pôvodne ich záhrada mala rozmer 257 m2. Takto odkúpili svoju polovicu záhrady
a polovicu dvora. Podľa notárskej zápisnice a kúpnej zmluvy celkom 622 m2, čo je potvrdené a
registrované na katastrálnom odbore v Prešove a D. J. ostalo 255 m2 záhrady a 257 m2, celkom 512 m2.
S takýmto stavom nemohli byť spokojní, preto žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) nechala
premerať celú parcelu rodiny A. a zistila, že predmetná parcela má celkom 1134 m2 a nie ako sa vykazuje
vo výkazoch výmer 1040 m2 súdneho znalca Ing. B., ktorý možno povedať, že vychádzal z nesprávnych
podkladov alebo tomu nerozumel alebo bol vedený p. F., ktorý ho zámerne riadil, usmerňoval a navigoval.
Samostatnou kapitolou v tomto prípade môže byť aj to, že MsÚ odbor majetku odpredával štátom
vykúpené pozemky, ktoré boli vykúpené pre plánovanú výstavbu miestnej komunikácie a točné pre
trolejovú sieť sídliska F. nekontrolovane a bez základných podmienok geometrických plánov, mapových
podkladov, pozemnoknižného majetku a vytýčenia nehnuteľnosti, čo bolo podmienkou pri výstavbe.
MSÚ, odbor majetku v Prešove absolútne nerešpektoval prijatý zákon národného zhromaždenia o
reštitúcií č. 1, z čoho potom vznikli značne problémy. Na záver poukázala žalobkyňa (teda právna
predchodkyňa žalobcov) na niektoré perličky, ktoré sa vyskytli pri niektorých pojednávaniach. Pán L. F.
a J. F. uvažovali tento domček odkúpiť medzi inými záujemcami. Žalobkyňa (teda právna predchodkyňa
žalobcov) by aj súhlasila, ale v tom období s manželom odchádzali do starobného dôchodku a manžela
chytila ťažká nemoc gonatróza pravého a ľavého kolena, ktoré musel dať operovať na ortopédií. Zároveň
musel liečiť koksatrózu bedrových kĺbov a chrbtice, čo ich prinútilo presťahovať sa z bytovky. Tak sa
uzatvorila táto otázka. Pán F. mal právneho zástupcu JUDr. Ladislava Bujňáka. Ten mu oduševnene radil,
aby nahováral svoju mamu aby robila žalobkyni (teda právnej predchodkyne žalobcov) a jej manželovi
zle, čo niekedy aj prehnala. V spise na okresnom súde je veľa napísané, ale aj chyba jedná zápisnica,
ktorú napísala JUDr. I., v ktorej p. F. žaloval, že užíva žalobca ich dvor, hoci o niekoľko mesiacov to
vzal späť. K tomu poznamenala žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov), že by to nemalo
zmysel. Pán F. im narobil veľa nepríjemnosti a škody. Teraz, keď narobil toľko nepríjemnosti žalobkyni
(teda právnej predchodkyni žalobcov) a súdu ako celku, zbalil svoje veci a zbabelo zutekal a starosti
nechal iným. Tento nepekný čin žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) oznámila 11.09.2010
okresnému súdu cestou advokátskej kancelárie.

Odvolanie proti rozsudku podal právny zástupca žalobkyne (teda právnej predchodkyne žalobcov) v
jej mene, kde upresnil, že odvolanie podáva proti druhému a tretiemu výroku. Má za to, že sú tu

dané odvolacie dôvody v súlade s ust. § 205 ods.2 písm.d/ a f/ O.s.p. Súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Po predložení veci odvolaciemu súdu, tento rozhodol o odvolaní znalca Ing. T. Q. proti uzneseniu zo
dňa 05.12.2011 a zároveň vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 166 O.s.p. Uložil súdu
prvého stupňa v rozsudku postupom podľa ust. § 166 O.s.p. odstrániť chýbajúce náležitosti rozsudku
dopĺňacím rozsudkom a následne predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací
súd poukázal na ust. § 42 ods.1,2 a ust. § 46 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. (Katastrálny zákon).

Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa uznesením č.k. 15C/54/2000-586 zo dňa 14.6.2012
doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Prešov o osobné údaje žalobkyne a náležitosti geometrického
plánu, ktorý správne znie takto: Určuje, že žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) D. J., rod. A.,
nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom U., U. č. XX je vlastníckou nehnuteľnosti - parcely č.2799/8
-záhrada o výmere 251 m2 zapísanú na LV č.XXX kat.úz. U. - P., Správa katastra Prešov tak, ako je
vyznačená v geometrickom pláne vyhotoviteľa Ing. T. Q., číslo plánu 10/2011 úradne overeného dňa
12.04.2011 Ing. F. U., ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 166 ods.1,2,3 O.s.p. s tým, že vzhľadom k
tomu, že v citovanom rozsudku chýbali náležitosti predpokladané zákonom č. 162/1995 Z.z. katastrálny
zákon, rozhodol súd v zmysle záverov odvolacieho súdu týmto dopĺňacím rozsudkom tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podala odvolanie žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov).
Nesúhlasila so znením v plnom rozsahu a ani pokiaľ ide o vyhotovenie geometrického plánu Ing. T.
Q., pretože jeho úlohou v kontrolnom posudku bolo riešiť hlavne pozemok záhrady, ktorú správne
vyriešil a bol prijatý rozsudok okresným súdom s jeho právoplatnosťou 7.11.2011. Žalobkyňa (teda
právna predchodkyňa žalobcov) poukázala na to, že bývalý majiteľ M.F. a A.F. svoju žalobu vo veci
zastávanej plochy vzali späť uznesením okresného súdu zo dňa 15.8.2011 podaním zo dňa 7.2.2011.
Žalovaní v 1. a 2. rade vzali svoj vzájomný návrh späť a žiadali konanie zastaviť. Zastavaná plocha
nehnuteľnosti žalobkyne (teda právnej predchodkyne žalobcov) bola doménou prvého súdneho znalca
Ing. B., ktorý vykonal 5 znaleckých posudkov, predkladal ich súdu, ale ani jeden nezodpovedá reálnym
podmienkam kúpnopredajnej zmluvy - notárskej zápisnice a posledný návrh - 10 posudok Ing. B. použil
pre účely záhrady R. J., ktorú katastrálny odbor potvrdil pred vynesením okresného súdu 07.11.2011.
Preto nemožno považovať za platný, nakoľko J. má na svoju zastávanú plochu LV vydaný katastrálnym
odborom v Košiciach aj v Prešove č. 129 zo dňa 29.08.1988 č. 2933 zo dňa 22.02.2002 a č. 2933 zo
dňa 20.05.2009 a geometrický plán vyhotoviteľ Geoplán Konštantínova 3, Prešov č. 1798/96 zo dňa
31.10.1996. Žalobkyňa konštatovala, že je to mimoriadny súdny prípad. Prvou sudkyňou bola JUDr.
I., následne JUDr. F.. Určený znalec B. v tomto odbore nemal dostatočné skúsenosti. Celková plocha
pozemku rodičov D. J. činila v roku 1944 1134 m2, tak aj v roku 1971, keď otec odkúpil 622 m2.
Predmetný pozemok mal aj v roku 2000, aj toho času sa nestratil. Pán F. musí tento hľadať tam, kde sa
nachádza jeho pozemok, ale nie u p. J.. Celková plocha pozemku nehnuteľnosti činí 1.134 m2, F. celkom
622 m2, J. 512 m2. U F. záhrada 257 m2, zastávaná plocha 365 m2, u J. záhrada 255 m2, zastavaná
plocha 257 m2. Takto sú zapísané čiastky v pozemkovej knihe mapových podkladoch a vydané listy
vlastníctva. Tu urobil chybu súdny znalec, čo delil pozemky len z plochy 1040 m2 a nie z plochy 1134
m2, nakoľko sused zo severnej strany po zbúraní starého rodinného domu, ktorý tvoril hranicu pozemku
presunul oplotenie o 2,24 m2 zastavanej plochy do úrovne štítu rodinného domu A.F.. Zároveň v tomto
prípade žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) konštatovala, že Okresným súdom v Prešove
bolo doručené právoplatné rozhodnutie 07.11.2011 ako rozsudok v mene republiky, v ktorom sa cituje, že
v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamieta. Na základe toho vypracovaný dopĺňací rozsudok 14.06.2012
žalobkyňa (teda právna predchodkyňa žalobcov) odmieta, nakoľko zastavaná plocha ostáva podľa LV č.
XXXX, výpis z katastr.nehnuteľnosti zo dňa 20.05.2009 a LV č. XXXX vydaného Katastrálnym úradom
v Prešove dňa 22.02.2002 na majiteľa D. J..

Proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie i právny zástupca žalobkyne (teda právnej predchodkyne
žalobcov), ktorý upresnil, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Sú teda dané odvolacie
dôvody v zmysle ust. § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol dopĺňací rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne (teda právnej predchodkyne terajších žalobcov)
rozsudkom z 29.novembra 2012 č.k. 5Co/133/2012-630, 5Co/138/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a trovách štátu. Odmietol odvolanie žalobkyne (teda
právnej predchodkyne žalobcov) proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 15C/54/2000-586 zo dňa 14.06.2012.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že odvolanie žalobkyne (teda právnej predchodkyne
žalobcov) čo do výroku o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej časti a súvisiacemu výroku o
trovách konania a trovách štátu nie je dôvodné, a čo do dopĺňacieho rozsudku je potrebné ho odmietnuť.
Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Preto rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol
a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu s tým, že o nich bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie pôvodná žalobkyňa (teda právna
predchodkyňa žalobcov), ktoré odôvodnila ust.§ 241 ods.2 písm.a/, b/ O.s.p. Navrhla zrušiť rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Následne podaniami zo dňa 02.01.2013 a dňa
20.02.2013, ako aj 09.04.2013 dovolanie písomne odôvodnila.

Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo/184/2013-727 zo dňa 30.04.2014 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 29.11.2012 sp.zn. 5Co/133/2012, 5Co/138/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesenie odôvodnil tak, že dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadrené v závere „súd prvého
stupňa rozhodol správne, keď žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol
a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu s tým, že o nich bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil“ sú v
nesúlade s výrokom rozsudku odvolacieho súdu „potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania a trovách štátu“, čo robí rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné (§
237 písm.f/ O.s.p.).

Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je okolnosťou,
pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

V priebehu dovolacieho konania a to dňa XX.XX.XXXX zomrela žalobkyňa. Z osvedčenia o dedičstve
č.k. 35D/766/2013-85 vydaného JUDr. Evou Loumovou, notárkou ako súdnou komisárkou so sídlom v
Prešove, ul. Floriánova 2 na základe poverenia Okresného súdu v Prešove zo dňa 10.03.2014, ktoré
nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia dňa 26.03.2014 vyplýva, že dedičmi zo zákona v prvej
dedičskej skupine po poručiteľke, ktorá zomrela bez zanechania závetu sú pozostalý manžel D. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. P., U. XXX/XX, teraz žalobca v 1.rade, RNDr. I. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. P., P. XXXXX/X, teda žalobkyňa v 2.rade, D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. P., U. XXX/XX,
teda žalobca v 3.rade a Ing. U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. P., U. XXX/XX, teraz žalobca v 4.rade.

Podľa ust.§ 107 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), ak účastník stratí spôsobilosť byť
účastníkom konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má
konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa ust.§ 107 ods.3 O.s.p., konanie súd preruší najme vtedy, a ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka a prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

V danom prípade odvolací súd pokračoval v konaní s dedičmi účastníka, pretože sa dedičské konanie
skončilo a všetci dedičia po poručiteľke D. J. sú známi. Zároveň z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že
nehnuteľnosti k.ú. P. LV č. XXXX, parcela KNC 2799/8 - záhrada o výmere 251 m2 pod B1 vcelosti boli
predmetom dedičského konania. Ide o parcelu, ktorá bola predmetom sporu, v tejto časti je rozhodnutie
právoplatné. Iba v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Nehnuteľnosť nadobudli všetci žalobcovi,
teda v 1., 2., 3.a 4.rade.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo i dopĺňací rozsudok č.k. 15C/54/2000-586 zo dňa 14.6.2012 v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p.
s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 29.10.2014 a zistil, že
odvolania žalobkyne (teda právnej predchodkyne žalobcov) čo do výroku o zamietnutí žalobného návrhu
v prevyšujúcej časti a súvisiacemu výroku o trovách konania a trovách štátu nie sú dôvodné a čo do
dopĺňaciemu rozsudku je potrebné ho odmietnuť.

Podľa ust. § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Súd prvého stupňa správne zistil, že právna predchodkyňa terajších žalobcov, teda pôvodná žalobkyňa
D. J. je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej vlastníctva sa v konaní domáhala titulom dedenia a
darovania, pričom vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu darovanému matkou žalobkyne (teda
právnej predchodkyne žalobcov) táto nadobudla vydržaním. Súd rozhodnutím deklaroval, že právna
predchodkyňa žalobcov, teda pôvodná žalobkyňa D. J. je výlučnou vlastníckou nehnuteľnosti - parcely
č. 2799/8 - záhrada o výmere 251 m2 zapísaná na LV č. XXX kat. úz. U. - P., Správa katastra Prešov
podľa geometrického plánu Ing. T. Q. č. 10/2011 úradne overeného dňa 12.4.2011 Ing. F. D.. Súd za
hodnovernejší považoval znalecký posudok a geometrický plán vyhotovený súdnym znalcom Ing. J. Q.
z dôvodu, že tento bol vypracovaný aktuálne na rozdiel od geometrického plánu Ing. I. v roku 2000 a
vychádzal z meraní oboch susediacich pôvodných mpč. 48 a 49 nie ako v prípade geometrického plánu
Ing. I., ktorý bol zameraný len na konkrétnu parcelu, ktorá je predmetom konania vychádzajúc presne
z výmery zaznamenanej v pôvodnej pkv 89.

V tejto časti právna predchodkyňa žalobcov, teda pôvodná žalobkyňa D. J. odvolanie nepodala, rozsudok
teda nadobudol právoplatnosť. Keďže súčasťou tohto rozsudku nebol geometrický plán, nariadil odvolací
súd súdu prvého stupňa z dôvodu, aby tento bol vykonateľný, doplniť rozsudok o osobné údaje pôvodnej
žalobkyne a o náležitosti geometrického plánu.

Súd prvého stupňa toto rešpektoval a dopĺňacím rozsudkom č.k. 15C/54/2000-586 zo dňa 14.6.2012
rozsudok doplnil o osobné údaje pôvodnej žalobkyne a náležitosti geometrického plánu.

Podľa ust. § 218 ods.1 písm.b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Predpokladom úspešne podaného odvolania je jeho podanie oprávnenou osobou. Takouto osobou môže
byť iba osoba dotknutá na svojich právach tým, že rozhodnutie smeruje v jej neprospech. V danom
prípade však doplnenie výroku rozsudku súdu prvého stupňa o osobné údaje pôvodnej žalobkyne a o
náležitosti geometrického plánu boli urobené v prospech žalobkyne, teda z dôvodu, aby výrok rozsudku
súdu prvého stupňa bol vykonateľný a zapísateľný na príslušnom katastrálnom úrade. Preto odvolací
súd odvolanie pôvodnej žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 15C/54/2000-586 zo dňa 14.6.2012
podľa ust. § 218 ods.1 písm.b/ O.s.p. odmietol. Odvolací súd v tejto časti poukazuje i na osvedčenie
o dedičstve č.k. 35D/766/2013-85 zo dňa 10.03.2014, kde predmetná parcela bola už predmetom
dedičstva ako bolo uvedené vyššie.

V konaní vychádzal súd prvého stupňa zo znaleckého posudku znalca Ing. T. Q., ktorý doručil tento
znalecký posudok súdu dňa 18.4.2011. Ide o znalecký posudok č. 10/2011. Znalec v posudkovej
časti uviedol, že z obsahu žaloby a rozhodnutí Okresného úradu v Prešove, katastrálny odbor a
Krajského úradu v Prešove - katastrálny odbor zistil, že v katastri nehnuteľnosti je vlastnícke právo
chybne evidované a v rozpore s právnymi listinami. Reálna deľba a vymedzenie vlastníckeho práva
v roku 1944 sa udiali štandardným spôsobom. Nové nehnuteľnosti boli zapísané do samostatných
pozemnoknižných vložiek a v pozemnoknižnej mape bola vykreslená vlastnícka hranica oddeľujúca
samostatné nehnuteľnosti. Od účinnosti zákona č. 22/1964 Zb. o evidencií nehnuteľnosti od 1.4.1964
došlo k zmene evidencií pozemkového vlastníctva, keď sa prestala aktualizovať pozemková kniha
vlastnícke vzťahy sa evidovali na listoch vlastníctva. Ako prvé sa v evidencií nehnuteľnosti evidovalo
rozhodnutie o dedičskom konaní D 700/65, toto vychádzalo zo stavu právneho z pozemkovej knihy s
identifikáciou pozemnoknižných parciel na stav evidencie nehnuteľnosti. Identifikácia bola vyhotovená
chybne, pretože stotožnila mpč. 48/1 a 49/1 s parcelami EN 48 a 49 čo nebola pravda. Dedičské
rozhodnutie bolo zapísané do LV č. XXX s parcelami EN 48 a 49 vo vtedajšom kat. úz. F., teraz kat.
úz. P.. V tom čase sa na LV v časti „B" neuvádzala výmera parciel a druh pozemku. V roku 1969
pri zápise ďalšieho dedičského konania D 139/69 na susednú nehnuteľnosť sa zistilo, že parcely EN
48 a 49 sú zapísané na LV čl XXX, avšak bez podlomenia a nad rozsah pôvodnej listiny D 700/65
preto pod položkou výkazu zmien č. 34/69 sa v pôvodnom LV č. XXX k parcele 48 a 49 dopísalo
podlomenie na číslo 48/1 a 49/1 súčasne pod tou istou položkou výkazu zmien č. 34/69 sa do LV č.
XXX zapísalo dedičské konanie D 139/69 s parcelami EN č. 48/2 a 49/2. V roku 1971 sa v kat. úz. P.
vykonalo nové technicko-hospodárske mapovanie a sporné pozemky neboli dotknuté týmto meraním,
pretože vychádzali z pôvodného katastrálneho územia F. mapovaného v roku 1961, nerealizovalo
sa nové meranie, iba reambulácia mapy. V roku 1976 pri kompletácií nového THM sa pristúpilo k
úplnému prečíslovaniu parciel z pôvodného kat. úz. F. do nového číslovania a pri preberaní právnych
vzťahov po novom mapovaní sa urobila hrubá chyba, keď sa nerešpektoval stav právny prenesený z
pozemkovej knihy a právnych listín do aktualizovaných listov vlastníctva. Pri preberaní právnych vzťahov
nebola obnovená vlastnícka hranica medzi parcelami EN č. 48/2 a 49/2 nielen z pozemkovej knihy
ale ani z pôvodnej evidencie nehnuteľnosti. Zápis pod položkou výkazu zmien č. 845/76 je príčinou
súčasného sporu. Všetky ďalšie právne listiny vyhotovené po roku 1976 vychádzali v chybných údajov
v listoch vlastníctva 129 a 521. Po vykonaní meračských prác znalec zistil, že správne určil polohu
vlastníckej hranice Ing. U. I. vo svojom geometrickom pláne. Obaja predchádzajúci geodeti Ing. I. a
Ing. B. použili rozdielu metódu na rekonštrukciu spornej vlastníckej hranice keď Ing. I. spornú hranicu
prevzal z pôvodnej pozemnoknižnej mapy a Ing. B. spornú hranicu určil počtárskym spôsobom a
odvodil od výmery pozemnoknižných parciel. Všeobecne platí, že výmera pozemnoknižných parciel je
nehodnoverný a nezáväzný údaj. Vo vypracovanom znaleckom posudku znalec zároveň označil body od
ktorých sa odvíjalo delenie v roku 1944. Znalec súdom uloženú úlohu splnil, keď na základe pôvodných
mapových podkladov zistil a zobrazil v geometrickom pláne reálnu deľbu nehnuteľnosti mpč. 48 a 49
zapísaných v pkv č. 86 kat. úz. P. - F., zobrazil hranice medzi parcelami č. 49/2, 48/2 a 49/1, 48/1 podľa
katastrálnej mapy z roku 1961, ktorú porovnal s geometrickým plánom 1464/2002 a zároveň vyhotovil

geometrický plán na parcely 2797/7 a 2800/5 podľa rozdelenia mpč. 48, 49 podľa snímky čd. 1784 zo dňa
14.4.1944, podľa pkv 86, B-3 kat. úz. F. a ďalej s prihliadnutím na pôvodnú parcelu 2800/2 po mapovaní z
ktorej pochádzala parcela 2800/5, 2800/6, teraz parcela 2800/8 a 2800/7. Súčasťou znaleckého posudku
je aj úradne overený geometrický plán.

Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 27.9.2011 súdneho znalca Ing. Q. vypočul. Ten vo svojej
výpovedi uviedol, že oproti geometrickému plánu vyhotovenému Ing. I. v roku 2000 od vtedy došlo jednak
k zmene predpisov a tiež technológií, ktoré má za následok, že rozdiel vo výmere spornej parcely podľa
meraní Ing. I. a jeho meraní je 4 m2, avšak jedná sa o zanedbateľný rozdiel. Z pohľadu znalca jedná sa
o tak minimálny rozdiel, že je možné to považovať za takmer identické. Znalec pri meraní vychádzal z
pôvodných hraníc nakoľko tieto boli zachované zachovaním pôvodného oplotenia. Oplotenie je identické
a totožné s pozemnoknižným stavom, pričom znalec nezaznamenal nijaký posun.

V súlade s pravidlami formálnej logiky vzhľadom na vyššie uvedené vyznieva právny záver súdu prvého
stupňa, že v priebehu 10 rokov sa meračské technológie spresnili, nakoľko vo výmere predmetnej
parcely je rozdiel medzi geometrickým plánom Ing. I. a Ing. Q. 4 m2, bolo namieste v prevyšujúcej časti
žalobný návrh zamietnuť.

K odvolacím námietkam právnej predchodkyne žalobcov, teda pôvodnej žalobkyne D. J. odvolací
súd uvádza, že z pohľadu určenia vlastníckeho práva k reálne existujúcej nehnuteľnosti možno za
hodnovernejší považovať znalecký posudok a geometrický plán vypracovaný súdnym znalcom Ing. Q.
z dôvodu, že tento bol vypracovaný aktuálne, na rozdiel od geometrického plánu Ing. I. v roku 2000
a vychádza z meraní oboch susediacich pôvodných mpč. 48 a 49 a nie ako v prípade geometrického
plánu Ing. C., ktorý bol zameraný len na konkrétnu parcelu tak ako to konštatoval súd prvého stupňa
vo svojom rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Preto odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobný
návrh zamietol a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu s tým, že o nich bude
rozhodnutí po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

V rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania podľa ust.
§ 224 ods.4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.