Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, September 14, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010993
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010993.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
TóthaaJUDr.PatrikaPríbelského,PhD.vtrestnejveciprotiobvinenejX.A.,nar.XX.XX.XXXXvJ.,trvale
bytomF.nadM.,E.IXX/XXX,stíhanejpreprečinspreneverypodľa§213ods.1,ods.2písm.a)Trestného
zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. septembra 2015 prejednal sťažnosť poškodených
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu E. I XX/XXX v F. nad M., v zastúpení V.. Q. A.

proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/14/2015 zo 16.07. 2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. b) Tr. poriadku sa sťažnosť poškodených vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu E. I XX/XXX v F. nad M., v zastúpení V.. Q. A.
z a m i e t a,
pretože bola podaná neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn.: 8T/14/2015 zo dňa 16.07.2015 po podaní obžaloby podľa §
241 ods.1 písm. g) s poukazom na § 216 ods.1 Tr. poriadku podmienečne zastavil trestné stíhanie
vedené proti obvinenej X. A. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zástupkyňa vlastníkov bytov v bytovom
dome č. XX/XXX na ulici E. I v F. nad M. na základe Príkaznej zmluvy uzavretej medzi ňou a Okresným
stavebným bytovým družstvom Považská Bystrica postupne v období od 01.03.2010 do 31.12.2013 z

fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu č. XX/XXX vybrala a na súkromné účely použila celkom
sumu 8.177,- Eur, čím vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu E. I XX/XXX v F. nad M.
v zastúpení správcom Okresné stavebné bytové družstvo Považská Bystrica spôsobila škodu vo výške
8.177,- Eur.

Podľa § 216 ods.2 Trestného poriadku zároveň súd určil obvinenej skúšobnú dobu na 2 roky.
Uvedené uznesenie napadli sťažnosťou podanou na poštovú prepravu dňa 27.07.2015 poškodení
vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu E. I XX/XXX v F. nad M., v zastúpení V..
Q. A.. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa znemožňuje
spravodlivé potrestanie obvinenej. Podmienka na podmienečné zastavenie trestného stíhania bola
splnená len čiastočne a súd komplexne neprihliadol na osobu obvinenej. K vlastníkom bytov sa táto vždy

správala pohŕdavo, výsmešne, za pochybenie sa nikdy neospravedlnila a mnohým vlastníkom bytov sa
vyhrážala. Sprenevera je len jednou časťou nehospodárneho nakladania obvinenej s cudzím majetkom.
Opakovaneuzatváralanevýhodnézmluvyadohody,čojepredmetomriešenia.Obvinenákonalacielene,
dlhodobo a systematicky. Podmienečné zastavenie trestného stíhania je nepostačujúce.
Na základe uvedených dôvodov poškodení navrhli, aby sťažnostný súd sa vecou opakovane zaoberal
a s prihliadnutím na komplexnosť spravodlivo rozhodol.Krajskýsúdnaneverejnomzasadnutínazákladepodanejsťažnostipodľa§192ods.1Tr.por.preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť bola podaná neoprávnenou osobou.

Podľa § 216 Trestného poriadku:
(1) V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania
obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho

vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo
urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
(2) V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná doba

na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom
zastavení trestného stíhania.
(3) Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o náhrade škody, sa v uznesení o podmienečnom
zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej doby uhradil.
(4) Obvinenému možno tiež podľa odseku 2 uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané

obmedzenia a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo aby sa zdržal činnosti,
ktorá viedla k spáchaniu prečinu. Obvinený, ktorému boli uložené primerané obmedzenia a povinnosti
podľa predchádzajúcej vety, je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto
kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa
osobitného predpisu.

(5) Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému a poškodenému;
obvinený a poškodený môže proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak bolo
podmienečne zastavené trestné stíhanie za trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom
podujatí a ak obvinenému bolo súčasne uložené obmedzenie podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného
zákona vzťahujúce sa na

športové podujatie, prokurátor o uložení tohto obmedzenia upovedomí správcu informačného systému o
bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácii podľa osobitného
zákona. Ak bola uznesením uložená obvinenému povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného
zákona , prokurátor zašle
uznesenie určenému útvaru Policajného zboru.

Podľa § 241 Trestného poriadku:
(1) Obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou
osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
a) postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 ,
c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 ,
d) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods.5 ,
e) môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 a 3 ,
f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva
na obhajobu,

g) trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 216 ods. 1 ,
h) môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1
,
i) rozhodne o účasti záujmového združenia občanov v konaní pred súdom,

j) vydá trestný rozkaz,
k) postúpi vec senátu,
l) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.(2) Ak samosudca dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona
treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba, oboznámi s touto
skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby a prokurátora.

(3) Samosudca preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného
rozhodnutia.
(4) Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a) až h) môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť,
ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že Trestný poriadok rozlišuje dva spôsoby využitia

podmienečného zastavenia trestného stíhania a to jednak v prípravnom konaní a jednak v konaní pred
súdom. Tomu rozlíšeniu potom zodpovedajú i dve procedúry podávania opravných prostriedkov voči
takémuto rozhodnutiu.
V prípravnom konaní o podmienečnom zastavení trestného stíhania rozhoduje príslušný prokurátor a
preto je logické, že zákon priznáva tak obvinenému ako i poškodenému podať voči uzneseniu opravný
prostriedok - sťažnosť.

V súdnom konaní sa však situácia modifikuje. Prokurátor, ako dominus litis rozhoduje samostatne o
podaní obžaloby a zároveň má pri tom vziať do úvahy i potrebu ochrany práv ostatných subjektov
trestného konania, predovšetkým obvineného a poškodeného. Ak preto následne súd po podaní
obžaloby rozhoduje o určitej forme odklonu v trestnom konaní, činí tak v bezprostrednej súvislosti s
rozhodovaním o návrhu prokurátora (obžalobe), pričom práve na prokurátora v tejto fáze prechádza

i časť zodpovednosti za ochranu práv poškodenej osoby. Logickým dôsledkom uvedenej zmeny je
potom i zmena subjektov oprávnených podať voči rozhodnutiu súdu opravný prostriedok. Keďže súd
rozhoduje o návrhu prokurátora a rozhodnutie sa priamo dotýka obvineného, je logické, že oproti
prípravnému konaniu dochádza k posunu, a zákon v tomto štádiu oprávňuje na podanie sťažnosti len
prokurátora a obvineného. Práv poškodeného sa totiž rozhodnutie súdu dotýka len nepriamo a pri

rozhodovaní o podmienečnom zastavení trestného stíhania je zohľadnenie ochrany práv poškodeného
úlohou prokurátora. Naviac, rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania nezasahuje do
práva poškodeného na náhradu škody. Ak by aj neboli splnené podmienky na podmienečné zastavenie
trestného stíhania preto, že škoda nebola uhradená (resp. jej náhrada nebola dohodnutá), je úlohou
prokurátora, aby voči takému rozhodnutiu podal opravný prostriedok. Logickým dôsledkom uvedených

skutočností je potom situácia, keď zákon v súdnom konaní neoprávňuje poškodeného na podanie
sťažnosti proti uzneseniu o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
Nad rámec uvedeného krajský súd poznamenáva, že jeho pozornosti neuniklo nesprávne poučenie v
uznesení súdu prvého stupňa o možnosti poškodeného podať voči uzneseniu sťažnosť. Toto nesprávne
poučenie však nespadá pod režim § 193 ods.2 Trestného poriadku a preto sťažnosť poškodeného

subjektu už vecne nepreskúmaval.
Z týchto dôvodov sťažnosť poškodeného subjektu krajský súd podľa § 193 ods.1 písm. b) Tr. poriadku
zamietol ako podanú neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.