Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Marianna Hosťovecká
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314228450
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314228450.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, proti odporcovi: E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R., V. M. XX, t. č. na neznámom mieste, v
konaní zastúpený opatrovníčkou P. K., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 183,06 eura s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 183,06 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 27.9.2013 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľa
náhradu trov konania vo výške 16,50 eura titulom súdneho poplatku a 63,12 eura titulom trov právneho
zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 11.12.2014 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 183,06 eura s príslušenstvom
- s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 27.9.2013 do zaplatenia. Svoj návrh
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. C. zo dňa 18.5.2013, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM, v
znení dodatku, navrhovateľ zriadil prístup s telefónny číslom XXXXXXXXXX, ktorý odporcovi umožňuje
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzatvorení dodatku k
zmluve aktivoval odporcovi v prístupe službu TV Extra, Mobilná TV s dohodnutou zmluvnou pokutou
vo výške 170,- eur.
Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie 05/2013 - 06/2013,
porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvnú
pokutu 170,- eur.
Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa 12.9.2013 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy
za neuhradené služby vo výške 13,06 eura, ako aj zmluvnú pokutu 170,- eur. Navrhovateľ pokusom o
pokonávku vyzval odporcu na úhradu sumy do 26.9.2013.Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 27.9.2013 vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci postupoval a rozhodol v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p.
Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,
Všeobecnými podmienkami, Pokusom o pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.
Podľa § 51 OZ, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to navrhovateľ
popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia
zmluvy, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ cit. zák., (1) Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/.
(12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Dňa 18.5.2013 uzatvorili účastníci konania zmluvu o poskytovaní služby Lite TV číslo C., s aktiváciou
služby TV Extra, Mobilná TV. Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva
a povinnosti účastníkov zmluvy.Vzmyslečl.2bod2.13písm.b/dodatku,akúčastníkpočasdobyviazanostiuvedenejvbode2.9Dodatku
poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a
po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom Prístupu, alebo účastník poruší
svoju povinnosť neuskutočniť žiadny úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo
byť ukončenie platnosti zmluvy a/ alebo Dodatku, pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to,
či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku, alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu vo výške 170,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "druhá časť doby viazanosti"), výška zmluvnej pokuty sa
bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má
ešte uplynutí od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany Podniku. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na zaplatenie, inak v lehote do
14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku účastníkovi.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa
1.6.2013 (splatná 15.6.2013) vo výške 9,08 eura a faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.7.2013 (splatná
15.7.2013) vo výške 3,98 eura za poskytnuté služby na základe uzavretej Zmluvy o poskytovaní služby
Lite TV a jej dodatku, spolu vo výške 13,06 eura. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v
zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z priloženej faktúry je preukázané, že odporca si svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to
riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil už prvý mesiac trvania zmluvného vzťahu,
preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 05/2013 - 06/2013
nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 13,06 eura. Táto skutočnosť bola v konaní riadne
preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako
nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva zo samotnej
zmluvy, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona.
Pokusom o pokonávku navrhovateľ predĺžil splatnosť pohľadávky na deň 26.9.2013.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,
účinného k 18.5.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.
Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania
uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď
deň splatnosti neuhradených služieb bol určený na deň 15.6.2013 a 15.7.2013 (splatnosť faktúr, hoci
navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 27.9.2013 v zmysle pokusu o pokonávku zo dňa
12.9.2013 z č.l. 12).Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje
záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle
čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ, pričom
navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. až odo dňa 27.9.2013 (§ 153 ods. 2 O.s.p.), kedy v čase
omeškania s úhradou faktúr bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,5 % p.a., preto mu ich súd priznal vo
výške 5,5 % ročne a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol (t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 3 %
p.a.), nakoľko navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v znení podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia účinného
do 31.1.2013 a to vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z., Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Záväzkový vzťah vznikol až 18.5.2013, t.j. po 1.2.2013.
Predmetom konania bolo ďalej zaplatenie sumy 170,- eur z titulu zmluvnej pokuty. Hoci viaceré súdy
Slovenskejrepublikyrozhodliotom,žezmluvnápokutajeneprijateľnázmluvnápodmienka,niejemožné
tieto rozhodnutia paušalizovať na všetky uzatvorené zmluvy a je potrebné individuálne pristupovať k
zmluvným dojednaniam.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5, ods. 10 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia dodatku, (1)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť
- zaplatiť za poskytnuté služby už hneď po uzatvorení Zmluvy a dodatku k zmluve. Pri riadnom plnení
si povinností by odporca zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas 24 mesiacov, sumu najmenej 24
x 7,- eur, t. j. spolu najmenej 168,- eur. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 10 Občianskeho
zákonníka potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty, t. j. 170,-
eur,niejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,pretožetaktodohodnutázmluvnápokutajepriporovnaní
s riadne zaplatenými službami totožná pri najnižšom mesačnom poplatku a teda vzhľadom na sumu,
ktorú odporca mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranouk výške plnenia za poskytnuté služby. Odporca, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý
svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti,
respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany navrhovateľa. Takto dohodnutú zmluvnú
pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj odporca si musí byť vedomý
plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty vo výške 170,- eur za neprijateľnú zmluvnú
podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od
začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení riadne neplnil svoje povinnosti. Konanie spotrebiteľa
v rozpore s uzatvorenou zmluvou ako aj v rozpore so zákonom nemôže preto v danom prípade požívať
zvýšenú ochranu na úkor navrhovateľa ako osoby, ktorá odporcovi poskytla služby, pričom odporca za
tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak
nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor navrhovateľa. Vzhľadom
na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení, vzhľadom k tomu, že odporca si svoje
povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení a vzhľadom tomu, že zmluvná
pokuta vo výške 170,- eur nie je neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto
dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako
to navrhovateľ žiadal svojím návrhom.
V čase uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou
za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty,
poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení
Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.
z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách
zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou
nesplnenia záväzku spotrebiteľom.
Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1.1.2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v §
54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší
svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi
služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť
neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže
byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnúpokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej
zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol
dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže
neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť
neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo
dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah
má ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010. Podľa neho pri posudzovaní
neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie
spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)
zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane
vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva
uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti
spotrebiteľa.
Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute
a preto návrhu aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých navrhovateľom)
a zároveň priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne s poukazom na už vyššie
citované ustanovenia o úroku z omeškania, pričom splatnosť zmluvnej pokuty bola dodatočne určená
v pokuse o pokonávku na deň 26.9.2013, a teda jej nezaplatením sa odporca dostal dňom 27.9.2013
do omeškania, keď k tomuto dňu bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 0,5 % p.a., čo o päť percentuálnych bodov viac predstavuje úrok z omeškania 5,5 % p.a. a vo
zvyšnej časti súd návrh zamietol (t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % p.a.), nakoľko navrhovateľ
si uplatnil úroky z omeškania v znení podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia účinného do 31.1.2013 a to vo
výške o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadomnauvedenéskutkovéaprávnezisteniaazdôvodneniesúdpretovyhovelnávrhunavrhovateľa
v celom rozsahu čo sa týka uplatnenej istiny vo výške 183,06 eura s tým, že zároveň navrhovateľovi
priznal aj úrok z omeškania ako je uvedené vyššie a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania súd
návrh zamietol (neúspech navrhovateľa je v nepatrnej časti).
O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia, v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p.
Trovy konania si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil za súdny poplatok vo výške 16,50 eura a trovy
právneho zastúpenia vo výške 63,12 eura v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
nasledovne:
- 2 úkony právnej pomoci - § 13a ods. 1 písm. a/, c/ - po á 18,26 eura, spolu 36,52 eura
- 2x režijný paušál - § 16 ods. 3 - po á 8,04 eura, spolu 16,08 eura
t .j. spolu 52,60 eura + 20 % DPH, spolu 63,12 eura.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.