Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/122/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714204027
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714204027.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.
r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862
711, proti odporkyni: T. E. nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX X., štátne občianstvo SR,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so

sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675 v zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so
sídlom Nemčianska 180/25, 974 01 Banská Bystrica - Nemce, o zaplatenie 377,28 € s prísl., o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/74/2014-59 zo dňa 28. 08. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom
J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, vo výške 42,06 € a zaplatiť ich právnemu zástupcovi vedľajšieho

účastníka do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľjepovinnýnahradiťvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcutrovyodvolaciehokonania

vo výške 22,15 € k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Viliam Glézla, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia ceny za
poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 80,53 € s prísl. vyhovel. V časti sumy 162,27 € uplatnenej
titulom zmluvnej pokuty súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP; v prevyšujúcej časti nároku
na zmluvnú pokutu súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkovi
nemá na náhradu trov právo. Odporkyňa, bola podľa pomeru úspechu úspešnejšia, mala by nárok na
účelne uplatnené trovy konania, keďže si však žiadne trovy neuplatnila, súd o jej trovách rozhodol tak, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenie
aj čo sa týka trov konania u vedľajšieho účastníka a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu zaviazal

navrhovateľa na povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, a to
vo výške 42,06 €, pričom súd v danom prípade vychádzal z toho, že právny zástupca vedľajšieho
účastníka má nárok na účelne vynaložené trovy konania za 2 úkony právnej pomoci, jeden úkon príprava
a prevzatie zastúpenia vo výške 28,22 €, druhý úkon podanie vyjadrenia vo výške 28,22 €, ďalej tieto
trovy pozostávajú z režijného paušálu 2 x 8,04 €, čo dáva dokopy 16,08 €. Trovy právneho zastúpenia
za 2 úkony, teda 2 x 28,22 € predstavujú sumu 56,44 € + režijný paušál 2 x 8,04 € predstavuje sumu

16,08 €, čo predstavuje 100 % trovy 72,52 €. V tomto prípade odporkyňa, ako aj vedľajší účastník boli
úspešní v 79 % oproti pôvodne žalovanej sume 377,28 € a navrhovateľ bol úspešný v 21 %, tedavedľajší účastník má nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania 79 % - 21 % = 58 %, a teda
58 % zo 100 % je suma 42,06 €, preto súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy
právneho zastúpenia vo výške 42,06 €.

Proti rozhodnutiu okresného súdu v časti výroku, ktorým súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 42,06 €, podal
navrhovateľ v súlade s § 204 ods. 1 OSP odvolanie. V súlade s § 220 OSP navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na

strane odporcu trovy konania neprizná a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania. Odvolanie navrhovateľ podal v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) OSP, z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ uviedol, že jedným z predpokladov potrebným na vznik nároku na náhradu trov konania
je účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom

nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na
zaplatenie súdnych poplatkov či hotových výdavkov. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou
trov konania, a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie
práva. Súd musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, v zmysle ktorého nie je porušením základného

práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi,
ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov
právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené. A práve vedľajší účastník bol na ochranu
spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane
zastupovať. Vedľajší účastník sa dal zastupovať advokátom, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho

účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania.
Vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, pokiaľ ide o vyjadrenia, ide o identické typizované
úkony, podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizovane, pričom nemožno v každej jednej
veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka
nemožnopovažovaťanizadôkazojehovôli,naplniťcieľ,prektorýbolototozdruženiezaložené.Vedľajší

účastník je v tomto prípade združenie, založené za účelom ochrany spotrebiteľov, hlavnou činnosťou
je ochrana práv spotrebiteľa. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych
združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli, vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez
potreby právneho zastúpenia, zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z
hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým

personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v
oblastispotrebiteľskéhopráva.Navrhovateľnepopieraústavnezaručenéprávovedľajšiehoúčastníkana
právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie. Vedľajší účastník
neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, vstúpil do konania, už pri vstupe do konania
bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Je otázne, či účelom vstupu do

konania je ochrana spotrebiteľa, alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov (rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 5Co/375/13 zo dňa 19. 06. 2013).

Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných
konaniach žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku,

bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť
prihliadať z úradnej povinnosti.

Poukázal na to, že z ust. § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol
v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, podstatnou podmienkou vstupu

vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013), súd nemôže použiť ust. §
101 ods. 3 OSP na prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky

spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení ochrany práv
spotrebiteľov.Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal
na to, že ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník a samozrejme má i právo na náhradu trov konania. V súlade s čl. 47 ods. 2

Ústavy SR má právo na právnu pomoc a teda v súlade s § 137 ods. 1 OSP aj na náhradu trov právneho
zastúpenia.

Pokiaľ ide účelnosť trov právneho zastúpenia, poukázal na to, že práve kvalifikované podanie
vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty a ktorého závery boli

prenesené do odôvodnenia rozsudku okresného súdu, boli dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa,
a teda mal priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom
právneho zástupcu v konaní vykonal, možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením
vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporcu proti uplatňovanému nároku
navrhovateľa. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia možno považovať za nevyhnutný z
hľadiska toho, aby sa právny zástupca oboznámil s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania

(jeho charakterom a právnym či skutkovým odôvodnením) a jeho prílohami (v prejednávanom prípade
najmä so zmluvou o pripojení, faktúrami, všeobecnými obchodnými podmienkami). Úkon vyjadrenie k
návrhu zas predstavuje vonkajší výstup myšlienkovej činnosti právneho zástupcu vedľajšieho účastníka,
ktorý svojimi dôsledkami mal za následok zamietnutie návrhu navrhovateľa. V rámci tohto podania
bolo potrebné právne posúdiť zmluvu o pripojení vrátane dodatku, následne bolo potrebné právne

rozanalyzovať ustanovenia zmluvy obsahujúce zmluvnú pokutu, so záverom o jej absolútnej neplatnosti.
Skutočnosť, že súd teoreticky mohol návrh zamietnuť aj bez účasti vedľajšieho účastníka, nemôže
ešte znamenať, že úkony, ktoré vedľajší účastník v konaní vykonal, a ktorých obsah sa preniesol do
rozhodnutia súdu, nie sú úkonmi účelnými. Vedľajší účastník predmetnými úkonmi priamo úspešne
realizoval obranu odporcu v konaní.

Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa svojich stanov založený za účelom ochrany
spotrebiteľa, nemožno vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc
spotrebiteľovi v súdom konaní poskytnúť. Vedľajší účastník nemá vo svojich radoch osobu s právnickým
vzdelaním. Ochrana spotrebiteľa sa deje rôznymi formami, t. j. nie len v súdnom konaní. Do

konania vstúpil písomným podaním nezastúpený advokátom, až po obdržaní návrhu spolu s prílohami
splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, účastník, na strane ktorého vystupuje, nenamietal jeho
vstup do konania. Uviedol, že o žiadnu podporu zo strany ministerstva nepožiadal ani žiadnu podporu
nedostal.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo

výroku vecne správne.

Pre správne rozhodnutie v konaní je potrebné primárne zodpovedať otázky, či vedľajší účastník bol
oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní
nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť

právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci je nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy; zmluvu uzavrel odporca ako spotrebiteľ a právny predchodca navrhovateľa v postavení
dodávateľa. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

spotrebiteľov, ktorý vstup do konania oznámil pred 31. 12. 2014.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je úkonom procesným, ktorého účinky nastávajú
doručením takéhoto oznámenia súdu, vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastník oznámil svoj
vstup do 31. 12. 2014 súd posudzoval účinky tohto úkonu podľa účinnej úpravy v čase urobenia úkonu.

Novelazákonazák.č.353/2014Z.z.účinnáod01.01.2015nezakotvila žiadneprechodnéustanovenia;
v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon č. 353/2014 Z. z. v plnom rozsahu aplikuje na
všetky neskončené súdne konania, podľa zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných
úkonov, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31. 12. 2014, zostávajú v týchto konaniachv plnej miere zachované, a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou
právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31. 12. 2014 nevyžadovala pre vstup vedľajšieho
účastníka do konania (súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní).

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.Keďžeust.§93ods.4OSPvýslovneupravuje,ževedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképráva
a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako
akoakýkoľvekhlavnýúčastník)jednakprávonaprávnupomocpredsúdmi,čojezákladnéústavnéprávo
(čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si
kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má

i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí
i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada
trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

V danej veci došlo z dôvodu čiastočného späťvzatiu návrhu k zastaveniu konania ohľadne sumy 162,27
€, včasti80,53€bolovyhovenénávrhu,vprevyšujúcejčastiprvostupňovýsúdnávrhzamietol,zdôvodu,
že navrhovateľ uplatnil nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v spotrebiteľskej
zmluve.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení §§ 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodnutie súdu o
náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,
podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva.

V súlade s § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí. Účastníci nenamietali určenie pomeru úspechu a neúspechu účastníkov vo veci, tak,
že odporkyňa, ako aj vedľajší účastník majú právo na náhradu trov konania vo výške 58 %. V konaní
prevažne úspešnej odporkyni prvostupňový súd náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že jej žiadne

trovy konania nevznikli.

Pojem „účelnosť“ použitý v ustanovení § 142 ods. 1 OSP treba chápať ako určitú poistku pred hradením
nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu
proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov

spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď
účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon
alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania

(i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku.Zobsahuspisuje zrejmé,ževedľajšíúčastníkoznámilvstupdokonaniadňa15.07.2014,ažpodoručení
návrhu s prílohami konal v zastúpení advokátom.

K zamietnutiu návrhu uplatňovanej zmluvnej pokuty došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany, poskytnutej
odporcovi prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ktorý po oboznámení sa s návrhom zaslal súdu
vyjadrenie zo dňa 7. 8. 2014 k návrhu na začatie konania. V tomto písomnom podaní vedľajší účastník
kvalifikoval navrhovateľom uplatňovanú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu
jej neurčitosti, neprimeranosti a navyše poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta rovnakého významu

bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú viacerými súdnymi rozhodnutiami, čo pre navrhovateľa
predstavuje zákonný zákaz jej ďalšieho uplatňovania. Uvedená argumentácia pritom bola dôvodom
pre zamietnutie návrhu navrhovateľa. Okolnosť, že na absolútnu neplatnosť neprijateľnej zmluvnej
podmienky musí prihliadať súd ex offo nie je pre posúdenie dôvodnosti a účinnosti obrany vedľajšieho
účastníka na strane odporcu relevantná, a to už len z dôvodu, že v prejednávanom prípade nedošlo
k posudzovaniu prijateľnosti navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokuty (s následným zamietnutím

návrhu navrhovateľa v tejto časti) z úradnej povinnosti, ale práve na návrh vedľajšieho účastníka, ktorý
neprijateľnosť zmluvného dojednania, od ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok, v rámci ochrany
práv spotrebiteľa uplatňoval. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia treba považovať za
nevyhnutný a účelný, pretože len na základe tohto úkonu dochádza k zastúpeniu a právny zástupca
sa musí oboznámiť s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, zvoliť prostriedky postupu

v konaní.

Pokiaľ navrhovateľ v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie
musí byť zo svojej podstaty schopný samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, je
potrebné zdôrazniť nasledovné: Podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa zaručuje každému a

výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným
činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou
preodborovéorganizáciepodľa§2ods.4zákonač.83/1990Zb.ozdružovaníobčanov)môžuzdružovať
akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky

činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého
účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva
a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom
konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom
advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa

pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť
by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc
aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší
účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak
ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú

pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo
preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.
Možno teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony
nevyhnutné pre úspech vedľajšieho účastníka (i odporcu) vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých
vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami navrhovateľa

o neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka, a to ani na základe úvahy, že vedľajší účastník použil
rovnakú argumentáciu pri zdôvodňovaní neoprávnenosti nároku uplatneného navrhovateľom, keďže
sám navrhovateľ uvádza v návrhoch rovnaké tvrdenia a právnu argumentáciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1

OSP) rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdil
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP, keď výška priznaných trov právneho zastúpenia v konaní
nebola zo strany navrhovateľa namietaná, preto sa nestala predmetom skúmania odvolacieho súdu.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.

1, v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ, hoci si trovy odvolacieho konania uplatnil, nebol v
odvolacom konaní úspešný. Preto navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.
Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil riadne a
včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe uvedeného odvolací súd zaviazalnavrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej sume 22,15 € za jeden úkon právnej služby a to
podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa spolu s paušálnou náhradou výdavkov (režijný

paušál) za uvedený úkon právnej služby. Z tarifnej hodnoty veci (suma 377,28 €) predstavuje tarifná
odmena za jeden úkon právnej služby 14,11 € (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu
podľa § 10 ods. 1, s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v
znení zmien a doplnkov, ďalej aj "Vyhláška"), režijný paušál 8,04 € (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), spolu 22,15 €.

Podľa § 149 ods. 1 OSP je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.