Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Daniel Ivanko
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/219/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115210858
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115210858.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa B. C., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. X, XXX XX K. K., štátneho občana Slovenskej republiky, proti
odporkyni M. C., G.. XX. XX. XXXX, K. T.E. XX, XXX XX K. K., štátnej občianke Slovenskej republiky,
zastúpenej JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, o
zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
r o z h o d o l :
Návrh z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným súdu dňa 21. 05. 2015 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti voči odporkyni, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
35P/22/2011-101 zo dňa 04. 07. 2012, nakoľko odporkyňa ukončila štúdium na Farmaceutickej fakulte
UK Bratislava.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila, uviedla, že je študentkou denného štúdia 4. ročníka
magisterského štúdia, ktorého štandardná dĺžka je 5 rokov. Z uvedeného vyplýva, že v štúdiu bude
pokračovať ešte aj v akademickom roku 2015/2016.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21. 07. 2015, ktoré bolo pre nevykázanie doručenia predvolania
na pojednávanie odporcovi odročené na deň 26. 08. 2015. Na pojednávaní dňa 26. 08. 2015 súd po
vykonanom dokazovaní listinami, z prednesov navrhovateľa a zástupkyne odporkyne zistil nasledovný
skutkový stav: vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 35P/22/2011 zo dňa 12. 06. 2012 vo výške 180,00 eur. Odporkyňa
je podľa potvrdenia Univerzity Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, zo dňa 24. 06. 2015
študentkou 4. roku štúdia magisterského študijného programu farmácia od 01. 09. 2014 do 31. 08. 2015
v akademickom roku 2014/2015. Štandardná dĺžka štúdia je päť rokov. Podľa zástupkyne odporkyne
odporkyňa bude pokračovať v štúdiu aj ďalší rok, aby zavŕšila svoje 5 ročné štúdium, zápis do ďalšieho
ročníka je v septembri 2015.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odporkyňa nie je schopná sama
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti
vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej
povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na
štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia
povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných
predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto
otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem "sústavná príprava na povolanie" si pre svoje
potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitou pomôckou) a z tohto hľadiska nepovažovala
za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu.
Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu a nie je možné ustáliť ktoré konkrétne štúdium je sústavnou prípravou na budúce
povolania a ktoré je už len tzv. „štúdium pre štúdium“. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu
oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných
pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové
štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, je náročnejšie
ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do
úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na
svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností,
aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja
k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti, alebo absolvovaní
konkrétnej formy či druhu štúdia, či inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká
(pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť
trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
V čase rozhodovania súdu (26. 08. 2015) bola odporkyňa naďalej študentkou 4. ročníka dennej
formy štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave (do 31. 08. 21015). Podľa zástupkyne odporkyne
odporkyňa pokračuje v štúdiu aj v ďalšom roku tak, aby ukončila celé štúdium, ktorého štandardná dĺžka
je päť rokov.
Súd z dôvodu, že odporkyňa v súčasnosti nie je schopná sama sa živiť, keď v čase rozhodnutia súdu bola
študentkou 4. ročníka Univerzity Komenského v Bratislave a štandardná dĺžka štúdia je päť rokov, teda
sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, návrh ako nedôvodný zamietol, pre skutkové nenaplnenie
podmienok uvedených v § 62 ods. 1 zákona o rodine.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 OSP, tak, že v
konaní úspešnej odporkyni z dôvodov hodných osobitného zreteľa uplatnenú náhradu trov konania
nepriznal. Jeden dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl predovšetkým v nepriaznivých majetkových
pomeroch navrhovateľa, ktorý je zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom dcéram,
pričom táto je vymáhaná exekučne, teda sa navyšuje aj o náhradu trov exekúcie. Za druhý dôvod
hodný osobitného zreteľa považuje súd predmet sporu a jeho účastníkov, keď navrhovateľ je otcom
odporkyne, pričom sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti. Súd by nepovažoval za spravodlivé,
keby navrhovateľ ako otec bol zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré vznikli odporkyni ako jeho
dcére. Aj keď navrhovateľ inicioval súdne konanie a domáhal sa zrušenia súdom určenej vyživovacej
povinnosti, s ohľadom na rešpektovanie existujúcich rodinných vzťahov medzi účastníkmi konania,
by nebolo správne ak by v konaní neúspešný navrhovateľ mal nahrádzať trovy v konaní úspešnej
odporkyni, ktoré jej vznikli za zastúpenie advokátom. Odporkyňa mohla v konaní vystupovať aj sama
za seba rovnako ako navrhovateľ a pokiaľ sa rozhodla dať sa zastúpiť advokátom, takto vzniknuté
trovy považuje súd za ňou vynaložené, ktoré by podľa všeobecnej zásady spravodlivosti mala znášať
sama a nezaťažovať nimi navrhovateľa, svojho otca. Preukázať svoje štúdium na vysokej škole mohla
odporkyňa aj bez pomoci svojej zástupkyne, advokátky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.