Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 14, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207991
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814207991.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova
25, IČO: 36 865 141, JUDr. B. B., advokátom proti povinnému R. I., bytom M., Q. XXX/X, prechodne
bytom M., D. 2, o vymoženie 1.013,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. marca 2015 č.k. 16Er/1625/2014-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 03548/12 zo dňa 17.08.2012, právoplatný dňa 17.09.2012 a vykonateľný dňa 20.09.2012.
Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere č. 308000846, ktorej súčasťou sú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VP“), rozhodcovskou zmluvou zo dňa 30.06.211

a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Zmluvu o
úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 400,00 Eur za poplatok vo výške
392,00 Eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 792,00 Eur v 12
mesačných splátkach po 66,00 Eur počnúc dňom 17.07.2011, posúdil okresný súd ako spotrebiteľskú
zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na
predtlačenom formulári“), bez ohľadu na jej označenie ako zmluvy úverovej, ktorá by sa mala spravovať

výlučne Obchodným zákonníkom ako absolútny obchod. Preto je potrebné na predmetný právny vzťah
aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd ďalej zistil, že rozhodcovským súdom
bolo priznané právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Zmenkový vzťah medzi oprávneným a
povinným (tak, ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd) je akcesorický právny vzťah, ktorý zabezpečuje
základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Účastníci konania tak zabezpečili svoj
iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a

oprávnený ako remitent. Podľa názoru okresného súdu však akcesorický záväzok nemôže vzniknúť
bez hlavného záväzku (spotrebiteľskej zmluvy), ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečovať. Súd
tak posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinným vzhľadom na právny dôvod
vzniku záväzku (uzavretie spotrebiteľskej zmluvy) za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu
spotrebiteľa. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy okresný súd vzhliadol v jej zmluvných dojednaniach
nekalú podmienku, a to v článku II. zmluvy, v rámci ktorého zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú

doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovúzmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zák.č. 99/1963 Z.z.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu posúdil okresný súd ako neprijateľnú, neplatnú
zmluvnú podmienku. Podľa názoru súdu je možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným len
zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského

konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je
na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda
podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním
žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany
pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou

rozväzovacej podmienky stanovenej v článku II rozhodcovskej zmluvy, súd posúdil ako nekalú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade tak bola voľba rozhodcovského súdu a osoby
rozhodcu uskutočnená jednostranne. Samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto
cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a

nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí aj v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Oprávnený
ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské
doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním

žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Pre účely posúdenia prípadného
nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho
exemplifikatívnehovýpočtunekalýchzmluvnýchdojednaní(podľaustanovenia§ 53ods.4Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek
dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky
sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Ustanovenie

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p.,
ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka
dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského
konania dodávateľom/ ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd
oprávneným, povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde /, sa

musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú
doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak
práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto

uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by bola vedená exekúcia. Rovnako okresný súd poukázal
na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv, judikatúru Európskeho súdneho dvora. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad
ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššiehostupňa, okresný súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ktorú
mu priznáva Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa § 45
ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
povinný zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí

v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) a c). Exekučný súd sa dostáva do
pozície, kedy preskúmava materiálnu stránku, t.j. či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) iba za tých podmienok, že tento nedostatok
je zjavný z exekučného titulu. Preto namieta, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po
stránke materiálnej, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie oprávňuje na zastavenie exekúcie za predpokladu, že rozhodcovský rozsudok a nie

rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Takýmto postupom súdu a výkladom ust.
§ 45 citovaného zákona dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona. Ďalej namietol neúplne zistený skutkový stav
veci, keď podľa názoru okresného súdu rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za
to, že táto bola dojednaná formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých

prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(„ďalejlenO.s.p.“)adospelkzáveru,žeodvolanieoprávnenéhoniejedôvodnéauzneseniesúduprvého
stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Okresný súd správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý-krát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného

poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva

účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa§243dods.2citovanéhozákonanaexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa

použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.

Podľa§53ods.1,5Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

Okresný súd správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o
spotrebiteľskom práve. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanej
veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu

pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského
súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal

nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto právomoci exekučným
súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy

podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda
nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý

ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má
súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné

jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Z celkového formátu zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal
pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené
pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania

a v ktorej sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ teda podľa
uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Poučenie povinného o
dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva
na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi

za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o
zostručnenie obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude
rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom
konaní.

Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo
dňa 16. januára 2013) Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti

ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v
mieste svojho bydliska.

Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný

v súlade so zákonom.

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránilatomu,abyvecbolaopätovneprejednaná.Neplatnározhodcovskádoložkanemohlaplatnezaložiťprávomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade
ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred
všeobecným súdom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .