Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200123
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8014200123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Z. N.,
bytom K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutiaodporkyneoinvalidnomdôchodkuč.XXXXXXXXXXX.zodňa18.októbra2013,oodvolaní
navrhovateľaprotirozsudkuKrajskéhosúduvPrešoveč.k.5Sd/12/2014-14zodňa30.apríla2014,takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/12/2014-14 zo dňa 30.
apríla 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.
októbra 2013, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný
dôchodok zo dňa 26. septembra 2013 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Súd po preskúmaní veci podľa § 250l ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je

dôvodný.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že jednou z podmienok nároku na invalidný
dôchodok je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu prislúcha posudkovým lekárom.
V danom prípade bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovými lekármi Sociálnej
poisťovne pobočky aj ústredia. V obidvoch prípadoch sa náležite zaoberali zdravotnými postihnutiami

navrhovateľa, ich dlhodobosťou a ich vplyvom na jeho zárobkovú činnosť. V obidvoch prípadoch dospeli
k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie (duševné poruchy a poruchy nálad) podmieňujú 20
% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď pri zákonnom rozpätí 15 % až 20 %
bola určená horná hranica zákonného rozpätia. Postupom podľa § 71 ods. 8 zákona bola zvýšená
percentuálna miera za iné zdravotné postihnutie o 10 % na celkových 30 %.

Navrhovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie.

Uviedol, že jeho zdravotný stav sa zhoršil v dôsledku čoho musel prerušiť živnosť. Problémy začali, keď
bol napadnutý pracovníkmi SBS pri výstavbe vodovodu. Bol zhodený viacerými ľuďmi na zem a odvtedy
začal pociťovať bolesti v ramenách a chrbtici, pričom v tom momente utrpel i šok. Na bolesť sa budí aj
v noci. Niekedy musí oddychovať i cez deň.Nemal sa možnosť k tomuto vyjadriť, pričom v súčasnej dobe pociťuje bolesti aj v oblasti krčnej chrbtice
a takisto pokračujú i jeho nepriaznivé psychické stavy. Je podráždený a niekedy presedí celý deň.
Taktiež uviedol, že ho mrzí, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti. On sa omeškal, nakoľko bolo plné

parkovisko pred budovou a musel hľadať inú možnosť parkovania.
Taktiež predložil súdu doklady a to odborný posudok o invalidite zo dňa 26. septembra 2013, doklad z
chirurgickej ambulancie zo dňa 6. decembra 2011 ohľadne zranenia údajne spôsobeného členmi SBS,
nález z Polikliniky Giraltovce ILB, s.r.o. zo dňa 9. decembra 2011 a 16. decembra 2011, Lekársku správu
-nálezzFakultnejnemocnicespoliklinikouJ.AReimanaPrešovzodňa30.decembra2011a26.januára

2012 a Lekársku správu - nález zo dňa 17. apríla 2013.

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správne. Dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní považuje odporkyňa za neopodstatnené.
Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia

je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely
správneho, ako aj súdneho konania.
Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených
v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať
skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania
povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o
neúplnom zistení jeho zdravotného stavu preto odporkyňa považuje za nedôvodné.
Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje

odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na
spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez

nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie
dokazovanie.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom
určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto mu nárok na invalidný
dôchodok nevznikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, zhodne s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu,
že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 18. októbra 2013, ktorým bola podľa § 70 a § 70 č. 461/2003 Z.z. zamietnutá žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 26. septembra 2013 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 - 8 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom atelesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov
zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení
a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu

schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4.

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

V uvedenej právnej veci najvyšší súd udáva, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočky Svidník zo dňa 26. septembra 2013, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti o invalidný
dôchodok, nie je navrhovateľ invalidný podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo má
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu.
Podľa posudku navrhovateľ trpí reaktívnou stresovou poruchou, dorzalgiou a perihumeroskapulárnym

syndrómom pravostranným. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy
správania, neurotické stresové a somatické poruchy, ktoré zaradil pod Kapitolu V, pod položku 4a
prílohy 4 zákona a stanovil 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné
zdravotné postihnutia: dorzalgiu a perihumeroskapulárny syndróm pravostranný zvýšil percentuálnu
mieru o 10 % na celkových 30 %. V posudkovom závere uviedol, že ide o 24 ročného posudzovaného

vyučeného poľnohospodárskeho technika, pracoval ako SZČO v lesníctve a poľnohospodárstve, od
1. júla 2013 je nezamestnaný neevidovaný. Po incidente 5. decembra 2011 s SBS začal pociťovať
psychické problémy. Psychiatrom vyšetrený, stanovená diagnóza reaktívna stresová porucha vnímania
a myslenia. Prvé psychiatrické vyšetrenie absolvoval až 13. decembra 2012. Nevylúčené rentové
mechanizmy. Liečený aj pre bolesti chrbtice. Významnejšia porucha statodynamiky nezistená. Liečený

aj pre perihumeroskapulárny syndróm pravého ramenného kĺbu. MRI známky diskrétnej tenosynovitáídy
a ľahko zmnožený výpotok. Hybnosť len ľahko obmedzená. Na základe doložených odborných vyšetrení
a klinického stavu menovaný nespĺňa podmienky na uznanie invalidity.

Na základe podaného opravného prostriedku bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým

lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach dňa 30. januára 2014. K zmene
posudkov nedošlo, aj podľa tohto posudku sú spomedzi chorôb reaktívna stresová porucha, dorzalgia,
perihumeroskapulárny syndróm pravostranný rozhodujúcim zdravotným postihnutím duševné choroby
a poruchy nálad, zaradené pod Kapitolu V, položku 4a prílohy 4 zákona, so stanovenou 20 %
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné zdravotné postihnutie: dorzalgiu,

perihumeroskapulárny syndróm pravostranný zvýšil posudkový lekár percentuálnu mieru o 10 % na
celkových 30 %. V posudku uviedol, že posudzovaný dňa 5. decembra 2011 bol napadnutý SBS. Rok
po incidente v roku 2012 bol vyšetrený jednorázovo psychiatrom pre reaktívnu stresovú poruchu s
doporučením liečby, na ďalšiu kontrolu sa už nedostavil. Liečený bol aj chirurgickou ambulanciou pre
bolesti pravého ramena a pravého zápästia, indikované RTG vyšetrenie nedokumentuje zlomeninu

kosti, stav uzavretý ako pohmoždenie pravej ruky, krku a tváre. Následne bol liečený neurológom
pre bolesti krčnej chrbtice, opakovane RTG aj MRI vyšetrenie krčnej chrbtice bez diskopatie, bez
útlaku nervových štruktúr, prítomné blokové postavenie stavcov s následnou rehabilitáciou a úpravou
stavu. Ortopédom bol vyšetrený pre bolesti pravého ramena v objektívnom ortopedickom vyšetrení,bez poruchy hybnosti pravého ramena. Všetky vyššie uvedené ochorenia sú posudkovo nevýznamné,
liečbou dobre kompenzované, z uvedených dôvodov navrhovateľ nespĺňa posudkové kritéria invalidity.
Aj podľa tohto posudku navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade
zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať.

Súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu ako i jeho právnym zdôvodnením. Námietky
navrhovateľa neboli tak spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto
rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku,
lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.