Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cpr/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228838
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114228838.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: G. E., nar.
XX.XX.XXXX,bytomXX.P.XX,H.,právnezastúpenáJUDr.D.H.,advokátom,sosídlomL.XXX,E..A..Y.
XXX, Prešov proti žalovanému: Základná škola ul. Komenského, so sídlom Komenského č. 13, Sabinov,
právne zastúpeného G.. G. X., so sídlom B. X, Prešov, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným žalobkyni dňa 25.08.2014 je neplatná.

II. Žalobu v časti domáhajúcej sa určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 28.08.2014 je neplatná, zamieta.

III. Žalobu v časti týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá naďalej,

zamieta.

IV. Žalobu v časti o náhradu mzdy zamieta.

V. O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 30.10.2014 a upresnenou na pojednávaní konanom dňa 02.04.2015 sa
žalobkyňa domáhala vo vzťahu k žalovanému:

I. Určenia, že výpoveď z pracovného pomeru doručená žalobkyni dňa 25.08.2014 z dôvodu podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a následná dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.08.2014
sú neplané.

II. Určenia, že pracovný pomer trvá naďalej.

III. Náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku.

V žalobe uviedla, že u žalovaného vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa
20.07.1989 ako učiteľka druhého stupňa základnej školy.

Dňa 25.08.2014 bola žalobkyni doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodov podľa ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce s odôvodnením, že vzhľadom na organizačnú zmenu sa stala pre
zamestnávateľa nadbytočnou.Následne bola dňa 28.08.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dohoda o skončení
pracovného pomeru z tých istých dôvodov, čiže z organizačného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm.
b) zákonníka práce.

Skončenie pracovného pomeru považuje žalobkyňa za neplatné, pretože následne sa dozvedela, že
informácia o tom, že zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by jej mohol ponúknuť je
nepravdivá, pretože už v mesiaci jún 2014 bol zriaďovateľ školy Mesto Sabinov požiadaný o vytvorenie
nového pracovného miesta, a to vychovávateľky v školskom klube detí, ktorý patrí žalovanému.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa jej vedomosti bolo v čase dania výpovede voľné nielen pracovné
miesto vychovávateľky, ale bol voľný aj skrátený pracovný úväzok učiteľa matematiky v rozsahu
minimálne 5 hodín týždenne. V čase, keď sa prijímalo rozhodnutie o daní výpovede žalobkyne z titulu
nadbytočnosti, bol prijatý do pracovného pomeru nový zamestnanec, ktorý bol zároveň vymenovaný za
zástupcu riaditeľa školy a boli mu pridelené učebné hodiny v rozsahu 12 hodín týždenne.

Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.11.2014, v ktorom uviedol, že
navrhuje žalobu zamietnuť, s tým, že tvrdenie o voľnom pracovnom mieste vychovávateľky v školskom
klube detí v čase dania výpovede žalobkyni je nepravdivé, a toto pracovné miesto bolo vytvorené až
02.09.2014 na základe zvýšeného počtu prihlášok rodičov detí do školského klubu.

Žalobkyni taktiež nemohlo byť poskytnuté voľné miesto učiteľa na prvom stupni, keďže táto nemá
požadované vzdelanie na takéto pracovné miesto. Tvrdenie žalobkyne o voľnom úväzku pre učiteľa
matematiky v rozsahu piatich hodín týždenne je nepravdivé a ničím nepodložené.

Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 02.04.2015, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:

Žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalobcu pracovnú zmluvu dňa 01.07.1988 s nástupom do
práce dňa 01.09.1988 na druh práce učiteľka pre 5.-8. ročník ZŠ, s miestom výkonu práce Jarovnice.

Pracovná zmluva prešla viacerými zmenami, v spise sa nachádza dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 08.07.2009 uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou, podľa ktorej zamestnanec, teda žalobkyňa
bude ďalej vykonávať prácu ako učiteľka matematiky a fyziky na druhom stupni základnej školy.

Z listiny s názvom Skončenie pracovného pomeru výpoveďou datovanej dňa 25.08.2014 vyplynulo,

že dňa 20.08.2014 žalovaný prijal písomné rozhodnutie o organizačných zmenách v súvislosti s
organizáciou nového školského roku 2014/2015.

Na základe tohto rozhodnutia dochádza s účinnosťou od 01.09.2014 k zníženiu počtu tried na druhom
stupni. V príčinnej súvislosti s uvedenou organizačnou zmenou, vzhľadom na aprobačné zloženie

zamestnancov školy a v nadväznosti na stanovenie rozsahu vyučujúcej povinnosti pedagogických
zamestnancov pre školský rok 2014/2015, s poukazom na aprobáciu žalobkyne matematika/fyzika, nie
je jej možné zabezpečiť rozsah vyučovacej povinnosti v súlade s nariadením vlády SR č. 422/2009.

Vdôsledkuvyššieuvedenéhorozhodnutiazamestnávateľaoorganizačnýchzmenáchsatedažalobkyňa

stáva nadbytočnou a je jej daná výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) zákonníka práce.

Žalovaný ako zamestnávateľ vo výpovedi zároveň deklaruje, že v zmysle § 63 ods. 2 písm. a) zákonníka
práce, nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Vo výpovedi je ďalej uvedené, že táto bola podľa § 74 Zákonníka práce vopred prerokovaná so
zástupcami zamestnancov dňa 21.08.2014.

Na spodnej časti tejto listiny sa nachádza potvrdenie o prevzatí tejto výpovede žalobkyňou dňa

25.08.2014.

Z listiny s názvom Dohoda o skončení pracovného pomeru vyplýva, že účastníci konania skončili
pracovný pomer dohodou z dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce dňom 31.08.2014.Na základe výzvy súdu, žalovaný predložil organizačnú štruktúru a prehľad pracovných miest k dátumu
25.08.2014, k dátumu 28.08.2014 a k dátumu 02.09.2014.

Podľa týchto prehľadov ku dňu 25.08.2014 bol počet žiakov v školskom klube detí - 57, ku dňu
28.08.2014 - 57 a ku dňu 02.09.2014 - 72. Počet vychovávateliek ku dňu 25.08.2014 bol uvedený - 2,
k 28.08.2014 - 2 a k 02.09.2014 - 3.

Žalovaný predložil súdu zároveň pracovnú zmluvu týkajúcu sa E.. M. Z., ktorá nastúpila u žalovaného
na pracovné miesto, resp. druh práce vychovávateľka ŠKD dňa 02.09.2014, pričom tohto dňa došlo aj
k podpisu pracovnej zmluvy.

Z listiny s názvom Prerokovanie výpovede, datovanej dňa 18.08.2014 vyplýva, že žalovaný v súvislosti
s organizáciou školského roku 2014/2015 oznamuje zástupcovi odborového orgánu, že od 01.09.2014

dôjde k zníženiu počtu tried na druhom stupni ZŠ Komenského tak, že tento počet sa zníži o jednu triedu.
V súvislosti s tým nie je možné zabezpečiť potrebný rozsah vyučovacej povinnosti D.. I. O. a D.. G. E.. V
tejtolistinesazároveňuvádza,žeod01.09.2014niejemožnéspoukazomnaaprobáciuvyššieuvedenej
učiteľky ponúknuť jej vyučovanie jej aprobačných predmetov a naďalej ju zamestnávať v pracovnom
pomere. Listina je podpísaná riaditeľom školy s tým, že bola prevzatá D.. M. X. ako predsedníčkou

odborového orgánu.

Žalovanýďalejpredložilsúduzápisnicuzporadyvedeniaškolysdátumom20.08.2014,kdenaprograme
bolo prerokovanie rozhodnutia o organizačnej zmene. Výsledkom tejto porady je, že vedenie školy na
základe analýzy aprobačných predmetov počtu žiakov školského vzdelávacieho programu a ďalších

záležitostí súvisiacich s výchovno-vzdelávacím procesom rozhodlo o znížení počtu tried na druhom
stupni.

V súvislosti s tým, nie je možné zabezpečiť potrebný rozsah vyučovacej povinnosti pre D.. I. O. a D..
G. E. a od 01.09.2014 nie je im možné ponúknuť vyučovanie ich aprobačných predmetov a naďalej

ich zamestnávať v pracovnom pomere. Bolo prijaté uznesenie, že zamestnávateľ bude postupovať v
súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a doručí menovaným výpoveď z pracovného
pomeru. Zápisnica je podpísaná riaditeľom školy, zástupkyňou riaditeľa školy a zástupcom riaditeľa
školy.

Žalovaný ďalej predložil súdu zápisnicu z prerokovania organizačnej a personálnej zmeny s dátumom
21.08.2014, v ktorom sa vlastne opakuje to, čo bolo uvedené v zápisnici z porady vedenia školy,
a to, že dochádza k zníženiu počtu tried na druhom stupni o jednu triedu a nemožno zabezpečiť
dostatočný rozsah vyučovacej povinnosti pre D.. I. O.Ú. a D.. G. E. s tým, že od 01.09.2014 im nie je
možné zabezpečiť potrebný rozsah vyučovania ich aprobačných predmetov a naďalej ich zamestnávať v

pracovnompomere.Zápisnicajepodpísanáriaditeľomškoly,zástupkyňouriaditeľaškoly,predsedníčkou
odborového orgánu a predsedníčkou rady školy.

VspisesaďalejnachádzažiadosťozamestnaniepodanánaZákladnejškolevSabinovedňa26.08.2014
E.. M. Z. s tým, že sa zaujíma o pozíciu vychovávateľky školského klubu detí.

Žalovaný predložil súdu aj rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 20.08.2014, podpísané riaditeľom
školy, v ktorom sa uvádza, že na druhom stupni sa znižuje počet tried o jednu triedu a na základe toho
nemožno zabezpečiť potrebný rozsah vyučovacej povinnosti D.. I. O. a D.. G. E. s tým, že vo vzťahu k
nim zamestnávateľ bude postupovať v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a

doručí menovaným výpoveď z pracovného pomeru.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené žalobkyňou v žalobe o tom, že už v čase, keď jej bola daná
výpoveď bolo vytvorené tretie miesto vychovávateľky v školskom klube detí, požiadal súd žalovaného,
aby mu doručil príslušné doklady vytvorenia tohto miesta sa týkajúce, vrátane žiadosti adresovanej

zriaďovateľovi školy Mestu Sabinov.

Podaním doručeným súdu dňa 10.02.2015 žalovaný súdu odpovedal, že žalovaná nemala povinnosť
žiadať o vytvorenie pracovného miesta, a preto takáto žiadosť neexistuje.Napriek uvedenému podaniu žalovaného sa súd priamo obrátil aj na zriaďovateľa školy Mesto
Sabinov so žiadosťou o vysvetlenie, či tento bol požiadaný o vytvorenie nového pracovného miesta

vychovávateľky ŠKD v tejto škole a ako bola predmetná žiadosť vybavená.

Okresný súd Prešov dňa 02.03.2015 obdržal vyjadrenie Mesta Sabinov, ktorého prílohou bola žiadosť,
resp. list zo dňa 03.06.2014 doručený Mestskému úradu Sabinov, v ktorom vtedajšia riaditeľka školy
D.. I. O. uvádza „Oznamujeme Vám, že na základe zápisu žiakov do ŠKD v školskom roku 2014/2015

máme prihlásených spolu 62 žiakov. Preto v školskom roku 2014/2015 budeme mať v ŠKD tri oddelenia.
V tretej zmene rozpočtu budeme žiadať navýšenie miest a odvodov pre ŠKD o 3 585 €.“ Výpočet je
uvedený v prílohe.

Na základe vyššie uvedeného Mesto Sabinov ako zriaďovateľ žalovaného vykonal potrebnú zmenu
rozpočtu vzhľadom na počet predbežne prihlásených žiakov do ŠKD.

Zároveň Mesto Sabinov uviedlo, že uznesenie mestského zastupiteľstva o navýšenie rozpočtu nemožno
chápať ako súhlas alebo vyhovenie žiadosti na vytvorenie nového pracovného miesta vychovávateľky
ŠKD ale ako právny úkon, ktorý vytvára podmienky na vytvorenie takéhoto miesta, ak sa takéto pracovné
miesto vytvorí. Takéto pracovné miesto si vytvára žalovaný ako základná škola s vlastnou právnou

subjektivitou samostatne.

Pokiaľ ide o výsluch účastníkov konania, tento neobsahoval žiadne nové skutočnosti dovtedy už listinami
nepreukázané, ktoré by bolo potrebné v rozsudku reprodukovať, a na ktorých by súd svoje rozhodnutie
založil.

Za podstatné však považuje súd vyjadrenie svedkyne D.. O. ako bývalej riaditeľky Základnej školy
Komenského v Sabinove (teda žalovaného), ktorá uviedla, že jej žiadosť zo dňa 03.06.2014 o navýšenie
prostriedkov adresovaná Mestskému úradu Sabinov znamenala, že sa od 01.09.2014 vytvára tretie
miesto o vychovávateľky v školskom klube detí.

Vyššie zistené skutočnosti súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 59 ods. 1 zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť:
a) dohodou,

b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 zákonníka práce - ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení

pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 zákonníka práce - dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnávateľ požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných

zmien.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce - Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce - Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce - Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.Podľa§63ods.2písm.a)Zákonníkapráce-Zamestnávateľmôžedaťzamestnancovivýpoveď,aknejde
o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce.

Podľa § 74 Zákonníka práce - Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce - Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa NS ČR - R 31/98 - Rozviazanie toho istého pomeru viacerými právnymi úkonmi (urobenými
súčasne či postupne) Zákonník práce ani iné predpisy nevylučujú (nezakazujú). Jednotlivé právne úkony
sa posudzujú samostatne a samostatne nastávajú aj ich právne účinky.

Otázka určenia neplatnosti výpovede z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce

Podľa ustálenej judikatúry (napr. R/3/1992) predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63
ods. 1 písm. b) je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť pracovníka a príčinná súvislosť medzi
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou pracovníka.

Zamestnanec nemusí byť vždy nadbytočným už v čase podania výpovede, pretože platnosť právnych
úkonov je treba posudzovať v okamžiku a so zreteľom na okolnosti kedy bol právny úkon urobený,
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o organizačných zmenách, ktoré má za následok
nadbytočnosť konkrétneho zamestnanca však musí byť prijaté pred daním výpovede.

Ak má byť takáto organizačná zmena skutočnou príčinou nadbytočnosti zamestnanca, musí
zamestnávateľ dať výpoveď v takom okamžiku, aby pracovný pomer skončil na základe tejto výpovede
uplynutím výpovednej doby, najskôr v pracovnom dni predchádzajúcom dňu, v ktorom nastáva účinnosť
prijatých organizačných zmien. V prípade, že by pracovný pomer skončil skôr, čiže pred tým ako by sa
u zamestnávateľa príslušné organizačné zmeny skutočne realizovali, nebolo by možné hovoriť o tom,

že zamestnanec sa stal v dôsledku prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene nadbytočným.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutočne dňa 20.08.2014 došlo zo strany
oprávneného orgánu školy, teda riaditeľa, k rozhodnutiu o organizačnej zmene týkajúcej sa zníženia
počtu tried na druhom stupni o 1 a v príčinnej súvislosti s tým došlo k tomu, že nebolo možné zabezpečiť

dostatočný rozsah vyučovacej povinnosti pre žalobkyňu s aprobáciou matematika/fyzika.

Na základe tejto organizačnej zmeny sa teda počnúc začiatkom nového školského roka 2014/2015
stávala žalobkyňa zamestnancom nadbytočným.

Otázka formy prerokovania skončenia pracovného pomeru výpoveďou so zástupcami zamestnancov,
v prejednávanom prípade s odborovým orgánom, bola usmernená rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/72/2006, v ktorom sa uvádza, že: „Splnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 zákonníka práce nastane len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou, alebo priložený návrh

na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2
zákonníka práce.Ak v danej veci odporca požiadal len formou interného oznámenia zo 14. októbra 2002, ktoré
neobsahovalo všetky náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 1 písm. b) ZP,
závodný výbor odborovej organizácie o prerokovanie výpovede s navrhovateľom podľa § 63 ods. 1

písm.b)ZP,trebaprisvedčiťsprávnostizáveruodvolaciehosúduonesplneníhmotno-právnejpodmienky
platnosti výpovede uvedenej v citovanom ustanovení § 74 ods. 1 ZP, ktorá má za následok neplatnosť
tohto právneho úkonu.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/255/2008, za prerokovanie výpovede podľa §

74 zákonníka práce, nemožno považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov, ktorým
bude daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce; takéto konanie zamestnávateľa možno
považovať len za jeho oznámenie o úmysle skončiť pracovný pomer s viacerými zamestnancami.

V rozhodnutí sp. zn. 5MCdo/17/2008 Najvyšší súd uviedol - V súdenej veci ako uviedol i mimoriadny
dovolateľ vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku bolo nepochybné, že odborová organizácia

odporcu prerokovala, bez zaujatia stanoviska, výpoveď z pracovného pomeru danú navrhovateľovi
odporcom, už dňa 01.03.2006, i keď jej písomné vyhotovenie, doručené navrhovateľovi, je uvedené
s dátumom 03.03.2006. Je preto zrejmé, že závodný výbor odborovej organizácie, nemal uvedenú
výpoveď pri svojom rokovaní k dispozícii, a preto jej pre prerokovanie bolo len formálnym konaním,
ktoré sledovalo nie ochranu zamestnanca, tak ako to vyplýva z obsahu a zmyslu § 74 zákonníka práce,

ale len naplnenie formálnych predpokladov. Preto nemôže byť takýto výkon práva v súlade so zákonnou
úpravou vyjadrenou v základných zásadách i ďalších ustanoveniach zákonníka práce.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prejednávanej veci k zákonnému spôsobu prerokovania
výpovede s odborovým orgánom nedošlo. Predovšetkým je nutné zdôrazniť, že prerokovanie výpovede

má dátum vyhotovenia 18.08.2014 a samotná výpoveď má deň jej vyhotovenia uvedený ako 25.08.2014.
Z toho je zrejmé, že v čase prerokovania výpovede, táto výpoveď k dispozícii odborovému orgánu
nemohla byť a tiež je zrejmé, že ani ešte nebolo rozhodnuté o organizačnej zmene.

Samotná organizačná zmena, na základe ktorej sa mala žalobkyňa stať nadbytočnou totiž bola

prijatá až 20.08.2014, to znamená, že v danom prípade žiadal žalovaný prerokovať výpoveď s
odborovým orgánom v čase, keď ešte nebola daná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou žalobkyne z dôvodu, že organizačná zmena ešte prijatá nebola. Takéto prerokovanie
výpovede potom nemožno chápať ako prerokovanie výpovede § 74 zákonníka práce, pričom listina
zo dňa 18.08.2014 je síce nazvaná ako prerokovanie výpovede, avšak nemá náležitosti výpovede,

pretožezjejtextunevyplývaskutočnosť,žerozviazaniepracovnéhopomerusožalobkyňoubuderiešené
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce. V tejto listine sa iba v poslednej vete konštatuje,
že od 01.09.2014 nie je možné s poukazom na aprobáciou vyššie uvedenej učiteľky, ponúknuť jej
vyučovanie jej aprobačných predmetov a naďalej ju zamestnávať v pracovnom pomere. Z tejto listiny
však nevyplýva spôsob skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou, pretože pracovný pomer

mohol byť skončený aj inou formou ako daním výpovede, a to napr. dohodou.

Súd má teda za to, že samotné nedostatky v súvislosti s aplikáciou § 74 Zákonníka práce na
prejednávanú vec spôsobujú, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni je neplatná.

Pre neplatnosť výpovede tu však existuje aj ďalší dôvod, a to nesplnenie hmotnoprávneho predpokladu
uvedeného v § 63 ods.2 písm. a) Zákonníka práce. Súd má za to, že žalovaný si nesplnil ponukovú
povinnosť vo vzťahu k žalobkyni.

Najvyšší súd ČR vo veci sp. zn. 21Cdo/4897/2009 pri obdobnej právnej úprave uviedol - Zákon v

ustanovení § 73 odst. 6 větě druhé zák. práce zakotvuje tzv. nabídkovou povinnost zaměstnavatele,
která představuje svojí povahou přímus zaměstnavatele učinit zaměstnanci ofertu směřující k uzavření
dohody o převedení na jinou práci (ke změně sjednaných pracovních podmínek) ve smyslu ustanovení
§ 40 odst. 1 zák. práce. Jde tu přitom o takovou práci, kterou je zaměstnanec způsobilý vykonávat
vzhledem ke svému zdravotnímu stavu a kvalifikaci.

Povinnost nabídnout zaměstnanci jinou práci odpovídající jeho kvalifikaci znamená, že se nevyžaduje,
aby zaměstnavatel navrhoval zaměstnanci takové pracovní zařazení, při němž by nebyla zcelavyužívána jeho dosažená kvalifikace, a současně se nesmí jednat o práci, k níž zaměstnanec nemá
potřebnou kvalifikaci a nemůže ji ani získat zaškolením nebo jinou průpravou.

V této souvislosti soudy obou stupňů nepřihlédly náležitě k tomu, že řádnou ofertu směřující k uzavření
dohody o převedení na jinou práci (ke změně sjednaných pracovních podmínek) ve smyslu ustanovení
§ 40 odst. 1 zák. práce, která by byla ze strany zaměstnance akceptovatelná již v okamžiku nabídky
(případně v přiměřené lhůtě stanovené zaměstnavatelem), lze učinit pouze ve vztahu k volnému (v
okamžiku nabídky neobsazenému) pracovnímu místu, případně k místu, u něhož je předem jisté (např.

proto, že pracovní poměr dosavadního zaměstnance na tomto místě skončí k určitému dni uplynutím
doby nebo na základě již učiněného rozvazovacího projevu vůle), že bude volné v dohledné době (v
řádu dnů).“

V prejednávanej veci je zrejmé z listinných dokladov oboznámených súdom ako aj z výpovede
predchádzajúceho štatutára žalovaného, že tento už 03.06.2014 vytvoril miesto tretej vychovávateľky v

školskom klube detí, pričom vytvorenie tohto miesta bolo zabezpečené aj zmenou rozpočtu zriaďovateľa
školy, a to Mesta Sabinov. Je teda zrejmé, že už v čase 25.08.2014, keď bola daná výpoveď žalovaným
žalobkyni, bol tento povinný jej ponúknuť voľné pracovné miesto vychovávateľky v školskom klube detí.
Existenciu voľného pracovného miesta nemožno stotožňovať s jeho obsadením ako to robí žalovaný.

Súd sa nemôže uspokojiť s tvrdením terajšieho štatutára žalovaného, že toto pracovné miesto
bolo vytvorené až dňa 02.09.2014, čiže dňom začiatku nového školského roka. Tento neurčitým
spôsobom uvádzal, že o navýšení počtu detí v školskom klube detí sa dozvedel už v priebehu týždňa
predchádzajúceho začiatku školského roka. Konkrétne uvádzal dátum 29.08.2014. Súd jeho tvrdenia
aj vzhľadom na neistý a vyhýbavý spôsob výpovede považoval za nedôveryhodné s tým, že ak by boli

aj pravdivé deklarované počty v organizačnej štruktúre žalovaným predložené, musel mať riaditeľ školy
avizované zvýšenie počtu žiakov v školskej družine už v čase dávania výpovede žalobkyni. Potom treba
brať do úvahy to, že je potrebné poskytnúť zvýšenú ochranu zamestnancovi, a preto by aj za právneho
názoru prezentovaného žalovaným, bola daná povinnosť ponúknuť žalobkyni pracovné miesto, o ktorom
sa vedelo, že sa dňa 02.09.2014 vytvorí.

Súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že toto miesto vytvoril práve až dňa 02.09.2014. Zároveň súd
si nemôže odpustiť poznámku k tomu, že považuje za nedôveryhodné, že hneď nasledujúci deň po
daní výpovede žalobkyni bola podaná žiadosť E.. Z. o prijatie do zamestnania práve na konkrétne
miesto vychovávateľky v školskom klube detí, na ktoré bola dňa 02.09.2014 aj prijatá. Súd má za to, že

existencia vyššie uvedených skutočností poukazuje na to, že otázka vzniku nového pracovného miesta
u žalovaného aj pri ním prezentovanom právnom názore bola daná už skôr ako dňa 02.09.2014.

Otázka určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru.

Ako bolo vyššie uvedené účastníci konania uzavreli aj dohodu o skončení pracovného pomeru. Aj u tejto
dohody sa žalobkyňa domáha určenia jej neplatnosti z dôvodu omylu pri jej uzatváraní spočívajúcom v
tom, že sú splnené podmienky výpovede podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce a žalovaný nemá
k dispozícii voľné pracovné miesto, ktoré by jej mohol ponúknuť.

Podľa § 1 ods.4 Zákonníka práce - Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 17 Zákonníka práce

(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
(2) Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo
na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred
prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou
týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.
Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju
nahradiť.Podľa § 18 Zákonníka práce - Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce - Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť
známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

Z teoretickoprávneho hľadiska by spornou mohla byť otázka aplikovateľnosti ustanovení Občianskeho
zákonníka, a týka sa to aj ustanovení o právnych úkonoch vrátane ich neplatnosti, keď Zákonník práce

obsahuje špecifickú úpravu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Danú otázku treba vykladať tak, že
ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú iba v tom prípade, ak ten-ktorý problém výslovne
priamo rieši Zákonník práce, a naopak, použijú sa vždy, ak Zákonník práce tú-ktorú otázku výslovne
priamo neupravuje. Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v pracovnoprávnych vzťahoch je neplatný
len taký právny úkon, ktorý za takýto označuje Zákonník práce, v súvislosti s ustanovením § 1 ods.
42 ZP je nevyhnutné

akceptovať aj ďalšie Občianskym zákonníkom uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti právneho
úkonu. Vzhľadom na to za neplatný v pracovnoprávnych vzťahoch treba považovať aj taký právny úkon,

- v ktorom absentujú základné atribúty vôle, t.j. jej sloboda a vážnosť,
- v ktorom absentujú základné atribúty prejavu vôle, t.j. jeho určitosť a zrozumiteľnosť,

- ktorého obsahom je nemožné plnenie,
- ktorý urobila osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne,
- ktorý urobila osoba konajúca v duševnej poruche, ak v dôsledku tejto duševnej poruchy nie je spôsobilá
na vykonanie daného právneho úkonu,
- ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom,
- ktorý nebol urobený formou predpísanou zákonom alebo dohodnutou účastníkmi právneho vzťahu.

Je zrejmé, že otázka omylu je v pracovnom práve upravená osobitne a nemožno ju teda posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorého § 49a - Právny úkon je neplatný, ak ho

konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny
úkon neplatným.
Podľa Občianskeho zákonníka ide o neplatnosť relatívnu (§ 40a).

Výsledkom konania v omyle nie je v pracovnom práve neplatnosť právneho úkonu (absolútna alebo
relatívna) ale možnosť od zmluvy, resp. dohody odstúpiť. Uvedené tak predstavuje dôvod, pre ktorý
nebolo možné žalobe v časti o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru vyhovieť.

V rámci právnej argumentácie k uvedenému záveru procesný súd poukazuje na rozsudok KS v Nitre,
sp. zn. 25Co/276/2011 zo dňa 28.03.2012 - „Podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce účastník, ktorý konal
v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka
takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že v ňom obsiahnutá právna úprava
vidí v omyle dôvod k odstúpeniu od zmluvy (dohody), pokiaľ sa omyl týka takej okolnosti, že by bez
neho k zmluve nedošlo. Právnym následkom omylu však nie je neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ
teda zamestnanec uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru, pretože mal nesprávnu predstavu
o dôvodoch skončenia pracovného pomeru spôsobenú tým, že mu zamestnávateľ zámerne poskytol

v tomto smere nepravdivé údaje a pokiaľ bola táto nesprávna predstava rozhodujúca pre jeho vôľu
akceptovať návrh tejto dohody, potom je dôvodný záver, že zamestnanec konal v omyle, ktorý musel
byť zamestnávateľovi známy. V takomto prípade má zamestnanec právo od zmluvy odstúpiť.

I keď v súdenej veci o takýto prípad nejde, znamená to, že pokiaľ by i hypoteticky v konaní bolo

preukázané konanie odporcu majúce za následok, že navrhovateľka uzatvorila dohodu o skončení
pracovného pomeru v omyle, vzniklo by jej právo z tohto dôvodu od dohody odstúpiť. Nakoľko však
navrhovateľka požadovala určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, z tohto dôvodunemohol byť jej návrh opodstatnený, keď z vyjadrenia samotnej navrhovateľky vyplýva, že od dohody
o skončení pracovného pomeru doposiaľ neodstúpila.“

Otázka určenia, že pracovný pomer trvá.

Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo/1618/2000 -„ Dovozuje-li dovolatel, že se lze neplatnosti
rozvázání pracovního poměru též domáhat určením, že pracovní poměr trvá", pak v rámci svých úvah
náležitě nerozlišuje, že předmětem žaloby o neplatnost rozvázání pracovního poměru podle ustanovení

§ 64 zák. práce je existence právní skutečnosti (neplatnosti právního úkonu o rozvázání pracovního
poměru), nikoli přímo určení, zda tu právní vztah nebo právo je či není. Trvání pracovního poměru může
býtzatohotostavulogickýmdůsledkemneplatnostirozvázánípracovníhopoměru"jentehdy(uvažováno
za situace, že pracovní poměr neskončil v mezidobí jinak), jestliže zaměstnavatel dal zaměstnanci
výpověď, jejíž neplatnost byla předepsaným způsobem vyslovena, a za podmínky, jestliže zaměstnanec
zaměstnavateli oznámil, že trvá na tom, aby ho dále zaměstnával (srov. § 61 odst. 1, věta první zák.

práce). V opačném případě, i když zaměstnavatel rozvázal pracovní poměr neplatně a tato neplatnost
byla zjištěna v řízení podle ustanovení § 64 zák. práce, avšak zaměstnanec netrvá na tom, aby ho
zaměstnavatel dále zaměstnával, pokud se nedohodne se zaměstnavatelem písemně jinak, stanoví
zákon nevyvratitelnou domněnku, že jeho pracovní poměr skončil dohodou (srov. § 61 odst. 3, část
věty před středníkem, zák. práce). Oznámení zaměstnance zaměstnavateli, že trvá na tom, aby ho dále

zaměstnával, popřípadě okolnost, že na dalším zaměstnání netrvá, se pak v právních vztazích účastníků
může projevit - jak z ustanovení § 61 a § 63 zák. práce vyplývá - jen tehdy, byla-li dohoda o rozvázání
pracovního poměru neplatná, což je dáno - jak je zřejmé z výše uvedeného - jen tehdy, jestliže bylo
určeno, že dohoda o rozvázání pracovního poměru je neplatná pravomocným rozhodnutím soudu. V
takovémpřípadě(oznámil-lizaměstnaneczaměstnavateli,ženadalšímzaměstnánítrvá)můžepracovní

poměr účastníků dále trvat; ustanovení § 61 a § 63 zák. práce však neumožňuje, jak se dovolatel mylně
domnívá, řešit otázku platnosti skončení pracovního poměru mimo rámec řízení podle ustanovení § 64
zák. práce.
Z uvedeného vyplývá, že žalobu zaměstnance proti zaměstnavateli o určení, že pracovní poměr trvá,
nelze zaměňovat se žalobou na neplatnost skončení pracovního poměru ve smyslu ustanovení § 64

zák. práce. V rámci zjišťování, zda existuje některý z úkonů způsobilých být ve smyslu ustanovení §
42 odst. 1 zák. práce důvodem k rozvázání pracovního poměru, se proto nelze zabývat zkoumáním
jejich platnosti ani jako prejudicielní otázkou. Na rozdíl od žaloby podle ustanovení § 64 zák. práce, s níž
zákon výslovně počítá jako se zvláštním prostředkem obrany proti neplatnému rozvázání pracovního
poměru, kde právní zájem na požadovaném určení vyplývá přímo z tohoto ustanovení a není potřebné

jej za řízení výslovně tvrdit ani prokazovat, je v případě žaloby na určení, že pracovní poměr trvá, v
každém jednotlivém případě zapotřebí, aby byl dán naléhavý právní zájem ve smyslu ustanovení § 80
písm. c) o. s. ř. na tomto určení.“

V prejednávanej veci, keďže je žalovaná neplatnosť právnej skutočnosti (výpovede a dohody), žaloba

podľa § 80 písm. c) o určenie, že pracovný pomer trvá, neobstojí a nie je teda na takejto žalobe naliehavý
právny záujem. Žaloba v tejto časti tak musela byť zamietnutá.

Žaloba o určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p. by prichádzala do úvahy až v prípade, ak by navrhovateľka
od dohody o skončení pracovného pomeru odstúpila a v súvislosti s uvedeným by došlo k sporu medzi

žalobkyňou a žalovaným o platnosť tohto odstúpenia.

Žaloba o náhradu mzdy.

Keďže súd nerozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako takého ale iba o neplatnosti

výpovede, je žaloba v časti týkajúcej sa náhrady mzdy nedôvodná a preto bola zamietnutá.

Trovy konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. - V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu

väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia
na Okresný súd Prešov (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).