Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/95/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204937
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115204937.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
D. R. Q.. A.., A. A. P. V. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený PERSPECTA Legal, s. r.
o., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: Ľ. Z., G.. XX.X.XXXX, K. K.
XXX/XX, XXX XX K., Š. U. A., o zaplatenie 59,32 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 11,52 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 11,52 eur od 04.03.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 47,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
47,80 eur od 04.04.2012 do zaplatenia zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi
obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35
763 469 ako Podnikom a odporcom ako Účastníkom dňa 18.02.2011 v znení: „V prípade porušenia
akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6
Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur.“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 11.2.2015 doručeným súdu dňa 24.2.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 59,32 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,52 eur od 4.3.2012 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne
zo sumy 47,80 eur od 4.4.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady súdneho
poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v
návrhu na začatie konania vyčíslených vo výške 59,98 eur.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že dňa 19.8.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a. s.
so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „ST“) uzavrela s odporcom
podľa ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie
mobilných hlasových služieb, program RELAX 60+(120) a dňa 19.8.2011 dodatok k zmluve o pripojení,
predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na
základe zmluvy poskytoval ST odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené,

že odporca faktúry do dňa spísania návrhu neuhradil. Vzhľadom na to, že si odporca svoj zmluvný
záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu. Vystavené boli nasledovné faktúry: č. 7201836444 so splatnosťou dňa 3.3.2012 na sumu 11,52
eur a č. 7203044068 so splatnosťou dňa 3.4.2012 na sumu 47,80 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že
ST a navrhovateľ uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné
pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany ST k oznámeniu
o postúpení pohľadávky voči odporcovi. Navrhovateľ tak v ďalšom uviedol, že ST si svoju zmluvnú
povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Keďže
odporca zmluvu porušil tým, že faktúru nezaplatil, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú
pokutu. Okrem uvedených nárokov si tak navrhovateľ uplatňoval aj nárok na úroky z omeškania.

Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené do vlastných rúk dňa
5.6.2015, ktorú skutočnosť preukazuje doručenka na č.l. 18, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 15.7.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli dňa 9.7.2015.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

ST ako Podnik a odporca ako Účastník dňa 19.8.2011 uzavreli zmluvu o pripojení. Na základe
predmetnej zmluvy ST odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu č. 8942102480002738892, pridelil
k nej telefónne číslo 0911928081 a zaviazal sa aktivovať a poskytovať v zmluve špecifikované služby
ako program služieb „Relax 60+(120)“. Odporca v zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej telefónnej siete spoločnosti ST (ďalej len „VP“) a Osobitnými podmienkami služieb, ak ich ST
vydal pre služby, ktoré požaduje aktivovať a Cenníkom služieb ST, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti
zmluvy zaviazal dodržiavať. Ďalej si záväzne objednal v zmluve špecifikované služby ST a zaviazal sa
riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, VP a osobitných
podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.

ST ako Podnik a odporca ako Účastník uzavreli dňa 19.8.2011 zároveň dodatok k zmluve o pripojení,
ktorým sa ST zaviazal aktivovať odporcovi program služieb „Relax 60+(120)“ vo vzťahu k vyššie
uvedenej SIM karte, a to za aktivačný poplatok 3,32 eur a za zľavnený mesačný paušálny poplatok
11,90 eur, a to po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy, ďalej poskytovať vo vzťahu k vyššie uvedenej
SIM karte dvojnásobný počet voľných minút pre aktivovaný program, a to po dobu 24 mesiacov od
uzavretia zmluvy a napokon aktivovať a poskytovať vo vzťahu k vyššie uvedenej SIM karte balíček
služieb „Viac SMS“ (zahrňujúci 50 SMS správ do všetkých sietí v SR) a zároveň mu poskytnúť 100
%-nú zľavu z mesačného paušálneho poplatku, a to po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy (doba
viazanosti). [bod 1 písm. a), c), d) a e) dodatku] Odporca sa v dodatku zaviazal riadne a včas platiť
cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
zmluvou o pripojení, VP, platným Cenníkom služieb a týmto dodatkom [bod 1 písm. b) dodatku]. Súčasne
sa odporca zaviazal, že po dobu viazanosti nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na
program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program služieb uvedený v dodatku -
„Relax 60“. [bod 3 dodatku] Rovnako sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti
tejto zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by ST vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením
od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporcu, pričom

za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany
odporcu, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie odporcu od
zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane ST. [bod 2 dodatku] Ďalej bolo
v zmluve dohodnuté, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo
v bode 3 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 VP alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VP, v dôsledku ktorého
dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany ST, je odporca povinný uhradiť ST zmluvnú pokutu
vo výške 47,80 eur. [bod 4 dodatku] Podľa bodu 5 bol dodatok platný a účinný dňom jeho podpísania
zmluvnými stranami.

Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že ST
vyúčtovala faktúrou č. 7201836444 zo dňa 15.2.2012 so splatnosťou dňa 3.3.2012 v sume 11,52 eur,
cenu služieb poskytnutých podľa predmetnej zmluvy o pripojení a platného Cenníka za obdobie od
15.1.2012 do 14.2.2012.

Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ST vyúčtovala faktúrou 7203044068 zo
dňa 15.3.2012 so splatnosťou dňa 3.4.2012 sumu 47,80 eur ako zmluvnú pokutu podľa medzi účastníkmi
uzavretého dodatku k zmluve o pripojení.

Faktúry boli adresované na adresu uvedenú odporcom pri uzatváraní zmluvy o pripojení a rovnako na
adresu, na ktorej súd odporcovi doručil návrh na začatie konania. Z toho súd vyvodil, že faktúry boli
odporcovi riadne oznámené.

Listom zo dňa 27.11.2013 adresovaným odporcovi označeným ako „ Oznámenie o postúpení
pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka“ ST oznámila odporcovi, že pohľadávky
vyplývajúce z vyššie uvedených faktúr spolu s príslušenstvom postúpila na navrhovateľa, a to na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi ST a navrhovateľom dňa 20.11.2013. Súčasne ST
odporcovi uviedla, že svoj záväzok má uhradiť navrhovateľovi ako novému veriteľovi.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik
má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010
do 30.06.2011 (po účinnosti zákona č. 161/2011 Z. z. dňa 01.07.2011 ust. § 53 ods. 10 a po účinnosti
zákona č. 106/2014 Z. z. dňa 01.06.2014), neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od
01.01.1992, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to,
o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
(§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa ST a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 43 zákona
č. 610/2003 Z. z. uzavretej zmluvy o pripojení. Právu odporcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy ST
(§ 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z.) zodpovedala povinnosť odporcu uhradiť ST cenu týchto služieb
podľa cenníka, resp. cenu zo zľavou [§ 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z.].

Súd mal tak v konaní preukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vznikol voči odporcovi
nárok na zaplatenie žalovanej doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade so zmluvou
o pripojení, VP, Cenníkom a vyššie uvedenou faktúrou, vo výške 11,52 eur. Súd tak z tohto dôvodu
a súčasne z dôvodu, že odporca sa neuhradením ceny týchto služieb v lehote splatnosti uvedenej na
faktúre dostal do omeškania, ako aj s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa
ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľovi ako singulárnemu sukcesorovi priznal nárok
na zaplatenie sumy 11,52 eur a odporcu týmto rozsudkom zaviazal na jej zaplatenie.

Navrhovateľ si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur.
Aj keď navrhovateľ priamo neoznačil zmluvné dojednanie, na základe ktorého si nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur uplatnil, je nepochybné, že to bolo na základe ust. bodu 4
predmetného dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi ST a odporcom dňa 19.8.2011 a to z
dôvodu, že odporca počas doby viazanosti neuhradil svoje zmluvné záväzky, t. j. že odporca neuhradil
dojednanú cenu jemu poskytnutých služieb zo strany ST.

Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi ST a odporcom
založený predmetnou zmluvou o pripojení zo dňa 19.8.2011 v znení jej dodatku sa bez akýchkoľvek
pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka
(ust. § 52 a nasl.) zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa
názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez
Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa
konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť
výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej
podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok
a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
(uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z

povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo
strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá
možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná
navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou
ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie
zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a
použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd tak vedomí si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti predmetnej zmluvnej
podmienky, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie sumy 47,80 eur.

V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania
uvedených zmluvnej podmienky v dotknutom ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 19.8.2011
uzavretého medzi ST ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom
zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol
predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon
spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané,
na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi
spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou
a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím
takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto
textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne
bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len
takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy
zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie dotknutých zmluvných klauzúl o zmluvnej
pokute v danom prípade nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v
spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné
dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú
právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).

(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v znení
ust. § 53 ods. 9 (v súčasnosti ods. 11) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností,
ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase,
kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Len
tento spôsob výkladu cit. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
podľa názoru súdu plne korešponduje so znením cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže
mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na
(ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje
aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou
neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí
sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012)

Ako vyplýva z § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať
zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy.
Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či
spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže

však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v
rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade právny predchodca navrhovateľa tak zmluvnou pokutou vo výške 47,80 eur s
poukazom na jej zakotvenie v ust. bodu 4 dodatku vo väzbe na bod 1 písm. a), c), d) a e) dodatku k zmluve
o pripojení zo dňa 19.8.2011, ktorého kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre odporcu na jednej
strane získať cenové zvýhodnenie na vybraný program služieb Relax 60+ (120) a balíček „Viac SMS“ a
na druhej strane pre právneho predchodcu navrhovateľa získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa
svojich služieb, s určitosťou zabezpečoval poskytnutie určitých benefitov odporcovi spočívajúcich práve
v zľave z ceny služieb (teda na druhej strane zodpovedajúcej akejsi strate právneho predchodcu oproti
štandardnej cene služieb rovnajúcej sa mesačnej výške zľavy z ceny programu služieb).

Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute podľa
dodatku k zmluve o pripojení je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka
zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty v
prípade porušenia povinnosti najmä podľa bodu 1 písm. b) a bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení
zo dňa 19.8.2011, resp. podľa bodu 1 alebo 2 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 19.8.2011 počas
celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to teda či už na začiatku doby viazanosti, alebo aj na jeho
konci, a to v rovnakej výške bez ohľadu na intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom (resp.
iným spotrebiteľom v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo
totožnom zmluvnom základe). V prípade posudzovanej zmluvnej podmienky by tak bol odporca (resp.
iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo
totožnom zmluvnom základe) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške 47,80 eur tak v prípade,
že by porušil svoje zmluvné povinnosti hneď, na ktorých porušenie sa zmluvná pokuta viazala, na
začiatku doby viazanosti, ako aj v prípade, že by svoje zmluvné povinnosti porušil v samotnom závere
doby viazanosti, pričom v predchádzajúcom období si svoje povinnosti plnil riadne a včas. Rovnako súd
poukazuje na to, že spotrebiteľ bol zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur stále v rovnakej
výške bez ohľadu na intenzitu porušenia jeho zmluvnej povinnosti, t. j. bez ohľadu na rozsah dlžnej sumy
za poskytnuté služby, teda napr. aj pri dlhu pár euro. Z pohľadu súdu je uvedené potrebné považovať za
neprijateľné. Na tomto závere súdu nemôže nič meniť ani prípadná argumentácia, že právny predchodca
navrhovateľa si v prípade menšej intenzity porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom (už mu
vzniknuté) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatňoval, keďže ako bolo vyššie uvedené v prípade
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ide o absolútnu neplatnosť.

Súčasne treba poukázať aj na to, že slovné spojenie uvádzané v dotknutom ust. bodu 4 dodatku k
zmluve o pripojení zo dňa 19.8.2011: „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b) ....“, zo zohľadnením toho, že v ust. bodu 1 písm. b) dodatku sa odporca zaviazal dodržiavať
všetky svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, jej dodatkom, VP a platným Cenníkom, tak
vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie povinností,
ktoré dodávateľ označí indikatívne, nemôže byť akceptovateľná.

Súd tak dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [§
53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka] spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), ktorá je tak
absolútne neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Súd považuje za potrebné v ďalšom poukázať na to, že ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ust. § 53a
Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“. Ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná
podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia
z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom (uvedená povinnosť sa vzťahuje aj

na právneho nástupcu dodávateľa - § 53a ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). Ak by súd
priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho
stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz
používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej
pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Zákaz ďalšieho používania
neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi
práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania
(v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude
právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je
nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale
osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade
s povinnosťou odbornej starostlivosti [§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.].

V kontexte znenia cit. ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd dodáva, že toto ustanovenie nie
je možné vykladať reštriktívne spôsobom, že sa vzťahuje na viaceré absolútne identické (z hľadiska
samotného znenia zmluvných podmienok) prípady záväzkovo-právneho vzťahu medzi dodávateľom
a viacerými spotrebiteľmi. Naopak toto cit. ustanovenie treba vykladať tak, že sa vzťahuje na všetky
podmienky, ktorých význam (resp. dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd už
pred tým právoplatne rozhodol, že je neplatná, resp. z dôvodu takejto podmienky nepriznal dodávateľovi
žalované plnenie. Vo väzbe na uvedený výklad súd poukazuje na to, že zo svojej činnosti má vedomosť
(§ 121 O.s.p.) o tom, že Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 6C/205/2006-89 zo dňa 02.03.2007
(potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/118/2007-123 zo dňa 27.05.2008) nepriznal
právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (súd má zo svojej činnosti
zároveň vedomosť, že na základe rozhodnutia jediného akcionára obchodnej spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 vo forme notárskej
zápisnice č. N 186/2010, Nz 21815/2010, NCRls 22140/2010 zo dňa 17.06.2010 došlo k uzavretiu
zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 medzi
zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO:
35 705 019 a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13
Bratislava, IČO: 35 763 469 - právnym predchodcom navrhovateľa - ktorá sa na základe tejto zmluvy
o zlúčení stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.;
obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35
705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/B bola z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu ku dňu
01.07.2010) plnenie - nárok na zmluvnú pokutu - uplatnené na základe významovo (svojim dôsledkom)
totožnej zmluvnej podmienky ako v prejednávanej veci. Ďalej má súd zo svojej činnosti vedomosť (§
121 O.s.p.) o tom, že obdobne Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 6C/186/2012-48 zo dňa 28.09.2012
(potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/67/2013-104 zo dňa 30.08.2013) nepriznal
právnemu predchodcovi navrhovateľa Slovak Telekom, a. s. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty taktiež
uplatnený na základe významovo (svojim dôsledkom) totožnej zmluvnej podmienky, pričom vo výroku
rozsudku určil túto zmluvnú podmienku za neplatnú. Obsahovo úplne totožnú zmluvnú podmienku na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur určil Okresný súd Žilina za neplatnú aj v rozsudkoch
(ktoré nadobudli právoplatnosť) č. k. 17C/111/2012-40 zo dňa 22.10.2012, č. k. 6C/100/2012-40 zo
dňa 29.06.2012, č. k. 6C/143/2012-57 zo dňa 04.09.2012 a č. k. 6C/216/2013-34 zo dňa 20.09.2013
(potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/70/2014-73 zo dňa 26.02.2014), ako aj v
rozsudku č. k. 6C/26/2015-32 zo dňa 27.02.2015, ktorým bolo rozhodované už o návrhu samotného
navrhovateľa.

S poukazom na uvedené rozhodnutia Okresného súdu Žilina nebolo možné už ani z dôvodu uvedeného
v cit. ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s cit. ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 navrhovateľovi priznať uplatnený nárok na zaplatenie oboch zmluvných pokút vo
výške 47,80 eur.

Súd v uvedenom kontexte poukazuje na to, že v prípade zmluvnej pokuty neplatnej podľa ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je pojmovo vylúčené, aby mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa ust.
§ 545a Občianskeho zákonníka, t. j. aby súd znížil zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko
zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ust. § 53 ods. 5 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou pôsobiacou ex tunc.
Nie je tak možné, aby súd následne v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka moderoval výšku
neplatne dojednanej zmluvnej pokuty.

Súd tak návrh v časti o zaplatenie sumy 47,80 eur (aj s jej príslušenstvom - úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne za obdobie od 4.4.2012 do zaplatenia) z dôvodu neexistencie právneho základu pre
vznik tohto uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvných pokút zamietol a súčasne v zmysle ust. §
153 ods. 4 O.s.p. výslovne uviedol obe zmluvné podmienky vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
zákonom zo sumy 11,52 eur, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,52
eur od 4.3.2012 do zaplatenia, mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením ceny za
poskytnuté služby, t. j. celkovo sumy 11,52 eur, prvým dňom po splatnosti predmetnej faktúry, ktorou
právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej
zmluvy o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením faktúry č. 7201836444, t. j.
ku dňu 4.3.2012 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo
svojej činnosti, § 121 O.s.p.). Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak vzniklo v zmysle už cit. ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. právo
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,52 eur od 4.3.2012 do zaplatenia.
Následne s postúpenou pohľadávok prešlo na navrhovateľa v súlade s ust. § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka aj príslušenstvo, teda aj právo jeho právneho predchodcu voči odporcovi na zaplatenie úrokov
z omeškania v uvedenom rozsahu. Súd s poukazom na to, návrhu v tejto časti vyhovel, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň
z toho, že odporca bol bezpochybne úspešný v pomerne väčšej časti veci. Z tohto dôvodu mu vzniklo
proti navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. §

151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.