Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 20, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213464
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812213464.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudkyňouJUDr.EvouKiššovouvprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,

s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava,
Úderníckač.5,IČO36613843,protiodporcovi:P.P.,nar.XX.X.XXXX,bytomM.,F.č.XX/XX,zast.JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyni Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám. Legionárov
č. 5, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J.Kráľa č. 5/A,
o zaplatenie 1311,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy konania a to trovy vedľajšieho účastníka vo výške
207,30 eur na účet JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A a trovy odporkyni
a vedľajšieho účastníka vo výške 115,60 eur za právne zastupovanie na účet JUDr. Martina Landla,
advokáta advokátskej kancelárie, Lučenec, Rázusova 47/4825, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 30.7.2012 uplatnil pôvodne voči odporcovi Ľ. P. a P. P. nárok na
zaplatenie 1311,03 eur z titulu neuhradeného záväzku zo Zmluvy k úverovému účtu zo dňa 15.2.
2006, ktorá bola uzavretá s právnym predchodcom navrhovateľa Všeobecnou úverovou bankou a.s.

Bratislava. Na základe zmluvy bola odporcovi poskytnutá kreditná platobná karta, prostredníctvom
ktorej vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na území SR alebo v zahraničí na
ťarchu kartového účtu. Na vyššie uvedený účel poskytol postupca odporcovi úver, ktorý bolo možné
čerpať kreditnou platobnou kartou, a to do výšky poskytnutého úverového limitu. K predĺženiu konečnej
splatnosti úveru nedošlo. Odporca splátky úveru nehradil riadne a včas, preto ho navrhovateľ vyzval
na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 1311,03 eur, a ktorá
pozostávala z istiny 662,66 eur, riadneho úroku 386,59 eur a úroku z omeškania 235,89 eur a

ostatného príslušenstva a poplatkov 25,89 eur. Odporkyňa P. P. uznala vyššieuvedený záväzok v
Dohode o uznaní záväzku, pričom pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ ďalej uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc 15.2. 2011j, t.j. nasledujúcim po dni
účinnosti postúpenia pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 uzavretej medzi
Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom bola postúpená pohľadávka
voči odporcom na navrhovateľa.
Písomným oznámením z 8.10.2012, doručené súdu 11.10.2012 zahlásil do konania vstup vedľajší

účastník na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká č. 16.
Písomným podaním z 19.10. 2012 vedľajší účastník poukázal na príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.Dohodaouzavretísplátkovéhokalendáraauznaniezáväzkujeformulár,ktorývopredpripravilveriteľpre
dlžníka, táto dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, predĺženie premlčacej lehoty formou
uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto zmluvné podmienky sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o

vedomosti o premlčaní dlhu je skryté do dohody o splátkach v bode 3. Je vylúčené, aby spotrebiteľ mal
vedomosť o stave veci, aby mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Dodávateľovi
išlo o dosiahnutie predlženia premlčacej lehoty, pretože v dohode nie je napísaná ani výška splátky.
Dohodajeakonekaláobchodnápraktikaabsolútneneplatná,apreto nemôžeúčinnepredĺžiťpremlčaciu
dobu. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa, jej podpisom si spotrebiteľ zhoršil zmluvné postavenie, čo je v rozpore s § 54
ods. 1 OZ. Iniciatíva k uzatvoreniu dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých bola
uzatvorená po vysvetlení, že ide o dohodu o splátkach, možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku
a posudzovať ju najmä podľa § 8 odst. 4 citovaného zákona. Pre prípad, že by súd neakceptoval
túto obranu, navrhol vedľajší účastník prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o
prejudiciálnej otázke. S poukazom na to, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril zmluvu 15.2.

2006, splatnosť pohľadávky bola najneskôr do 29.2. 2008 a vzhľadom na to, že navrhovateľ podal
žalobu na súd 30.7. 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto je právo navrhovateľa
premlčané.
Písomným podaním z 5.11. 2012 navrhovateľ zobral späť návrh proti odporcovi v 1/ rade Ľ. P., o ktorom
späťvzatí rozhodol súd uznesením sp. zn. 15C/29/2013 - 72 zo dňa 25.2. 2013.

Odporkyňa v 2/ rade P. P. s návrhom nesúhlasila, pripojila sa k námietke zaujatosti vznesenej vedľajším
účastníkom, pričom vyslovila súhlas s tým, aby na jej strane v spore vstupoval vedľajší účastník.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi - zmluvou o postúpení pohľadávok

s prílohou, Zmluvou k úverovému účtu zo dňa 15.2.2006 - žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty
VÚB a.s., Všeobecnými obchodnými podmienkami, Dohodou o uznaní záväzku, pokusom o zmier z
4.7.2012, prehľadom histórie transakcií na kartovom účte č. XXXXXXXXX, písomnými vyjadreniami
vedľajšieho účastníka, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, na základe čoho zistil tento skutkový
stav:

Dňa 15.2.2006 uzavrel pôvodne žalovaný odporca v 1/ rade Ľ. P. so Všeobecnou úverovou bankou a.s.
Bratislava na základe jeho žiadosti zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty v zmysle §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V žiadosti o vydanie karty žiadal odporca o pevnú mesačnú splátku
vo výške 1000,- Sk, pričom výška úverového limitu bude 20-násobok zvolenej pevnej mesačnej splátky.
Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky a.s. pre vydanie a používanie

kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov s účinnosťou od 4.4. 2005. Z prehľadu histórie
transakcií na kartovom účte XXXXXXXXX /č.l. 27 a nasl. spisu/ vyplýva prehľad jednotlivých operácii
na účte. Prostredníctvom kreditnej platobnej karty odporca vykonával bezhotovostné platby za tovar
a služby a hotovostné platobné operácie - výber hotovosti z bankomatu.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 14.2.2011 a z prílohy k zmluve vyplýva postúpenie pohľadávky
voči dlžníkovi Ľ. P., kde je uvedený dátum splatnosti pohľadávky 29.2.2008, suma v čase splatnosti
750,45 eur, celková výška pohľadávky ku dňu postúpenia 1311,03 eur, z toho istina 662,66 eur, úroky
386,59 eur, úroky z omeškania 235,89 eur, poplatky 25,89 eur, dátum posledného creditu je uvedený
18.10. 2007, suma creditu v roku 2007 je 331,94 eur.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 22.8.2011 vyplýva, že odporkyňa P.
P. pristúpila k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, a to k dlhu dlžníka Ľ. P., pričom zároveň
aj uznala záväzok čo do právneho dôvodu a výšky voči veriteľovi Všeobecná úverová banka a.s. č.
zákazníka XXXXXXXXXX zo dňa 1.2. 2006. Ako forma splatenia záväzku boli dohodnuté splátky po

20,- eur mesačne s dátumom prvej splátky k 25.dňu v mesiaci.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa z 9.1.2013 vyplýva tvrdenie, že vedľajší účastník nemá právo
vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva.
Subjektom na vznesenie námietky premlčania je len dlžník. Námietku premlčania preto uplatnila osoba
neoprávnená. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku má všetky náležitosti, ktoré

zákon vyžaduje, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že zväzok trval v čase uznania. Podľa § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní
dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhupodľa § 558 OZ, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Ak by odporca v
čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá
§ 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej

desaťročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany
odporcu, pričom jeho právnym následkom je prerušenie plynutia premlčacej doby, preto nemôže ísť
o neprijateľnú podmienku ani o dohodu o predĺžení premlčacej doby na 10 rokov. Tým, že odporca
podpísal dohodu len prejavil vôľu záväzok splniť, čo je v jeho záujme, pričom vedľajší účastník v spore
svojím prístupom vlastne znemožňuje odporcovi uhradiť svoj existujúci záväzok voči navrhovateľovi.

Dohoda v podstate predstavuje zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v
umožnení splátok. Vedľajším účastníkom opísané okolnosti ohľadom uzatvárania dohody považuje za
ničímnepreukázanéasúdbynemalnaneprihliadať. Ďalejsanavrhovateľvyjadrilknávrhunapoloženie
prejudiciálnej otázky a k návrhu vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania.

Písomným vyjadrením z 18.3.2013 vedľajší účastník opäť poukázal na neplatnosť dohody o splátkach

a uznaní záväzku, osoba poverená navrhovateľom vyhľadala odporcu s vysvetlením, že sa jedná len
o splátkový kalendár k dlhu, odporca ju narýchlo podpísal a nepredpokladal, že obsahuje aj iný úkon
ako dohodu o splátkach. Dohodu podpisovala pôvodne žalovaná odporkyňa v 2/ rade ako osoba
pristupujúca k záväzku a nie priamo ako dlžník, pričom v texte dohody nie je nikde uvedené výslovné
prehlásenie odporkyni ojej pristúpení k záväzku dlžníka, preto možno už len s ohľadom na samotnú

formuláciu dohody tvrdiť, že odporkyňa nepristúpila platne k záväzku dlžníka, preto je dohoda nulitný
právny akt. Navrhovateľ preto nedisponuje žiadnym právnym titulom na zaplatenie sumy od odporkyni,
preto namieta aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporkyni. Pri uzatváraní dohody
bol navrhovateľ v postavení dodávateľa, pričom neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a
navrhovateľom bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Uzavretím dohody

sa navrhovateľ snaží navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul na vymáhanie súm, na
ktoré nemá právny nárok, a ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi zakladá spotrebiteľovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pritom v dohodách necháva dlžníkom uznávať pohľadávky v
rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul, t.j. suma dlhu je vyššia ako
skutočná pohľadávka podložená platným právnym titulom. V ďalšom poukázal vedľajší účastník na

praktiky zamestnancov navrhovateľa pri uzatváraný formulárových dohôd, pričom skutočný prejav vôle
dlžníka nezodpovedá obsahu týchto dohôd. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť,
neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva
neplatná.

Odporkyňa v konaní uviedla, že pôvodne žalovaný odporca v 1/ rade je jej manželom, pamätá si keď
uzavrel vo VÚB a.s. zmluvu ohľadom vydania karty. Pokiaľ pracovala aj ona tak dlh splácali. V auguste
2011 ju vyhľadal cudzí pán, ktorý sa predstavil ako p.T. a hľadal manžela, ktorý nebol doma. Povedal, že
môže jednať aj s ňou, oboznámil ju s dlžobou vo VÚB a.s. s tým, či sú ochotní to splácať. Oboznámila ho
s tým, že je nezamestnaná a žije len z dôchodku, môže splácať 10 - 20 eur. Povedal jej, aby podpísala

doklady, ktoré mal on pripravené, nemala čas si to ani prečítať, celé to trvalo 5 - 10 minút. Bola celkom
prekvapená z toho, že prišiel pred večerom len s papiermi a jednali len pri dverách. Nevysvetľoval jej
vôbec, že týmto podpisom uznáva dlh ako dlžník, vôbec nehovoril o žiadnej výške dlžoby, o žiadnych
číslach sa nebavili. Nehovoril nič o premlčaní dlhu a že podpisuje i to, že má vedomosť o premlčaní
dlhu. Keby jej bol niekto riadne vysvetlil, že dlh je premlčaný, nepodpísala by nič. Nevedela teda čo

podpisuje, bol to taký nátlak a hrešil ju aj manžel, prečo to podpísala.
Navrhovateľ a vedľajší účastník v konaní zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní

spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho zamietol. V konaní nebolo sporné, že manžel odporkyni
P. P. pôvodne žalovaný odporca v 1/ rade Ľ. P. a právny predchodca navrhovateľa uzavreli dňa
15.2.2006 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, formou ktorej čerpal dlžník úver
poskytnutýVšeobecnouúverovoubankoua.s. uskutočnením bezhotovostnýchplatobnýchstykov,resp.

výberom hotovosti z bankomatov. Svojou povahou išlo o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení
Obchodného zákonníka, zároveň i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/ b/ zákona
č. 238/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a podporne
i o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Rovnako nebolo
sporné i to, že pôvodný dlžník zostal dlhovať z titulu nesplácania tohto úveru, pričom žalovaná istina
s príslušenstvom čo do výšky nebola v konaní namietaná.

Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok, pretože
navrhovateľ nadobudol pohľadávku od právneho nástupcu pôvodného veriteľa. Z prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok vyplýva, že dátum splatnosti pohľadávky bol ku dňu 29.2.2008, pričom dátum
posledného creditu je uvedený 18.10.2007. Počet dní omeškania je uvádzaný 1175 dní. Navrhovateľ

uplatnil pôvodne svoje právo aj voči dlžníkovi, ako i k osobe, ktorá po postúpení pohľadávky pristúpila
k dlhu, a to manželke dlžníka. Súd riešil v prvom rade platnosť právneho úkonu, ktorým odporkyňa
pristúpila k záväzku pôvodného dlžníka, pretože až následne bolo možné vyhodnotiť účinky prípadného
uznania dlhu, resp. premlčania. Vzhľadom na výpoveď odporkyni, ktorá uviedla, že vôbec nevedela,
že podpisuje pristúpenie k záväzku svojho manžela, takúto vôľu ani nemala a celú návštevu zástupcu

navrhovateľa vyhodnotila len ako dohodu o splátkach, považuje súd pristúpenie k záväzku spôsobom
akým malo k nemu dôjsť za neplatný právny úkon. Zástupca spoločnosti navrhovateľa podsunul
odporkyni vopred pripravený formulár, kde je vopred predtlačená možnosť pristúpenia k záväzku pri
vpísaní len osobných údajov, pričom bolo preukázané, že s odporkyňou uvedené ústne neprejednal.
Pre neexistenciu vôle urobiť takýto právny úkon, je preto pristúpenie k záväzku dojednané neplatne.

Neplatnosti tohto úkonu nasvedčuje i to, že v dohode vôbec nie je uvedené k akému záväzku odporkyňa
pristupuje, vo vzťahu k akému veriteľovi, v akej výške. Uvedené v žiadnom prípade nemôže nahrádzať
ďalší podsunutý právny úkon, a to uznanie záväzku, čo je osobitný právny úkon s inými náležitosťami.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa teda platne nepristúpila k záväzku pôvodného dlžníka, hoci o dlhu
svojho manžela mala vedomosť, nemohla ani platne uznať záväzok, pretože platne môže uznať dlh len

dlžník. Možno mať pochybnosti aj o uznaní záväzku, ktoré odkazuje na číslo zmluvy a deň uzatvorenia
zmluvy, ktorý nezodpovedá zmluve, z ktorej navrhovateľ uplatňuje svoje právo. Z týchto dôvodov súd
návrh zamietol ako nedôvodný, pretože odporkyňa nie je pasívne legitimovaná na splnenie žalovaného
dlhu. Súd sa pre úplnosť v celom rozsahu stotožňuje s dôvodne vznesenou námietkou premlčania
dlhu odporcom , ktorú vzniesol opakovane v konaní tak vedľajší účastník ako i sám odporca. Pokiaľ by

aj vo vzťahu k odporkyni, resp. dlžníkovi nastala celková splatnosť dlhu 29.2.2008 a navrhovateľ podal
návrh dňa 30.7.2012, bol návrh podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti súd udáva, že vzhľadom na to, že táto zmluva je svojim charakterom
zároveň i spotrebiteľskou zmluvou, pričom na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a tým i ustanovenia o premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto

dlhu občianskym právom. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku vzhľadom na zistené okolnosti uzavretia tejto dohody, považuje súd túto dohodu
za absolútne neplatný právny úkon predovšetkým pre neexistenciu vôle odporkyni pristúpiť k záväzku
pôvodnéhodlžníkaajednakpre rozporsdobrýmimravmi podľa§39Občianskehozákonníkaaneplatnú
pre neexistenciu slobodnej vôle písomne uznať dlh na strane účastníka dohody - odporcu. Je zrejmé, že

lenalenziniciatívynavrhovateľabolavyhľadanáodporkyňa stým,žedojednávalensplátkytohtoúveru,
pričom nebola vôbec informovaná o tom, že dlh je premlčaný a aké sú následky uznania záväzku.
Odporkyňa v konaní uviedla, že jediným účelom návštevy zástupcu navrhovateľa bolo uzavretie dohody
o splátkach , pričom vôbec nemala vedomosť o tom, že by mala uzatvoriť a podpísať aj ďalší úkon, a
to pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu, rozhodcovskú doložku a podobne. V dohode je nesprávne

uvedené číslo zmluvy a dátum zmluvy. Za tohto stavu len veľmi ťažko preto možno uvažovať o uznaní
dlhu čo do právneho dôvodu voči konkrétnemu veriteľovi. Pokiaľ bolo účelom návštevy dojednanie
splátok, v predmetnej dohode sú síce splátky uvedené, avšak je evidentné, že na týchto splátkach
sa účastníci nedohodli, pričom v časti 3.dohody je vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka o jehovedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto skutočnosť nebola v konaní vôbec preukázaná,
práve naopak odporkyňa poprela, že by jej vôbec bolo vysvetľované, že podpisuje aj písomné uznanie
dlhu. Navrhovateľ zostal v tomto smere nečinný. Takto deklarovaný zámer navrhovateľa dosiahnuť

úspešnú vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože navrhovateľa ako veriteľa viedlo k podpisu
dohody to, aby docielil vymožiteľnosť práva pred súdom, a nie menil pôvodný obsah zmluvy, a to
dojednanie nových splátok. Samotný „úmysel“ dojednať nový splátkový kalendár vyplýva z toho, že
podľa odporcu sa pri osobnej návšteve o výške splátok ani nebavili, nie je vypísané príslušenstvo dlhu,

počet splátok, splatnosť a podobne. Dohoda ako taká je pritom vyhotovená vo forme predtlačeného
textu, t. z. pre všetky prípady dlhov či sú v čase podpisu tejto listiny premlčané, alebo nie. Uzatvorenie
tejto dohody nevyjadruje vôľu konajúcej osoby pristúpiť k záväzku a podpísať aj uznanie záväzku /
viď výpoveď odporkyne/ je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti. Uznanie dlhu nemohlo platne nastať v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pretože

odporca nevedel o premlčaní dlhu tak ako to vyžaduje uvedené ustanovenie. Tvrdenia navrhovateľa
o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ a uznania dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka, a to že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie
je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým pri uznaní dlhu v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považuje súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti

ohľadom uzatvorenia tejto dohody za účelové až špekulatívne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
žezamestnanecnavrhovateľanepredkladaltútodohoduvôbecsúmyslomdosiahnuťuznaniečiužpráva
alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a docieliť podpis dohody zo strany odporcu.
Osoba dlžníka pritom v tejto formulárovej dohode vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch, čo teda odporuje horeuvedenému tvrdeniu navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené považoval súd dohodu za neplatný právny úkon jednak z dôvodu nedostatku
vôle na strane odporkyni a jednak pre rozpor s dobrými mravmi, a to i pre rozpor s § 4 ods. 8 zákona
č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako takúto praktiku veriteľa označuje za nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, preto v súd návrh zamietol.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o tom, že vedľajší účastník nemôže účinne vzniesť námietku
premlčania, súd konštatuje, že s týmto názorom nesúhlasí. Pokiaľ by vedľajší účastník v
občianskoprávnom konaní nemohol urobiť v konaní procesné vyhlásenie, či už ústne alebo písomne,

ktoré opiera aj o ustanovenia hmotného práva, stratil by sa akýkoľvek jeho význam v konaní. Vedľajší
účastník podľa názoru súdu môže vzniesť aj námietku, ktorá je hmotnoprávneho charakteru, napríklad
námietku neplatnosti právneho úkonu, premlčania dlhu a podobne. Okrem toho v danej veci vzniesla
námietku premlčania pred súdom aj odporkyňa ako dlžník.

Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania s požiadavkou položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku
ohľadom posúdenia nekalých podmienok aj v zmenách a doplnkoch pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy,
súd sa týmto návrhom nezaoberal, pretože tento návrh bol podaný podmienene pre prípad ak súd
nebude akceptovať právnu argumentáciu ohľadom tohto úkonu. Vzhľadom na to, že súd sa takmer
v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka ohľadom vyhodnotenia neplatnosti

tohto úkonu, súd tento návrh nepovažoval za účinný procesný návrh vedľajšieho účastníka, o ktorom
by mal súd rozhodovať.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bola úspešná odporkyňa
a vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy za právne zastupovanie

právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, pričom ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu
1311,03 eur, odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 odst. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
predstavuje 61,41 eur , pričom ide o úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 61,41 eur + réžijný
paušál 7,63 eur, písomné vyjadrenie z 19.10.2012 v sume 61,41 eur + RP 7,63 eur, písomné
vyjadrenie z 18.3. 2013 v sume 61,41 eur, RP 7,81 eur, trovy právneho zastúpenia vzniknuté na

strane vedľajšieho účastníka pre JUDr. Andreja Cifru sú ako celok sú 207,30 eur. Trovy právneho
zastúpenia advokáta - substitúta JUDr. Martina Landla, ktorý zastupoval aj vedľajšieho účastníka a aj
odporcu, ide teda o trovy oboch účastníkov, avšak vzniknuté len jednému právnemu zástupcovi, a tieto
predstavujú odmenu za zastupovanie na pojednávaní 20.5. 2013 v sume 61,41 eur, réžijný paušál7,81 eur, spolu 83,06 eur s DPH, ďalej náhradu cestovného advokátskej koncipientky za cestu dňa
20.5. 2013 za cestu Lučenec - Prievidza 240 km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba na
100 km 6,5 l, cena za liter paliva 1,36 eur, spolu cestovné 65,136 eur, pričom právny zástupca

uplatňuje len jednu šestinu cestovných výdavkov vzhľadom k tomu, že v predmetný deň sa zúčastnil
pojednávania na OS v Prievidzi aj v iných veciach. Ďalej súd priznal náhradu za stratu času za účasť na
pojednávaní 10 polhodín á 13,01 eur, spolu 130,10 eur, pričom aj túto náhradu uplatnil len v jednej
šestine vzhľadom na účasť na pojednávaní v šiestich veciach. Trovy právneho zastúpenia JUDr. Martina
Landla predstavujú potom spolu 115,60 eur s DPH /83,06 + 1/6ina z 65,136 eur a 1/6ina z 130,10 eur/.

Súd v zmysle uvedeného preto priznal náhradu trov vedľajšieho účastníka v sume 207,30 eur a trovy
odporcu a vedľajšieho účastníka zastupované tým istým právnym zástupcom v sume 115,60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./